Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/429/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244523
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: J. R.G., Q..
X.X.XXXX, U. T. Ž., S. X, zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so
sídlom Radlinského 2, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Daniel Futej, proti odporkyni: Slovenská
republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Bratislava, Imricha Karvaša 1, o náhradu
škody vo výške 2.010,56,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 15.10.2014, č.k. 11C/187/2011-325, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15.10.2014, č.k.

11C/187/2011-325 p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a o trovách konania rozhodol
tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, v znení jeho doplnenia,
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 2.010,56 eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľ vložil
peňažné prostriedky do družstva Podielové družstvo slovenské investície (ďalej len družstvo) a stal
sa jeho členom. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo
ich zhodnocovanie na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 566/2001 Z.z.), ktorú schválil právny predchodca Národnej
banky Slovenska - Úrad pre finančný trh rozhodnutím č. I.-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Družstvo zhodnocovalo peňažné prostriedky členov výlučne
prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej aj len obchodník s cennými papiermi),
ktorá svoju činnosť vykonávala do 1.3.2011, kedy jej Národná banka Slovenska (ďalej len NBS)
odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Družstvo a obchodník s cennými papiermi
dňa 2.6.2008 uzatvorili zmluvu o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných
prostriedkov vložených navrhovateľom do družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a
činnosťou obchodníka s cennými papiermi vo výške 8 % p.a.. Nad činnosťou obchodníka s cennými

papiermi vykonávala dohľad NBS podľa § 136 a nasl. zák. č. 566/2001 Z.z. a podľa zák. č. 566/1992 Zb.
o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 566/1992 Zb.). Peňažné
prostriedky vložil do družstva výhradne z dôvodu, že sa spoľahol na dohľad NBS nad činnosťou družstvaa obchodníka s cennými papiermi, a teda že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a budú ochránené
a zhodnocované jeho peňažné prostriedky.
V máji 2010 sa dozvedel, že obchodník s cennými papiermi skončil s družstvom činnosť ku dňu

30.4.2010, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani zverené peňažné prostriedky,
a preto družstvo nemá prostriedky na výplatu peňažných prostriedkov a ich zhodnotenie, ktoré mu
zveril. V dôsledku činnosti obchodníka s cennými papiermi mu vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu,
o ktorú sa zmenšil jeho majetok, nakoľko družstvo mu ju nevrátilo a ani nevráti. Družstvo, ktoré sa
výpoveďou zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými papiermi dostalo do stavu, že

nemohlo vykonávať svoju činnosť, sa obrátilo na NBS (napríklad listom zo dňa 15.4.2010) a žiadalo
ju o pomoc. NBS je zodpovedná za dohľad nad finančným trhom a disponuje zákonom zverenými
právomocami. Namietal, že NBS nepostupovala v súlade so zákonom a preto objektívne zodpovedá
za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup NBS
spočíva v tom, že neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov u družstva
a obchodníka s cennými papiermi, ani na ich zamedzenie v budúcnosti. NBS včas neupozornila družstvo

na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorý mohol vykonávať svoju činnosť
až do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS neskoro
zistila neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície družstva a oneskorene zakázala družstvu
činnosť, nereagovala na podnet družstva zo dňa 24.6.2010 na vyhlásenie obchodníka s cennými
papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom, čím spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť

nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok. NBS neprijala voči obchodníkovi s cennými papiermi
vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať
so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa alebo tretích osôb.
NBS musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zák. č.
566/2001 Z.z. a ak by riadne vykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi, ku škode by

nedošlo.Navrhovateľsasprostredkovanezinformáciídružstvadozvedel,žeNBSvedelaonedostatkoch
v činnosti obchodníka s cennými papiermi od roku 2007, kedy u neho vykonala dohľad na mieste a
uložila mu pokutu.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania navrhla tento zamietnuť ako nedôvodný
a neopodstatnený, nakoľko požadovanú náhradu škody neuznáva. Družstvo a jeho dcérske spoločnosti

sú podnikateľskými subjektmi, ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný
zákonník), v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak ako to ustanovuje §
129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z.. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že družstvo a
obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS sú účelové a založené na neznalosti právnych

