Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112205799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112205799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: T. F., s.r.o., Y. X/A, P., IČO:
XX XXX XXX, zast. A. K. H. s.r.o., Q. V. XX, P., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. F. X. a.s.,
R. XX, Q., IČO: XX XXX XXX, o uloženie povinnosti poskytovať identifikačné čísla odberných miest
odberateľov elektriny, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.5.2014 č.
k. 9Cb/19/2012-331 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania nepriznal.

Uviedol, že právny predchodca žalobcu F. A. a. s., P. sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
poskytovať mu EIC kódy, t.j. identifikačné čísla odberných miest svojich odberateľov elektriny, s
ktorými uzavrel zmluvy o dodávke elektriny. V žalobe uviedol, že je podnikateľom zaoberajúcim sa
dodávkou elektriny, na trhu pôsobí ako konkurent žalovaného. Na trhu prebieha hospodárska súťaž
medzi dodávateľmi elektriny, ktorí sa snažia získať zákazníkov. V regióne Východného Slovenska má

dominantné postavenie žalovaný, takže zákazníkov je možné získať spomedzi súčasných zákazníkov
žalovaného. Proces prechodu odberateľa elektriny od doterajšieho dodávateľa prebieha tak, že
odberatelia uzavrú s právnym predchodcom žalobcu ako budúcim dodávateľom elektriny zmluvu o
dodávke elektriny (zmluvu o združenej dodávke elektriny) a splnomocnia ho na úkony potrebné k
uskutočneniu zmeny dodávateľa. Následne žalobca pristupuje k ukončovaniu zmlúv s doterajším
dodávateľom a začne proces zmeny dodávateľa. K zmene dodávateľa však môže dôjsť až po úspešnom
procese zmeny dodávateľa, ktorý sa uskutočňuje v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

317/2007 Z.z., ktorým sa stanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou. Zmena sa uskutočňuje vo
vzťahu ku konkrétnemu odbernému miestu, tzv. EIC kód. Samotný proces zmeny riadi prevádzkovateľ
distribučnej sústavy, ktorým je L., a. s. a to prevádzkovým poriadkom, ktorý schvaľuje Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví. Ide o prevádzkový poriadok schválený Úradom pre reguláciu sieťových
odvetví dňa 4.11.2000. Žalobca za účelom zistenia EIC kódov v minulosti oslovoval žalovaného, ktorý
mu informácie poskytoval, žalovaný však zmenil názor a v mesiacoch november, december odmietol
informácie poskytnúť, len ho odkázal na Východoslovenskú distribučnú a.s. Ak odberateľ alebo v jeho

záujme dodávateľ žiada informácie o odbernom mieste, informácia mu musí byť poskytnutá súčasným
dodávateľom.Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa zaoberá najmä dodávkou elektriny, k čomu je oprávnený na základe
povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Subjektom odlišným od žalovaného je prevádzkovateľ
distribučnej sústavy. Žalovaný nie je v postavení prevádzkovateľa a nedisponuje povolením na takú

činnosť. Pre svojich odberateľov len zabezpečuje výkon práv a povinností prevádzkovateľa distribučnej
sústavy. Prevádzkovateľom distribučnej sústavy je Východoslovenská distribučná spoločnosť, a.s.
Každému odberateľovi, ktorý sa identifikuje žalovanému svojimi osobnými údajmi a číslom elektromera
(čo je uvedené vo faktúre) poskytne v zmysle § 24 ods. 2 písm. m) zákona o energetike EIC
kód dotknutého odberného miesta. Žalovaný neodmietol poskytnutie informácie svojim odberateľom.

