Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/941/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215552
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215552.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 28.7.2014
č.k. 5C/162/2012-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi nepriznáva.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 5C/162/2012-55 zo dňa 9.10.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 28.7.2014 č.k. 5C/162/2012-20
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti
s postupom exekučného súdu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.

Ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť na jeho strane k
vzniku škody a nemajetkovej ujmy postupom exekučného súdu v exekúcii vedenej proti povinnej M. C..
Žalobca tvrdil, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 988/2011 a požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný

súd rozhodol o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.6.2011 (konanie sa začalo
7.2.2011) a to vydaním poverenia po viac ako 8 mesiacoch.

Ďalej tvrdil, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu realizoval úplný judiciálny proces pri
preskúmavaní exekučného titulu spôsobom, ktorý mu neprináleží, čím prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, čím porušil zásadu legality
zakotvenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Majetkovú škodu vyčíslil ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá

nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu vedenom proti dlžníkovi 125,00
eur, a nemajetkovú ujmu vyčíslil sumou 440,00 eur.Súd prvého stupňa zistil, že v konaní pod sp.zn. 19Er 48/2011 bola dňa 7.2.2011 doručená súdu
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej M. C. o vymoženie sumy 1 132,57 eur.

Exekučným titulom bolo rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 08340/10 zo dňa 1.10.2010 na základe
zmenky zo dňa 31.8.2009 na sumu 1 132,57 eur. Uznesením 19Er 48/2011-11 zo dňa 15.2.2011 bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá v časti istiny vo výške 456,00 eur,

zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezosumy1132,57eurod31.1.2010dozaplatenia,zákonného
úrokuvovýške6%ročnezosumy1132,57eurod6.5.2010dozaplateniaatrovkonaniavovýške112,12
eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.3.2011. Vo veci bolo vydané poverenie pre súdneho
exekútora pre JUDr. Rudolfa Krutého dňa 20.6.2011, ktorým ho súd poveril na vymoženie sumy 676,57
eur a trov konania 197,51 eur + trov exekúcie v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti
povinnej M. C., G.. XX.X.XXXX.

Súd prvého stupňa vec právne posudzoval podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods.
1 § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu, ktorá bola

spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok
musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v tomto zákone. Žalobca tvrdil, že jeho nárok
vyplýva zo skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote, čím si uplatnil zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom a zároveň nesprávny úradný postup žalobca videl vo vykonaní úradného postupu

bez splnenia zákonných podmienok. Žalobca mal pravdepodobne na mysli postup súdu, ktorého
výsledkom bolo vydanie uznesenia o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelení poverenia. Súd prvého
stupňa k tomu uviedol, že o nesprávny úradný postup nejde, ak výsledkom postupu orgánu štátu je
vydanie rozhodnutia.

Z kontextu žaloby preto vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok z nesprávneho úradného postupu
(nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote) a z nezákonného rozhodnutia (zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia).

Žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa

zák. č. 514/2003 Z.z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca
v návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku. Do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto
nárok si u žalovaného uplatnil a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR.
Žalovaný síce nepoprel, že mu žalobcom bol návrh adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov

spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa
výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. Súd nevidí
akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať
súdalebožalovaný.Nejdeolistinnýdôkaz,kuktorémunemážalobcaprístup,aleboktorýbymunemohol
byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely

občianskoprávneho konania. Z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na
druhého účastníka konania.

Ani skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že o žiadosti o udelenie poverenia nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej lehote sa nezakladajú na pravde. Žalobca sa domáhal náhrady škody na tom základe, že

súd nerozhodol v 15. dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a konštatoval
prieťahy súdu 251 dní. Z exekučného spisu bolo zistené, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu
doručená 7.12.2011 a rozhodnuté bolo 20.6.2011 po vykonaní úkonov ako sú vyššie uvedené. Súd však
poukazujenaznenie§44ods.2Exekučnéhoporiadku,podľaktoréholehota15dnínavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného

poriadku, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z exekučného spisu vyplýva, že exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok (§41 ods. 2 písm. d/), preto vydanie rozhodnutia nie je viazané na 15 - dňovú
lehotu.Žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal, čo ho viedlo ku konštatovaniu tvrdeného
prieťahu. Neuviedol, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a teda od
akého dátumu plynutie lehoty na vydanie poverenia počítal. Ako sám tvrdil v žalobe, touto informáciou

nedisponoval a odkázal na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorého spisovú značku v návrhu ani
neuviedol a dokazovanie v tomto smere preniesol na súd. Lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku začína plynúť doručením žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súdu
a nie začatím exekučného konania. V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania súd prvého
stupňa poukazoval na to, že argumentácia žalobcu neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o

nevedomosti spisovej značky, dátumu, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných
relevantných informácií pre konanie, je zavádzajúce. Žalobca je účastníkom exekučných konaní ako
oprávnený. Nič mu ako účastníkovi nebránilo získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého
má právo nahliadať. Spisová značka súdu bola prvotne zistiteľná od súdneho exekútora, ktorému súd
vydal poverenie. Aj konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je sporovým konaním a je
na žalobcovi skutočnosti tvrdené v žalobe aj preukázať. Táto povinnosť zo strany žalobcu absolútne

absentuje. Dôkaznú povinnosť žalobca preniesol na súd resp. na žalovaného. Dôvody uvádzané v
žalobe sú všeobecné a bez znalosti skutkového stavu konkrétnej exekučnej veci.

Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým
je oneskorené vydanie poverenia, pri tomto nároku je potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych

podmienok: 1. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2. vydanie
nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia a vznikom škody, 4. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom
a 5. podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať. Tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok na

náhradu škody priznať. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca nepreukázal, že nárok predbežne prerokoval
so žalovaným. Ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia
je preukázanie zrušenia nezákonných rozhodnutí. Z exekučného spisu, ktorý bol pripojený ku konaniu
nevyplýva, že by uznesenie, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, bolo zrušené.
Žalobca o tom súdu žiadne dôkazy nepredložil, dokonca to v žalobe ani netvrdil. Zo spisu vyplýva, že

žalobca proti čiastočne zamietajúcemu uzneseniu nepodal opravný prostriedok. Súd v tomto konaní
posudzuje nárok žalobcu na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a iba v intenciách tohto zákona
o nároku žalobcu rozhoduje. Rozhodnutia, ktorých nezákonnosť žalobca namieta a ktoré sú základom
nároku na náhradu škody doposiaľ neboli príslušným orgánom štátu zrušené ani nebola príslušným
orgánom konštatovaná ich nezákonnosť. Z uvedeného dôvodu je návrh žalobcu nedôvodný a v rozpore

so zák. č. 514/2003 Z.z.

Nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku
podľa zák. č. 514/2003 Z. z., preto nie je daný samotný základ nároku žalobcu. Súd sa z uvedeného
dôvodu nezoberal ani správnosťou vyčíslenia náhrady škody či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca

požadoval.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedených

v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p. a
ďalej odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania
s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.

Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak ju
prejednal, odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávaniabola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím
rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na
prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto

okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne
pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu
na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej
žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca ďalej namieta, že nebolo
možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu
na kontradiktórny súdny proces. Ďalej žalobca namietal, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu,

aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namieta odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti,
pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania

správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto
je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj

prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkove ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že
došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd

zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva
a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalžalobcavzákonnejlehote
preskúmal rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ O.s.p.

Odvolací súd poukazuje na to, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalobcu je irelevantná
vo vzťahu k napadnutému rozsudku. V odvolaní uvádza námietky, ktoré žiadnym spôsobom
nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu

zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaný sa vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a
doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy.

