Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113206553
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113206553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: P. J., A.. XX.X.XXXX,

trvale bytom Q. XXX, E.. F., právne zastúpeného: JUDr. Viera Straková, advokátka so sídlom kpt.
Nálepku 5, Prešov, proti žalovaným v 1. rade: Q. J., na neznámom mieste, v 2. rade: M. N., H.. J., na
neznámom mieste, v 3. rade: Y. M., H.. J., na neznámom mieste, v 4. rade: Q. J. P.., na neznámom
mieste, všetci žalovaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, v konaní
o určenie rozsahu dedičstva takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 6.3.2013 navrhol žalobca určiť, že do dedičstva po neb. H. J., A..
XX.XX.XXXX, zomrelom 25.10.1963, naposledy bytom Q. XXX patria nehnuteľnosti v katastrálnom
území obce Q.Y., E.. F. tak ak boli uvedené v petite žaloby. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že
darovacou zmluvou zo dňa 14.10.1961 uzavretou v USA, registrovanou na Štátnom notárstve v Prešove
10.12.1965, žalovaní v 1. až 4. rade darovali obdarovanému H. J., A.. XX.XX.XXXX (otec žalobcu)
nehnuteľnosti v k.ú. Q., zapísané v pozemkovej knihe prot. čís. XX pod A r.č.1 P.. XX dom a záhradu
zapísanú pod B12 a B13 a b c v celosti. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaní žili dlhodobo v USA a

nemali záujem vrátiť sa na Slovensko a z tohto dôvodu svoje nehnuteľnosti darovali svojmu príbuznému
H. J., pričom Q. J. (žalovaný v 1. rade) bol otcom obdarovaného H. J. a žalovaní v 2. až 4. rade boli
súrodenci obdarovaného.
Zo žaloby ďalej vyplýva, že obdarovaný H. J., A.. XX.XX.XXXX náhle zomrel dňa 25.10.1963 a jeho
zákonnými dedičmi mali byť manželka Y. J., H.. Č., A.. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. XXX, zomrelá
3.7.2008 a deti P.A. J. (Ž.), H. U., H.. J., A.. X.X.XXXX a Y. Q., H.. J., A.. X.X.XXXX. Zo žaloby vyplýva
aj to, že žalovaný v 1. rade Q. J. daroval všetky svoje nehnuteľnosti v k.ú. Q.Í. svojmu synovi H. J.,

jednalo sa o nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe, avšak Q. J. je stále vedený ako podielový
spoluvlastník týchto nehnuteľností.
Zo žaloby zároveň vyplýva, že rodičia H. J. užívali predmetné nehnuteľnosti a on pokračoval v
dobromyseľnej držbe, ktorá nebola nijakým spôsobom rušená. V roku 1961 žalovaní darovali H.
J. všetky nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., aj keď darovacia zmluva neobsahovala všetky
nehnuteľnosti. Z textu žaloby vyplýva, že podľa súčasného aj v minulosti platného právneho stavu,
právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva vydržaním môže byť aj nedostatočné alebo formálne

neplatný nadobúdací právny titul, pričom v čase smrti H. J. XX.XX.XXXX mu svedčal zákonný spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva a to titulom vydržania v dôsledku dobromyseľnej držby trvajúcej po
zákonom stanovenú dobu.Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, darujúca zmluva zo dňa 14.októbra 1961 registrovaná
Štátnym notárstvom v Prešove 10. decembra 1965, uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 26D 341/2009

zo dňa 16.6.2009, osvedčenie o dedičstve JUDr. Viery Čopákovej zo dňa 13.10.2011, výpisy majetku
vlastníkov,rozhodnutiesociálnejpoisťovneopoberaníinvalidnéhodôchodku,akoajostatnýobsahspisu
a obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 35D 669/2011 a zistil tento skutkový stav:

Z darujúcej zmluvy zo dňa 14.10.1961 vyplýva, že žalovaní v 1. až 4. rade ako darujúci (otec a súrodenci

obdarovaného) a H. J. (otec žalobcu) ako obdarovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej žalovaní v 1.
až 4. rade darovali otcovi žalobcu nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe, katastrálne územie Q.
v prot. čís. XX pod A r.č.1 P.. XX dom a záhradu zapísanú pod B 13 a b c v celom podiele na nich
zapísanom. Uvedená zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 10.12.1965.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že predmetom konania sú lesné pozemky, ako aj orná

pôda, pričom on sa snažil tieto pozemky vysporiadať, avšak keď bol na katastri a žiadal list vlastníctva,
tak mu ho nechceli vydať, pretože nemal nijaké doklady. Ohľadom darovacej zmluvy, ktorú predložil
ako prílohu žaloby uviedol, že v rámci tejto zmluvy je uvedený rodinný dom a záhrada. Vysvetlil, že
účastníkmi darovacej zmluvy boli jeho dedo Q. J. a taktiež súrodenci jeho otca, sestry M., Y. a brat Q..
Zároveň uviedol, že jeho otec mal ešte dve sestry, a to H. Y. Ž., pričom otcove sestry M. Y. Y. deti nemali,

podobne ako brat Q., sestra H. bola rehoľná sestra a Ž. bola vydatá niekde pri Bratislave, pričom sa
nevie vyjadriť, či mala deti. Jeho otec však má 3 deti a to jeho a dve dcéry. Žalobca poukázal na to, že
keď prichádzali príbuzní z Ameriky, tak vraveli, že si všetko môžu nechať, keďže oni sa už neplánujú
vrátiť. Tiež vraveli, že pošlú aj nejaké doklady, avšak nestihli to už, pretože dedo zomrel a poslali iba
jednu darujúcu zmluvu. Zároveň uviedol, že keď sa prejednávalo dedičstvo po otcovi, tak sa so sestrami

dohodol, že všetko prejde na neho.

