Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215331
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213215331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: ALTERNATÍVA, s.r.o., so sídlom
Kossúthovo nám. 12, Komárno, IČO: 36 521 876, zastúpený Mgr. Cyntiou Takács Szalai, advokátkou
so sídlom v Komárne, Nám. M. R. Štefánika 6, proti odporkyni: JUDr. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. K. XXX/X, N., o zaplatenie 3.675,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 11. septembra 2014, č. k. 14C/199/2014-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z
náhrady trov právneho zastúpenia v sume 178,96 eura na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 11. septembra
2014, č. k. 14C/199/2014-51 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.675,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 9,00 % ročne zo sumy 138,87
€ od 01.04.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 191,80 € od 01.05.2010 do zaplatenia, 9,00 %
ročne zo sumy 191,80 € od 01.06.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 191,80 € od 01.07.2010 do

zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 191,80 € od 01.08.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 192,11
€ od 01.09.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 192,11 € od 01.10.2010 do zaplatenia, 9,00 %
ročne zo sumy 192,11 € od 01.11.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 192,11 € od 01.12.2010 do
zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 192,11 € od 01.01.2011 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 192,11
€ od 01.02.2011 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 192,11 € od 01.03.2011 do zaplatenia, 9,00 %
ročne zo sumy 192,11 € od 01.04.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 192,11 € od 01.05.2011 do
zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 208,01 € od 01.06.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 208,01

€ od 01.07.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 208,01 € od 01.08.2011 do zaplatenia, 9,50 %
ročne zo sumy 208,01 € od 01.09.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 208,01 € od 01.10.2011
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho
poplatku sumu vo výške 220,50 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 536,04 €, to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 16.07.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 3.675,11 €

s príslušenstvom ako i náhradu trov konania. Súd vo veci vydal dňa 26.09.2013 platobný rozkaz č. k.
7Ro/438/2013-30, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor, následkom čoho sa platobný rozkaz zo
zákona zrušil. V podanom odpore odporkyňa namietala, že byt, ohľadom ktorého vznikol nedoplatok,
bol od 01.04.2010 v bezpodielovom spoluvlastníctve jej a jej nebohého manžela Ing. V. G., ktorýdňa 23.02.2011 zomrel. Konštatovala, že po smrti manžela nemá vedomosť o žiadnej korešpondencii
navrhovateľa jej zaslanej. Dňom 23.02.2011 BSM zaniklo, pričom práva a povinnosti po zomrelom prešli
na jeho dedičov, avšak dedičské konanie nie je skončené a dlžná suma, ktorá je predmetom konania,

nezaťažuje len ju ale i ostatných dedičov.
Súd prvého stupňa v rámci vykonaného dokazovania sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä prehľadom nákladov v súvislosti s užívaním bytu, predpisom
mesačnej zálohovej platby, upomienkou, poštovým podacím hárkom, čiastočným výpisom z LV č. XXXX
pre k. ú. N., zmluvou o výkone správy spolu s prílohami, výpisom z obchodného registra navrhovateľa,

platobným rozkazom č. k. 7Ro/438/2013-30 zo dňa 26.09.2013, odporom, obsahom pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 4D/167/2011, najmä uznesením č. k. 4D/167/2011-97 zo dňa 28.02.2012 a
ostatnými ku spisu pripojenými listinami, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci predmetu činnosti podniká (okrem iného) aj v oblasti
správy a údržby bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností.

Odporkyňa bola spolu s jej nebohým manželom Ing. V. G. bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. N. vedenej na LV č. XXXX, a to bytu č. 24, nachádzajúceho sa na prízemí vo
vchode č. 12 obytného domu súp. č. 1184 na parcele registra „C“ parc. č. 2727 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1220 m2 ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku so spoluvlastníckym podielom 6580/316000 k celku.

Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 01.12.2007 súd zistil, že navrhovateľ je v zmysle zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom obytného
domu so súpisným číslom 1184 na ulici H. rad X-XX v N. a podľa článku III. bod 2 na zabezpečenie
prevádzky, údržby, opráv a správy domu je vlastník bytu povinný najmä: a) poukazovať na účet domu
preddavky mesačne vopred do FPÚO spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva

prípadne pozemku, b) poukazovať preddavky mesačne vopred na úhradu nákladov za poskytované
plnenia a ďalšie služby vo výške určenej správcom, c) platiť mesačne vopred správcovi poplatok za
výkon správy. Termín na úhradu platieb uvedených v odseku 2 písm. a/, b/, c/ je vždy do 25. dňa v
mesiaci predchádzajúcom mesiac, za ktorý sa úhrada platí. Z predloženého prehľadu úhrad vyplynulo,
že odporkyňa (spolu s manželom) si neplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. III bod 2 Zmluvy o

