Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215200243
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8215200243.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit
a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného PERSPECTA Legal,
s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému X. Q., Z..
XX.X.XXXX, B. J. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 324,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 76,04 eur a úrok z omeškania zo sumy 24,88 eur od

26.1.2012 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 51,16 eur od 26.2.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.1.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 324,99 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
24,88 eur od 26.1.2012 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 51,16 eur od 26.2.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu
odôvodňovaltým,žežalovanýuzavrelsospoločnosťouSlovakTelekom,a.s.podľa§43zák.č.610/2003

Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení dňa 13.12.2011,
predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax 100 a dňa 13.12.2011
dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytovanie zľavy na využívané služby alebo
zariadenie, mobilný telefón Nokia C2-02, v lehote viazanosti 24 mesiacov. Tvrdil, že na základe zmluvy
Slovak Telekom, účastníkovi poskytoval plnenie
riadne a včas. Podľa účtovných dokladov žalobca zistil, že žalovaný neuhradil cenu poskytnutých

služieb, podľa faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 25.1.2012 vo výške 24,88 eur, a č. XXXXXXXXXX,
splatnej 25.2.2012 vo výške 51,16 eur. Ďalej tvrdil, že tým, že nezaplatil žalovaný cenu poskytnutých
služieb, porušil zmluvnú povinnosť a vznikla mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca mu
túto zmluvnú pokutu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 25.12.2012 vo výške 248,95 eur.
Vecnú aktívnu legitimáciu v konaní preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013,
ktorou predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Tvrdil, že právny predchodca žalobcu ako

postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000.- eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Pretože predmet sporu nedosahuje sumu 1.000,- eur, súd konal v tejto veci bez nariadenia pojednávania
ako o drobnom spore. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu
dňa 11.5.2015.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov, ktoré boli pripojené žalobcom k žalobe, a to zmluvou o pripojení zo dňa 13.12.2011, s
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2013, s obsahom faktúr, predložených žalobcom k
žalobe, a to č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a 7201474527 a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ verejnej mobilnej telefónnej služby
a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 13.12.2011 zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a
nasl. Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Bola to
zmluva o pripojení, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť žalovanému potrebný
prístup k elektronickej komunikačnej sieti a poskytovať žalovanému program služieb, ktorý si zvolil,

Relax 100, a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. V ten istý deň
uzavreli Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Relax 100
a záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., platným cenníkom služieb spoločnosti

Slovak Telekom, a.s. a Dodatkom. Záväzok právneho predchodcu žalobcu, zabezpečiť žalovanému
predaj zľavneného mobilného telefónu značky Nokia C2-02. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prijatie
mobilného telefónu, ktorý bol odpredaný za akciovú cenu 1,- eur.

Z obsahu žalobcom predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému

faktúrouč.XXXXXXXXXX,splatnou25.1.2012sumu24,88eurakomesačnépoplatky,nehlasovéslužby,
iné poplatky a služby a faktúrou č. XXXXXXXXXX,
splatnou 25.2.2012 na sumu 51,16 eur, mesačný poplatok, platbu za nehlasové služby, iné poplatky a
služby a faktúrou č. XXXXXXXXXX, zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Predmetom konania je nárok žalobcu, vyplývajúci zo zmluvy o pripojení uzavretej fyzickou osobou
- nepodnikateľom, pričom zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom, ani
Občianskom zákonníku, upravená bola v čase jej uzavretia v osobitnom zákone č. 610/2003 Z.
z. o elektronických komunikáciách. V súčasnosti je to zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, svojim charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Preto súd pri posúdení právneho

vzťahu medzi účastníkmi, založeného zmluvou o pripojení, vychádzal z jej obsahu, z ustanovení
osobitného zákona o elektronických komunikáciách, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy
o pripojení a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže medzi účastníkmi, ako už bolo
povedané, išlo o spotrebiteľský občianskoprávny vzťah.

Z predloženého „Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka“
zo dňa 29.11.2013 adresovaného žalovanému bolo zistené, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ním
oznamuje žalovanému, že pohľadávka vo výške 324,99 eur bola postúpená žalobcovi na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2013.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách Podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že

žalovaný svoju povinnosť, platiť cenu služieb vyúčtovanú mu faktúrami na sumu 24,88 a 51,16 eur
riadne a včas nesplnil a že jeho povinnosť, zaplatiť cenu poskytnutých služieb, vyplýva z platne uzavretej
zmluvy o pripojení. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 76,04 eur ako ceny poskytnutých
telekomunikačných elektronických služieb.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba SCB, platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažného
dlhu.