V októbri 2011 bol žalovaný distribútorom informovaný, že pre účely poskytovania kmeňových dát
uverejnil VSD internetovú aplikáciu. Podmienkou poskytovania je vyplnenie žiadosti o zriadenie
prístupu k webovým aplikáciám pre dodávateľov elektriny. Žiadosť odberateľov zastúpených právnym
predchodcom žalobcu neobsahovala údaje potrebné pre jednoznačnú identifikáciu odberných miest,
žalovaný požiadal predchodcu žalobcu o poskytnutie súčinnosti, ten ale nedostatky žiadosti neodstránil
a tak neumožnil spracovanie žiadosti. Nepopiera možnosť odberateľa získať EIC kódy za účelom zmeny

dodávateľa, ale tieto môže poskytnúť na základe potrebných údajov. Odberateľ, ktorý má uzavretú
zmluvu o pripojení, má EIC kód k dispozícii, pretože je uvedený v zmluve. Právny predchodca žalobcu
požiadal ÚRSO o výkon kontroly z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným vyplývajúcej z § 24 ods. 2
písm.m)zákonaoenergetike.ÚRSOvyslovil,ženevidídôvodnavýkonkontrolyužalovanéhoanemôže
uložiť opatrenie na nápravu a odstránenie nedostatkov, nakoľko v zmysle § 5 ods. 3 písm. b) zákona

č. 276/2001 Z.z. o regulácii ukladá opatrenie len v prípade, že sú nedostatky zistené. Podľa vyjadrenia
ÚRSO má predchodca žalobcu možnosť získať EIC kódy od príslušného prevádzkovateľa distribučnej
sústavy prostredníctvom internetovej aplikácie.

Uznesením z 8.8.2012 súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je zaviazaný poskytnúť žalobcovi

EIC kódy, t.j. identifikačné čísla odberných miest svojich odberateľov elektriny, ktorí uzavreli so žalobcom
zmluvu o dodávke elektriny

Uznesením z 19.2.2014 súd pripustil zmenu návrhu tak, že: „Žalovaný je povinný vo vyúčtovaní dodávok
elektriny každého svojho odberateľa elektriny uvádzať údaj identifikujúci odberné miesto odberateľa

elektriny (EIC kód) tak, ako je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej
sústavy“, alebo „Žalovanému sa vo vyúčtovaní dodávok elektriny každého svojho odberateľa elektriny
zakazuje opomínať uvádzať údaj identifikujúci odberné miesto odberateľa elektriny (EIC kód) tak, ako
je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi - rozhodnutím ÚRSO,
listami účastníkov konania, stanoviskom ÚRSO.

Citoval ust. § 14 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., body B, C, prílohy nariadenia, prílohu
č. 4 k prevádzkovému poriadku spoločnosti VDS, § 2, § 24, § 27 zák. č. 656/04 Z.z. o energetike, § 5

zákona o regulácii v sieťových odvetviach, § 2, § 3, § 31 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 23 vyhl.
č. 24/2013 ÚRSO a § 154 ods. 1 O.s.p.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca resp. jeho právny predchodca aj žalovaný
sú účastníci hospodárskej súťaže na trhu dodávky elektriny. Právny predchodca žalobcu získaval

nových zákazníkov aj spomedzi odberateľov žalovaného. Pri uzatváraní zmluvy o dodávke elektriny
ho zároveň odberatelia splnomocnili na vykonanie úkonov potrebných k zmene dodávateľa. Pri zmene
dodávateľa elektriny je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potrebné oznámiť aj špeciálny
identifikátor odberného miesta tzv. EIC kód. Na základe splnomocnenia právny predchodca žalobcu
žiadal o poskytnutie EIC kódov. Dodávatelia elektriny, aj žalovaný EIC kódy poskytovali. K zmene

situácie došlo v októbri 2011, kedy žalovaný EIC kódy neposkytol, ale odkázal na prevádzkovateľa
distribučnej sústavy VDS. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy bol v zmysle právnej úpravy v čase
podania žaloby povinný poskytnúť informácie potrebné na prístup do sústavy, t.j. aj EIC kódy. Pre
splnenie tejto povinnosti prevádzkovateľ zriadil na svojej webovej stránke aplikáciu, použitím ktorej
bolo možné zistiť EIC kód, ale bolo potrebné zadať aj číslo elektromera, čo je pre bežného odberateľa

