Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213225249.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. O., T. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS, Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s. r. o. so sídlom Bratislava, Zámocké
schody 2/A, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno zo dňa 20. októbra 2014 č. k. 14C/34/2013-129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrhy odporcu na prerušenie konania zo dňa
15. 11. 2013 a pripustil vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS ako vedľajšieho
účastníka na strane navrhovateľky. Svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa prerušenia konania odôvodnil

ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) OSP a pri rozhodovaní o návrhu odporcu na prerušenie konania
z dôvodu vedenia konania pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012
dospel k záveru, že samo podanie ústavnej sťažnosti v inej právnej (exekučnej) veci odporcu ako
sťažovateľa, ani jej prijatie Ústavným súdom SR na ďalšie konanie, nie je takým dôvodom, pre ktorý
by bolo potrebné konanie vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku prerušiť. Mal za to, že súd je v
zmysle § 135 ods. 1 OSP viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v

rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[§ 109 ods. 1 písm. b)]. Ďalej mal za to, že súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Okrem toho
dodal, že rozhodovanie súdov na Slovensku nie je založené na precedenčnom systéme, preto záver, že
eventuálne zrušenie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR musí mať dopad a zásadný právny
význam pre toto konanie, nebol správny. Rozhodnutiami súdov (vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu

SR a Ústavného súdu SR) vydanými v inej veci nie sú všeobecné súdy viazané, pretože takýto judikát
nie je možné v zmysle platných právnych noriem SR považovať za všeobecne záväzný prameň práva.
Súd prvého stupňa navyše poznamenal, že mu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že Ústavný súd
SR uznesením č. k. I. ÚS 41/2014-15 z 29. 01. 2014 (týka sa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Cdo 429/2012 z 30. septembra 2013), resp. č. k. I. ÚS 14/2014-35 z 22. 01. 2014 (týka sa
uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Cdo 74/2012 z 10. januára 2013), obdobné ústavné

sťažnosti odporcu už odmietol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa tento
návrh odporcu na prerušenie konania zamietol, keďže neprebieha žiadne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. V ďalšom svojom podaní sa odporca
domáhal prerušenia konania (v prípade rozhodnutia o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľky do konania) z dôvodu vedenia konania pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp
8830/2013, predmetom ktorého konania bolo vyslovenie nesúladu právnych predpisov s Ústavou SR,

konkrétne § 93 ods. 2 OSP s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. K tomuto návrhu odporcu uviedol, že posúdenie
súladnosti ustanovenia § 93 ods. 2 OSP s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR nemôže nijako podmieňovaťvyriešenie právnej otázky, či navrhovateľom uplatnený nárok v predmetom konaní bol dôvodný, alebo
nedôvodnýavakomrozsahu.Zuvedenéhobolozrejmé,žekonanieiniciovanéOkresnýmsúdomBrezno
na Ústavnom súde SR môže ovplyvniť len právny vzťah medzi navrhovateľkou a vedľajším účastníkom

na jej strane. Predmetom konania na tunajšom súde bolo usporiadanie vzťahu medzi navrhovateľkou a
odporcom, teda vzťah odlišný a rozhodnutie Ústavného súdu SR sa ho nemohlo dotknúť. Bez ohľadu
na spôsob rozhodnutia Ústavného súdu v uvedenej veci, nebude mať výsledok konania na Ústavnom
súde priamy vplyv na postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní, a preto mal za to, že výrok
rozhodnutia v danej veci nie je podmienený konaním vedeným na Ústavnom súde SR pod sp. zn.

Rvp 8830/2013. Keďže povinnosťou okresného súdu bolo konať a o veci samej rozhodnúť, súd prvého
stupňa, nezistiac dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, návrhy odporcu
na prerušenie konania zamietol. Následne s poukazom na § 93 ods. 2, 3, 4 OSP bol toho názoru,
že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto
osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho
účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, čo ten, ku ktorému sa účastník pridružil alebo druhá

strana, namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Pokiaľ išlo o návrh odporcu na nepripustenie vstupu
Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľky, súd prvého stupňa v danom prípade zistil, že vedľajší účastník na strane navrhovateľky je
organizáciou zaoberajúcou sa poskytovaním ochrany práv spotrebiteľov, pričom predmetom sporu bolo
plnenie zo spotrebiteľského vzťahu, v ktorom má navrhovateľka postavenie spotrebiteľa. S ohľadom