predpisov. Prospekt investície, schválený Úradom pre finančný trh, je informačným dokumentom,
ktorého účelom je poskytnúť investorom dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Schválenie
prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy o riadení portfólia. Povinnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi
zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy

a v prípade jej neplnenia domáhať sa súdnou cestou splnenia zmluvných záväzkov v prospech
členov družstva. Predstavenstvo družstva a kontrolná komisia družstva boli povinní vykonávať svoju
činnosť tak, aby si splnili všetky záväzky voči svojim členom. NBS vykonávala dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v limitovanom rozsahu. Až s účinnosťou od 1.6.2010
je oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený

prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencií. Družstvo bolo povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení,
z ktorých nevyplývali indície, ani informácie o zhoršenej finančnej situácii družstva, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom. Od roku 2002 nemalo

družstvo výhrady k obchodníkovi s cennými papiermi a až dňa 15.4.2010 žiadalo NBS o preskúmanie
postupu obchodníka s cennými papiermi. Na základe toho banka v období od 20.4.2010 do 6.5.2010
vykonala u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že obchodník neposkytoval
družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., banke nepredložil žiadnu
dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, nepredložil dokumentáciu

o vykonávaní činností uvedených v čl. I. ods. 2 zmluvy o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny
portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo
predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov alebo doklady
preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Preto NBS rozhodnutím č. K.-XXXX/XXXX zo dňa12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez jej
predchádzajúceho písomného súhlasu. Rozhodnutím č. K.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 odobrala
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených

v § 156 ods. 2 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z.; rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady
č.E.-XXX/XXXX.NBSdňa27.7.2010podalaorgánomčinnýmvtrestnomkonaníoznámenieopodozrení
zo spáchania trestného činu. Na základe neho Prezídium Policajného zboru, Úrad bola proti korupcii,
začalo trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1,
ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona. NBS rozhodnutím č. K.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010

zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície družstva.
Odporkyňa ďalej uviedla, že družstvo podalo dňa 28.6.2010 ďalší podnet na vyhlásenie obchodníka s
cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom. NBS pri výkone dohľadu na mieste u
obchodníka s cennými papiermi nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby družstvo
zverilo obchodníkovi finančné prostriedky za účelom riadenia portfólia. V zmysle § 81 ods. 1 písm. c) bod
3 zák. č. 566/2001 Z.z. nie je majetok družstva považovaný za zákonom chránený klientsky majetok,

pretože nie je klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany klientskeho majetku z garančného fondu
investícií. Z uvedeného vyplýva, že NBS nebola nečinná, práve naopak, postupovala podľa zák. č.
566/2001 Z.z. a č. zák. 747/2004 Z.z. a nerobila v konaní žiadne prieťahy. Navrhovateľ nepreukázal, v
čom konkrétne by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup NBS. Samotná existencia majetkovej
ujmy neznamená, že ju má štát povinnosť nahradiť. Uviedla, že na majetok družstva bol vyhlásený

konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011 a navrhovateľ
si mal prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/
ES zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich
prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ ES (Ú.v. EÚ L 345, 31.12.2003;
mimoriadne slovenské vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 6; ďalej len smernice 2003/71/ES), na ktorú

poukazoval navrhovateľ, sa nevzťahovala a nevzťahuje na problematiku verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ale rieši problematiku verejnej ponuky cenných papierov, o ktorú v predmetnej právnej veci
nejde. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010 z 25.8.2010, z
ktorého vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka veriteľom môže vzniknúť
škoda až keď pominú účinky vyhláseného konkurzu. Vtedy pokiaľ veriteľov nárok nebude uspokojený

voči dlžníkovi v rámci konkurzu, vzniká majetková ujma. Ak neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu
o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie
návrhu.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a z časti zamietol návrhy
navrhovateľa na vykonanie ďalšieho dokazovania, pričom tento svoj postoj k ďalším navrhovaným