ťažko zistiteľné. Z dôkazov vyplýva, že od októbra 2011 sa proces získavania kódov pre predchodcu
žalobcu sťažil. V čase podania žaloby ale neexistovala zákonná právna úprava, ktorá by stanovovala
žalovanému poskytovať EIC kódy. Ani ÚRSO ako oprávnený orgán nevyslovil, že by žalovaný mal takú
povinnosť. Naopak vo svojom oznámení o možnom porušení povinnosti žalovaným uviedol, že nezistilžiadne porušenie povinností žalovaným a neuložil ani žiadne opatrenia na odstránenie nedostatkov a
odkázal predchodcu žalobcu na internetovú aplikáciu VDS.

V priebehu konania nastala právna skutočnosť a to, že do platnosti vstúpil nový zákon o energetike
č. 251/2012 Z.z. a aj vyhláška na vykonávanie zákona č. 24/2013 Z.z. S účinnosťou od 1.1.2014,
podľa vyhl. č. 24/2013 Z.z. platí okrem iného, že „vyúčtovanie dodávky elektriny odberateľovi elektriny
obsahuje údaje podľa uzatvorených zmlúv súvisiacich s dodávkou elektriny a to identifikáciu odberného
miesta tak, ako je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy“. Aj

tým sa súd musel zaoberať vzhľadom na predmet konania. Od podania žaloby aj po zmenách návrhu
bolo predmetom žaloby uloženie povinnosti žalovanému poskytovať EIC kódy. Ak by súd rozhodol
o uložení povinnosti žalovanému, taký rozsudok by zaväzoval žalovaného plniť túto povinnosť od
právoplatnosti rozsudku do budúcna, teda za okolností, kedy je rozhodujúcim faktom zmena právnej
úpravy. V súčasnosti je teda právnym predpisom priamo zakotvená povinnosť vo vyúčtovaní dodávky
elektriny odberateľovi elektriny uviesť údaje podľa uzatvorených zmlúv súvisiacich s dodávkou elektriny

a to identifikáciu odberného miesta tak, ako je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa
distribučnej sústavy. Ide o povinnosť pre dodávateľov elektriny. Súd nemôže bez ďalšieho zaviazať
žalovaného na uloženie takejto právnej povinnosti, pretože žalobca musí preukázať, že došlo k
porušeniu povinnosti odo dňa účinnosti novej právnej úpravy, čo v tomto konaní nebolo preukázané.

Žalobca tvrdil, že žalovaný svojim konaním porušil pravidlá hospodárskej súťaže a naplnil znaky nekalej
súťaže. Predmetom konania bolo len uloženie povinnosti žalovanému poskytnúť EIC kódy, preto súd
neskúmal skutočnosti, či žalovaný naplnil znaky nekalosúťažného konania.

V súlade s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p. súd musí brať do úvahy skutočnosti, ktoré existovali

v čase vyhlásenia rozsudku. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal porušenie zákonom stanovených povinností žalovaným podľa novej právnej úpravy, ktorá
ukladá povinnosť poskytovať EIC kódy. Na základe uvedeného žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech

náhradu trov nepriznal, pretože mu trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p. a
žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok.

Napadnutý rozsudok vykazuje viaceré nedostatky, v dôsledku ktorých je daný zákonný dôvod pre jeho
zrušenie odvolacím súdom.

Z napadnutého rozsudku zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, že súd objektívne a nezaujato pristúpil
k zisteniu skutkového stavu, ani to, prečo aplikoval alebo neaplikoval práve konkrétne zákonné

ustanovenia, i keď žalobca v konaní poukazoval na zákonné povinnosti, resp. ak by sa týmito nestotožnil,
prinajmenšom pre potrebu aplikácie analógie legis, aj s prihliadnutím na sledovaný účel zákonodarcu,
ktorý bol prezentovaný v novej právnej úprave.

