Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/159/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110218178
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110218178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej, v právnej veci žalobcu: K. L. a.s., so sídlom M.
XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. R. Y., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
v T., L. XXXX/X, proti žalovanej: MUDr. V. F., nar. X. X. . XXXX, bytom R. X, . XXX XX V., o zaplatenie
208.936,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
9Cb/40/2011-221 zo dňa 22. 5. 2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 208.936,32 eur, priznaný
úrok z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 846,25 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
208.936,32 eur s úrokom vo výške 7,20 % ročne zo sumy 109.354,32 eur od 26. 6. 2009 do zaplatenia,
zo sumy 99.582,00 eur od 26. 6. 2009 do 31. 10. 2009, s úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 99.582,00
eur od 1. 11. 2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 208.936,32 eur
od 1. 4. 2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti

návrh zamietol. Zároveň uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. R. Y., L. XXXX/X, T. vo výške 17.105,32 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že T., a.s., so sídlom X. XX-XX, F. XXX XX, IČO: XX XXX XXX ( ďalej len
právny predchodca žalobcu) sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 7. 2010, domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie 226.790,74 eur s úrokom vo výške 7,20 % ročne zo sumy 127.208,74 eur odo
dňa 26. 6. 2009 do zaplatenia, vo výške 7,20 % ročne zo sumy 99.582 eur odo dňa 26. 6. 2009 do
31. 10. 2009, vo výške 25 % ročne zo sumy 99.582 eur odo dňa 1. 11. 2009 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 25 % ročne z dlžnej sumy 226.790,74 eur odo dňa 1. 4. 2010 do zaplatenia, čo
odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 26. 6. 2009 zmluvu o prevode obchodného podielu, podľa
ktorej sa okrem iného zaviazal postúpiť na žalovanú pohľadávky špecifikované v predmetnej zmluve
a žalovaná sa zaviazala zaplatiť odplatu za postúpenie vo výške 226.790,74 eur, úroky z odplaty a

úroky z omeškania pri nezaplatení odplaty v lehote splatnosti. Žalovaná bola povinná zaplatiť odplatu
za postúpenie do 31. 3. 2010, ale svoj záväzok zo zmluvy nesplnila.Žalovaná v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu, č.k. 10Ro/2173/2010-50 zo dňa
15. 10. 2010 uviedla, že nárok žalobcu neuznáva, že prostriedky v celkovej výške vo vtedajšej mene
6.500.000,- Sk, ktoré boli spoločnosti X. T., s.r.o. ( predtým X. T. s.r.o.), so sídlom M. L. XX/A, V.

XXX XX, IČO: XX XXX XXX poskytnuté na základe zmluvy o úvere, boli použité vo väčšej časti na
odkúpenie pohľadávok spoločnosti X. s.r.o., so sídlom Tr. L. XX/A, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX (ďalej
len X. s.r.o.), ktorá sa t.č. nachádza v likvidácii. X. T. s.r.o. od spoločnosti X. s.r.o. tieto pohľadávky
nikdy nevymáhala, nevyzývala na ich úhradu, ani sa nedomáhala zaplatenia týchto pohľadávok súdnou
cestou. Štatutárnym orgánom X. T. s.r.o. ako veriteľa pohľadávok voči dlžníkovi X. s.r.o. boli v čase

postúpenia dve osoby určené právnym predchodcom žalobcu ako vtedajším spoločníkom a teda postup
pri vymáhaní pohľadávok bol určovaný konaním týchto osôb. Zároveň uviedla, že na základe zmluvy o
úvere bolo zo strany X. T. s.r.o. uhradených právnemu predchodcovi žalobcu ku dňu platnosti a účinnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu spolu 17.854,42 eur.

Uznesením zo dňa 29. 10. 2012, č.k. 9Cb/40/2011-131 súd v súlade s ust. § 92 ods. 2, ods. 3 O.s.p.
pripustil, aby právny predchodca žalobcu z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil žalobca, a to z
dôvodu postúpenia pohľadávky voči žalovanej, ktorá bola predmetom konania z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu.

