Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/416/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209256
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209256.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: E. H.

H., N..H.., Y. XX, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, p r o t i žalovaným: 1. D. Y., XX.XX.XXXX, Y. H. M.. XXX,
XXX XX J. P. X., 2. Ľ.Z. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. A. XX/X, XXX XX J. P. X., 3. D. D., P.. XX.XX.XXXX, Y.
H. M.. XXX, XXX XX J. P. X., 4. N. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. M.. XXX, XXX XX J. P. X.A. o zaplatenie
4.048,70 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1.rade, v 2.rade, v 3.rade a v 4.rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 3.671,78 eur
s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne z dlžnej sumy 3.671,78 eur od 18.04.2014 do zaplatenia a
iné trovy konania v sume 198,85 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým,

že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
4.048,70 eur s 4,7 % ročným úrokom za úver zo sumy 3.992,73 eur od 18.04.2014 do zaplatenia a 3%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.048,70 eur od 18.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola
so žalovanými uzatvorená zmluva o D. D. Č.. XXXXXXX X XX N. H. Ú. Č.. XXXXXXX X XX V. I.
XX.XX.XXXX, súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo
výške 12 447,72 eur. Žalovaní v 1. a 2.rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
mimoriadneho medziúveru 7,79% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 80,83 eur a do
nasporenia polovice cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady
vo výške 62,24 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2.rade

zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 62,24 eur. Žalovaní v 3.a 4.rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku,
ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2.rade. Žalovaní v 1. a 2.rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky
a stavebný úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 28.03.2014 žalobca odstúpil od úverovej
zmluvy a vyzval žalovaných v 1. a 2.rade, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní v 1.
a 2.rade peňažné prostriedky nevrátili. O odstúpení od zmluvy boli upovedomení aj žalovaní v 3. a
4. rade. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 4038,80 eur pozostáva z istiny 3992,93

eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v
celkovej výške 45,87 eur. Podľa čl. VII. bod 5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy
odstúpenímodzmluvynezanikáaniprávoveriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplateniacelej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca ďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo
výške 4,7% p.a. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení,
účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým žalovaným.

Účinnosť odstúpenia nastala dňa 17.04.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy
predstavuje sumu 4048,70 eur, pričom pozostáva z istiny 3992,93 eur, z nezaplatených úrokov za úver
a z nezaplatených poplatkov vo výške 55,77 eur. V súlade s čl. VII. bod 8 úverovej zmluvy, odo dňa
nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania
vo výške 3 % p.a.

Žalovaní v 1. rade, v 3.rade a 4.rade sa k žalobe nevyjadrili.

Žalovaný v 2.rade uviedol, že nie je ochotný platiť tento záväzok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, odstúpením od zmluvy spolu s doručenkami,
Oznámením o odstúpení zmluvy spolu s doručenkami, Všeobecnými podmienkami pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby, písomným vyjadrením žalobcu spolu s prílohami, výpoveďou žalovaného v
2.rade a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že čo sa týka predmetnej zmluvy o medziúvere aj stavebnom úvere,
záležitosti okolo ich uzatvorenia zabezpečovala jeho bývalá manželka, teda žalovaná v 1.rade s tým, že
on nevie aké boli podmienky pre poskytovanie tohto úveru. Záväzok z tohto úveru je pritom predmetom
vyporiadania BSM. Čo sa týka splácania tohto úveru, tak počas manželstva sa splácalo, pričom úhrady
boli vykonávané z účtu žalovanej v 1. rade s tým, že po rozvode manželstva sa dohodli, že žalovaná

bude naďalej splácať tento úver, nakoľko on prevzal záväzok z iného väčšieho úveru. Istý čas sa tak aj
dialo, no potom v priebehu konania o vyporiadanie BSM žalovaná v 1. rade prestala splácať tento úver.
V ďalšom predložil výpisy z účtu zo Slovenskej sporiteľne, ktoré preukazujú, že on uhrádza splátky z
iného úveru tak ako bolo dojednané so žalovanou v 1. rade s tým, že zároveň uviedol, že keby žalovaná
dodržala ich dohodu po rozvode manželstva tak tento úver už mohol byť splatený, keďže žalovaná v

1. rade mala finančné prostriedky. V ďalšom uviedol, že k nesplácaniu úveru mohlo dôjsť niekedy asi
v polovici roka 2013, pričom on na predmetný záväzok u žalobcu po rozvode neuhradil žiadnu sumu a
to s poukazom na dohodu medzi ním a žalovanou v 1. rade po rozvode a preto nie je ochotný splácať
predmetný záväzok.

