Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/731/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412202813
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412202813.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: maloletý P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. Q., J.
XX, štátny občan SR, zastúpený matkou K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. Q., J. XX, štátny
občan SR, obaja zastúpení Mgr. Ľubomírou Beňovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Župná 1147,
proti žalovanému: Mestská poliklinika Šurany, so sídlom Šurany, SNP 2, IČO: 35 606 347, zastúpený
JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Nitra, Školská 3, o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. júna
2015 č. k. 4C/35/2012-172 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 487,75 eura a
trov dôkazov vo výške 200 eur, právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Martinovi Kanásovi, advokátovi,
so sídlom Nitra, Školská 3, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania sumou 2.507,51 eura k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní po právoplatnosti
uznesenia, ako aj žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému titulom trov znaleckého dokazovania

sumu 200 eur k rukám žalovaného do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 OSP a zistením, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu
priznal náhradu trov konania v celkovej výške 2.507,51 eura, ktorá pozostávala z trov právneho
zastupovania za 3 úkony právnej pomoci po 519,49 eura (prevzatie a príprava, podanie vyjadrenia z
18. 01. 2013, účasť na pojednávaní dňa 17. 10. 2013), za 1 štvrtinový úkon právnej pomoci po 389,61
eura (účasť na odročenom pojednávaní dňa 27. 05. 2013) + 1x režijný paušál po 7,63 eura za rok 2012

+ 3x režijný paušál po 7,81 eura za rok 2013 + 20 % DPH. Okrem toho súd prvého stupňa priznal
právnemu zástupcovi žalovaného aj náhradu za stratu času a hotových výdavkov, a to cestovného z
Nitry do Nových Zámkov a späť osobným motorovým vozidlom zn. Porsche Cayenne turbo, za paušálnu
náhradu za jeden kilometer vo výške 0,18 eura za každý kilometer za štyri cesty dňa 27. 05. 2016 a dňa
17. 10. 2013 v celkovej výške 14,40 eura, za 4x 70 km, t. j. 280 km x 0,18 eura, ako aj za spotrebované
pohonné hmoty sumu 19,34 eura pri priemernej spotrebe 15,6 l na 100 km pri cene 1,55 eura za liter

paliva. Následne právnemu zástupcovi žalovaného priznal aj náhradu za stratu času za úkony právnej
služby vykonávané v mieste, ktoré nie je miestom sídla advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta
a späť vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, teda za 8 polhodín v roku
2013 po 12,35 eur, spolu vo výške 98,80 eura. Okrem toho súd prvého stupňa zaviazal žalobcu na
zaplatenie trov žalovaného vo výške 200 eur, ktorá suma bola žalovaným zložená titulom preddavku na
trovy znaleckého dokazovania, a to podľa § 148 ods. 1 OSP.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nesúhlasiac s výškou priznanej
náhrady trov právneho zastúpenia. Namietal, že priznaná odmena za úkony právnej služby vychádzala
z nesprávneho právneho posúdenia, pretože výpočet odmeny advokáta za úkon právnej služby v konaní

o ochranu osobnosti upravil § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Úkon právnej služby advokáta
mal tak predstavovať sumu 91,29 eura, a nie 519,49 eura, a teda štvrtinový úkon mal byť vo výške
22,82 eura. Rovnako tak nesúhlasil s priznanou výškou náhrady za stratu času a cestovného a to z
dôvodu nesprávne určeného skutkového stavu. Poukázal na to, že dĺžka trasy z Nitry do Nových Zámkov
predstavovala 36 km, čo za 4 cesty predstavovalo 144 km, a nie 280 km. Na podklade uvedených

skutočností mal za to, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, neúplne zisteného skutkového stavu veci, a teda konanie pred prvostupňovým súdom
má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a vydal rozhodnutie, ktorým náhradu
trov konania žalovanému neprizná.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie
(§ 221 ods. 1).

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba maloletého žalobcu, zastúpeného v konaní
matkou, doručená súdu prvého stupňa dňa 08. 02. 2012, ktorou sa žalobca domáhal priznania náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 49.790 eur titulom ochrany osobnosti. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 17. októbra 2013 č. k. 4C/35/2012-143 tak, že žalobu zamietol a o náhrade trov
konania si vymienil rozhodnúť do tridsať dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto
rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa
24. apríla 2014 č. k. 9Co/140/2014-161 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Následne súd

prvého stupňa o trovách konania rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142odsek1OSPúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 odsek 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných
úkonov počas konania. Plnia dve základné funkcie - preventívnu a sankčnú. Nevyhnutný vznik trov
konania takmer v každom súdnom konaní pôsobí preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným
uplatňovaním alebo bránením práva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady

zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.
Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré
potreboval na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Sankčná
povinnosť trov sa prejavuje v povinnosti osôb, ktoré zapríčinili, že trovy vznikli, uhradiť účastníkovi trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie

náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť
môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musívychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu
práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd správne postupoval, keď na uvedený prípad neaplikoval
ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, nakoľko žalobca sa domáhal premlčaného nároku a v konaní bol
zastúpený právnym zástupcom, ktorý ho na túto skutočnosť mal upozorniť. Naviac, skutočnosť, že súd
prvého stupňa pri vyčíslení trov konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nemôže
mať za následok tú skutočnosť, že by súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože pri

trovách konania sa prihliada na ich účelnosť. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s
právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu
pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony
nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu
účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho
poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku

47 ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za
účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej
zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto podľa §

142 ods. 1 OSP mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli a boli
účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva a súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách
konania podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak nesprávne vychádzal z tarifnej hodnoty 49.790 eur, ako aj priznal
v nesprávnej výške cestovné výdavky a náhradu za stratu času. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého
stupňa, bol toho názoru, že predmetom sporu bola ochrana osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy,

pričom tarifná hodnota v zmysle § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytnuté právne služby (ďalej len vyhláška) predstavovala sumu 2.000 eur, v dôsledku
čoho základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej služby
bola vo výške 91,29 eura a 1 základnej sadzby tarifnej odmeny bola vo výške 22,82 eura. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalovanému patrí náhrada trov konania, pozostávajúca z trov dôkazu vo výške 200

eur a z trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia predstavovali odmenu za štyri úkony právnej služby: tri úkony právnej služby
po 91,29 eura (prevzatie veci, písomné vyjadrenie vo veci samej a účasť na pojednávaní dňa 17. 10.
2013) a jeden úkon v sume 22,82 eura (účasť na odročenom pojednávaní dňa 27. 05. 2013). Okrem

odmeny za každý úkon právnej služby patril aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorý v roku
2012 predstavoval sumu 7,63 eura a v roku 2013 sumu 7,81 eura, pričom v roku 2013 boli vykonané 3
úkony. Predmetnú odmenu a režijný paušál právny zástupca žalovaného žiadal navýšiť o 20% DPH, v
dôsledku čoho odmena predstavovala sumu 356,03 eura ([273,87 eura /3x91,29 eura/+ 22,82 eura] x
20% DPH) a režijný paušál sumu 37,27 eura ([7,63 eura + 23,43 eura /3x 7,81 eura/] x 20% DPH).

Okrem toho právny zástupca žalovaného vo svojom vyčíslení trov právneho zastúpenia zo dňa 18. 10.
2013 uviedol, že na pojednávania chodil osobným motorovým vozidlom a žiadal priznať cestovné a
náhradu za stratu času. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, na rozdiel od súdu prvého stupňa,
zistil, že na pojednávaniach bol právny zástupca zastúpený advokátskym koncipientom, ako ani v konaní

nepreukázal vlastníctvo motorového vozidla Porsche Cayenne turbo, v dôsledku čoho nebolo možné
skontrolovať požadované cestovné výdavky. Rovnako tak nepreukázal ani cenu pohonných hmôt, preto
odvolací súd pri priznaní cestovných výdavkov vychádzal z údajov verejnej hromadnej dopravy a priznal
cestovné výdavky za 4 cesty v hodnote priemerného cestovného verejným hromadným prostriedkom vo
výške 2 eurá, t.j. spolu 8 eur. Následne odvolací súd upravil aj náhradu za stratu času, nakoľko zistil, že

cesta z Nitry do Nových Zámkov verejným dopravným prostriedkom v priemere trvala 50 minút x 4 cesty
= 200 minút, t.j. 7 začatých polhodín a priznal náhradu za stratu času vo výške 86,45 eura, 7 polhodín
x 12,35 eura tak, ako požadoval právny zástupca žalovaného. Čo sa týkalo trov odvolacieho konania,
tieto si právny zástupca žalovaného nevyčíslil, preto súd prvého stupňa správne vo svojom rozhodnutí
rozhodol iba o trovách prvostupňového konania. Spolu účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia

predstavovali sumu 487,75 eura (356,03 eura + 37,27 eura + 8 eur + 86,45 eura).

Pre uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP, keď dospel k
záveru, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právnehozastúpenia vo výške 487,75 eura a trov dôkazov vo výške 200 eur, právnemu zástupcovi žalovaného
JUDr. Martinovi Kanásovi, advokátovi, so sídlom Nitra, Školská 3, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP tak, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože mali vo veci (náhrady
trov konania) iba čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.