Uznesením zo dňa 13. 5. 2014, č.k. 9Cb/40/2011-210 súd konanie v časti o zaplatenie istiny 17.854,42
eur, úroku vo výške 7,20 % ročne zo sumy 17.854,42 eur odo dňa 26. 6. 2009 do zaplatenia a úroku z
omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 17.854,42 eur od 1. 4. 2010 do zaplatenia zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním (výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov
- zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 26. 6. 2009, výpisu z účtu v banke, listu právnej
zástupkyne žalovanej zo dňa 24. 1. 2011, vyjadrenia žalobcu zo dňa 11. 11. 2013) zistil, že právny

predchodca žalobcu ako prevodca a žalovaná ako nadobúdateľka č. 1, RS K. N., so sídlom X. L., V.,
St. U., O. K., IČ: XXXXX K. XXXX ako nadobúdateľ č. 2 a JUDr. T. J., nar. 08. 10. 1973, bytom M. 9, V.
a JUDr. Y. J., nar. 25. 7. 1975, bytom M. 9, V. ako nadobúdatelia č. 3 uzavreli dňa 26.06.2009 zmluvu
o prevode obchodného podielu v spoločnosti X. T. s.r.o., so sídlom M. L. XX/A, V. XXX XX, IČO: XX
XXX XXX ( ďalej len X. T. s.r.o. ). Právny predchodca žalobcu bol vlastníkom obchodného podielu v

spoločnosti X. T. s.r.o. s vkladom vo výške 3.984 eur a spoločníkom v tejto spoločnosti bola aj žalovaná.
Súčasťou zmluvy o prevode obchodného podielu bola aj zmluva o postúpení pohľadávok ( ďalej len
zmluva ) právneho predchodcu žalobcu na žalovanú, pričom išlo o pohľadávky - č. 1. voči žalovanej
vo výške 26.887,07 eur na vrátenie pôžičky, ktorú podľa zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 14. 10. 2002
poskytolžalovanejakoveriteľT.V.,č.2.vočižalovanejvovýške995,82eur,č.3.vočiX.T.s.r.o. vovýške

226.790,74 eur. Pohľadávka voči X. T. s.r.o. vznikla na základe zmluvy o úvere vo výške 215.760,47 eur
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a X. T. s.r.o. ako dlžníkom zo dňa 12. 4.
2007 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 6. 2007, dodatku č. 2 zo dňa 24. 9. 2007, dodatku č. 3 zo dňa
27. 12. 2007, dodatku č. 4 zo dňa 31. 3. 2009. Ku dňu uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu
bola celková výška pohľadávky č. 3 - 226.790,74 eur (istina 215.760,47 eur a príslušenstvo 11.030.27

eur). Pohľadávku č. 1. a 2. nadobudla žalovaná bezodplatne a za pohľadávku č. 3 sa žalovaná zaviazala
zaplatiť sumu 226.790,74 eur. Podľa bodu 6., 6.5 zmluvy odplata za postúpenie mala byť splatná tak, že
sumavovýške99.582eurdňa31.10.2009,najneskôrvšakdňa31.3.2010asumavovýške127.208,74
eur najneskôr do 31. 3. 2010.

Nadobúdateľka č. 1 sa zaviazala platiť prevodcovi úrok z nezaplatenej časti odplaty za postúpenie a
to odo dňa uzavretia tejto zmluvy až do úplného zaplatenia Odplaty za postúpenie, úrok vo výške 7,20
% ročne z celkovej dlžnej sumy a pokiaľ nebude suma uvedená vyššie v písmene a) tohto odseku
zaplatená dňa 31. 10. 2009, tak odo dňa 1. 11. 2009 sa úrok podľa písmena c) prislúchajúceho k sume

uvedenej v písmene a) tohto odseku zvýši o17,80 % (t.j. celková výška úroku prislúchajúceho k sume
podľa písmena a) tohto odseku bude odo dňa 1. 11. 2009 25% ročne z dlžnej sumy podľa písmena a)
tohto odseku ) a pokiaľ nebude celá odplata za postúpenie zaplatená najneskôr dňa 31. 3. 2010 takodo dňa 1. 4. 2010 je Nadobúdateľka č. 1 povinná platiť úrok z omeškania v celkovej výške 25% ročne
z dlžnej sumy. Úrok je splatný spoločne s istinou príslušnej splátky Odplaty za postúpenie.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 12911 súd zistil, že
žalovanábolakonateľomaspoločníkomsväčšinovýmobchodnýmpodielomvspoločnostiX.s.r.o.,ktorá
spoločnosť bola dňa 6. 11. 2012 vymazaná z obchodného registra.