V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.05.2015 žalobca uviedol, že žalovaným bol
jednotlivými výplatami poskytnutý úver vo výške 12 447,72 eur, pričom v zmysle čl. II úverovej zmluvy
bola prvá výplata finančných prostriedkov znížená o poplatok za spracovanie medziúveru v zmluvne
dohodnutej výške 33,19 eur. Tak ako vyplýva zo žalobného návrhu a úverovej zmluvy, boli žalovaní
zaviazaní do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o H. H. splácať na konto medziúveru 7,79% ročné úroky

za poskytnutý úver a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 80,83 eur a súčasne do pridelenia
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na konto sporenia mesačné vklady vo výške 62,24
eur. Vklady na konto medziúveru teda slúžili výlučne na splácanie úrokov a to až do pridelenia cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení. V zmysle čl. I bod 1 úverovej zmluvy dňa 30.09.2008 nastalo
pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta medziúveru s kontom stavebného sporenia sa medziúver

v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte medziúveru dlh vo výške - 12 509,70 eur a na konte
stavebného sporenia nasporená suma vo výške +6371,81 eur. Rozdiel medzi týmito sumami je výškou
( istinou) vzniknutého stavebného úveru. Tento úver sa žalovaní zaviazali splatiť vrátane 4,70% ročného
úroku pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 62,24 eur.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.12.2015 uviedol, že v žalovanej sume 4048,78
eur nie sú zahrnuté žiadne poplatky za upomienky. Žalovaná suma 4048,78 eur pozostáva z istiny
3992,93 eur a nezaplatených úrokov vo výške 55,77 eur. Tieto pozostávajú z nezaplatených úrokov za
rok 2014 ( vo výške 45,87 eur do 28.03.2014- zaslanie odstúpenia od zmluvy a 9,9% za obdobie od

29.03.2014 do 17.04.2014- doručenie odstúpenia od zmluvy žalovaným).Uvedená suma neobsahuje
žiadne upomienky z dôvodu, že tieto boli zúčtované z úhrad žalovaných.Žalobca ako veriteľ a žalovaná v 1. rade ako stavebný sporiteľ - dlžník, žalovaný v 2. ako spoludlžník -
ďalší dlžník a žalovaný v 3. a 4. rade ako ručitelia uzavreli dňa XX.XX.XXXX V. A. D. D. N. H. Ú. ( ďalej len
„úverová zmluva“ ). V zmysle čl. I zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy poskytne

žalobca ako veriteľ dlžníkovi mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o H. H.. Podľa bodu
1. predmetom zmluvy bolo E. D. D. E. Č. XXXXXXX X XX vo výške 375 000,-Sk, ktorý sa po pridelení
cieľovej sumy zmení na H. Ú. E. Č. XXXXXXX X XX vo výške 187 500,-Sk. V bode 2. bol definovaný
účel D. D., ako aj H. Ú. s tým, že dlžník je dohodnutým účelom viazaný.

Podľa čl. II. zmluvy - časť mimoriadny medziúver základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je
uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku, mimoriadny medziúver sa poskytuje do
pridelenia cieľovej zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol povinný v súlade so zmluvou, zmluvou o H.
H. a Všeobecnými podmienkami poukazovať pravidelne mesačne vklady na účet zmluvy o stavebnom
sporení vklad rovnajúci sa minimálne 5 promile cieľovej sumy. Dlžník sa zároveň zaviazal splatiť
poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je

7,79% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy. Za spracovanie medziúveru vyrubil veriteľ dlžníkovi poplatok
1.000,-Sk. Za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok ročne
podľa Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 1. čl. II. do nasporenie polovice cieľovej sumy sa
dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne
5 promile cieľovej sumy, t.j vo výške 1870 Sk. Podľa bodu 2. do pridelenia cieľovej sumy zmluvy

o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 2435,-Sk.

V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1875,-Sk.

Podľa čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 2. písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že úver
zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky

vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri splnení
zákonných a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.

V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo

účtovať si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Podľabodu2.písm.i)čl.VII.zmluvyveriteľmáprávoodzmluvyodstúpiťapožadovaťokamžitésplatenie

mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy
o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho

medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj
v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom
sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť

pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.V zmysle bodu 8. čl. VII. zmluvy po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere
3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92
Zb.ostavebnomsporenízneníneskoršíchnoviel aVšeobecnýmipodmienkamiprezmluvyostavebnom
sporení pre fyzické osoby.

V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
Slovenská sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky,
tieto Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje
vzťahy medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o
bankách v platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení

v platnom znení ( ďalej Zákon).

V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného
sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na

poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

Podľa čl. XIV. bod 2 Všeobecných podmienok, stavebný úver sa poskytuje maximálne vo výške, ktorá
sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy na účte stavebného sporiteľa.