Pretože nárok žalobcu na úrok z omeškania bol uplatnený v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, vrátane uplatňovanej sadzby úroku z omeškania, súd vyhovel žalobe aj v tejto časti a
priznalžalobcovizosumy76,04eurúrokzomeškaniatak,akojetouvedenévovýrokovejčastirozsudku.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Žalovaný, keďže nesplnil riadne a včas svoj dlh, ocitol sa v omeškaní so zaplatením ceny poskytnutých
telekomunikačných služieb, a preto mu vznikla aj povinnosť, zaplatiť úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po lehote splatnosti faktúr, v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v

znení účinnom od 1.1.2009.

Pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty, vo výške 248,95 eur, v tejto časti súd žalobu zamietol, pretože
dospel k záveru, že neide o dôvodne uplatnený nárok. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom zmluvy
o pripojení vrátane jej dodatku zo dňa 13.12.2011 bol záväzok žalobcu, zabezpečiť žalovanému predaj

mobilnéhotelefónuzaakciovúcenu1,-eur,zmluvabolauzatváranásviazanosťounadobu24mesiacov.
Podľa Dodatku, článku 2, účastník, teda žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke
č. 1, teda do 24 mesiacov dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takéhoto
konania, ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o

pripojení, odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti
zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď
zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie, v prípade straty alebo krádeže SIM karty,
ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na stranepodniku. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 248,95 eur (viď tabuľka č. 1 dodatku), faktúrou č.
XXXXXXXXXX žalobca vyúčtoval žalovanému dňa 8.12.2012 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur, na
faktúre je uvedený dátum splatnosti 25.12.2012.

Žalobca v konaní tvrdil, že uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol v dôsledku toho, že
žalovanýporušilzmluvnúpovinnosť,atoneuhradenímcenytelekomunikačnýchslužieb,ažedôsledkom
toho, je jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Predmetom konania, okrem zaplatenia ceny telekomunikačných služieb, teda bolo aj zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur. Tento nárok žalobca opiera o Dodatok, uzavretý so žalovaným,
ako fyzickou osobou - nepodnikateľom.

Podľa § 544 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

Podľa § 545 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi

dohodnuté. Akzdohodynevyplývaniečoiné,niejedlžníkpovinnýzmluvnúpokutuzaplatiť,akporušenie
povinnosti nezavinil.

Podľa § 545a tohto zákona neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

Vsúvislostisozáveromonedôvodnostižalobyvčastiozaplateniezmluvnejpokutyjetrebanajmäuviesť,

že žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz, vyplývajúci z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka, to
samo o sebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v tejto časti. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že

spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú

povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu, preto súd dáva do pozornosti, že už

rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 4C/174/2001-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého
významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov,
č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k.
16Co/32/2012-46 zo dňa 15.3.2012.

Aj rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 10C/131/2014 zo dňa 26.9.2014 bolo dojednanie o
zmluvnej pokute, čo do významu, totožné s dojednaním, z ktorého žalobca uplatňuje právo v tomtokonaní, vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo žalobcovi musí byť známe, keďže aj v
uvedenom konaní bol žalobcom.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / A.), teda
pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy

a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším

používaním dodávateľ vytvára protiprávny

stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v
priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo

by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu
Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z
právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky
ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského
štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný

ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§
53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu

bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute. Zákaz ďalšieho používania
neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi
práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania
neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť

rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj
základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen
prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne
prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.

z. o ochrane spotrebiteľa). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa

dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro,C168/05,bod25,OcéanoGrupoEditorialSAC240/98-C244/98).Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/238/2012 zo dňa 10.9.2013.I keď pre záver o nemožnosti čo i len sčasti žalobe vyhovieť by vzhľadom na vyššie uvedené stačilo
i zistenie, že žalobca tu uplatnil plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá už súdmi bola právoplatne
judikovanáakoneprijateľná, súdpreúplnosťdodáva,žetakakoinésúdyvužuvedenýchrozhodnutiach,

ajonpovažujedodávateľomvopredpripravenéustanovenieozmluvnejpokute zaneplatnézdôvodu,že
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Podľa§53ods.1až3Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiapredmetného Dodatku

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods.4 písm.k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného
Dodatku za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods.5 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods.1 a 2 tohto zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dodatok k zmluve o pripojení s dobou viazanosti
na 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal používať služby 24 mesiacov, pričom zakúpil mobilný telefón

za zvýhodnenú cenu. Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutého v
predtlačenom texte formulára dodatku k zmluve o pripojení používaných právnym predchodcom žalobcu
opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti nemal pochybnosti o tom, že toto
dojednanie nebolo individuálne dojednané a že spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jeho obsah. Súd
sa pri svojej činnosti pravidelne stretáva so zmluvami a dodatkami uzatváranými právnym predchodcom

žalobcu, spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s, resp. Slovak Telekom, a.s. s rôznymi spotrebiteľmi a
je nemožné uveriť tomu, že desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri dohodovaní zmluvnej
pokuty prejavia presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty
( dokonca s presnosťou na eurocenty ) a vôbec celkové dojednanie zmluvnej pokuty ( ktoré je pri
daných typoch dodatkov vždy totožné). Koniec koncov, záver o individuálnom nevyjednaní predmetných

dojednaní o zmluvnej pokute spotrebiteľmi s právnym predchodcom žalobcu pri obdobných zmluvách
a dodatkoch už bol pred viacerými súdmi, teda po viacnásobnom dokazovaní opakovane ustálený, viď
vyššie uvedené súdne rozhodnutia.