výkone správy, mesačné zálohové úhrady za užívanie bytu riadne neplatili a za obdobie od marca
2010 do septembra 2011 im vznikol nedoplatok spolu vo výške 3.675,11 €. Listom zo dňa 24.10.2012
vyzval navrhovateľ odporkyňu k úhrade tohto nedoplatku. Podľa predloženého poštového hárku bol
predmetný list daný na poštovú prepravu dňa 25.10.2013. Odporkyňa na upomienku navrhovateľa
nereagovala ani len čiastočnou úhradou dlhu. V zmysle tejto výzvy má odporkyňa nedoplatok za plnenia

spojené s užívaním predmetného bytu ku dňu 10.10.2012 celkove vo výške 8.168,51 €. Z pripojeného
spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 4D/167/2011 vyplynulo, že predmetom konania v danej veci je
prejednaniededičstvapoporučiteľoviIng.V.G.,zomr.dňa23.02.2011.Zuzneseniač.k.4D/167/2011-97
zo dňa 28.02.2012 vyplýva, že dedičské konanie bolo prerušené s tým, že deti poručiteľa z prvého
manželstva (ktoré boli poručiteľom vydedené) boli odkázané na podanie žaloby o určenie neplatnosti

závetu poručiteľa a listiny o vydedení zo dňa 26.07.2008 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
Medzi účastníkmi konania sa nepochybne jedná o občianskoprávny vzťah tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 1 ods. 2 OZ s tým, že tento právny vzťah je upravený zákonom č. 182/1993 Z. z., platnom
v čase trvania záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania existuje záväzkovo-

právny vzťah na základe zmluvy o výkone správy, v ktorej si účastníci konania stanovili predmet
svojich záväzkov. Navrhovateľ si zo zmluvy vyplývajúcu povinnosť zabezpečovať plnenie spojené s
bývaním a prevádzkou ako aj ďalšie služby, na ktorých sa zmluvné strany dohodli, splnil. Odporkyňa ako
spoluvlastník bytu č. 24, nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. 12 obytného domu so súpisným
číslom XXXX na ulici H. rad č. XX/XX si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a

včas, keď za mesiace marec 2010 až september 2011 mala nedoplatok na úhradách spojených s
užívaním bytu celkove vo výške 3.675,11 €. Keďže odporkyňa v konaní nepreukázala, že by pohľadávku
navrhovateľa uhradila alebo že táto zanikla inak, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy nedoplatku na
úhradách spojených s užívaním bytu vo výške 3.675,11 € ako aj úroku z omeškania z jednotlivých
dlžných mesačných zálohových platieb v súlade s podaným návrhom, keď zo strany navrhovateľa bol

úrok z omeškania uplatnený v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z.. Obranu odporkyne, v ktorej poukazovala na nedoručenie
žiadnej listiny ohľadom nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu ako i poukaz na
neukončené dedičské konanie, súd považoval za účelovú, keď poukazuje na to, že navrhovateľ v konanípredložením poštového hárku preukázal, že odporkyni na adresu pobytu uvedenú v návrhu na začatie
konania doručoval upomienku ohľadne jej dlhu ku dňu 10.10.2012. V tejto súvislosti súd tiež uvádza,
že každý vlastník bytu v obytnom dome je povinný platiť náklady spojené s užívaním bytu, pričom táto

jeho povinnosť sa neviaže na doručenie výzvy správcu bytu, ale táto povinnosť vyplýva zo zmluvy
o výkone správy. Čo sa týka námietky odporkyne, v ktorej poukázala na skutočnosť, že predmetná
nehnuteľnosť (nedoplatok za užívanie ktorej je predmetom konania) bola v BSM jej a jej nebohého
manžela, po ktorom dedičské konanie nie je ukončené, súd uvádza, že dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa, pričom týmto momentom zaniká aj BSM poručiteľa (v danom prípade, keďže predmetný

byt bol v BSM odporkyne a jej nebohého manžela, predmetom dedičského konania bude len podiel
na nehnuteľnosti, pričom odporkyňa sa smrťou svojho manžela stala podielovou spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti). Vychádzajúc zo znenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločnej veci všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Je potom na spoluvlastníkoch, aby sa ohľadom hospodárenia s predmetom ich spoluvlastníctva dohodli
(teda aj na tom, kto a v akom rozsahu sa má podieľať na nákladoch spojených s užívaním predmetného

bytu).
Zistený skutkový stav prvostupňový súd posúdil podľa ustanovení § 139, § 488, § 489 a § 517 ods. 1 veta
prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov a podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., platného v čase omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi ako v konaní plne