Z výpisu z účtu v M. banke, súd zistil, že na účet č. XXXXXXX boli dňa 12. 12. 2008 poukázané
prostriedky vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eur), dňa 16. 12. 2008 vo výške 37.882,19 Sk (1.257,46 eur)
dňa 30. 12. 2008 vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) a dňa 5. 1. 2009 vo výške 3.319,39 eur, pričom
ako účel predmetných platieb bol uvedený X. - splátka úveru. Spolu boli teda uhradené prostriedky vo
výške 17.854,42 eur.

Prvostupňový súd citujúc ustanovenia § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ), § 527 ods.
1, 2 OZ, § 35 ods. 2 OZ, § 544 ods. 1, 2 OZ, § 545a OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013 uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 26. 6. 2009 zmluvu o postúpení pohľadávky.
Napriek skutočnosti, že po formálnej stránke bola zmluva o postúpení pohľadávok súčasťou zmluvy

o prevode obchodného podielu, podľa názoru súdu ide o samostatný dvojstranný právny úkon medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Žalovaná zmluvu o postúpení pohľadávok uzavrela ako
fyzická osoba, právny vzťah založený predmetnou zmluvou sa teda riadi ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu postúpil na žalovanú tri pohľadávky - z toho
dve pohľadávky spolu vo výške 27.882,90 eur bezodplatne a pohľadávku vo výške 226.790,74 eur za

odplatu v sume pohľadávky. Odplatu za postúpenie pohľadávky sa žalovaná zaviazala zaplatiť tak, že
suma vo výške 99.582 eur mala byť zaplatená dňa 31. 10. 2009, najneskôr však dňa 31. 3. 2010 a
suma vo výške 127.208,74 eur najneskôr do 31. 3. 2010. Postúpená pohľadávka vo výške 226.790,74
eur bola pohľadávkou voči spoločnosti X. s.r.o. a vznikla na základe zmluvy o úvere zo dňa 12. 4.
2007 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a X. s.r.o. ako dlžníkom. Peňažné

prostriedky získané z úveru boli použité na odkúpenie pohľadávok voči spoločnosti X. s.r.o.. Pri uzavretí
zmluvy o postúpení pohľadávok, teda bolo zrejmé aké pohľadávky sa postupujú, aká je výška odplaty za
postúpenie, prípadne sankčná povinnosť pri nezaplatení odplaty. Žalovaná uzavrela zmluvu dobrovoľne,
v priebehu konania nenamietala neplatnosť predmetnej zmluvy, ani neuviedla, že by zmluvu uzavrela
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali záver o neplatnosti zmluvy. Keďže zmluva o postúpení pohľadávok je platná, žalovaná
je povinná zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky, tak ako to je v zmluve, ktorú sama podpísala.
Právny predchodca žalobcu nevyhlásil v zmluve o postúpení, že by ručil za vymoženie postúpených
pohľadávok, skutočnosti, ktoré uviedla žalovaná na svoju obranu preto nemajú žiadny význam pre
predmet konania a teda ani pre rozhodnutie vo veci. Ako už bolo uvedené v čase uzavretia zmluvy o

postúpení pohľadávok mala žalovaná zrejmú vedomosť o tom, aké pohľadávky sú postúpené, o výške
odplaty a sankciách pri jej nezaplatení, najmä tiež o skutočnosti, na čo boli použité peňažné prostriedky
poskytnuté právnym predchodcom žalobcu spoločnosti X. T. s.r.o. na základe zmluvy o úvere (z ktorej
vznikla postúpená pohľadávka), ak teda mala výhrady, ktoré „vytýkala“ žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi, zmluvu o postúpení pohľadávok nemusela uzavrieť (zmluvná voľnosť). K argumentu

