Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312203136
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4312203136.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, v mene
ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcom: 1/ W. T., nar. XX. XX. XXXX a 2/
S. T., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom O., Q. 4, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1.428,79 eura s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti uzneseniu Okresného súdu
Levice zo dňa 18. 12. 2012 č. k. 16C/26/2012-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcov m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania v sume 189,60 eura HKP Legal, s.r.o., so sídlom

Bratislava, Sasinkova 6 do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho
konania v sume 20,33 eura HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6 do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1-3 OSP zastavil konanie, v ktorom sa
navrhovateľ voči odporcom domáhal zaplatenia 1.428,79 eura s príslušenstvom pre späťvzatie návrhu
navrhovateľa,učinenépísomnýmpodaním,doručenýmsúduprvéhostupňadňa03.12.2012.Odporcom
v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal
trovy konania vo výške 94,80 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a navrhovateľovi uložil
povinnosťzaplatiťichvedľajšiemuúčastníkovinaúčetjehoprávnehozástupcudo3dníodprávoplatnosti

uznesenia. Navrhovateľovi podľa § 11 ods. 3 prvá veta, 4 prvá veta, 6 zák. č. 71/1992 Zb. súdnych
poplatkoch vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 78,87 eura prostredníctvom príslušného daňového
úradu. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 137, § 146 ods. 1 písm. c), 2, § 150 ods.
1 prvá veta, § 93 ods. 4, § 149 ods. 1, § 160 ods. 1 prvá veta a § 167 ods. 2 OSP. Mal za to, že
navrhovateľ zavinil zastavenie konania, nakoľko svoj návrh zobral v celom rozsahu späť až potom
čo vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, pričom k jeho späťvzatiu nedošlo pre správanie

odporcov. Odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
za1úkonprávnejslužby(vyjadreniezodňa15.11.2012)prihodnotesporu1.428,79eurapo71,37eura
a náhradu hotových výdavkov 1 x 7,63 eura, t. j. v sume 79 eur zvýšená o 20 % DPH v sume 15,80 eura.
Vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcovnepriznaltrovyprávnehozastúpeniazaúkonprávnejslužby
označený ako prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. V tejto súvislosti uviedol,

že nešlo o individuálne prevzatie prípadu a seriózne riešenie sporu, týkajúce sa konkrétneho predmetu
konania a konkrétnych účastníkov konania. V čase prevzatia zastúpenia nemal právny zástupca totižkonkrétnu vedomosť o predmete sporu. Mal za to, že k žiadnej porade s klientom nedošlo. Naviac
vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením vstupu, pričom ide o identické podanie doručené
súdu do mnohých konaní a právny zástupca ani nemal konkrétne informácie, týkajúce sa predmetu

konania, keďže žalobný návrh s prílohami bol vedľajšiemu účastníkovi doručený až následne. Uzavrel,
že priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške podľa vyčíslenia právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Využitie právnych služieb
advokáta, resp. advokátskej kancelárie a následne uplatnenie si náhrady trov konania označil za
účelové. Vychádzajúc z ust. § 150 ods. 1 OSP preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal

náhradu trov konania len sčasti, a to vo výške 94,80 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v časti, týkajúcej sa náhrady
trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov, domáhajúc sa ním jeho zmeny a nepriznania
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za
podané odvolanie. Mal za to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný

poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac združenie má vo
svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, pričom malo možnosť využívať aj podporu určenú
ministerstvom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v obdobných
prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že
združenienemávedomosťoprejednávanomprípade,paušálnyvstupdokonanianavyšujetrovykonania

a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
v predmetnom konaní označil za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Argumentoval tiež dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/35/2012, sp. zn. 13Co/40/2012,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012 a v náleze Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 78/03.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie i vedľajší účastník na strane odporcov len
v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu náhrady
trov konania vo výške 189,60 eura. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za podané

odvolanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď mu v zmysle ust. § 150
ods. 1 OSP nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby prevzatie veci vrátane prvej
porady s klientom. V tomto smere uviedol, že právny zástupca v konaní riadne hájil práva vedľajšieho
účastníka a svojimi úkonmi privodil odporcovi plný úspech v konaní. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v
častitýkajúcejsanáhradytrovkonaniaoznačilzavnútornerozpornéavymykajúcesaväčšinerozhodnutí

odvolacích súdov s identickým, prípadne obdobným skutkovým základom.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že námietka
premlčania nebola a ani nemohla byť daná, je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych
predpisov, pričom je pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný, ako neboli úspešní

ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Nepriznaním náhrady trov
konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných
práv vedľajšieho účastníka garantovaných v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil by mu tak reálny výkon
úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Pokiaľ by súd chcel aplikovať argumenty
navrhovateľa na všetky konania, nemohol by pre prípad plného úspechu v konaní navrhovateľa

priznať jemu náhradu trov konania, pretože aj navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje
pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a navrhovateľ je v konaniach zastúpený taktiež
advokátom. Dôvodil, že v konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu
účastníkovi, majúc za to, že súd správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Vedľajší
účastník stojaci v konaní na strane odporcov mal totiž plný úspech a z titulu právneho zastúpenia

mu vznikli trovy konania. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bolo uplatnenie námietky
premlčania vedľajším účastníkom, a preto mu súd správne priznal náhradu trov konania v zmysle § 142
ods. 1 OSP. S poukazom na ust. § 93 ods. 2-4 OSP a § 3 ods. 4, 5, § 25 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa uzavrel, že prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom a popieranie práva na
právne zastúpenie označil za účelové a zjavne nesprávne, odporujúce zákonom SR a predpisom EÚ.

Svoj záver argumentačne podporil i viacerými rozhodnutiami odvolacích súdov v Prešove, v Žiline, v
Banskej Bystrici, v Trenčíne, v Nitre a v Košiciach, ktoré mu priznali právo na náhradu trov konania.
Uzavrel, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu ust. § 150, táto by bola možná lenv prípade, ak by bol v konaní úspešný navrhovateľ a odporca ako spotrebiteľ by vzhľadom na svoje
majetkové, sociálne pomery nebol zaviazaný súdom na náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší
účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac združenie malo možnosť využívať aj podporu určenú
ministerstvom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v
obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Uzavrel, že

trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Argumentoval tiež dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012 a v náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcov
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie ( § 219 OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 16. 02. 2012,
ktorým sa voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 1.428,79 eura s príslušenstvom
z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o kontokorentnom úvere, uzatvorenej medzi právnym
predchodcom navrhovateľa- M. a odporcami dňa 02. 04. 2003. Odporcovia splátky úveru nehradili riadne
a včas, a preto navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Súd prvého stupňa dňa 04. 04.

2012 vydal platobný rozkaz č. k. 10Ro/58/2012-26, proti ktorému podali odporcovia v 1.a 2. rade odpor.
Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 04. 2012 spotrebiteľské združenie OSA,
so sídlom v Bratislave, Fedinova 9 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov
a vznieslo námietku premlčania. V písomnom podaní, doručenom súdu prvého stupňa dňa 22. 11.
2012 vedľajší účastník na strane odporcov opätovne vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh

navrhovateľavcelomrozsahuzamietnuťapriznaťmunáhradutrovkonaniavcelkovejvýške189,60eura
za 2 úkony právne služby ( prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie
zo dňa 15. 11. 2012 ) po 71,37 eura. Zároveň žiadal náhradu hotových výdavkov 2 x 7,63 eura režijný
paušála20%DPHvsume31,60eura.Vnadväznostinatonavrhovateľpísomnýmpodaním,doručeným
súdu prvého stupňa dňa 03. 12. 2012 zobral späť svoj návrh na začatie konania a žiadal predmetné

konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Následne preskúmavaným
uznesenímsúdprvéhostupňazastavilpredmetnékonanie,odporcomv1.a2.radenáhradutrovkonania
nepriznal a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 78,87 eura cestou príslušného
daňového úradu. Tieto výroky odvolaním dotknuté neboli, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho konania je takto len navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcov

napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcov trovy konania vo výške 94,80 eura a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich
vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je
ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie
alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c) OSP). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhejtohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia

návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery
bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust.
§ 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník; účastník

sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24), pričom ako zástupcu si vždy môže
zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 OSP). Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené
prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 OSP).