V súvislosti s možnosťou voľby žalovaného, či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy

zmluvnej slobody súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach
zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne
vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom
„primeraného vyrovnania záujmov“, čo v danom prípade splnené nebolo. Dodatok uzavretý so
žalovaným spadá do rámca spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom

pripravenénapredtlačenýchtlačivách.Vtakýchtoprípadochzmluvuuzatváradodávateľvpodstate„sám
so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Zo
strany dodávateľov je pri súdnom uplatnení nárokov na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty častoargumentované zabezpečovacím účelom zmluvnej pokuty v danom prípade, poukazujúc na poskytnutú
zľavu z ceny telefónu. K tomu je však treba uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie
sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli.

Vychádzajúc z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o pripojení je zrejmé, že v danom prípade zmluvná
pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby viazanosti vyplývajúcej
z dodatku ( 24 mesiacov ) a s tým súvisiace nesplatenie poskytovanej zľavy z kúpnej ceny predaného
mobilného telefónu a ušlého zisku. V žalobe sa uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty zmluvnej

pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, pričom sa
uplatňuje zmluvná pokuta vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, kedy došlo k porušeniu
povinnosti žalovaným. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ prevažnú časť uvedeného obdobia
si povinnosť riadne plní, povedzme po dobu 23 mesiacov ( čím nepochybne splatí aj podstatnú,
ak nie celú časť poskytnutej zľavy kúpnej ceny mobilného telefónu a rovnako aj podstatnú ak nie
celú časť vopred kalkulovaného zisku, zostáva mu iba posledný mesiac a pre neplatenie za tento

posledný mesiac bude uplatnená rovnaká zmluvná pokuta, ako v prípade, keď spotrebiteľ od začiatku
porušuje svoju povinnosť. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou sankciou,
ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej objektívnu
spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže dodatočne zhojiť to, že spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti
poruší hneď od začiatku, keďže rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je objektívne

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Podmienky, za akých právny predchodca žalobcu dohadoval zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách a opakovane ( čo je skutočnosť známa súdu z jeho činnosti )
poškodzujú spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta bola zakotvená len pre prípad porušenia povinností
žalovaným. Pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy,

dodatku, alebo Všeobecných obchodných podmienok, v Dodatku žiadna zmluvná pokuta dohodnutá
nebola.

Je neakceptovateľné, aby spotrebiteľ, ktorý dodržiava podmienky zmluvy a pravidelného dobíjania

a nezaplatí len posledný raz má znášať rovnakú zmluvnú pokutu ako ten, ktorý neplatí hneď od
začiatku. Dodávateľ v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje medzi prípadom,
kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť absolútne tak, že nezaplatí nič a medzi prípadom, keď
spotrebiteľ svoju povinnosť poruší potom, čo jej prevažnú časť splnil. V oboch prípadoch je spotrebiteľ
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednaná

zmluvná pokuta, upravená v obchodných podmienkach ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o pripojení
uzavretého so žalovaným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení je neplatná, čo už bolo
súdmi mnohokrát judikované, ako je uvedené vyššie. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť
právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať žalobcovi ani časť zmluvnej

pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné žalobcovi nemohlo vzniknúť
právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Aj z
uvedených dôvodov súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú celú zamietol. A nakoľko s
plnením neexistujúceho záväzku sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, nedôvodný bol aj nárok
na úrok z omeškania zo sumy 248,95 € predstavujúcej zmluvnú pokutu, v časti ktorého bola preto žaloba

taktiež zamietnutá. Nakoľko neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už bola vo výroku rozsudkov súdov
vyslovená, súd ju už vo výroku osobitne nevyhlasoval za neprijateľnú, keďže sa tak už stalo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151
ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.

Účastníci mali v konaní pomerný úspech, žalobca mal úspech v menšom rozsahu ako bol úspech
žalovaného. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu pomernej časti trov konania. O povinnosti
nahradiť trovy konania súd rozhoduje len na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Pretože žalovaný návrh na
rozhodnutie o povinnosť náhrady trovy konania neurobil a žalobcovi nárok na náhradu trov konania

nevznikol, súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.