Rovnako je neopodstatnená odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre
zmeškanie, keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa k žalobe vyjadril (vyjadrenie žalovaného je
obsiahnuté č.l. 3 - 5 odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa). Preto odvolacia námietka vo vzťahu

k možnosti rozhodnutia rozsudku pre zmeškanie je neopodstatnená. Rovnako je irelevantná odvolacia
námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania, lebo z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo
nariadené ústne pojednávanie na deň 28.7.2014, ktorého sa účastníci nezúčastnili.Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, z odôvodnenia rozsudku jednoznačne
vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie konajúceho
súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a pokiaľ sa týka nezákonného rozhodnutia,

žalobca nepreukázal predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a navyše tu neexistuje
žiadne také rozhodnutie, ktoré by bolo príslušným orgánom zrušené pre jeho nezákonnosť, čím neboli
naplnené dôvody, pre ktoré by bol daný základ žalovaného nároku. Odvolacie námietky žalobcu vo
vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda rovnako bezpredmetné a nemajú
žiaden vzťah k napadnutému rozsudku.

Jediná odvolacia námietka, ktorá je relevantná vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a k napadnutému
rozsudku je tá, ktorá sa týka vykonania pojednávania dňa 28.7.2014 po podaní žiadosti o odročenie
pojednávania v súvislosti s námietkou, že vo veci rozhodol vylúčený sudca.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani

tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods.

2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred
súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci
na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie
účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň
28.7.2014 písomne, pričom žalobcovi, jeho právnemu zástupcovi aj žalovanému mu bolo predvolanie

doručené dňa 14.7.2014, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2
O.s.p.

Žalobca doručil dňa 24.7.2014 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V

podaní namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení
sudcov Okresného súdu Michalovce, žalobca pritom trvá na tom, aby mu rozhodnutie bolo doručené a v
prípade, že krajský súd rozhodne o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, má záujem sa proti
tomu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami. V tomto podaní žalobca zopakoval námietku
zaujatosti, ktorú oznámil už v žalobnom návrhu. Navrhuje pojednávanie zrušiť až do právoplatného

rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. V podaní
namietol, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky musí byť
reštriktívne. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci, ktorý máza následok jeho zaujatosť, vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom než z
dokazovania a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.7.2014 (č.l. 18 spisu) vyplýva, že konajúci súd posúdil návrh na
zrušenie pojednávania, resp. na jeho odročenie tak, že nespĺňa požiadavku ustanovenú v § 119 O.s.p.

Súd prvého stupňa sa podrobnejšie venoval posúdeniu návrhu na odročenie pojednávania v odôvodnení
rozsudku (strana 5 odôvodnenia). Súd prvého stupňa k dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal odročenie

pojednávania uviedol, že žalobca má viac ako rok vedomosť o tom, že pojednávajúci sudca nie je
vylúčený z prejednávania veci, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, považoval ho za nadbytočné, vzhľadom na dôvody, pre
ktoré vo veci rozhodol.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania,

označená ako návrh na zrušenie pojednávania neobsahuje dôvody, pre ktoré bolo potrebné nariadené
pojednávanie odročiť.

O skutočnosti, že sudca JUDr. W. Š. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, rozhodol
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.10.2012 č.k. 3NcC/58/2012-104.

Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčený sudca teda nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný.

Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení

s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Rovnako nie je daný ani § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v konaní
nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci,
tento zistený skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec

správne aplikoval a interpretoval. V konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala za následok zrušenie
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok ako vecne
správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č.k. 5C/162/2012-55 zo dňa
9.10.2014 uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za
odvolanie vo výške 20,00 eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Protitomutouzneseniuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcaanavrhol,abyodvolacísúduznesenie
v celom rozsahu zrušil. V prvom rade namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto
druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže uznesenie neobsahuje žiadne dôvody skutkové, ani

právne, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, žalobca môže len hádať. Poukázal na rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky, kedy nedostatok odôvodnenia považovali za dôvod na zrušenie uznesenia
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov. Ďalej namietal, že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje
za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,
napríklad odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995
Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, že tento návrh zákona obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku

za podanie žaloby s tým, že žaloby sa budú spoplatňovať podľa položky č.1 Sadzobníka súdnych
poplatkov. Podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu niektorých poslancov k tomuto
zákonu v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhujezaviesťpaušálnysúdnypoplatokpretietožalobyvovýške20,00eur,čímsajednakčiastočnezohľadňuje
účel vládneho návrhu zákona (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa
zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude

vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je
podstatne nižší. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, preto súd nebol oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a nemohol ho vyzvať na platenie
súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z
29.3.2007sp.zn.4Cdo/39/2007,podľaktorého zasúdnekonania,ktoréniesúuvedenévprílohezákona