žalovanej, že spoločnosť X. T. s.r.o. nevymáhala pohľadávky od X. s.r.o. uviedol, že sama žalovaná
mohla po postúpení pohľadávok tieto ako veriteľ vymáhať a takisto spoločnosť X. s.r.o., ktorej konateľom
a spoločníkom s väčšinovým obchodným podielom bola žalovaná (teda za ktorú fakticky rozhodovala
žalovaná) nič nebránilo svoje záväzky voči X. T. s.r.o. splniť, navyše keď, ako sama žalovaná uviedla,
X. s.r.o. disponovala finančnými prostriedkami.

Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach,
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaná do
dnešného dňa nezaplatila žalobcovi odplaty za postúpenie pohľadávok, preto súd žalobe vyhovel a
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 208.936,32 eur. Zo sumy 226.790,74 eur bola ešte pred uzavretím

zmluvy o postúpení pohľadávok uhradená suma 17.854,42 eur (v ktorej časti bolo konanie zastavené),
nezaplatená odplata teda predstavuje sumu 208.936,32 eur. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie
dohodnutého úroku z odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 7,20 % ročne zo sumy 99.582,00 eur
od 26. 6. 2009 do 31. 10. 2009 a zo sumy 109.354,32 eur od 26. 6. 2009 do zaplatenia.Pokiaľ v bode 6., 6.5. zmluvy bolo uvedené, že: „pokiaľ nebude suma 99.582 eur zaplatená dňa 31.
10. 2009, tak odo dňa 1. 11. 2009 sa úrok 7,2 ročne % zvýši o17,80 % ( t.j. celková výška úroku

bude odo dňa 1. 11. 2009 - 25 % ročne z dlžnej sumy), dospel súd k záveru, že aj keď je v zmluve
o postúpení pohľadávky použitý termín úrok, takto dojednaná sankcia má charakter zmluvnej pokuty
podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na
seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla

škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď
záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Dohoda o zmluvnej pokute
musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), musí byť v
nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. V
zmluve o postúpení pohľadávky bol úrok zo sumy 99.582 eur od 1. 11. 2009 do zaplatenia vo výške 25 %
ročne dohodnutý pre prípad, že v dohodnutej dobe splatnosti (do 31. 10. 2009) nesplní žalovaná svoju

povinnosť zaplatiť časť odplaty - t.j. ide o sankčný postih a je stanovená výška sankcie. Súd v súlade
s ust. § 545a využil svoje právo moderácie a s prihliadnutím na hodnotu zabezpečovanej povinnosti
znížil výšku dohodnutej sankcie, keďže mal za to, že sankcia vo výške 25 % je neprimerane vysoká.
Ohľadne výšky zmluvnej pokuty sa súd priklonil k návrhu žalovanej a priznal žalobcovi zmluvnú pokutu
(úrok) zo sumy 99.582 eur od 1. 11. 2009 do zaplatenia vo výške 9 % ročne, t.j. vo výške zákonného

úroku z omeškania.

Prvostupňový súd citujúc ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že žalobca
ako veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s
plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Žalovaná

sa dostala do omeškania so zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky dňa 1. 4. 2010, t.j. deň
nasledujúci po dni, v ktorom najneskôr podľa zmluvy o postúpení pohľadávok mala zaplatiť odplatu
za postúpenie (bod 6., 6.5. zmluvy). Výšku úrokov súd stanovil podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. na 9,00 %. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu - 1. 4. 2010 - 1,00 %, zvýšenie o 8
% je teda 9,00 %. Žalobca sa domáhal úroku z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 208.936,32 eur

od 1. 4. 2010, súd mu ale z uvedených dôvodov priznal iba úroky z omeškania v zákonom stanovenej
výške, t.j. 9,00 % ročne.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal zaplatenia 208.936,32 eur s úrokom vo výške 7,20
% ročne z dlžnej sumy 127.208,74 eur odo dňa 26. 6. 2009 do zaplatenia, vo výške 7,20 % ročne zo

