Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/829/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711210626
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711210626.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.
Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v právnej veci žalobcu I.. E. Y., L.. XX. XX. XXXX, J.
C., I.. C. XXXX/XX, proti žalovanému W.. O. C., L.. XX. XX. XXXX, J. E. C., M. XXXX/XX, zastúpenému
JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Ulica kpt. Nálepku 8, v konaní o
neúčinnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 17. 6.
2014 č.k. 4C/28/2012-195 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 69,91 eur na účet advokáta JUDr. Martina Kostreja do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej iba "súd prvého stupňa") rozsudkom zo 17. 6. 2014 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal rozhodnutia, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena L. XX/
XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX notára S. Nirodu zo dňa XX. X. XXXX, ktorou darca previedol
na obdarovaného - žalovaného nehnuteľnosť, byt v osobnom vlastníctve na ul. M. Č.. XXXX/XX v C., sú
voči žalobcovi právne neúčinné. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
1.335,82 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky odporovateľnosti právneho
úkonu uvedené v § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ). Súd prvého stupňa vykonaným
dokazovaním zistil, že žalovaný darovacou zmluvou urobenou vo forme notárskej zápisnice dňa 25.
3. 2010 nadobudol od I. C. S. C. C., svojich rodičov, ako bezpodielových spoluvlastníkov 3-izbový
byt č. X s príslušenstvom evidovaný na M. A. Č.. XX E. C.. Tento právny úkon je platný. Voči otcovi
žalovaného I. C. existuje vymáhateľná pohľadávka, priznaná rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo
dňa 06. 05. 2009, č.k. 13C/89/2008-132, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
26. 01. 2010, č.k. 3Co/352/2009-152, ktorým bol zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 597,49 eur so 17,6
% úrokom z omeškania ročne od 09. 01. 2004 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 298,75 eur od 01. 10. 2002 do 08. 01. 2004 a trovy konania vo výške 4,30 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok sa stal právoplatný dňa 17. 03. 2010 a vykonateľný dňa 23.
03. 2010. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dôvodom prevodu bytu z vlastníctva jeho rodičov na
žalovaného bolo to, že žalovaný ostane bývať v byte s priateľkou, pričom rodičia budú bývať v dome,
ktorý rekonštruujú, nadobudnutý dedičstvom matkou žalovaného. Žalovaný nevedel o tom, že existuje
vykonateľné rozhodnutie proti jeho otcovi. Pri prevode bytu ho rodičia ubezpečili, že s bytom je všetko
v poriadku. O predmete sporu sa žalovaný dozvedel až z predžalobnej výzvy od žalobcu. Súd prvého
stupňa uzavrel, že žalovaný nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka, svojho otca,
ukrátiť jeho veriteľa. Túto skutočnosť mal preukázanú z výpovede žalovaného a výpovedí svedkov. Z

dokazovania vyplynulo, že nič nenasvedčovalo tomu, že by otec žalovaného v čase urobenia právneho
úkonu - darovacej zmluvy mal dlh voči žalobcovi, ktorý bol priznaný súdnym rozhodnutím. Žalovaný
aj keby vyvinul akékoľvek úsilie, nemohol by vedieť o snahe svojho otca ukrátiť žalobcu ako veriteľa.
Žalovaný vyvinul náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, no tento úmysel mu
zo žiadnej skutočnosti nemohol byť známy. Preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 42a ods.
3 OZ žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému, ktorý
mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vrátane
náhrady hotových výdavkov advokáta vo výške podrobne vyčíslenej v odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie vrátane trov konania.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa nevykonal dôkladne a objektívne všetky súdu predložené a
navrhnuté dôkazy, tieto nemohol vyhodnotiť ani o nich rozhodnúť, preto ani záver súdu prvého stupňa
nemôže byť objektívny. Súd prvého stupňa mylne vyložil tvrdenia žalovaného a dal mu za pravdu a
priznal mu aj trovy konania. V ďalšej časti namieta, že odvolací súd nerieši veci podľa poradia ako mu
došli, preto namieta jeho zaujatosť. Predovšetkým poukazuje na spor, ktorý mal s otcom žalovaného.
Otec žalovaného byt uviedol ako svoje sídlo, exekvovaná pohľadávka pochádza z jeho podnikateľskej
činnosti, čo súd prvého stupňa nevyhodnotil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Poukazuje na svoju výpoveď a na výpoveď svedkov, ktorí v konaní pred súdom prvého stupňa uviedli
dôvod prevodu vlastníctva bytu na žalovaného a spoločne potvrdili, že žalovaný nevedel o tom, že
existuje vykonateľné rozhodnutie proti otcovi žalovaného. K prevodu vlastníctva bytu na žalovaného
došlo z rodinných dôvodov. Žalovaný napokon poukazuje, že žalobca sa mal možnosť vyjadriť v konaní
na súde prvého stupňa, kde sa nedostavil na 4 nariadené pojednávania a zároveň neprišiel na 3
nariadené výsluchy pred dožiadaným súdom.