na uvedené, navyše keď navrhovateľka písomným podaním zo dňa 26. 11. 2013 vyslovila súhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane do konania, súd prvého stupňa návrh odporcu na
nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, namietajúc jeho

nezákonnosť, nepreskúmateľnosť, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal pritom na svoj
návrhnaprerušeniekonaniapodľa§109ods.2písm.c)OSP,akoajuznesenieNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2008 z 01. 04. 2009. Mal
za to, že Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 07. 2013 konštatoval porušenie
základného práva odporcu na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu SR v exekučnej veci

vedenej pod sp. zn. 2Cdo 5/2012. Uznesením sp. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa 10. 07. 2013 Ústavný
súd SR prijal na ďalšie konanie jeho sťažnosť, predmetom ktorej bol postup a uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03. 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012 riešilo otázku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a na toto
uznesenie navrhovateľka výslovne poukázala, bolo zrejmé, že ak Ústavný súd SR skonštatuje, že týmto

uznesením boli porušené práva odporcu v exekučnom konaní, bude zároveň zrejmé, že Najvyšší súd
SR riešil označenú otázku protiprávnym spôsobom, a teda na jej riešenie nebude možné prihliadať.
Preto bolo aj zrejmé, že v konaní vedenom pred ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre predmetné súdne konanie. Jeho návrh toto súdne konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2
písm. c) OSP a to až do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo

1/2012 vedeného pred Ústavným súdom SR sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp. 5052/2012 bol preto dôvodný
a opačný názor súdu prvého stupňa nebol správny. Okrem toho z konania považoval za zrejmé, že
navrhovateľka sa nechala zastúpiť v konaní Mgr. Mónikou Telkesi. Poukázal pritom aj na skutočnosť,
že predmetom činnosti spotrebiteľského združenia je ochrana práv spotrebiteľov. Vzhľadom na takto
vymedzený predmet činnosti spotrebiteľského združenia bol odôvodnený predpoklad, že spotrebiteľské

združenie disponuje takými odbornými znalosťami, ktoré tomuto združeniu umožňujú hájiť záujmy
spotrebiteľov na zodpovedajúcej úrovni. Odbornosť a spôsobilosť združenia však spochybnila samotná
skutočnosť, že samotná navrhovateľka sa nechala v konaní zastúpiť advokátom, a teda bolo možné
pochybovaťotom,čibolozhľadiskaodbornéhospôsobilénaplniťúčelúčastivtomtokonaní,ktorýmbola
ochrana záujmov spotrebiteľa. S poukazom na uvedené nesúhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka,

spotrebiteľského združenia, do súdneho konania a rozhodnutie súdu, ktorým bol vstup vedľajšieho
účastníka povolený považoval za nesprávne. Keďže napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa trpelo
viacerými vadami, žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, majúc za to, že ani v prebiehajúcom konaní
sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 sa nerieši
otázka,ktorávzmysle§109ods.2písm.c)OSPmôžemaťvýznamprerozhodnutiesúduprvéhostupňa.
OhľadnekonaniavedenéhopredÚstavnýmsúdomSRpodsp.zn.Rvp8830/2013uviedla,žekonaniesatýka prípadov, kedy do súdnych konaní na strane spotrebiteľa vstupuje ako vedľajší účastník právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa bez súhlasu samotného spotrebiteľa s
takýmto vstupom a bez súhlasu spotrebiteľa s prístupom k osobným údajom. V danom prípade však

so vstupom Združenia do súdneho konania vyjadrila súhlas, ako aj súhlasila s prístupom Združenia k
jej osobným údajom, a preto nebol dôvod na prerušenie konania. Na základe uvedeného mala za to,
že postup súdu prvého stupňa bol správny a žiadala, aby odvolací súd odvolaniu odporcu nevyhovel a
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne a právne správne.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľky k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhovateľka podaný návrh
na začatie konania opiera najmä o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 3/2013, ktoré je
stále v platnosti a tiež o rozhodnutie sp. zn. 6M Cdo 9/2012, teda nielen o uznesenie sp. zn. 6Cdo
1/2012. K predloženému nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 07. 2013 uviedol, že
tento sa týka nedostatku postupov všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej
porušenie znamenalo zásah do konkrétnych ústavných práv odporcu. Zdôraznil, že Ústavný súd SR

nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory, a preto sa vecne sporným problémom
- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Čo sa týkalo vstupu do konania, mal za to,
že mu to umožnilo ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, a preto súhlas nebol potrebný. Aj napriek tomu, že
na vstup do konania bol splnomocnený zákonným ustanovením, v danom prípade navrhovateľka s jeho
vstupom do súdneho konania súhlasila a súčasne súhlasila aj s prístupom k jej osobným údajom, preto

nebol žiadny dôvod na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní
č. Rvp 8830/2013. Na základe uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne a právne správne potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 30. 10. 2013 domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, sp. zn.
3C/3062/2012 z 19. 01. 2012. Svoj návrh odôvodila ustanovením § 40 ods. 1 písm. j) zákona o
rozhodcovskom konaní, ako aj skutočnosťou, že napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 24.
10. 2013. Okrem toho namietala, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako

takájeneplatná,čímdošlokporušeniujejprávakospotrebiteľa.Nazákladetejtodoložkydošlokvydaniu
rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola
platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Zároveň poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ako aj požiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a to na čas
do rozhodnutia vo veci samej. V rámci návrhu na začatie konania došlo aj k vstupu vedľajšieho účastníka

na strane navrhovateľky do konania. Následne dňa 31. 10. 2013 navrhovateľka doplnila svoj súhlas so
vstupom vedľajšieho účastníka na svojej strane, ako aj mu udelila súhlas so spracovávaním jej osobných
údajov a vedľajší účastník opätovne oznámil svoj vstup do konania.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 04. 11. 2013 č. k. 14C/34/2013-36 odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/3062/2012, vydaného dňa 19. 01. 2012 Arbitrážnym súdom Košice
sosídlomAlžbetina41,04001Košicevprávnejvecižalobcu:Rapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.sosídlom
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 proti žalovanej: X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, W. O., a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Spolu s uznesením bol odporcovi doručený aj
návrh spolu s prílohami, na základe čoho odporca podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2

písm. c) OSP a to až do právoplatného skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 Rvp 5052/2012. Okrem toho
podaním zo dňa 12. 11. 2013 odporca navrhol nepripustiť vstup občianskeho združenia ako vedľajšieho
účastníka na strane navrhovateľky do konania a tiež navrhol prerušiť konanie až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 8830/2013.

Následne odporca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 04. 11. 2013 č. k.
14C/34/2013-36, ako aj sa podaním zo dňa 16. 12. 2013 vyjadril k návrhu na začatie konania. Oodvolaní odporcu rozhodol Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 28. 02. 2014 č. k.
25Co/60/2014-120 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

O návrhoch odporcu na prerušenie konania a o nesúhlase odporcu súd prvého stupňa rozhodol
napadnutým uznesením. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, namietajúc
ním nezákonnosť, nepreskúmateľnosť, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje

rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2
OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti a s prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti,
ktorých sa mal dopustiť súd prvého stupňa, sa odvolací súd osobitne zaoberal otázkou, či nedošlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a dospel k záveru, že zákon umožňuje, aby sa v sporovom
konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo odporcu vedľajší účastník. Môže sa tak stať buď na výzvu
účastníka konania, alebo na podnet samotného vedľajšieho účastníka, a to kedykoľvek od okamžiku

začatiakonaniaaždovyhláseniarozsudkuodvolaciehosúdu.Súdsazaoberáprípustnosťouvedľajšieho
účastníctva len za predpokladu, že niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu.

S poukazom na uvedené odvolací súd bol toho názoru, že súčasťou pôsobenia právnických osôb,
ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, je aj pomoc

účastníkovi súdneho sporu z pozície vedľajšieho účastníka. Uvedené nenarúša ani skutočnosť,
že účastník konania je zastúpený právnym zástupcom. Okrem toho tieto subjekty nie sú povinné
preukazovať ani právny záujem na výsledku konania. Ich oprávnenie byť vedľajším účastníkom vyplýva
priamo zo zákonného ustanovenia v spojení s konkrétnym osobitným zákonom. Naviac,
navrhovateľka s účasťou vedľajšieho účastníka súhlasila, ako aj súhlasila so sprístupnením svojich

osobných údajov vedľajšiemu účastníkovi.