dôkazom riadne odôvodnil. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 a § 9
ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., § 126 ods. 1, 2 a ods. 5, § 127, § 135 ods. 1 , 2 a ods. 7 zák. č. 566/2001
Z.z., § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 747/2004 Z.z., § 233 ods. 1. § 243 ods. 1 a 2, § 243a, § 244 ods. 1 a 3
Obchodného zákonníka.
Súd z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Úrad pre finančný trh ako právny predchodca NBS na úseku dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím
č. I.-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002 schválil družstvu prospekt investície, v ktorom družstvo vyhlásilo,
že skutočnosti v ňom uvedené sú úplné a pravdivé. Úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122 ods. 5 zák. č.
566/2001 Z.z. v znení účinnom v tom čase, nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť
údajov uvedených v prospekte, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkovýchhodnôtaoprávnenostiosôbpodpisujúcichprospekt.Schválenímprospektovúradneodobril
projekt družstiev. Schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu zhromažďovať
peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových hodnôt. Úrad
vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a nie nad celkovou
činnosťou družstva. Kompetencie Úradu pre finančný trh prešli s účinnosťou od 1.1.2006 na NBS [§ 45

ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančných trhom v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 747/2004 Z.z.)], pričom dohľad nad finančným trhom je neverejný (§ 2 ods. 2, § 17 ods. 1
zák. č. 747/2004 Z.z.).
Navrhovateľ ako člen družstva (poradové číslo člena 11346) vložil do družstva peňažné prostriedky s
cieľom ich zhodnotenia a stal sa vlastníkom členského podielu v celkovej sume 1.861,63 eur. Výnosy

predstavovali sumu 148,93 eur.
Navrhovateľ dňa 11.2.2011 požiadal o zrušenie členstva v družstve a o vyplatenie vyrovnacieho podielu
v sume 2.010,56 eur. Na základe rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 30.3.2011 jeho členstvo vdružstve zaniklo dňa 30.3.2011 a zároveň mu vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume
2.010,56 eur, ktorý bol splatný do 30.9.2011.
Družstvo ako klient a obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ, uzatvorili dňa 2.6.2008

zmluvu o riadení portfólia podľa § 43 zák. č. 566/2001 Z.z.. Dôvodom uzatvorenia zmluvy bolo
zabezpečenie čo najvyššieho zhodnotenia finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v portfóliu
družstva, tvoreného členskými vkladmi členov družstva na základe schváleného prospektu investícií.
Obhospodarovateľ sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %. Z konania
vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri

zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne
konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha.
Po zistení nedostatkov týkajúcich sa prospektu investície, NBS prerokovala nedostatky mimo konania vo
veciach dohľadu s členmi štatutárneho orgánu družstva. Zo zápisu č. K.- XXXX/XXXX zo dňa 24.8.2007
vyplýva, že NBS požiadala družstvo a jeho dcérske spoločnosti o písomné stanovisko k nezrovnalostiam
a problémom v ich činnosti a o informácie o spôsobe riešenia tohto stavu. Predseda družstva Z.. M.

H. informoval NBS o bezproblémovej a úspešnej činnosti družstiev od roku 2001 a neevidovali žiadne
sťažnosti zo strany jeho členov. Družstvo v odpovedi zdôrazňovalo, že využije svoje finančné nástroje
v portfóliu tak, aby bolo ďalej schopné plniť svoje záväzky, resp. predmetné finančné nástroje umiestni
v troch subjektoch tak, aby došlo k jednoznačnejšiemu rozloženiu investičného rizika odporúčaného
NBS. Družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o svojej činnosti a finančnej situácii, v ktorých do

roku 2010 nedeklarovalo žiadne problémy. Družstvo v hospodárskych výsledkoch za prvý, druhý a
tretí štvrťrok 2007, za prvý, druhý a tretí štvrťrok 2008, za prvý, druhý a tretí štvrťrok 2009 uviedlo,
že dosiahnuté plánované hodnoty a parametre sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia. Až v
dňoch 15.4.2010 a 28.6.2010 požiadalo družstvo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými
papiermi a o vyhlásenie obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu; žiadalo o vykonanie