Pred prejednaním veci odvolací súd oznámil odvolateľovi, že jeho námietku zaujatosti nepredkladá
na rozhodnutie nadriadenému súdu, pretože dôvodom vznesenia námietky zaujatosti je skutočnosť,
že Krajský súd v Košiciach vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Rožňava a predchádzajúcu
vec proti otcovi žalovaného prikázal Okresnému súdu Trebišov a ďalej, že nebolo rozhodnuté o
bližšie nešpecifikovanom odvolaní z 3. 12. 2012, hoci rovnaká vec sp. zn. 6Sp/41/2013 už rozhodnutá
bola. Odvolací súd oznámil odvolateľovi, že obsahom jeho námietky zaujatosti sú iba okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe odvolacieho súdu v konaní o prejednávanej veci a rozhodovanie v iných veciach,
ktoré podľa § 14 ods. 3 O.s.p. nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu, a preto sa na námietku zaujatosti
neprihliada (§15a ods. 5 O.s.p.).

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 14 ods. 2 O.s.p.),
podľa § 12 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom konania je odporovacia žaloba. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca má
vymáhateľnú pohľadávku proti otcovi žalobcu I. C., ktorú vymáha v exekučnom konaní. Odporovacou
žalobou žalobca žiada určiť, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ktorou jeho
dlžník Ján Morovský previedol na žalovaného vlastníctvo k bytu na M.L. Č.. XX v C. je voči nemu právne
neúčinná.

Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116
a § 117) alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odvolací súd konštatuje, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za situácie, ak vlastník
nehnuteľnosti je povinný splniť záväzok priznaný právoplatným rozhodnutím súdu je konaním, ktoré je
spôsobilé ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky.

Odporovať možno právnemu úkonu v tom prípade, ak úmysel ukrátiť veriteľa bol druhej strane známy.
V prípade právnych úkonov, ktoré sú uvedené v ust. § 42a ods. 3 OZ sa predpokladá, že osoba, v ktorej
prospech bol právny úkon urobený, vedela o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ OZ blízka osoba, ktorou v prejednávanej veci je žalovaný vo vzťahu k
svojmu otcovi I. C., sa môže účinne brániť odporovacej žalobe v prípade, ak preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú aktivitu, aby spoznala možný
dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa v čase odporovaného právneho úkonu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom zaoberal otázkou posúdenia
náležitej starostlivosti žalovaného vo vzťahu k poznaniu úmyslu jeho otca, prípadne ukrátiť žalobcu ako
svojho veriteľa.

Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplynulo, že aj pri vynaložení náležitej starostlivosti
žalovanému nemohlo byť známe, že prevod bytu, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch
rodičov žalovaného by mohol mať za následok ukrátenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky, o ktorú viedol
súdne konanie.

Odvolací súd dodáva, že aj v prípade odporovacej žaloby zaťažuje povinnosť tvrdenie a dôkazné
bremeno žalobcu, ktorý musí preukázať existenciu okolností jeho ukrátenia ako veriteľa. V prípade
prevodu majetku na blízku osobu zaťažuje následne dôkazné bremeno nadobúdateľa nehnuteľnosti,
aby preukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol poznať ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by spochybnil záver súdu
prvého stupňa o tom, že žalovaný nevedel a nemohol vedieť o existencii dlhu jeho otca voči žalobcovi.
Pokiaľ sa týka vykonaných dôkazov, žalovaný sa z vlastnej viny nezúčastnil na pojednávaniach, na
ktorých dôkazy boli vykonané, preto jeho odvolacie námietky vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
sú nenáležité.

Súd prvého stupňa zistený skutkový stav správne právne posúdil a odvolací súd nezistil žiadne dôvody,
pre ktoré by bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p.

Vecne správne je aj rozhodnutie o trovách konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto je povinný
nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania. Trovy sú priznané a vyčíslené v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov pozostávajúcich
z odmeny za zastúpenie advokátom za 1 úkon právnej služby s tarifnou odmenou 61,87 eur a režijný
paušál 8,04 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho konania v celkovej sume 69,91 eur je
žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.