sumy 99.582 eur odo dňa 26. 6. 2009 do 31. 10. 2009, vo výške 25 % ročne z dlžnej sumy 99.582 eur
odo dňa 1. 11. 2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 25 % ročne z dlžnej sumy 226.790,74
eur odo dňa 1. 4. 2010 do zaplatenia a súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť 208.936,32
eur s úrokom vo výške 7,20 % ročne zo sumy 109.354,32 eur od 26. 6. 2009 do zaplatenia, zo sumy
99.582 eur od 26. 6. 2009 do 31. 10. 2009, s úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 99.582 eur od 1. 11.

2009 do zaplatenia a zo sumy 208.936,32 eur od 1. 4. 2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti preto
z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p.
a teda s prihliadnutím na zastavenie konania v časti o zaplatenie 17.854,42 eur, ktoré späťvzatie zavinil

žalobca, dospel súd k záveru, že žalobca mal vo veci pomerný úspech, a preto v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 84 % (pomer úspechu
a neúspechu 92 % ku 8 %), t.j. vo výške 17.105,32 eur.

Trovy konania žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 13.607 eur

podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (položka 1/a sadzobníka súdnych poplatkov) a z trov právneho zastúpenia vo výške 6.756,47
eur.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to v znení
účinnom do 30. 6. 2013 za štyri úkony právnej služby - 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa
15. 6. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) 878,05 eur (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) + režijný paušál 7,21 eur
(§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), 2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 15. 6. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit.vyhl.) 878,05 eur + režijný paušál 7,21 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 30. 4. 2013 odročenom bez
prejednania veci (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) 219,51 eur (§ 10 ods. 1 cit. vyhl. v spojení s ust. § 14 ods.
5 písm. b) cit. vyhl.) + režijný paušál 7,81 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 18. 6. 2013 odročenom bez

prejednania veci (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) 219,51 eur (§ 10 ods. 1 cit. vyhl. v spojení s ust. § 14 ods.
5 písm. b) cit. vyhl.) + režijný paušál 7,81 eur, a v znení účinnom od 1. 7. 2013 za osem úkonov právnej
služby a to 1. účasť na pojednávaní dňa 24. 9. 2013 odročenom bez prejednania veci (§ 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl.) 219,51 eur (§ 10 cit. vyhl. v spojení s ust. § 13a ods. 4 druhá veta cit. vyhl.) + režijný paušál
7,81 eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 5. 11. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) 878,05 eur (§ 10 ods.

1 cit. vyhl.) + režijný paušál 7,81 eur, 3. písomné podanie vo veci samej zo dňa 11. 11. 2013 (§ 13a ods.
1 písm. c) cit. vyhl.) 878,05 eur + režijný paušál 7,81 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 5. 11. 2013 (§ 14
ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) 878,05 eur + režijný paušál 8,04 eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 25. 2. 2014
odročenom bez prejednania veci (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) 219,51 eur ( § 10 cit. vyhl. v spojení s
ust. § 13a ods. 4 druhá veta cit. vyhl. ) + režijný paušál 8,04 eur, 6. písomné podanie vo veci samej zo
dňa 3. 3. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) eur + režijný paušál 7,81 eur, 7. účasť na pojednávaní dňa

1. 4. 2014 odročenom bez prejednania veci (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. ) 219,51 eur (§ 10 cit. vyhl. v
spojení s ust. § 13a ods. 4 druhá veta cit. vyhl.) + režijný paušál 8,04 eur, 8. účasť na pojednávaní dňa
22. 5. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) 838,21 eur (§ 10 cit. vyhl. v spojení s ust. § 13a ods. 4 druhá
veta cit. vyhl.) + režijný paušál 8,04 eur. Za úkon právnej služby písomné podanie vo veci zo dňa 2. 8.
2013 súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže nešlo o úkon vo veci samej. Za