dohľadu na mieste potom, čo mu obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení portfólia.
Dňa 23.4.2010 opäť požiadalo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi vo
vzťahu k družstvu. Družstvo tvrdilo, že podalo podnet NBS už v roku 2007, ale ten súdu nepredložilo. Na
základe podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste a dňa 24.8.2007 boli prerokované problémy
a nezrovnalosti podľa 2 ods. 8 zák. č. 747/2004 Z.z.. NBS následne rozhodnutím č. K.-XXXX/X/XXXX

zo dňa 8.1.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 eur)
za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, v spojení s § 173f a § 74 ods. 7 zák.
č. 566/2001 Z.z.. Banková rada NBS rozhodnutím č. E.-XXX/XXXX zo dňa 7.5.2008 zrušila rozhodnutie
NBS č. K.-XXXX/X/XXXX zo dňa 8.1.2008 a vec jej vrátila na ďalšie konanie. NBS v novom konaní
rozhodnutím č. K.-XXXX-X/XXXX zo dňa 20.8.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v

sume 300.000,- Sk (9.958,18 eur) za rovnaké porušenie zák. č. 566/2001 Z.z..
NBS dňa 27.7.2010 oznámila Prezídiu Policajného zboru, Odboru bola proti korupcii Bratislava
skutočnosti, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu na diaľku, nasvedčujúce tomu, že konaním
oprávnených osôb družstva došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Na základe tohto
oznámenia bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010.

Predbežným opatrením č. K.-XXXX/XXXX, zo dňa 12.7.2010, NBS uložila obchodníkovi s cennými
papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez jej predchádzajúceho
písomného súhlasu. Ďalej zastavila konanie o žiadosti družstva o schválenie dodatku k prospektu
investície (rozhodnutie č. K.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010). Rozhodnutie bolo potvrdenie
rozhodnutím Bankovej rady NBS č. E.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 16.12.2010. NBS rozhodnutím č. K.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb pre porušenie viacerých ustanovení
zák. č. 566/2001 Z.z.. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. E.-XXX/XXXX zo
dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.3.2011. Rozhodnutím č. K.-XXXXX-
X/XXXX, zo dňa 30.5.2011, zakázala družstvu aj predaj majetkových hodnôt, pretože sa zmenili údaje

uvedené vo verejnej ponuke majetkových hodnôt.
Súd prvého stupňa ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa
11.4.2011 vyhlásil na majetok družstva konkurz, v ktorom si navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku.
Konkurzné konanie nie je doposiaľ skončené, pretože prebieha speňažovanie majetku družstva.
Keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o riadení portfólia medzi

obchodníkom s cennými papiermi ako obhospodarovateľom a družstvom ako klientom zo dňa 2.6.2008,
ako aj členstvo navrhovateľa v družstve, sporným zostalo len ustálenie, či ide o nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda ustálenie subjektu zodpovedného za vznik škody
navrhovateľovi.Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného
postupu NBS spočívajúceho v údajnom zanedbaní povinností, v nečinnosti a prieťahoch pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý spravoval portfólio družstva.

Nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom
sa rozumie spravidla postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Ide o akúkoľvek činnosť spojenú

s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cdo 60/2003, ZSP 1/2004).
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR
nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim

predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3, ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napr. uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 z 16.12.2008). Štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci nemôže zbaviť. Pre
vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné (a to conditio sine qua
non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to a) nesprávny úradný postup orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, b) škoda a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a škodou. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených
podmienok, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa uvedeného zákona.
Súd prvého stupňa na základe preukázaných skutočností dospel k záveru, že zákonné podmienky
na ustálenie zodpovednosti štátu za vznik uplatňovanej škody neboli splnené. Družstvo, ktorého

