Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010020
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2514010020.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému M. U. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.
spolupáchateľstvompodľa§20Tr.zák.ainé,osťažnostiobžalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúdu

v Piešťanoch zo dňa 18.1.2016, sp. zn. 1T/7/2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.1.2016
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného M. U., nar. X.X.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného M.
U. o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nenahradil väzbu

obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný, ktorou sa domáhal zrušenia
napadnutého uznesenia a jeho prepustenia z väzby na slobodu najmä z dôvodu, že v danom prípade
z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že pri posudzovaní jednotlivých skutkov
obžaloby pri stanovení hodnoty efedrinu a pseudoefedrinu, kde v rámci dokazovania je určená hodnota
1,- Eura za gram, by pri jednotlivých skutkoch obžaloby dosiahla celková hodnota drogy len sumu

1.094,974 Eur, z čoho je zrejmé, že by skutok mal byť prekvalifikovaný podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. a za
takéhotostavubyuplynulatrojročnálehotaväzbydňa4.1.2016. Vdôvodochsťažnostiďalejpoukázalna
to,žeodmietaakékoľvekpokusy vyčísliťhodnotudrogyspôsobomvyhovujúcimobžalobealenazáklade
domnienok a hypotéz. V tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 3To/4/2010 zo dňa 2.6.2010, kde rozoberá aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle
ktoréhotátoprocesnoprávnazásadavyžaduje,abysúdoprelsvojezisteniaovineatresteojednoznačne

zistené a preukázané fakty a nie iba pravdepodobnosť, či domnienku. V tejto súvislosti poukazuje
i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Záverom poukázal na to, že procesne vykonaným
dokazovaním nikto nespochybnil, že celková hodnota drogy je 1.094.974 Eura a z uvedeného dôvodu
preto trvá na tom, že v priebehu konania vyšlo najavo, že skutok pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je
iným trestným činom a to konkrétne trestným činom podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., čo je zločin, pri ktorom
je lehota trvania väzby podľa § 76 ods. 6 Tr. por. len trojročná, ktorá v jeho prípade uplynula a mal byť

preto písomným príkazom predsedom senátu prepustený v zmysle § 76 ods. 9 Tr. por. na slobodu.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je
dôvodná.
K samotným námietkam obžalovaného je potrebné uviesť, že okresný súd v dôvodoch napadnutého

uznesenia veľmi podrobne sa touto námietkou už zaoberal v konaní o žiadosti obžalovaného o
prepustenie z väzby na slobodu, nakoľko dôvody, ktoré uvádza obžalovaný v písomnom vyhotovenísťažnosti sú len opakovaním žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu. V tejto súvislosti krajský súd
len poznamenáva, že v danom prípade tak okresný prokurátor ale i okresný súd zotrvali na svojich
stanoviskách v tom, že neboli splnené základné podmienky preto, aby v súčasnom štádiu konania

došlo k prekvalifikovaniu konania obžalovaného na zločin v zmysle § 72 ods. 1 Tr. por., pričom v
dôvodoch napadnutého uznesenia veľmi podrobne rozoberá okolnosti, o ktoré toto svoje tvrdenie opiera.
Krajský súd len v tomto smere dodáva, že pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného
bude vecou ďalšieho dokazovania a vecou prokuratúry a okresného súdu, aby v ďalšom konaní po
doplnenom dokazovaní ustálili skutkový stav, ktorý potom podriadia pod príslušné ustanovenie zákona.

V tomto štádiu konania krajskému súdu neprislúcha, aby v danom prípade prejudikoval otázku právnej
kvalifikácie konania obžalovaného , nakoľko k takémuto postupu nie je oprávnený. Za takéhoto stavu
preto krajský súd sa v súčasnom štádiu konania v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového
súdu ohľadom právnej kvalifikácie a ohľadom doposiaľ vykonaného dokazovania a v tomto smere preto
rozhodnutie okresného súdu považoval za správne a zákonné.
Pokiaľ ide o samotné konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvody väzby obžalovaného, tieto boli už

premietnuté v celom rade rozhodnutí súdov , či už prvostupňového alebo krajského, ktoré v nezmenenej
podobe po doplnených dokazovaniach pretrvávajú aj v súčasnom štádiu konania, pričom len v krátkosti
je potrebné poukázať na to, že obžalovaný už bol v minulosti 6-krát súdne trestaný pre majetkovú ako
i inú trestnú činnosť ale i pre drogovú trestnú činnosť a to rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch
sp. zn. 2T/6/99 za čo mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré

doposiaľ neabsolvoval. Jeho predchádzajúce odsúdenia a trestná minulosť teda v dostatočnej miere
zakladajú obavu z toho, že v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu by tento mohol pokračovať
v páchaní trestnej činnosti, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že obžalovaný nikde nepracuje a podľa
jeho výpovede zdrojom jeho príjmu je práve príjem z prenájmu časti rodinného domu, v ktorom býva s
matkou. V ostatnom krajský súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia súdov ohľadom dôvodnosti

väzobného stíhania obžalovaného, na ktorých skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v súčasnom štádiu
konania a preto rozhodnutie okresného súdu v tomto smere krajský súd považoval za správne a
zákonné.
Rovnako za správne a zákonné považoval rozhodnutie okresného súdu pokiaľ nenahradil väzbu
obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka, nakoľko v danom prípade ani tento

inštitút neposkytuje dostatočné záruky k tomu, aby bol naplnený účel, ktorým sa sleduje väzobné
stíhanie.
Nakoľko krajský súd ani v postupe okresného súdu za dodržania procesných ustanovení § 72 ods. 2
Tr. por. , § 79 ods. 3 Tr. por. ale i ustanovením § 71 ods. 1 písm. a/ , písm. c/ Tr. por. nezistil žiadne
pochybenia ani ich porušenie zákona , rozhodnutie okresného súdu považoval za správne a zákonné a

preto sťažnosť obžalovaného M. U. ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.