úkon právnej služby zo dňa 3. 3. 2014 - písomné podanie vo veci samej súd priznal odmenu vo výške
336,94 eur, keďže išlo o späťvzatie časti istiny vo výške 17.854,42 eur, ktorú považoval súd za hodnotu
veci v súlade s ust. § 10 cit. vyhl.. Za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 22. 5. 2014 súd
priznal žalobcovi odmenu vo výške 838,21 eur, pričom vychádzal z hodnoty veci 208.936,32 eur, keďže
išlo o úkon právnej služby po čiastočnom späťvzatí. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala nezákonný postup
okresného súdu, ktorý napriek jej ospravedlneniu uskutočnil meritórne pojednávanie vo veci dňa 5. 11.
2013, kde zazneli zásadné argumenty žalobcu, ku ktorým sa však nemala možnosť vyjadriť a zaujať

stanovisko a tým zasiahol do jej práva na prístup k súdu a naplnil odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.

Ďalej uviedla, že okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalovaná v priebehu konania
nenamietala neplatnosť predmetnej zmluvy, ani neuviedla, že by zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok a v konaní neboli takéto skutočnosti ani zistené. Toto tvrdenie súdu sa
nezakladá na pravde. Okresný súd vo svojom odôvodnení sám poukazuje na podanie jej vtedajšej
právnej zástupkyne zo dňa 24. 1. 2011, z ktorého je zrejmé, že hodnota pohľadávky, ktorú bola nútená
odkúpiť od pôvodného žalobcu sa kryje s úverom poskytnutým spoločnosti X. T. s.r.o., ktorý však bol
použitý takmer výlučne iba na odkúpenie pohľadávok voči jej pôvodnej spoločnosti X. s.r.o. Vymáhanie

týchto pohľadávok spoločnosťou X. T. s.r.o. bolo v predošlom období plne v rukách majoritného vlastníka
spoločnosti T. a.s. - právneho predchodcu žalobcu - a ním nominovaných dvoch konateľov. Toto
vymáhanie pohľadávok však bolo opomenuté napriek jej opakovaným výzvam adresovaným spoločnosti
T., a.s. a to aj napriek tomu, že spoločnosť X. s.r.o. ako dlžník disponovala v v tom čase prostriedkami,
z ktorých mohla tieto pohľadávky, aspoň z časti, uhradiť. Týmto spôsobom by sa úver, ktorého hodnota

sa premietla do kúpnej ceny pohľadávky žalovanej v tomto konaní, mohol výrazne znížiť.

Inými slovami, pri kúpe obchodného podielu od spoločnosti T. a.s. bola ako podmienka dohody
stanovená aj jej „povinnosť“ odkúpiť pohľadávku z úveru poskytnutého spoločnosťou T., a.s., ktorý bol
určenýnanákuppohľadávok,ktorésavinouspoločnostiT.,a.s.ajejnominantovnikdynevymohliaanisa

už vymôcť nedajú. Aj z dôvodu nerealizovania týchto odkúpených pohľadávok nemohla spoločnosť X. T.,
s.r.o. vrátiť úver, ktorý bol napokon ako pohľadávka postúpená jej za kúpnu cenu vo výške poskytnutého
úveru. Žalovaná sa tak stala vlastníčkou pohľadávky, ktorej uplatnenie by koniec koncov bolo na škodu
jej samej ako väčšinovej spoločníčke spoločnosti, voči ktorej pohľadávka smeruje. Všetky uvedené
skutočnosti podľa jej názoru vedú k možnosti súdu konštatovať, že zmluva odporuje dobrým mravom

a bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach
uzatvorenejzmluvysvedčíkonieckoncovajzáversúduonutnostimodifikovaťjejustanoveniaozmluvnej
pokute. Tieto skutočnosti napokon potvrdzuje aj správanie žalobcu v priebehu konania. V období od 12.
12. 2008 do 5. 1. 2009 došlo k čiastočnému plneniu istiny úveru zo strany spoločnosti X. T., s.r.o. vočiveriteľovi - spoločnosti T., a.s. Túto skutočnosť žalobca späťvzatím časti návrhu uznal za započítateľnú
k jej dlhu voči nemu ako právnemu nástupcovi spoločnosti T., a.s.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 846,25 eur. Uviedol, že
žalovaná od podaného odporu bojkotuje konanie a robí všetko preto, aby zmarila úspešné uplatnenie
práva žalobcom. Zdôraznil, že žalovaná už v podanom odpore mala možnosť uviesť všetky skutočnosti,
ktorépresvojuobranupovažovalazapotrebné,pričomnámietky,ktorépredniesoljejprávnyzástupcana

pojednávaní a námietky, ktoré uviedla v priebehu konania akceptoval žalobca a tiež aj súd. Skutočnosti
uvádzané žalovanou sú právne bezvýznamné zo skutkového aj právneho stanoviska.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenie § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia, jeho
odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku a k odvolaniu
žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalovanou nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol, v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa
právoplatnosť, preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že podané odvolanie odôvodila odvolacím dôvodom podľa § 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p. a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože účastníkovi konania - žalovanej sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.

K obsahu odvolacej argumentácie žalovanej, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať na súde,
pretože napriek jej ospravedlneniu okresný súd uskutočnil meritórne pojednávanie vo veci dňa 5. 11.
2013, kde zazneli zásadné argumenty žalobcu, ku ktorým sa však nemala možnosť vyjadriť a zaujať
stanovisko, odvolací súd poukazuje na to, že práva účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a
v jeho prítomnosti, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a

rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie
tohto práva.

Ustanovenie§101ods.2O.s.p.umožňujevecprejednaťvneprítomnostiúčastníka,ktorýikeďbolriadne
predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto

predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Pojem riadne predvolaný účastník v sebe zahŕňa všetky aspekty procesného
doručovania.

Z ustanovenia § 46 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, sídle (mieste

podnikania), na pracovisku, alebo kdekoľvek kde bude zastihnutý. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia,
ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej
v tom istom byte, alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná
obstarať odovzdanie písomnosti. Ak ju nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte, alebo
na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa

považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak nebol
adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu
uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť
na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielkupočas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i
keď sa adresát o tom nedozvedel.

Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 46 ods. 2 a § 47 ods. 2 O.s.p. zákonodarca sledoval
cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Pri doručovaní
písomnosti súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia
späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení
vrátane údajov vyžadovaných v ustanovení § 46 ods. 2 a § 47 ods. 2 O.s.p. osvedčuje pravdivosť

toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Za splnenie podmienky, že adresát sa v mieste
doručovania zdržiaval, je potrebné považovať aj prítomnosť v mieste bydliska, vyplývajúcu z adresátom
zvolenejorganizáciebežnéhopracovnéhodňaanezakladádôvodbrániacimuprevziaťalebovyzdvihnúť
doručovanú zásielku.

V danom prípade vychádzajúc zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 172) bolo pojednávanie vytýčené na deň

24. 9. 2013, ktorého sa žalovaná nezúčastnila a svoju neúčasť aj písomne ospravedlnila odročené na
deň 5. 11. 2013 o 13.00 hod. Prítomný právny zástupca žalobcu zobral termín pojednávania na vedomie
a pre neprítomnosť žalovanej táto bola opätovne predvolaná z adresy jej trvalého bydliska V., R. X a
keďže u žalovanej išlo o opakovanú neúčasť na súdnom pojednávaní (v poradí 4. pojednávanie), bol
učinený dopyt aj na ošetrujúceho lekára, aby oznámil, či z odborného hľadiska zdravotný stav žalovanej,

ktorú vo svojom zariadení ošetril dňa 23. 9. 2013 nedovoľoval, aby sa zúčastnila žalovaná pojednávania
dňa 24. 9. 2013 (do dňa pojednávania 5. 11. 2013 odpoveď ošetrujúceho lekára nebola doručená
súdu). Predvolanie žalovanej na vytýčené pojednávanie na deň 5. 11. 2013 bolo doručované na jej
adresu trvalého bydlisko - R. V., pričom žalovaná v odvolaní nenamieta, že neboli splnené podmienky
doručovania, ale tvrdí, že „napriek jej ospravedlneniu súd uskutočnil meritórne pojednávanie vo veci dňa