členom bol aj navrhovateľ, až do roku 2010 deklarovalo, že jeho hospodárske výsledky sú úmerné
ročným predpokladom hospodárenia a členské vklady sa zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva
sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej hospodárskej situácii. V rokoch 2007 a 2010 družstvo
informovalo NBS, že obchodník s cennými papiermi neplní svoje povinnosti a žiadalo o vykonanie
dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka s cennými papiermi vykonávať dohľad

na mieste, s predstaviteľmi družstva prerokovala nezrovnalosti zistené pri dohľade. NBS nebola v
konaní nečinná, práve naopak, vykonala dohľad na mieste, počas ktorého zistila u obchodníka s
cennými papiermi nedostatky, ktoré viedli k uloženiu pokuty v sume 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 eur
(rozhodnutie č. K.-XXXX/X/XXXX z 8.1.2008 bolo zrušené), k uloženiu pokuty v sume 300.000,- Sk, t.j.
9.958,18 eur (rozhodnutím č. K.-XXXX-X/XXXX z 20.8.2008, ktoré je právoplatné a vykonateľné, pretože

obchodník s cennými papiermi sa vzdal práva podať rozklad), predbežným opatrením č. K.-XXXX/XXXX
z 12.7.2010 nariadila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladanie s majetkom mu zvereným
bez jej predchádzajúceho súhlasu. NBS dňa 27.7.2010 polícii oznámila skutočnosti, že mohlo dôjsť
k spáchaniu trestného činu predstaviteľmi družstva, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie,
zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície, o ktoré požiadalo družstvo, odobrala

obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb a rozhodnutím č. K.-
XXXXX-X/XXXX z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt.
Z uvedeného vyplýva, že NBS nezanedbala svoje povinnosti a dohľad nad dohliadanými subjektmi
(družstvom a obchodníkom s cennými papiermi) vykonávala v zákonnom rozsahu ako dohľad nad
plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a v súlade s ust. § 125 až § 128

zák. č. 566/2001 Z.z., v znení účinnom v čase vykonávania dohľadu.. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je
NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený
prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencií. NBS preto v čase výkonu dohľadu v roku 2007 a do 31.5.2010 nemohla prekročiť rozsah

svojich právomocí, zverených jej zák. č. 566/2001 Z.z. a č. 747/2004 Z.z., pretože by konala v rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa sa dopustila nesprávneho úradného postupu. V konaní
poukazoval len na skutočnosť, že bola nečinná, spôsobovala prieťahy, neskoro zistila nedostatky v
činnosti obchodníka s cennými papiermi, nerobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených

nedostatkov, neprijala opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody, nekonal v súlade s právnymi
predpismi. Preto zo strany NBS nejde o nesprávny úradný postup, NBS nebola nečinná, ihneď po
oznámení družstva začala vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré postupne
vyústili až do odobratia povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na poskytovanie investičnýchslužieb. Súd opäť prízvukuje diskrečnú právomoc NBS v správnom konaní ukladať sankcie za porušenie
právnych predpisov právnickými osobami. Ak NBS postupovala od miernejšej sankcie (pokuta) k
prísnejšej sankcii (odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb), jej postup je v súlade

s právomocou, ktorú jej zákon zveril. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k
záveru, že nebola naplnená prvá a základná podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to
existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z..
Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je škodou, ktorú

nespôsobil odporca. Navrhovateľ ako člen družstva musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov; bol povinný podieľať sa
nielen na ziskoch, ale aj na stratách družstva (§ 82 ObZ). Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na
to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, nie sú právne relevantné a v
rozpore s citovanými právnymi predpismi (aj s ohľadom na oznámenie Úradu pre finančný trh zo dňa
13.5.2003 citované vyššie). Samotní členovia družstva vedeli o investovaní družstva len minimálne,

pretože predstavitelia družstva im informácie odmietli oznámiť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo.
Teda členovia družstva nevyvinuli dostatočnú starostlivosť spočívajúcu v záujme o ochranu svojich
vkladov v družstve, preto nemožno bez ďalšieho ani ich zodpovednosť prenášať na iný subjekt (štát).
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo

družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi
a družstvom, v ktorom by sa družstvo domáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými
papiermi, neprebiehalo a ani neprebieha. Družstvo sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť
ochrániť vklady svojich členov, čo však neurobilo. Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným
za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti a v rozsahu predmetu podnikania, najmä

na poskytovanie služieb členom družstva a za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov
od svojich členov predovšetkým formou členských vkladov a vykonávania činnosti na uspokojenie
potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na
peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 2 stanov družstva). Prípadnú stratu
v hospodárení družstva a zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt

(napríklad štát). Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, z dôvodu nevyplatenia jeho členského vkladu
a vyrovnacieho podielu, je výsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť
výlučne družstvo, resp. jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Družstvo sa môže domáhať
náhrady škody voči členom predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou
starostlivosťou, podľa § 243a ods. 2 ObZ. Priama príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá navrhovateľovi

vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania družstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného
subjektu ako je odporca. Podľa názoru súdu družstvo malo vedomosť o nehospodárnom konaní
obchodníka s cennými papiermi, pretože Z.. M. H. bol v tom istom čase členom predstavenstva
družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001)
a predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva

obchodníkascennýmipapiermi(9.1.2002-27.11.2003)ačlenomdozornejrady(28.11.2003-13.5.2008).
Z.. M. H. preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie v štatutárnych a kontrolných orgánov oboch
obchodných spoločností vedomosť o ich činnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať
družstvo z titulu funkcie predsedu predstavenstva družstva v súlade so zásadou konania s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 ObZ). Ak tak

neurobil a družstvo neinformoval, nesie zodpovednosť za následky svojho konania.
Medzi konaním odporcu a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla, preto nemôže existovať ani priama
príčinná súvislosť. Na základe toho nie je splnená ani tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti
voči štátu. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa Vychádzajúc z uvedených skutočností
a citovaných právnych predpisov dospel súd k záveru, že nebola splnená ani jedna zákonná podmienka

vyplývajúca z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu za
škodu, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP, avšak úspešnej
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal toho, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istotasubjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu
k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany
subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,

pretože vychádzal z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad
Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom
obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny
v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Pokiaľ ide o povinnosť riadiť sa zmyslom a účelom zákona alebo k prednosti ústavne súladného výkladu

pred inými výkladovými metódami, poukázal navrhovateľ na citáty z niektorých rozhodnutí Ústavného
súdu SR, a to nálezu sp. zn. III.ÚS 341/07, nálezu sp. zn. I.ÚS 243/07 a citát nálezu Ústavného súdu
Českej republiky, sp. zn. PI.ÚS 21/96.
Zdôraznil, že argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad
nad celkovou jeho činnosťou je irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu

dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich
v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Ku škode navrhovateľa
došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti
dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom

zák. č. 566/2001 Z.z. umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí
ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v
rámci subjektov dohliadaných odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001
Z.z. je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 cit. zákona, ktorý platí v tomto znení už

od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili
a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z.
mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade družstva, Obchodníka s CP a ani navrhovateľky neurobila, všetky
informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu
a obchodníkovi s CP, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre

finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS
bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako
tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka s CP, a to aj vrátane rizík, ktoré mohli viesť k
ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov.

V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s.,
ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom

s obchodníkom s CP a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa
napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo
následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek
vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých

troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Z.. S. Č., vtedajší
predsedapredstavenstvaobchodníka.Toznamená,žeNBSajnaďalejakceptovalastav,žeceléportfólio
družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP.
Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom
konštatovala, že obchodník porušil zák. č. 566/2001 Z.z. vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po

vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani
po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák.
č. 566/2001 Z.z. a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový
zákaz činnosti obchodníkovi s CP alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi s
CP alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka s CP.

Týmto podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka s CP, čo vyústilo
v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľkou vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim
postupom potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník s CP dlhodobo
porušovali zák. č. 566/2001 Z.z., keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť.Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom
navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií.

Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol
neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila
trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje
zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva

družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené,
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného
potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1

písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. od 31.12.2006,
avšak NBS voči držstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti
konečne zakázala činnosť. Vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zo dňa 30.5.2011 č. K.-XXXXX-X/
XXXX o zákaze predaja majetkových hodnôt družstva NBS potvrdila, že voči družstvu bola povinná
zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia.