Ďalšou zrejmou vadou je nekonzistentnosť a vnútorná rozporuplnosť a rozsudok pôsobí protirečivo.

To sa prejavu pri závere súdu o tom, že žalobca po zmene právnej úpravy nepreukázal, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu povinnosti, plnenia ktorej sa žalobca domáha. Tento záver vyznieva až
absurdne s ohľadom na fakt, že Okresný súd Košice I ešte dňa 20.1.2012 pod č. k. 38C/458/2011-107 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.5.2012 č. k. 4Co 70/2012-149 predbežným
opatrením uložil odporcovi poskytovať navrhovateľovi EIC Kódy, čo aj konajúci súd konštatuje.

Vyžadovanie preukázania porušenia povinnosti žalovaného od žalobcu pri súčasne vydanom
vykonateľnom predbežnom opatrení, tak nemôže obstáť, tobôž ako nosný argument pri zamietnutí
návrhu.

Protirečivosť napadnutého rozsudku sa prejavuje v konštatovaní o neopodstatnenosti skutočnosti
týkajúcichsaporušeniapravidielhospodárskejsúťažeanaplneniaznakovnekalejsúťaže,čobolotaktiež
v konaní žalobcom uplatňované. Pri vykonávaní dokazovania sa súd touto otázkou zaoberal a požadovalod neho poskytnutie stanoviska v tomto smere. V presnom opaku uvedenej skutočnosti súd túto otázku
považuje v bližšie neuvedených dôvodov za neopodstatnenú a súčasne tvrdí, že ju neskúmal.

Nedôslednosť prístupu súdu prvého stupňa je zrejmá aj pri konštatovaní o záveroch z vykonaného
dokazovania, nebol schopný zaujať jednoznačný právny záver k výkladu právnych predpisov účinných
pred 1.9.2012 a dospieť k záveru, či povinnosť poskytovať EIC kódy bola daná alebo nebola. Naopak len
účelovo poukazuje na postoj ÚRSO. Tu zdôrazňuje, že jediným orgánom oprávneným vykladať právne
predpisy je súd a nie správny orgán.

Poznamenáva, že adekvátne odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia, k čomu sa
vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva a rovnako Ústavný súd SR vo svojich záveroch (ÚS 243/07,
ÚS 155/07, ÚS 307/12).

Súdna prax k danej problematike zaujala stanovisko, že v odôvodnení rozhodnutí musí príslušný orgán

ozrejmiť svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a právne závery
tak, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, aby účastník
konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov a aby sa s prijatými
závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov,
ale aj skutkových. Napadnutý rozsudok žiaden z uvedených požiadaviek nespĺňa aj s odkazom na

strohosť jeho odôvodnenia, čím sú dané dôvody pre jeho zrušenie resp. zmenu. Vzhľadom na uvedené
navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 6.5.2014 č. k.
9Cb/19/2012-331 tak, že žalovaného zaviaže na plnenie povinností spôsobom, ako požadoval v návrhu
nazačatiekonania(vzneníneskoršíchzmien)azároveňnazaplatenietrovkonaniavsume2.380,45eur.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Tvrdenie žalobcu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre absenciu
riadneho odôvodnenia považuje za subjektívne a účelové. Rozhodnutie je správne, zakladá sa na
správnom právnom posúdení veci a je dostatočne odôvodnené.