Zástupca žalovaných poukázal na to, že pri žalobách na určenie, či určité veci patria do dedičstva
je nevyhnutnou podmienkou, aby účastníkmi konania boli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, čo v
danomprípadenebolo splnené,pretovdanomprípadeniejeúplnýokruhúčastníkovaužztohtodôvodu

je potrebné žalobu zamietnuť. Zároveň namietal pasívnu legitimáciu z dôvodu nejednoznačného určenia
okruhu účastníkov, ďalej namietal skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond zastupuje zo zákona
tých vlastníkov, ktorých sa týka poľnohospodársky pôdny fond, pričom je nesporné, že predmetom
konania je aj lesný pôdny fond, preto zástupcom majú byť taktiež aj Lesy Slovenskej republiky. Vyjadril
sa aj ku skutočnosti, že žalobca odvodzuje svoj vstup do držby od darovacej zmluvy z roku 1961,

ktorá však nemôže preukazovať vstup do držby ohľadom predmetu tohto konania, pretože z darovacej
zmluvy jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom darovania, teda že sa jedná o presne špecifikované
nehnuteľnosti, v danom prípade rodinný dom a záhradu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/118/2012.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.
Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 175b O.s.p., učastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú

poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v
prípade § 175p , v prípade, keď sa
vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o
pohreb.

Súd v predmetnej veci skúmal v prvom rade skutočnosť, či je v prejednávanej veci úplný okruh
účastníkov, pričom zistil, že tento okruh nie je úplný tak ako to namietal zástupca žalovaných, pričom
z výsluchu samotného žalobcu vyplynulo, že tento má dve sestry, čo je nepochybné aj z pripojenéhodedičského spisu sp. zn. 35D/669/2011 a to, H. U., H.. J., A.. X.X.XXXX a Y. Q., H.. J., A.. X.X.XXXX a
minimálne z tohto dôvodu nie je na strane žalobcu úplný okruh účastníkov, navyše samotný žalobca sa
v súvislosti so svojou tetou Žofiou vyjadril tak, že táto je vydatá niekde pri Bratislave a nevie sa vyjadriť,

či táto má deti a taktiež sa vyjadril, že osoba označené ako Q. F. môže byť vnuk jeho tety Ž. F..
VsúvislostisaktívnoulegitimáciousúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúdusp.zn.3Cdo197/2010,
z ktorého okrem iného vyplýva: „pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa
až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových

práv patriaci do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie
predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91
ods. 2 O.s.p.. Záver odvolacieho súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej
legitimácie daného skutočnosťou, že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali
byť, je preto správny“.
Vzhľadom na uvedené je teda nesporné, že účastníkmi tohto konania minimálne nie sú všetci tí, ktorí

nimi majú byť (minimálne sestry žalobcu), preto súd žalobu zamietol.
Vzhľadom na túto skutočnosť preto už neskúmal ďalšie okolnosti týkajúce sa účastníkov konania, v
danom prípade označených na strane žalovaných a zamietol návrhy právnej zástupkyne žalobcu a
zástupkyne žalovaných na doplnenie dokazovania, pričom zástupkyňa žalobcu v podstate svoj návrh
ani presne nešpecifikovala.

Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zo samotného textu žaloby vyplýva, že otcovi žalobcu (H.
J.) mali byť darované všetky nehnuteľnosti, teda aj podiely na jednotlivých nehnuteľnostiach tak ako
sú opísané v petite návrhu, aj keď darovacia zmluvy neobsahovala všetky nehnuteľnosti. Z výsluchu
samotného žalobcu ale vyplynulo, že príbuzní z Ameriky poslali iba darovaciu zmluvu týkajúcu svojich

podielov sa dome a záhrade a ostatné doklady už nestihli poslať, pretože dedo zomrel (žalobca sa
prvotne ale vyjadril, že doklady boli zničené, keďže boli záplavy a čitateľná mu ostala iba darovacia
zmluva týkajúca sa iba domu a záhrady). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci darovacej
zmluvy sú presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, pričom táto zmluva bola
riadne registrovaná štátnym notárstvom a žalobca nepreukázal existenciu žiadnej ďalšej zmluvy, resp.

inej písomnosti od ktorej by mohol odvíjať svoj prípadný vstup do držby, resp. vstup do držby jeho
právneho predchodcu (otca), pričom tak ako správne argumentovala zástupkyňa žalovaných aj prípadná
ústna zmluva, ktorá ale nebola ani v danom konaní preukázaná, nemôže zakladať dobromyseľnosť
potencionálneho vlastníka, teda aj v prípade úplného okruhu účastníkov by nebolo možné žalobe
vyhovieť, resp. urobiť záver, že otec žalobcu ako jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo

ku všetkým podielom označeným v žalobe vydržaním.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a zástupca úspešných žalovaných si náhradu
trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.