Poukázal tiež na to, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť
vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože tento zákon nedefinuje uvedenú podmienku
ako jednu z osobitných predpokladov tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/48/2010 a sp. zn. 2Cdo 155/2011.

Namietal tiež, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom vyplývajúcom z ust. § 129 ods.
1 O.s.p.. V zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich
presne označené časti. Skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných
dôkazov nemohli byť pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe

uplatneného nároku (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31.1.2012).
K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa. V odvolaní zdôraznila, že prvostupňový súd v
prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vykonal vo veci potrebné dokazovanie za
účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil dôkazné listiny a v konečnom
dôsledku mal v súdnom spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce listinné dôkazy,

predložené účastníkmi konania. Súd mal k dispozícii minimálne 11 právoplatných rozhodnutí vydaných
odporkyňou, z ktorých je zrejmý jej úradný postup voči družstvu. Mal tiež ďalšie dôležité a relevantné
listinné dôkazy a na základe vykonaného dokazovania dostatočne a správne zistil skutkový a právny
stav veci. Prvostupňovému súdu boli z jeho vlastnej činnosti známe aj iné dôležité skutočnosti, pretože
naprvostupňovomsúdeužod2.7.2012pravidelneprebiehajúkonaniavskutkovoaprávneanalogických

veciach. Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k správnemu, logickému a riadne
odôvodnenému rozhodnutiu.
Tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania (poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 241/07 a
uznesenie NS SR 4 Cdo 58/2012) označila odporkyňa za nepresné a účelové, pričom navrhovateľka ani

nešpecifikovala, na ktoré podstatné otázky súd nedal odpoveď. Navrhovateľ a jeho právny zástupca vec
účelovooznačilizapredčasnerozhodnutú,keďženepreukázaližiadnypredpokladpreúspešnépriznanie
nároku na náhradu škody. Uviedla, že tvrdenie navrhovateľa, že odvolaním napadnutý rozsudok
považuje za denegatio iustitiae (odoprenie spravodlivosti), je účelové a nezodpovedá skutočnosti.
Podstatou práva na spravodlivé konanie totiž v žiadnom prípade nie je právo na úspech v konaní, teda

právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.
K odvolacej námietke navrhovateľa o predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia uviedla,
že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh
proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli v zmysle Obchodného
zákonníka ako aj stanov družstva zodpovední za jeho riadenie a tiež za hospodárenie a nakladanie

s majetkom družstva. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR
a má za to, že postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné
prieťahy pri svojom postupe voči družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiavala zákonné pravidláustanovené zákonom o dohľade a zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporkyňa uviedla, že až od účinnosti
novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010 mohla dohliadať, či
družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Pri Prospekte investície nešlo o také rozhodnutie

odporkyne, ktorým by určila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky,
ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Pokiaľ navrhovateľ bol neznalý príslušných právnych predpisov,
mohol požiadať odporkyňu (čo neurobil) o vyjadrenie k jej zákonom zverených kompetencií v oblasti
dohľadunadfinančnýmtrhom.Vsúvislostisargumentáciounavrhovateľa,žezanedbalasvojepovinnosti
pri vykonávaní dohľadu nad obchodníkom s CP poukázala na svoju podrobnú argumentáciu k tejto

otázke vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, na ktorej trvá.
Uviedla, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt (ani družstvu)
žiadnepovinnostivoblastiobmedzeniaarozloženiarizíkanikrytiarizík,narozdielodinýchdohliadaných
subjektov (napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie a pod.). Vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa § 129 ods.
1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z., ktorá spočívala v tom, že zverejnené, alebo hromadne používané

oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého
vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov. Zdôraznila, že za činnosť družstva celkovo zodpovedá a v jeho mene koná
predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva. To znamená, že aj za dodržiavanie
Prospektu investície družstva bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné jeho predstavenstvo.