5. 11. 2013, kde zazneli zásadné argumenty žalobcu, ku ktorým sa však nemala možnosť vyjadriť a
zaujať stanovisko“. Je potrebné konštatovať, vychádzajúc aj z obsahu spisu, že toto tvrdenie žalovanej
sa nezakladá na pravde. Ako už bolo vyššie uvedené, predvolanie bolo doručované žalovanej na adresu
jej trvalého bydliska, zásielku doručovanú súdom si však neprevzala v odbernej lehote, v dôsledku čoho
podmienka pre vykonanie tohto pojednávania bez prítomnosti žalovanej v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

bola splnená, nakoľko bola riadne a včas na uvedené pojednávanie predvolaná. Hoci predvolanie na
uvedené pojednávanie neprevzala, nepreukázala hodnoverným spôsobom, že podmienky doručenia
vyplývajúce z ustanovenia § 46 ods. 2 O.s.p. splnené neboli. Tvrdenie žalovanej, že sa z uvedeného
pojednávania ospravedlnila, z obsahu spisu nevyplýva, navyše na uvedenom pojednávaní súd vo
veci nerozhodol, pojednávanie bolo odročené a do rozhodnutia vo veci samej boli vytýčené ešte 4

pojednávania, teda pre žalovanú bol vytvorený dostatočný priestor na to, aby argumentom žalobcu
(neuviedla akým), ktoré považovala za zásadné sa vyjadrila a to či už písomne, alebo v rámci súdneho
pojednávania.

Súd prvého stupňa teda nepochybil, keď vo veci dňa 5. 11. 2013 pojednával, v dôsledku čoho odvolací

súd zastáva názor, že uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nie je daný.

Za nedôvodné a bez právnej relevancie považuje odvolací súd aj ostatné námietky odvolateľky uvedené
v podanom odvolaní (nepreukázala žiadne právne relevantné skutočnosti a argumenty, ktoré by mohli

privodiť zmenu rozhodnutia), sú len opakovaním jej tvrdení pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd
po vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu a náležite vyporiadal, vykonané dôkazy vyhodnotil
podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a vo veci
správne rozhodol, ak žalobe vyhovel.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Je totiž nesporné a vykonaným dokazovaním nebol preukázaný opak, že v čase uzavretia zmluvy o

postúpení pohľadávok mala žalovaná vedomosť o tom, aké pohľadávky sú postúpené, o výške odplaty
a sankciách pri jej nezaplatení ako aj na čo boli použité peňažné prostriedky poskytnuté právnym
predchodcom žalobcu spoločnosti X. T. s.r.o. a je potrebné dať za pravdu súdu prvého stupňa, že pokiaľ
by mala výhrady, zmluvu o postúpení pohľadávok nemusela uzavrieť. Za nedôvodnú považuje odvolacísúd aj námietku odvolateľky, pokiaľ tvrdila, že spoločnosť X. T. s.r.o. nevymáhala pohľadávky od X. s.r.o.
(čo by podľa nej malo byť v rozpore s dobrými mravmi) napriek tomu, že táto disponovala finančnými
prostriedkami a dodáva, že skutočne nič nebránilo uvedenej spoločnosti, za ktorú z pozície konateľa a

spoločníka s väčšinovým obchodným podielom rozhodovala žalovaná, aby si svoje záväzky, o ktorých
mala vedomosť, splnila dobrovoľne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a to vo výroku o povinnosti žalovanej

zaplatiťžalobcovi208.936,32eurvrátanepriznanéhoúrokuzomeškaniapotvrdilakovecnesprávny,ako
aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade s platnou právnou
úpravou.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/,

§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb) a to odmenu za jeden úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k odvolaniu) v sume 838,21 eur,
režijný paušál 8,4 eur, spolu teda 846,25 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal neúspešnú žalovanú v
súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.