Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213226204.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: G. G., bytom E. XXX/X, L., proti odporcovi: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20. 10. 2014 č.k. 14C/87/2013-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh odporcu zo dňa 19. 12. 2013 na prerušenie konania
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 109 ods. 2 OSP a po preskúmaní návrhu
odporcu spolu s prílohami zistil, že konanie prebiehajúce na Ústavnom súde SR, na ktoré poukázal
odporca, vedené pod sp. zn. II. ÚS/382/2013, nie je dôvodom na prerušenie konania v predmetnej veci,
nakoľko nie je možné urobiť záver, že eventuálne zrušenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR musí

mať dopad a zásadný právny význam pre toto konanie. Poznamenal, že mu je z jeho činnosti známa
skutočnosť, že Ústavný súd SR uznesením č.k. I. ÚS 41/2014-15 z 29. 01. 2014 (týka sa uznesenia NS
SR sp.zn. 5Cdo 429/2012 z 30. 09. 2013, resp. č.k. I. ÚS 14/2014-35 z 22. 01. 12014, ktoré sa týka
uznesenia NS SR pod sp.zn. 3Cdo 74/2012 z 10. 01. 2013), obdobné ústavné sťažnosti odporcu už
odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, namietajúc jeho nezákonnosť,
nepreskúmateľnosť, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav, majúc pritom za to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch svojho odvolania
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012, ako aj nálezy
a uznesenie Ústavného súdu SR, na základe ktorých dospel k záveru, že v konaní vedenom pred
ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre súdne konanie vedené Okresným súdom

Komárno sp.zn. 14C 87/2013. Zastal preto názor, že jeho návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP až do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/1/2012 vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp. 5052/2012 bol
dôvodný a opačný názor súdu prvého stupňa nie je správny. Z daného dôvodu mal za to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa nebolo relevantne zdôvodnené, a preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods.
1, 2 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie prerušil, resp. vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniam odporcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.

1 OSP, bez prejednania na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní dospelk záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 15. 11. 2013 domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp.
zn. 3C/3067/2012 z 19. 01. 2012 namietajúc rozhodcovskú doložku, ktorú považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2011 z 13. 10. 2011 v spojitosti s uznesením

Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 34/2012, 3Cdo 122/2012 z 09. 02. 2012 v spojitosti s rozhodnutím
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 264/2012, v ktorých súdy judikovali, že bez platnej rozhodcovskej
doložky je rozhodcovský rozsudok ničotným aktom (paktom), ktorý nie je spôsobilý vyvolať nijaké právne
účinky. Žiada preto napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušiť.

Odporca podaním zo dňa 19. 12. 2013 navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP z

dôvodu, že v konaní pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 sa zjavne rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie. Dôvodil tým, že dňa 10. 07. 2013 prijal Ústavný
súd SR na ďalšie konanie sťažnosť odporcu v súvislosti s postupom a uznesením NS SR sp.zn. 6do
1/2012 zo dňa 21. 03. 2012, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, okrem iného aj postupom a uznesením NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03.
2012. O návrhu odporcu na prerušenie konania súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením
tak, že návrh odporcu na prerušenie konania zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote
odvolanie odporca, namietajúc ním nezákonnosť, nepreskúmateľnosť, ako aj nedostatočne zistený
skutkový stav.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 OSP súd môže sporové konanie
prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd môže

konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv.
fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné.
Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak
urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná

možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení,
pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa bol vecne správny.

Je tomu tak z dôvodu, že pri neprerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP nedochádza k
odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia závisí
od úvahy súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie jeho povinnosť. Pri návrhu na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd má povinnosť najskôr zvážiť možnosť iných
opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť predmetného konania, s prihliadnutím na

ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. S poukazom na
uvedené v danom konaní bolo potrebné prihliadnuť najmä na skutočnosť, že v konaní pred Ústavným
súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 sa rieši rovnaká otázka, o ktorej už Ústavný
súd SR rozhodoval v konaní pod sp. zn. II. ÚS 499/2012 a predmetnú otázku rieši aj rovnaký senát.
Je preto možné predpokladať, že sa senát bude pridržiavať právneho názoru, ktorý vyjadril v obdobnej

právnej veci a bude postupovať v súlade so zásadami právneho štátu, najmä zo zásadou právnej istoty.
Odvolací súd mal za to, že obe rozhodnutia Najvyššieho súdu, teda uznesenie sp. zn. 6Cdo/1/2012, ako
aj uznesenie sp. zn. 2Cdo/5/2012 sú rovnaké nielen skutkovo, ale aj právne, preto môžu súdy nižšieho
stupňa vo svojej rozhodovacej činnosti veci vziať do úvahy nález Ústavného súdu SR vydaný pod sp. zn.II. ÚS 499/2012 a v potrebnom rozsahu naň prihliadnuť. S poukazom na uvedené odvolací súd bol toho
názoru, že nie je potrebné predmetné konanie prerušiť a pre úplnosť veci dodáva, že podľa ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c) OSP súd nie je povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť, pretože toto

ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je
pre konanie nevyhnutné.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že

prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní
procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000

z 20. septembra 2000).

Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní pred Ústavným súdom SR vedenom pod sp. zn. II.
ÚS 382/2013 sa nerieši otázka významná pre konanie vedené na Okresnom súde Komárno sp.zn.
14C/87/2013, keďže Ústavný súd SR skúma porušenie práv odporcu vyplývajúcich z Ústavy SR, avšak

nezaoberá sa neprijateľnosťou samotnej rozhodcovskej doložky, pričom preskúmanie jej neprijateľnosti
patrí do právomoci všeobecného súdu. Odvolací súd v danej veci považoval prerušenie konania za
nadbytočné, pretože súd prvého stupňa má možnosť oboznámiť sa s rozhodnutím vydaným v obdobnej
veci (uznesenie NS SR 2Cdo/5/2012 a nález ÚS SR II. ÚS 499/2012), vziať do úvahy vyslovené právne
závery a tým zabezpečiť plynulé pokračovanie konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.