Odporkyňa ďalej zdôraznila predčasnosť uplatnenia pohľadávky, nakoľko podľa jej názoru
navrhovateľovi ešte nevznikla žiadna škoda (teda chýba základný predpoklad zodpovednosti štátu za
škodu). V tejto súvislosti zotrvala na svojej argumentácii pred súdom prvého stupňa.
K tvrdeniu navrhovateľa, že súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 129 ods. 1
O.s.p. odporkyňa uvádza, že je pravdou, že v zápisnici prvostupňového súdu nie je osobitne uvedené,

že na pojednávaní boli prečítané určité istiny alebo ich presne označené časti, ale z tejto zápisnice
jasne vyplýva a zodpovedá to aj skutočnosti, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom súd pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o aké jednotlivé
doklady išlo a oboznámil ich obsah. Okrem toho, že súd na pojednávaní oboznámil obsah jednotlivých
dôkazov, sú tieto dôkazy súdu a aj účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom dobre známe z

rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu v iných veciach (na súde prvého stupňa podaných cca 800
žalôb podaných na rovnakom skutkovom a právnom základe). Poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Aj v danom prípade išlo o dôkazy,
ktoré sú súdu známe z vyššie uvedených dôvodov.

Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdil.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 22.12.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211

ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a na
danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z., svoje rozhodnutie tiež
náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané splnenie
zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003

Z.z.. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalej uvádza, že je nesporné, že NBS bola povinná
vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v
predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. zákonom č.

129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú
povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať,
či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície vzmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., bola vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák.
č.566/2001Z.z.zákonomč.558/2008Z.z..Počascelejdobyodvyhláseniaverejnejponukymajetkových

hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ
ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných
subjektov.Jepretosprávnynázorsúduprvéhostupňa,žetietoneexistujúcepovinnostidružstvanemohla

NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad jeho finančnými ukazovateľmi. Podľa platnej právnej
úpravy mohla kontrolovať len to, či si družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák.
č. 566/2001 Z.z..
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko a že propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b zák.
č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona vypustené novelou, zák.

č. 206/2013 Z.z., účinným dňom 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností
navrhovateľ nebol vedomý. To platí aj k jeho argumentácii, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
družstva nemal vedomosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi nesprávnym úradným

postupom štátu, v danom prípade NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z..
Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
navrhovateľ poukazoval, odvolací súd zdôrazňuje, že z tohto rozsudku nevyplýva záver, že návrh o
náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom
vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je

zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu.
Zdôrazňuje, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za
podstatou a pracovných nárokov, takže bude jasné, že za daných okolností navrhovateľ nebude mať

šancu od družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na
majetok družstva nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody.
K odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa spôsobu vykonania dokazovania listinnými dôkazmi

súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že otázka spôsobu dokazovania listinnými dôkazmi je
upravená v ust. § 129 ods. 1 a § 121 O.s.p..
Podľa § 129 ods. 1 O.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie alebo ak listina nebola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah

nebola protistranou spochybnená.
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 15.10.2014 vyplýva, že obsah ktorých listinných dôkazov
bol oboznámený (sú konkrétne vymenované). Aj z vyjadrenia odporkyne k odvolaniu navrhovateľa
vyplýva, že obsah v zápisnici uvedených dôkazov bol oboznamovaný. Právny zástupca navrhovateľa
bol na pojednávaní prítomný, avšak do zápisnice nenamietal spôsob vykonania dokazovania listinnými
dôkazmi. Pre posúdenie dôvodnosti tejto odvolacej námietky navrhovateľa je však najpodstatnejšia tá

skutočnosť, že všetky dôkazy nachádzajúce sa v spise sú súdu a aj účastníkom konania, resp. ich
právnym zástupcom dobre známe z rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu v iných veciach. Na
súdeprvéhostupňajetotiž podanýchcca800žalôbprotiSlovenskejrepublike,zktorýchužOkresnýsúd
Bratislava I rozhodol veľkú časť. Všetky uvedené žaloby spočívajú na rovnakom skutkovom a právnom
základe, pričom vo všetkých súdnych konaniach navrhovateľov zastupuje ten istý právny zástupca a na

preukázanie uplatneného nároku navrhovateľov súdu predkladá rovnaké listinné dôkazy. Z tohto dôvodu
odvolací súd posúdil uvedenú námietku navrhovateľa za právne irelevantnú.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.