Rovnako tak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne
správne a zákonu zodpovedajúce aj vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrhy odporcu na
prerušenie konania.

Čo sa týkalo zamietnutia návrhu odporcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 1/2014, Rvp 8830/2013 z dôvodov v
napadnutom uznesení uvedených, odvolací súd na zdôraznenie správnosti dodáva, že prebiehajúce
konanie na Ústavnom súde SR nie je dôvodom na prerušenie konania pred všeobecným súdom.

Všeobecný súd s poukazom na § 135 OSP je viazaný rozhodnutiami ústavného súdu iba ohľadne
posúdenia, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, prípadne rozhodnutiami, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. V tomto prípade takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané nebolo,
preto viazanosť všeobecného súdu takýmto rozhodnutím nenastala. Okrem toho, otázka oprávnenosti

vstupu spotrebiteľských združení do súdneho konania nie je otázkou, ktorá by mohla mať význam
pre rozhodnutie súdu vo veci samej, ako aj v danom prípade navrhovateľka vyslovila súhlas so
vstupom spotrebiteľského združenia od konania a tiež súhlasila s tým, aby sa spotrebiteľské združenie
oboznámilo s jej osobnými údajmi. Naviac, odvolací súd dodáva, že Ústavný súd SR vo veci vedenej
pod Rvp. 8830/2013 už rozhodol a to uznesením zo dňa 29. januára 2014 č. k. PL. ÚS 1/2014-9 tak,

že návrh Okresného súdu Brezno odmietol.

Okrem toho odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti zamietnutia
návrhu na prerušenie konania až do skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. II. ÚS 382/2013, Rvp. 5052/2012 je vecne správne. Je tomu tak z dôvodu, že pri neprerušení
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože
prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia závisí od úvahy súdu a je upravené len ako procesná

možnosťsúdu,niejehopovinnosť.Prinávrhunaprerušeniekonaniapodľa§109ods.2písm.c)OSPsúd
má povinnosť najskôr zvážiť možnosť iných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť
predmetného konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr
výnimku ako pravidlo. S poukazom na uvedené v danom konaní bolo potrebné prihliadnuť najmä na
skutočnosť, že v konaní pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 sa rieši

rovnakáotázka,oktorejužÚstavnýsúdSRrozhodovalvkonanípodsp.zn.II.ÚS499/2012apredmetnú
otázku rieši aj rovnaký senát. Je preto možné predpokladať, že sa senát bude pridržiavať právneho
názoru, ktorý vyjadril v obdobnej právnej veci a bude postupovať v súlade so zásadami právneho štátu,
najmä zo zásadou právnej istoty. Odvolací súd mal za to, že obe rozhodnutia Najvyššieho súdu, teda
uznesenie sp. zn. 6Cdo/1/2012, ako aj uznesenie sp. zn. 2Cdo/5/2012 sú rovnaké nielen skutkovo, ale
aj právne, preto môžu súdy nižšieho stupňa vo svojej rozhodovacej činnosti veci vziať do úvahy nález

Ústavného súdu SR vydaný pod sp. zn. II. ÚS 499/2012 a v potrebnom rozsahu naň prihliadnuť. S
poukazom na uvedené odvolací súd bol toho názoru, že nie je potrebné predmetné konanie prerušiť a
pre úplnosť veci dodáva, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd nie je povinný návrhu na
prerušenie konania vyhovieť, pretože toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to
znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní

procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS. 21/2000
z 20. septembra 2000).

Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní pred Ústavným súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. II.
ÚS 382/2013 sa nerieši otázka významná pre konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
14C/34/2013, keďže Ústavný súd SR skúma porušenie práv odporcu vyplývajúcich z Ústavy SR, avšak
nezaoberá sa neprijateľnosťou samotnej rozhodcovskej doložky, pričom preskúmanie jej neprijateľnosti

patrí do právomoci všeobecného súdu. Odvolací súd v danej veci považoval prerušenie konania za
nadbytočné, pretože súd prvého stupňa má možnosť oboznámiť sa s rozhodnutím vydaným v obdobnej
veci (uznesenie NS SR 2Cdo/5/2012 a nález ÚS SR II. ÚS 499/2012), vziať do úvahy vyslovené právne
závery a tým zabezpečiť plynulé pokračovanie konania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.