Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/453/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213502
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214213502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.
s., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: Z. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J., S. 6, o zaplatenie 716,58 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno, zo dňa 27. mája 2015 č. k. 8C/366/2014-33 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcejčastitýkajúcejsazaplatenia39,76
eura s príslušenstvom m e n í tak, odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 39,76 eura s

9,5 % úrokom p.a. od 14. 07. 2011 do zaplatenia v 10 eur mesačných splátkach, ktoré je odporca p
o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že s omeškaním
jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 38,02 eura
spolu s úrokom s omeškania vo výške 9,5 % ročne, zo sumy 11,75 eura od 14. 08. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 26,27 eura od 14. 09. 2011 do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 10 eur s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku návrh zamietol a o
trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa
07. 06. 2011 zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat. Dodávateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č.
27289859448 sumu 62,02 eura, z ktorej odporca uhradil 22,26 eura, faktúrou č. 2729989314 sumu
11,75 eura, faktúrou č. 3730992612 sumu 26,27 eura a faktúrou č. 2731993240 sumu 638,80 eura
ako zmluvnú pokutu. Tieto sumy odporca nezaplatil v deň splatnosti faktúr. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2 OZ, § 53 OZ ako aj ust. § 2 písm. a/, b/ zák. č. 250/2007 Z. z. a § 544 ods. 1,
2 OZ ako aj ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Posudzovaný právny vzťah
medzi účastníkmi posudzoval ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca
navrhovateľa bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3MCdo/12/2004 na § 52 ods. 2 veta tretia OZ,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Obe tieto

ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú nemajú prechodné
ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Súd prvého stupňa preto priznal navrhovateľovi sumu 38,02 eura, ktorou bola poskytnutá služba
za dve faktúry (11,75 eura + 26,27 eura). Čiastočný zostatok sumy 39,76 eura z faktúry č. 2728985948vystavenej na sumu 62,02 eura zamietol, pretože táto faktúra bola splatná dňa 13. 07. 2011, návrh bol
podaný až dňa 14. 07. 2014, teda po 3-ročnej premlčacej dobe, keď posledným dňom na uplatnenie bol
deň 13. 07. 2014. Čo sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty, súd zamietol v tejto časti návrh z dôvodu,

že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal dohodnutú zmluvnú pokutu, teda neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia. Naviac, dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute považoval za neprijateľné, preto
podľa ust. § 53 ods. 4 OZ ako aj podľa § 39 OZ za neplatné. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 OSP, keď navrhovateľ mal úspech len v čiastočný, v nepatrnej časti.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ v jeho zamietajúcej
časti a to v časti týkajúcej sa zaplatenia 39,76 eura a domáhal sa jeho zmeny tak, že v tejto časti
bude jeho návrhu vyhovené a odporca bude zaviazaný zaplatiť túto sumu spolu s úrokom z omeškania
9,5 % ročne. Výslovne uviedol, že v ostatnej zamietajúcej časti, ktorou bola vyfakturovaná zmluvná
pokuta, rozsudok súdu prvého stupňa nenapadá. Nesúhlasí s rozsudkom v časti, v ktorej mu nebol
priznaný nárok z faktúry splatnej dňa 13. 07. 2011 vo výške 39,76 eura. Poukázal na ust. § 101 OZ, ktorý

stanovuje, že premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V preskúmavanom prípade sa právo mohlo vykonať po prvý raz potom, čo uplynula lehote splatnosti,
teda potom, čo sa dostal dlžník do omeškania. Splatnosť faktúry bola dňa 13. 07. 2011, teda v tento
deň mohol dlžník naposledy zaplatiť faktúru a nasledujúcim dňom 14. 07. 2011 došlo k porušeniu a
dlžník sa dostal do omeškania. Tento deň bol prvým dňom, kedy mohol veriteľ uplatniť svoje právo na

súde a až od tohto dňa veriteľovi beží 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie konkrétneho peňažného
nároku. V danom prípade premlčacia lehote začala plynúť 14. 07. 2011 a premlčacia doba uplynula
14. 07. 2014. Žaloba bola na súd doručená dňa 14. 07. 2014 z toho vyplýva, že právo na zaplatenie
napadnutej faktúry žalobou bolo uplatnené včas. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa v tejto
časti vec nesprávne právne posúdil.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), spĺňa náležitosti § 205 a nasl.

OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§
156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v napadnutej časti je dôvodné, a preto
odvolací súd v zmysle ust. § 220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
nesprávny zmenil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa
uzatvoril dňa 07. 06. 2011 zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat a dodávateľ vyfakturoval odporcovi
faktúrou sumy tak, ako bolo vyššie uvedené.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 - § 110 - prvá veta).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Účelom inštitútu premlčania upraveného v ust. § 100 - § 114 Občianskeho zákonníka je okrem
stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigalantibus iura) aj
snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a
prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie

času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou
premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na

vedomosti veriteľa, či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojenej
s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným
uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom
vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje apovinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí
premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho
vynutiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípade vynutiteľnosť svojpomocou oprávneného.

Citovanéust.§101Občianskehozákonníkaupravujevšeobecnúdĺžkupremlčacejdoby,ktorásapoužije
všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená
osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov
stanovujezákonna3roky.Vzhľadomnato,žepremlčaciadobajeurčitýčasovýúsek,nestačístanoviťjej

dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená, od ktorého okamihu začína plynúť. Zákon
to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu
dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý
raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na
súde alebo u rozhodcovského orgánu, t. j., keď sa právo stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné,
z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho tak veriteľ neurobil (napr., že mu vo vykonaní

práva bránila určitá prekážka ako choroba). Actio nata (inak aj žalovateľnosť alebo možnosť úspešne
upraviť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t. j. dňom, kedy má dlžník po
prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením. V prípadoch, kde záväzok smeruje k nekonaniu, t. j., ak
ide o povinnosť niečo nekonať alebo strpieť je actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil svoju
povinnosť. Tu začína plynúť premlčacia doba porušením niektorej z týchto povinností. Splatnosť môže

byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisov alebo rozhodnutím orgánu.

I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova „mohlo“ a nie
„mohol“) nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok
chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t. j. domáhať sa právnej ochrany jeho

realizácie. Až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku.
Pokiaľ by veriteľ podal žalobu skôr, ako by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, teda skôr, ako by nastala
splatnosť dlhu, nebola by actio nata. Žaloba by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný
existujúci nárok. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že doručením žaloby obsahujúcej výzvu na
plnenie by nastali hmotnoprávne účinky tohto úkonu, spočívajúce vo vzniku nároku.

Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka použitím slov „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“
viaže začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na
súde, teda keď je actio nata a nie na deň, keď sa mohlo po prvý raz uplatniť, teda keď by mohla byť
actio nata.

V súdenej veci súd prvého stupňa mal za to, že faktúra, ktorá bola splatná dňa 13. 07. 2011 a nárok z
tejto faktúry v časti 39,76 eura je premlčaný, pretože návrh bol podaný dňa 14. 07. 2014, teda po uplynutí
3-ročnej premlčacej doby, keď posledným dňom na uplatnenie bol deň 13. 07. 2014. S takýmto právnym
posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa,

ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu, teda odo dňa 14. 07. 2011 a uplynula 14. 07. 2014, teda nárok
navrhovateľa zo spornej faktúry nie je premlčaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v tejto
časti zmenil a navrhovateľovi priznal žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 3 OSP a odporcovi,

ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti náhrady trov konania tak prvostupňového ako aj odvolacieho
nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil tak ako mu ukladá ust. § 151 ods. 1,
2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.