Tvrdenie žalobcu o absurdnosti požiadavky preukázať porušenie povinnosti žalovaným s ohľadom

na predbežné opatrenie, neobstojí, nakoľko s poukazom na znenie výroku predbežného opatrenia,
ktorým bola žalovanému nariadená povinnosť poskytovať žalobcovi EIC kódy do 15 dní od doručenia
žiadosti žalobcu na základe poverení alebo splnomocnení odberateľmi je celkom iná povinnosť ako
tá, ktorej preukázanie porušenia žalovaným, súd vyžadoval od žalobcu. Nie je prípustné zamieňať
plnenie povinnosti na základe predbežného opatrenia v tejto veci, nakoľko v predbežnom opatrení

sa jedná o, zjednodušene povedané, povinnosť žalovaného poskytnúť EIC kódy odberných miest
odberateľov žalobcovi na základe jeho žiadosti, pričom súd vyžadoval preukázanie porušenia povinnosti
žalovaným uvádzať EIC kódy na faktúrach odberateľov. Z toho je zrejmé, že uvádzanie EIC kódov na
faktúrach nevyplýva z vykonateľného predbežného opatrenia v tejto veci, a preto nehrozí obava, že
bez predbežného opatrenia si žalovaný ako dodávateľ nebude plniť povinnosť, ktorá bola dodávateľom

elektriny stanovená až novelou vyhlášky ÚRSO č. 24/2013.

Tak ako je formulovaný petit resp. alternatívny petit, žalobca navrhuje súdu, aby žalovaného zaviazal
do budúcna plniť povinnosť, ktorá mu od 1.1.2014 vyplýva z novely vyhlášky, pričom k porušeniu tejto
povinnosti zo strany žalovaného nedošlo. Súd preto správne rozhodol.

Žalovaný ako dodávateľ elektriny neporušil povinnosti, ktoré má stanovené platnou legislatívou, v jeho
vyúčtovaniach na dodávky elektriny je údaj o EIC kóde odberného miesta odberateľa a nemá dôvod
túto povinnosť porušovať.

K namietaniu žalobcu voči stanovisku ÚRSO a spochybňovaniu jeho kompetencií a odbornosti
pracovníkov uvádza, že sám žalobca doručil ÚRSO žiadosť o vykonanie kontroly a uloženie povinnosti
naodstránenieanápravuprípadnýchnedostatkov,tedahopovažovalzakompetentnýaodbornezdatný.
Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podaným návrhom, doručeným súdu
24.2.2012, domáhal, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi EIC kódy t.j.
identifikačné čísla odberných miest svojich odberateľov elektriny, s ktorými žalobca uzavrel zmluvy o

dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uznesením z 19.2.2014 súd pripustil
zmenu návrhu tak, že „žalovaný je povinný vo vyúčtovaní dodávok elektriny každého svojho odberateľa
elektriny uvádzať údaj identifikujúci odberné miesto odberateľa elektriny (EIC kód) tak, ako je odberné
miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy“ alebo „žalovanému sa vo
vyúčtovaní dodávok elektriny každého svojho odberateľa elektriny zakazuje opomínať uvádzať údaj

identifikujúci odberné miesto odberateľa elektriny (EIC kód) tak, ako je odberné miesto evidované u
príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V priebehu konania
môže v skutkovom stave a podmienkach konania dôjsť k zmenám a pre zistenie skutkového stavu
je rozhodujúci okamih vyhlásenia rozhodnutia. Pre rozhodnutie je rozhodný stav v čase rozhodnutia,

nie pred podaním žaloby alebo v čase podania žaloby. Súd prvého stupňa správne poukázal na túto
skutočnosť so svojom rozhodnutí.