č. 71/1992 Zb., t.j. Sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade
poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku do úvahy neprichádza. V
sadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Preto poplatková povinnosť mu nebola súdom prvého stupňa uložená
zákonne. Takýto postup zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu,

ktoréjezaručenévčlánku46ods.1ÚstavySR,aleajprávanaspravodlivýsúdnyprocesvzmyslečlánku
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojených s článkom
12 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Uviedol ďalej, že v § 1 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca v článku 59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej dane
a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Zákon v tomto smere stanovil pevné a

jasné pravidlá, umožňujúce prístup k súdu a taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, preto tieto
podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale v neposlednom
rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej moci. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom prípade bola žaloba

žalobcom podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Nutné je preto v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.9.2012, kedy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom bolo od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené.

Odvolací súd po zistení, že žalobca podal aj odvolanie proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote (§
204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov súdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, ak napadnutým uznesením vyrubil
poplatok žalobcovi v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie v konaní
5C/162/2012, v ktorom bol vydaný rozsudok vo veci samej dňa 28.7.2014. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca a práve toto odvolanie je úkonom zakladajúcim poplatkovú povinnosť odvolateľa, t.j.

žalobcu.

V zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku zo žaloby na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom 20,00 eur. Sadzobník k tejto položke neobsahuje žiadne poznámky. Text položky

1 Sadzobníka uvádza, že z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí
sadzba uvedená v tejto položke. V poznámkach k položke 1 bode 3 sa uvádza, že poplatky podľa
rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.V položke 7a je stanovená osobitná sadzba súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,00 eur. Pokiaľ by
súd akceptoval názor žalobcu, že poplatok z odvolania sa platí len pri konaní, na ktorý sa vzťahuje
poplatok podľa položky 1 Sadzobníka, tak potom napr. ani pri položke 7, kde je uvedený súdny poplatok

z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva (a pod touto položkou tiež nie je uvedená poznámka
k nej), by sa v prípade podania odvolania proti rozsudku neplatil súdny poplatok za odvolanie. Takýto
výklad však nezodpovedá gramatickým a logickým princípom, pretože súdny poplatok za odvolanie sa
platí v zmysle ust. § 2 ods. 4 veta prvá a odvolateľ má povinnosť ho zaplatiť, ak ho nezaplatil spolu s
poplatkovým úkonom (v tomto prípade odvolaním).

Žalobu žalobca podal na súd dňa 27.9.2012, t.j. za účinnosti znenia zákona o súdnych poplatkoch k
30.9.2012.

Vzhľadom na platnú právnu úpravu od zaplatenia súdneho poplatku za žalobný návrh bol oslobodený (§
4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch platného do 30.9.2012). Ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

o súdnych poplatkoch bol od 1.10.2012 zrušené. V prílohe Sadzobníka súdnych poplatkov (položka 7a)
bola určená sadzba súdneho poplatku za tento druh žalobných návrhov pevnou sumou vo výškou 20,00
eur. Pre spoplatnenie úkonov je rozhodujúce, kedy návrh (žaloba, odvolanie, dovolanie) bol podaný.
Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa 28.8.2014, žiada teda v čase, keď už
boli konania na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánmi verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom spoplatnené. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenie
NS SR sp.zn. 7Cdo 323/2014 z 28.1.2015.

Neobstojí ani odvolacia námietka v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia
vzhľadom k tomu, že ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, kde je uvedený dôvod vyrubenia

súdneho poplatku, ktorým je odvolanie a uvedená je aj položka podľa ktorej sa poplatok vyrubil. V konaní
bol vydaný jeden rozsudok a proti nemu bolo podané jedno odvolanie, takže nie je žiadnych pochýb,
aké odvolanie bolo spoplatnené. V predkladacej správe je taktiež poznámka (vzhľadom k tomu, že toto
súdne rozhodnutie vydala súdna tajomníčka), že sudca s rozhodnutím súdnej tajomníčky súhlasí, a teda
odvolaniu autoremedúrou nemieni vyhovieť.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.