Citované ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti
v konaní ako účastník. Z uvedeného je teda možné vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník

má (rovnako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom,
a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 OSP bez akýchkoľvek
pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná

náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) iba v prípade, ak takéto právo na
náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods.

2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi
využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania. Z princípu rovnosti účastníkov, t.j. rovnosti procesných strán vyplýva, že
každý účastník konania má mať rovnakú možnosť voľby v súvislosti s riešením otázky svojho právneho
zastúpenia v rámci zákonom upravených možností. Preto za situácie, že odporcom v 1. a 2. rade vzniklo

právo na náhradu trov konania, toto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane
odporcov.

Súd prvého stupňa preto správne zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov. Niet totiž sporu o tom, že aj vedľajší účastník sa môže dať zastupovať

advokátom a v prípade vzniku práva na náhradu trov konania mu v zásade treba priznať právo na to,
aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka
- odporcov, na strane ktorých vystupuje. Bol teda naplnený zákonný predpoklad podľa § 146 ods. 2
veta prvá OSP na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. V danej veci navrhovateľ vzal svoj
návrh na začatie konanie späť až po tom, ako vstúpil do konania vedľajší účastník, a preto nie je

možné uzavrieť, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní bola nedôvodná a neúčelná. Pokiaľ však ide o
výšku priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, súd prvého stupňa dospel k záveru,
že vedľajšiemu účastníkovi prináleží náhrada trov právneho zastúpenia len za úkon právnej služby-
vyjadrenie zo dňa 15. 11. 2012, pričom nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené

závery zdôrazňuje, že vedľajší účastník na strane odporcov je zastúpený advokátskou kanceláriou,
a preto skutočnosť, že nedošlo k žiadnej porade s odporcami je v súvislosti so vzájomným vzťahom
medzi vedľajším účastníkom a advokátskou kanceláriou bez právneho významu. V tomto smere je
potrebné prisvedčiť argumentácii vedľajšieho účastníka, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je rozporné, keďže na jednej strane súd prvého stupňa

priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby a zároveň
v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP považuje uplatnenie si náhrady trov konania vedľajším účastníkom za
účelové a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa

náhradytrovkonaniavedľajšiehoúčastníkapodľa§220OSPzmenilavedľajšiemuúčastníkovinastrane
odporcu priznal podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia, ktoré boli reprezentované odmenou advokáta za 2 úkony právnej služby ( prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie zo dňa 15. 11. 2012 ) pri hodnotesporu 1.428,79 eura po 71,37 eura ( § 10 ods. 1 cit. vyhlášky ), náhradou hotových výdavkov 2 x 7,63
eura režijný paušál ( § 15a, 16 ods. 3 vyhlášky ), t. j. v sume 158 eur zvýšená o 20 % DPH v sume
31,60 eura ( § 18 ods. 3 vyhlášky ). Úhrnom tak trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov

predstavujú sumu 189,60 eura. Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka na strane odporcov ( § 149 ods. 1 OSP ).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte jeho rozhodnutia postupom podľa § 220 OSP, keďže neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
OSP tak, že vzhľadom na plný úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcov v odvolacom konaní
mu priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby ( podanie odvolania ) vo výške
9,13 eura ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky- tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 189,60

eura znížená o jednu polovicu ) a náhradu hotových výdavkov 1 x 7,81 eura režijný paušál (§ 15a, § 16
ods. 3 cit. vyhl.), t. j. v sume 16,94 eura zvýšená o 20 % DPH v sume 3,39 eura. Priznanú náhradu trov
odvolacieho konania v celkovej výške 20,33 eura je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka na strane odporcov ( § 149 ods. 1 OSP ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.