V priebehu konania vstúpil do platnosti nový zákon o energetike č. 251/2012 Z.z. a bola novelizovaná
vyhláška č. 24/2013 Z.z. na vykonávanie tohto zákona a to vyhláškou č. 423/2013 Z.z. S účinnosťou

od 1.1.2014 platí, že vyúčtovanie dodávky elektriny odberateľovi elektriny obsahuje údaje podľa
uzatvorených zmlúv súvisiacich s dodávkou elektriny a to identifikáciu odberného miesta tak, ako je
odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v súčasnosti je právnym predpisom priamo zakotvená

povinnosť, uloženia ktorej sa domáhal žalobca, tiež správne konštatoval, že žalobca musí preukázať,
že k porušeniu takejto povinnosti došlo od účinnosti novej právnej úpravy, čo v tomto konaní
preukázané nebolo. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že vo faktúrach za dodávku elektriny
svojim odberateľom žalovaný tieto údaje neuvádza.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania nebolo
určenie, že žalovaný svojim konaním naplnil znaky nekalej súťaže, resp. nároky z nekalosúťažného
konania, preto tieto skutočnosti neskúmal a podľa jeho názoru nie sú v tomto konaní podstatné, a
preto sa zaoberal iba meritom veci a to je uloženie povinnosti poskytovať EIC kódy. Odvolací súd sa
stotožňuje s týmto názorom súdu prvého stupňa, pretože uplatnený nárok nevyplýva z nekalosúťažného

konania žalovaného a žalobca ho ani takto neuplatňoval a ani neuviedol, ktoré znaky nekalej súťaže
boli naplnené.

Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nebol schopný zaujať jednoznačný právny záver a
dospieť k záveru, či povinnosť poskytovania EIC kódov bola alebo nebola daná za účinnosti právnych

predpisov do 1.9.2012. Táto námietka nie je dôvodná. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že v čase podania žaloby neexistovala zákonná úprava, ktorá by jasne stanovovala
žalovanému ako dodávateľovi elektriny poskytovať EIC kódy, čo je podľa názoru odvolacieho súdu
jednoznačný právny záver, podporený aj stanoviskom ÚRSO.

V odvolaní žalobca uvádza, že napadnutý rozsudok pôsobí protirečivo, čo sa prejavuje pri závere, že
žalobca po 1.1.2014 nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti, plnenia ktorej
sa žalobca domáha a tento záver vyznieva absurdne s ohľadom na fakt, že vo veci bola predbežným
opatrením uložená povinnosť poskytovať mu EIC kódy.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že sa nimi neprejudikujú práva účastníkov.

Predbežné opatrenia nie sú opatrenia konečné, ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Nariadením predbežného opatrenia nenadobúda navrhovateľ práva, o ktorých sa bude rozhodovať
rozhodnutím vo veci samej.V uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.5.2012 č. k. 4Co 70/2012-149, na ktoré žalobca v
odvolaní poukazuje, je uvedené, že predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorým možno
použiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania. Znakom predbežných opatrení je

ich predbežný - dočasný charakter.

V posudzovanej veci navrhovateľ požadoval nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, t.j. do doby, než súd rozhodne o jeho nároku uplatňovanom žalobou, ktorou
sa domáhal určenia povinnosti odporcu poskytovať mu EIC kódy.

Ďalej v tomto uznesení súd uvádza, že stotožniť sa možno s tvrdením navrhovateľa v jeho písomnom
vyjadrení k odvolaniu, že súd pred nariadením predbežného opatrenia nemusí zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie o veci. Postačuje totiž určitá miera osvedčenia nároku,
preto súd nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. So zreteľom

na dočasný charakter predbežného opatrenia, ktoré neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci, boli
splnené predpoklady pre nariadenie navrhovateľom žiadaného predbežného opatrenia.

V uvedenom rozhodnutí je uvedené, že ide o dočasný charakter predbežného opatrenia, ktoré
neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci, preto tvrdenie žalobcu v odvolaní, že záver súdu s ohľadom

napredbežnéopatrenievyznievaabsurdne,niejedôvodné.Nariadenímpredbežnéhoopatreniažalobca
nenadobudol práva, o ktorých sa rozhodovalo v rozhodnutí vo veci samej.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, dôkazy hodnotil v súlade s ust. §
132 O.s.p., vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol, odvolací súd preto napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p. a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania
nevznikli, nebola ich náhrada účastníkom priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.