úspešnému účastníkovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania. Navrhovateľ si náhradu trov
konania riadne a včas uplatnil. Po preskúmaní uplatnenej náhrady súd priznal navrhovateľovi náhradu
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 220,50 €. Titulom trov právneho zastúpenia súd
priznal navrhovateľovi odmenu za 3 úkony právnej služby po 141,09 € (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd - návrh, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní

dňa 11.09.2014), 3 x režijný paušál po 7,81 € a náhradu DPH, celkove vo výške 536,04 €. V zmysle §
149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporkyňu nahradiť trovy konania navrhovateľovi k rukám jeho právneho
zástupcu a lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že rozsudok
je datovaný dňom 11.09.2014 a v tento deň sa nezúčastnila na pojednávaní, pretože na tento

termín neobdŕžala ani predvolanie na pojednávanie. Navrhovateľ žiada úhrady za byt, ktorý bol v
bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a manžela Ing. V. G., ktorý dňa 23.02.2011 zomrel. Do tohto
dátumu preberal všetky výzvy navrhovateľa Ing. V. G., ktorému aj boli adresované a on ich aj plnil..
Odporkyňa má vedomosť, že aj písomne reklamoval účtovanie navrhovateľa, ale písomné podklady
bude vedieť predložiť len na pojednávaní. Dňa 23.02.2011 bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo a

práva a povinnosti prechádzajú na dedičov, preto trvá na tom, že okruh odporcov je nutné špecifikovať
podľa dedičov. Dedičské konanie nebolo zatiaľ ukončené pre napadnutie závetu poručiteľa, o ktorom sa
vedie súdne konanie na Okresnom súde Komárno pod č. k. 13C/109/2012. Vzhľadom na neukončený
spor o neplatnosť závetu žalobca svojou žalobou zaťažuje len jedného zo spoluvlastníkov, ktorého je
možné, že zaťaží aj exekúcia, čím sa zvýšia náklady vzniknuté z predmetného sporu. Nie je pritom

možné predpokladať výsledok súdneho sporu a ani to, kto zdedí byt, na ktorý sú viazané pohľadávky
navrhovateľa. Má za to, že Okresný súd Komárno rozhodoval v rozpore s § 2 OSP a mal dbať pri svojom
rozhodovaní, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzickej osoby,
odporkyne. Taktiež došlo k porušeniu práva odporkyne vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom a vyjadreniam
žalovanej. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Navrhovateľ sa písomne vyjadril k odvolaniu odporkyne. Zastáva názor, že odporkyňa bola na
pojednávanie vytýčené na deň 11.09.2014 riadne a včas predvolaná. Zo súdneho spisu vyplýva, že
odporkyňa predvolanie na predmetné pojednávanie prevzala dňa 09.08.2014 (č.l.
41), pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. S poukazom na uvedené má žalobca za
to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď dňa 11.09.2014 konal v neprítomnosti odporkyne

podľa ust. § 101 ods. 2 OSP. Zdôraznil, že odporkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v
podanom odvolaní) nespochybnila, že v žalovanom období bola spoluvlastníčkou predmetného bytu
a namieta len tú skutočnosť, že žaloba smeruje iba proti jednému zo spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o
spoluvlastníctvo bytu navrhovateľ s poukazom na ust. § 25 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 139 ods. 1 Občianskeho

zákonníka tvrdí, že pasívna solidarita spoluvlastníkov bytu (t. j. odporkyne a dedičov po neb. Ing. V.
G.) voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome so súp. č. 1194 vyplýva priamo zo
zákona. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a
môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým aleboproti všetkým spoludlžníkom. Takéto oprávnenie veriteľovi vyplýva aj z ust. § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V súlade s ust. § 511 ods. 1 OZ sa navrhovateľ domáhal iba voči odporkyni zaplatenia
sumy 3.675,11 € s prísl. Podľa jeho názoru následné majetkové vysporiadanie medzi odporkyňou a

dedičmi po neb. V. G. (t. j. medzi spoludlžníkmi) po splnení peňažného záväzku odporkyňou je vo
vzťahu k navrhovateľovi ako veriteľovi bez právneho významu. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ
za to, že súd nemal dôvod počkať na výsledky dedičského konania a zistiť okruh dedičov po neb.
Ing. V. G.. Navrhovateľ tvrdí, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil vo
veci správny právny záver a ani konanie pred súdom prvého stupňa nie je postihnuté vadou, ktorá by

mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poznamenal, že odporkyňa v konaní pred
súdom prvého stupňa neoznačila ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by z vecnej alebo právnej stránky
spochybnili základ uplatneného nároku, resp. jeho výšku. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne ohľadne
písomnej reklamácie účtovania navrhovateľa, navrhovateľ tieto tvrdenia považuje za právne irelevantné,
pretože odporkyňou tvrdené skutočnosti a dôkazy už existovali pred rozhodnutím súdu prvého stupňa do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, preto tieto skutočnosti a dôkazy nie sú odvolacím

dôvodom v zmysle § 205a OSP. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre rozsudok prvostupňového súdu potvrdil
a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 178,96 € (za jeden úkon
právnej pomoci - vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 141,09 € + režijný paušál vo výške 8,04
€ + DPH (20 %) vo výške 29,83 €.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“), po

zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania včas (§ 201 a § 204 OSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako bol vyvesený na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č.
543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 OSP vychádza zo

situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale
v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v
takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2), ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto

oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, že účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi
je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne
posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú až reakciou
na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je
potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na

spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale
len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP).. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho
súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom
podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi

podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpisalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd sa zaoberal námietkou odporkyne uvedenou v odvolaní, že na pojednávanie pred

okresným súdom dňa 11.09.2014 neobdŕžala predvolanie, a preto sa pojednávania nezúčastnila a
dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná, čím zrejme chcela poukázať na to, že postupom súdu
jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa § 101 ods. 1 OSP účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny

súdu.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.
Odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi

konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Musí však ísť
o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom
uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Pod postupom súdu treba
rozumieť nielen postup predsedu senátu alebo senátu (samosudcu), ale aj súhrnnú faktickú činnosť
iných zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej náplne, ak táto činnosť

mala za následok, že účastník nemohol uplatniť procesné oprávnenia priznané mu zákonom.
Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP dáva súdu možnosť prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, resp.
jeho zástupcu. Môže tak urobiť, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví a ani nepožiada z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania.
Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že odporkyňa bola riadne predvolaná na pojednávanie

pred súdom prvého stupňa na deň 11.09.2014 a predvolanie na toto pojednávanie prevzala dňa
19.08.2014, avšak pojednávania sa bez uvedenia dôvodu nezúčastnila, a teda ani nepožiadala o
odročenie pojednávania, preto súd mohol v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednávať v jej neprítomnosti a
postupom súdu neboli porušené jej procesné práva.
Ani ďalšiu námietku odvolateľky, že predmetný byt, za ktorý navrhovateľ požaduje úhradu mala v

bezpodielovom spoluvlastnícke manželov (BSM) s manželom Ing. V. G., ktorý zomrel dňa 23.02.2011 a
do svojej smrti on ako adresát preberal všetky zásielky od navrhovateľa a on ich aj plnil a aj reklamoval
účtovanie navrhovateľa a že jeho smrťou zaniklo BSM a všetky práva a povinnosti prechádzajú na
dedičov, ktorých okruh je nutné špecifikovať, pričom dedičské konanie nebolo ukončené a navyše sa
vedie spor o neplatnosť závetu, odvolací nepovažuje za dôvodnú.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej
osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.
Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona ak je byt alebo nebytový priestor v spoluvlastníctve, majú

spoluvlastníci bytu alebo nebytového priestoru postavenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
a zodpovedajú voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného
predpisu.
Uvedeným osobitným predpisom je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (OZ),
ktorývdruhejhlaveustanoveniach§136až151upravujespoluvlastníctvo,atovustanoveniach§137až

142podielovéspoluvlastníctvoavustanoveniach§143až151bezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.
Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh

spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných
podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel
rovnakým dielom na všetkých ostatných (ods. 3 cit. zák. ustanovenia).

V ustanovení § 511 OZ je upravená pasívna solidarita, ktorá spočíva na solidarite na strane dlžníkov. Ide
o prípad, keď niekoľko dlžníkov je zaviazaných na to isté plnenie tak, že veriteľ môže od ktoréhokoľvek z
nich požadovať celé plnenie s tým následkom, že len čo niektorý dlžník splní, oslobodí tým aj ostatnýchdlžníkov. Pri tejto forme solidarity veriteľovi zodpovedajú dlžníci dlhujúci to isté plnenie „spoločne a
nerozdielne“.
Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že

veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na
dlhu. Ak celý dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne (platí tu zásada „jeden za všetkých a
všetci za jedného“). Pri pasívnej solidarite sa teda vychádza zo zásady, že každý z dlžníkov je zaviazaný
za celý dlh, pričom ak veriteľovi poskytne celé plnenie jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov, solidárny
záväzok zaniká (singuli solidum, unum debent omnes). Dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na splnenie

celého dlhu, nemôže sa brániť námietkou, aby sa dlh rozdelil medzi ostatných spoludlžníkov. Preto aj
povinnosť dlžníkov zaniká, len čo jeden z nich splnil celý dlh.
Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať
z majetku viacerých osôb (nemôže mu byť na ujmu platobná neschopnosť niektorého z dlžníkov) a
zároveň uľahčiť jej uplatnenie (veriteľ si môže zvoliť taký postup a spôsob uplatnenia pohľadávky, ktorý
považuje zo svojho hľadiska za najvýhodnejší). Po uspokojení veriteľovej pohľadávky však spravidla

môže dôjsť k vzájomnému vyporiadaniu medzi jednotlivými solidárnymi dlžníkmi.
V danom prípade, keď zomrel jeden zo spoločných dlžníkov (manžel odporkyne), bol navrhovateľ
ako veriteľ oprávnený požadovať splnenie celého dlhu od druhého solidárneho spoludlžníka, a to od
odporkyne a nebolo možné zamietnuť ako predčasnú s odôvodnením, že nemožno zistiť kto z dedičov
a v akej miere sa podieľa na dlhoch poručiteľa, alebo z toho dôvodu prerušiť konanie a vyčkať na

právoplatné ukončenie dedičského konania po dnes už bývalom manželovi odporkyne. Právne následky
pasívnej solidarity totiž spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
dlžníka, t. j. od jedného, niekoľkých alebo od všetkých; a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie.
Odvolateľka vo svojom odvolaní neuvádzala žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa nebol zaoberal
prvostupňový súd, ktorý riadne zistil skutkový stav veci, vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie na

zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 OSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 OSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2
OSP), preto odvolací súd sa obmedzuje iba na skonštatovanie vecnej správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti dodáva, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla
2003).
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver

s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP, ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľka v
odvolaní navyše neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, v
zmysle § 144 Občianskeho zákonníka platí, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na tieto veci alebo spojené s ich užívaním
audržiavaním.Vzmysle§145ods.2Občianskehozákonníkazároveňplatí,ženaprávneúkonytýkajúce
sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Počas existencie

bezpodielového spoluvlastníctva zakladajú uvedené ustanovenia pasívnu solidaritu bezpodielových
spoluvlastníkov v prípade dlhov spojených s vlastníctvom, užívaním a udržiavaním spoločnej veci.
Keďže medzi bývalými manželmi nedošlo k vyrovnaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva, platí,
že mesačné zálohové platby za byt sú zaviazaní platiť spoločne a nerozdielne. To znamená, že
spoločenstvo ako ich veriteľ môže požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z manželov. Aj keby sa

manželiamedziseboudohodli,žezálohovéplatbybudeuhrádzaťlenjedenznich,takátodohodabybola
voči spoločenstvu neúčinná - bývalí manželia by si len medzi sebou určili pomer na dlhu, na ktorom však
naďalej participujú spoločne a nerozdielne. V zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o bytových a nebytových
priestoroch platí, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančnéprostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Z citovaného ustanovenia zákona
je zrejmé, že povinnosť uhrádzať mesačné zálohové platby nie je spojená s užívaním alebo neužívaním
bytu, ale s jeho vlastníctvom je možné konštatovať, že z uvedeného vyplýva dôvodnosť navrhovateľom

uplatneného nároku čo do jeho základu. Navrhovateľ tak preukázal, že je nositeľom aktívnej vecnej
legitimácie v konaní (t. j. je nositeľom návrhom uplatneného hmotného práva) a odporkyňa je nositeľkou
pasívnej vecnej legitimácie.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi

závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods.
2 OSP).
Podľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu, teda i v časti výroku o trovách konania,
ako vecne správny potvrdil, z toho vyplýva, že navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech a
vzniklomuprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Odvolacísúdpriznalnavrhovateľovináhradutrov
odvolacieho konania v celkovej sume 178,96 eura, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia
advokátom za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z. z. (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3) - vypracovanie vyjadrenia k
odvolaniu vo výške 141,09 eura + režijný paušál vo výške 8,04 eura + 20 % DPH vo výške 29,83 eura).
Odporkyňa bude povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania na účet právnej
zástupkyne navrhovateľa (§ 149 ods. 1 OSP) v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§
160 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.