Prostriedky zo stavebného úveru poukáže stavebná sporiteľňa stavebnému sporiteľovi a) po predložení
dokladov požadovaných stavebnou sporiteľňou, prípadne ďalších dokumentov, ktoré sú požadované
stavebnou sporiteľňou v jednotlivých prípadoch, b) až po vyplatení nasporenej sumy ( čl. XVI.
Všeobecných podmienok).

Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej
len ,,Všeobecné podmienky“), úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná sporiteľňa s ročnou
úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania stavebného úveru alebo
jeho časti.

V zmysle čl. XIX. bod 2. písm. a), d) a i) Všeobecných podmienok - Porušenie zmluvných povinností
a okamžitá splatnosť ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo
strany stavebného sporiteľa a/ alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami
alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak stavebný
sporiteľ, spoludlžník alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver a ak stavebný sporiteľ nespĺňa

dohodnuté všeobecné podmienky alebo nedodrží dohodnuté záväzky zmluvy o úvere je stavebná
sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej

sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorá oba určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru, vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Stavebná sporiteľňa má v týchto prípadoch právo
účtovať si aj úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok,
dohodnutý v úverovej zmluve. ( čl. XIX. bod 3 písm. b), c) Všeobecných podmienok ).

Podľa čl. XXIII. bod 1. a 2. Všeobecných podmienok, stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej
sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov
platným v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo ceny dohodnuté v zmluve. Ak nie je
dohodnuté inak, ceny sú splatné ku dňu uvedenému Sadzobníku a pokiaľ taký údaj neobsahuje, tak sú

splatné v deň, keď je spoplatňovaný úkon stavebnou sporiteľňou vykonaný.

V zmysle čl. XXIII. bod 4. a 5. Všeobecných podmienok stavebná sporiteľňa účtuje poplatok za vedenie
účtu stavebného sporenia vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov na účtoch stavebných sporiteľovvždy na začiatku kalendárneho roka a vždy pri vzniku nového účtu, pričom je za takýmto účelom
oprávnená použiť peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia. Stavebná sporiteľňa je oprávnená
jednostranne meniť výšku cien v Sadzobníku.

Listom označeným ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.03.2014 adresovaným žalovaným v 1. a 2.
rade, žalobca týmto oznámil, že napriek upozorneniam, riadne a včas neuhradili splátky a zostávajú v
omeškaní na účte H. H. s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru
sviacakodvomasplátkami,čímsanaplnildôvodnaodstúpenieodúverovejzmluvy.Veriteľodstupujeod

zmluvy o D. D. Č.. XXXXXXX X XX N. H. Ú. Č.. XXXXXXX X XX V. I.Ň. XX.XX.XXXX a zároveň požiadal
o okamžité splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od doručenia listu. Dlžná suma
ku dňu 28.03.2014 predstavovala sumu 4038,80 eur. Žalobca zároveň žalovaných upozornil, že ak dlh
v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy.

Žalovaným v 3. a 4. rade žalobca listom zo dňa 28.03.2014 oznámil, že odstúpil od zmluvy o D. D. Č..

XXXXXXX X XX N. H. Ú. Č.. XXXXXXX X XX V. I. XX.XX.XXXX a zaslal mu na vedomie rovnopis listu
adresovaného žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že ho upozorňuje, že ak dlžník v stanovenej lehote dlh
neuhradí, uplatní si svoj nárok aj voči nemu ako ručiteľovi, ak ju nesplatí v primeranej lehote po uplynutí
doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu

nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je
potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,

najmä pri vyhlásení konkurzu ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. v zmysle ust. §879F ods. 3
Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a § 54 tohto zákona a s ustanovením
tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za
podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. §53 a 54 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá
dňa 24.02.2004.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z.
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.150/2004Z.z.spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

V zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 150/2004 Z. z. ).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia
§ 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa
má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.Typovázmluvanesmieobsahovaťa)neprimeranépodmienky,ktorénaškoduspotrebiteľa

zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky,
ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej
služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou,
aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda

právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania). Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré

patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou
poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom
zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný
zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel vlády nemajú
odkazové poznámky normatívnu povahu, uvedený odkaz zákonodarcu názory o absolútnej prednosti

právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1,5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.

Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne

dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva

všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovanú platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti.
Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plneníuž na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a

2. rade ako dlžníkmi - spoludlžníkmi bola uzavretá úverová zmluva na bývanie, ktorá nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ale je spotrebiteľskou zmluvou tak ako to predpokladá ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. rade a 2. rade ako dlžníkovi
a spoludlžníkovi úver v sume 375 000,-Sk ( 12 447,71 eur ) s tým, že suma 9.958,18 eur bola poskytnutá
dňa 03.03.2004 a suma 2456,35 eur dňa 18.03.2004, ktorý úver sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali

splácať v dohodnutých mesačných splátkach ako aj skutočnosť, že žalovaní v 3. a 4. rade prevzali na
seba ručiteľský záväzok. Keďže predmetný úver žalovaní nesplácali riadne a včas, žalobca listom zo
dňa 28.03.2014 odstúpil od zmluvy.

Z výpisu z účtu žalovaných mal súd za preukázané, že ku dňu 17.04.2014 predstavovala dlžná suma

4048,70 eur s tým, že bola tvorená istinou vo výške 3992,93 eur a nezaplatenými úrokmi vo výške 55,77
eur.

Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku vo výške 4048,70 eur, súd má za to, že tento nárok je
dôvodný len v časti predstavujúcej nezaplatenú sumu úveru spolu s úrokom z úveru do odstúpenia a to

v sume 3671,78 eur, keď za neopodstatnený považoval nárok na zaplatenie úroku z úveru po odstúpení
od zmluvy vo výške 55,77 eur, ako aj sumy 321,15 eur, ktorá suma predstavuje súčet poplatkov za
upomienky a poplatkov za vedenie účtu a ktorú v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítal
na úhradu istinu.

Čo sa týka úrokov z úveru po odstúpení vo výške 55,77 eur súd poukazuje na to, že odstúpením od
zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a žalobca tak nemá nárok účtovať tento úrok, tak ako súd uviedol
vyššie, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu spolu v sume 65,85 eur, súd v tejto súvislosti považuje

za potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu

alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverovýchúčtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre

svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,
preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd úhrady

vo výške 65,85 eur vykonané žalovanými na túto položku započítal na úhradu istiny.

Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru vyplýva, že žalobca žalovaným vyúčtoval za upomienky
sumu spolu vo výške 255,30 eur s tým, že táto suma bola zúčtovaná z úhrad žalovaných. V danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca

je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej

skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého
úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovani

si neplnili riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže
by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného
vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému
úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná. Na základe uvedeného má
potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej

pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými
by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za súčasného
zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd úhrady vykonané žalovanými na
túto položku započítal na úhradu istiny.

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni účinnosti odstúpenia od
zmluvy dostali do omeškania. V súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne, žalobca si však
uplatnil úrok z omeškania vo výške 3% a preto mu súd priznal predmetný úrok len v takej výške ako

požadoval a to dňom nasledujúcom po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy ale len zo sumy priznanej
súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Takto súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníka, resp. spoludlžníka z predmetnej úverovej
zmluvy a žalovaných v 3. a 4. rade ako ručiteľov na zaplatenie sumy 3671,78 eur a úroku z omeškania

vo výške 3% ročne zo sumy 3671,78 eur s tým, že ak dlh splní jeden zo žalovaných, povinnosť ostatných
zanikne.

Čo sa týka námietok vznesených žalovaným v 2. rade, tu súd poukazuje na to, že žalovaným v 1.
a 2. rade bol poskytnutý žalobcom úver ako dlžníkovi a spoludlžníkovi a súčasne manželom aj keď

ako to vyplýva zo zmluvy samotná výplata úveru mala byť uskutočnená a aj bola na účet žalovanej v
1. rade, no táto skutočnosť nemení nič na tom, že žalovaní v 1. rade a 2. rade sa stali dlžníkmi ako
manželia, že sa jedná o ich záväzok a súčasne pohľadávku žalobcu ako veriteľa vzniknutý za trvania
manželstva, bez ohľadu na to, že v čase odstúpenia od zmluvy už ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolozaniknuté v dôsledku zániku ich manželstva a v neposlednom rade na existencii ich záväzku a z toho
plynúceho nároku žalobcu nemení nič ani skutočnosť o ich dohode o uhrádzaní záväzkov, ktorá je voči
žalobcovi právne neúčinná a takáto dohoda, resp. úhrady vykonávané po zániku ich bezpodielového

spoluvlastníctva niektorým z manželov môžu mať význam prípade len pre konanie o vyporiadanie ich
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 4048,70 eur bolo žalobcovi priznaných 3671,78 eur ( priznaná sumu vyčíslená ku dňu
vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech 91% a neúspech 9%, čo predstavuje úspech
žalovaných. Po odpočítaní úspechu žalovaných mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere
82%.

Takto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie iných trov konania v sume 198,85 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania (82% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 242,50 eur).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.