Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213211820
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213211820.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské nivy 44/
a, Bratislava, IČO: 35 815 256, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., Kubániho 16, Bratislava proti odporkyni: G. U., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. XXX, X.,
t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie
1.138,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo

dňa 21. júla 2014 č. k. 14C/196/2013-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 OSP a z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dodávke plynu.

Predmetom zmluvy bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu odberateľovi - odporkyni v súlade
s obchodnými podmienkami za opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti a
cenníkom. Dňa 21. 01. 2012 vystavil navrhovateľ odporkyni vyúčtovaciu faktúru č. 7436097174 znejúcu
na sumu 1.023,84 eura za odber plynu v období od 19. 01. 2011 do 18. 01. 2012 s dátumom splatnosti
faktúry dňa 29. 02. 2012. Faktúrou č. 4900051707, vystavenou dňa 12. 06. 2012 navrhovateľ
vyúčtovalodporkynikzaplateniusumuvovýške76,28eura,ktorásumabolavyúčtovanátitulomnáhrady

škody za prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu. Dátum
splatnosti faktúry bol stanovený na deň 26. 06. 2012. Dňa 11. 05. 2012 vystavil navrhovateľ odporkyni
vyúčtovanie č. 4028001048 na sumu 15,25 eura s lehotou splatnosti dňa 31. 05. 2012 a dňa 11. 07.
2012 vyúčtovanie č. 4021000879 na sumu 15,25 eura s dátumom splatnosti dňa 31. 07. 2012. Tieto
vyúčtovania sa týkali úroku z omeškania za omeškanie s plnením záväzku vyúčtovaného faktúrou
č. 7436097174 s dátumom splatnosti dňa 29. 02. 2012. Upomienkou č. 3120015276 zo dňa 11. 07.

2011 bola odporkyni vyúčtovaná suma 2,- € s dátumom splatnosti dňa 25. 07. 2011, upomienkou
č. 3180041204 zo dňa 13. 04. 2012 suma 2,- € s dátumom splatnosti 27. 04. 2012, upomienkou č.
3130011802 zo dňa 10. 08. 2011 suma 2,- € s dátumom splatnosti 24. 08. 2011 a upomienkou č.
3130030015 zo dňa 09. 03. 2012 suma 2,- € s dátumom splatnosti 23. 03. 2012. Suma celkove vo výške
8,- € (4 x 2,- €) bola odporkyni vyúčtovaná za vystavenie a zaslanie upomienky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade sa navrhovateľ podaným
návrhomdomáhalzaplateniadlžnejsumytitulomnedoplatkuzarealizovanýodberplynu,titulomnáhrady
škody za prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu, titulom
poplatku za vystavenie a zaslanie upomienok a titulom vyčísleného úroku z omeškania za omeškanie
s plnením záväzku, celkove sumy vo výške 1.138,62 eura s príslušenstvom. Na základe vykonaného
dokazovania súd konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie dlžnej

sumy navrhovateľa v prvom rade zaťažovala povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tom smere,
že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah a že na základe neho odporkyni poskytolplnenie, za ktoré mu odporkyňa neuhradila kúpnu cenu. V tomto smere však navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, kedy došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu s odporkyňou.
Navrhovateľ síce predložil kópiu zmluvy o dodávke plynu, z tejto zmluvy však nebol zrejmý dátum jej

uzavretia (v predloženej zmluve takýto údaj absentuje), pričom navrhovateľ ani v samotnom návrhu
na začatie konania údaj o dátume uzavretia zmluvy neuvádzal. Posúdenie nároku zo zmluvného
vzťahu je pritom podmienené predovšetkým ustálením si, či a kedy došlo k vzniku právneho vzťahu,
z ktorého je nárok uplatnený. Preto, keď v konaní zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, kedy
došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvného vzťahu titulom zmluvy o dodávke plynu (čo je

základnou otázkou, ktorú si súd musí vyriešiť pre to, aby mohol posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku
vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu), súd, konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany
navrhovateľa, návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, a hoci odporkyňa
bolapodľavýsledkukonaniaplneúspešnýmúčastníkomkonania,súdjejnáhradutrovkonanianepriznal,
keďže si túto neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, odôvodniac ho tým, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k
uzavretiu zmluvy o dodávke plynu v písomnej forme medzi účastníkmi konania jednoznačne došlo,
pričom táto skutočnosť je nesporná. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je podstatný ten
fakt, že zmluva o dodávke plynu bola uzavretá pred fakturačným obdobím špecifikovaným vo faktúre

označenej v návrhu. V samotnej zmluve je v časti „poznámky“ stav plynomeru č. 60097160 uvedený pri
uzavretí zmluvy v objeme 4457 m3. Keďže vo vyúčtovacej faktúre č. 7436097174 je uvedený konečný
stav plynomeru k 18. 01. 2012 v objeme 20389 m3, je zrejmé, že od uzavretia zmluvy o dodávke
plynu na odbernom mieste F. XXX, X. reálne dochádzalo k odberu plynu, a teda, že zmluva bola uzavretá
pred fakturačným obdobím podľa faktúry č. 7436097174 a jej samotným vystavením. Má za to, že

navrhovateľvkonanípreukázalexistenciuzmluvnéhovzťahu,nazákladektoréhodochádzalokdodávke
plynu a že tento zmluvný vzťah vznikol v čase predchádzajúcom obdobiu, za ktoré si navrhovateľ
uplatňuje nedoplatok kúpnej ceny za dodaný plyn. Uvedenými súvislosťami sa však súd prvého
stupňa nezaoberal. Navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť
a dôvodnosť svojho nároku na zaplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti poukazujú

na nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa po stránke skutkovej a následne aj právnej. Navrhovateľ
považuje v doterajšom konaní svoj nárok za dostatočne preukázaný, pričom na doplnenie uviedol, že
odporkyňa uhrádzala nedoplatky na vyúčtovacích faktúrach č. 7442022500 v sume 224,80 eura a
č. 7436059915 v sume 33,11 eura, ktoré predchádzali vyúčtovacej faktúre č. 7436097174 na sumu
1.023,84 eura. Faktúra č. 7436059915 v sume 33,11 eura bola zaplatená poštovou poukážkou a pri

faktúre č. 7442022500 v sume 224,80 eura bola medzi účastníkmi konania dňa 22. 03. 2010 podpísaná
dohoda o splátkach, čo tiež nesporne potvrdzuje, že zmluvný vzťah, predmetom ktorého bola dodávka
plynu, medzi účastníkmi konania v čase fakturačného obdobia podľa doposiaľ neuhradenej faktúry č.
7436097174nasumu1.023,84eurajednoznačneexistoval.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,12 eura vrátane DPH a vo výške súdneho
poplatku za podanie odvolania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm.
f) a h) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1.138,62 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 76,28 eura od 27. 06. 2012 do zaplatenia, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 eur od 28. 04. 2012 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 eur od 24. 03. 2012 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.023,84 eura od 01. 07. 2012 do zaplatenia, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2 eur od 25. 08. 2012 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2 eur od 26. 07. 2011 do zaplatenia a to v

lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom zaplatenia uvedených súm sa navrhovateľ
domáhal na základe zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej
bol záväzok navrhovateľa dodať odporkyni plyn a záväzok odporkyne zaplatiť kúpnu cenu.Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, keď mal za to, že navrhovateľa zaťažovala povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno v tom smere, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah
a že na základe neho odporkyni poskytol plnenie, za ktoré mu odporkyňa neuhradila kúpnu cenu,

pričom navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, kedy došlo k uzavretiu
zmluvného vzťahu s odporkyňou. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje,
pričom odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie a jeho
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou
súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej
len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999] tak,
že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je
založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle
okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája
1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že
„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.
36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie
musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp.
zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,
že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vôbec neodôvodnil, o aký zmluvný vzťah medzi účastníkmi
konania išlo, v zmysle ktorého zákona, akú formu zákon predpisuje pre platnosť takejto zmluvy a
tiež to, či pokiaľ bola medzi účastníkmi konania uzatvorená písomná zmluva o dodávke plynu, aký

vplyv na platnosť tejto zmluvy má neuvedenie dátumu jej uzavretia na samotnej zmluve, keď zistenie
tejto skutočnosti bolo možné v konaní preukázať aj iným spôsobom. Ak mal súd prvého stupňa
pochybnosti o tom, kedy bola táto zmluva uzavretá, mohol v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 OSP
vo veci vykonať dokazovanie oboznámením sa s dokladmi, na ktoré navrhovateľ v odvolaní odkazuje,
prípadne výsluchom opatrovníka odporkyne, ktorý je manželom odporkyne a ktorý na odbernom mieste

podľa vyjadrenia OO PZ doposiaľ býva. Keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že na
predmetnom odbernom mieste dochádzalo v rozhodnom období k odberu plynu, v prípade, ak by
medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, mal sa súd potom zaoberať tým,
kto v rozhodnom období plyn odoberal a vyvodiť z toho aj právny záver. Ak súd prvého stupňauvedeným spôsobom nepostupoval a rozhodnutie náležite neodôvodnil, takýmto postupom súdu bola
navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, jeho rozhodnutie je zatiaľ predčasné, čo bolo
dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h)

OSP. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP). V novom
rozhodnutí rozhodne o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.