Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208514
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715208514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu TELERVIS

PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Vratislavom
Šteffekom, advokátom AK Bratislava, so sídlom Námestie Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti
žalovanej O. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. Y. XXX, XXX XX P., občianke SR, o zaplatenie
412,50 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 298,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z uvedenej sumy od 02. 12. 2015 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 17,50 Eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 412,50 Eur spolu s
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 28. 02. 2014 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne.

Stanovisko žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, na pojednávanie sa napriek doručenému predvolaniu

nedostavila a k veci nevyjadrila.

Sudca na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 09. 06. 2015, listinných dôkazov a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420133061 zo
dňa 16. 10. 2013, predžalobnej upomienky zo dňa 28. 11. 2013, oznámení o zosplatnení záväzku zo
dňa 17. 04. 2014 a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Dňa 16. 10. 2013 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
420133061. Predmetom úveru bola suma 300,- Eur, pričom tento bol dohodnutý za odplatu 114,-
Eur. Zmluvou sa žalovaná ako dlžníčka zaviazala celkovou čiastkou vo výške 414,- Eur zaplatiť v 13
mesačných splátkach a to tak, že v prvých 3 mesačných splátkach uhradí po 1,50 Eur a v ďalších
pravidelných 10 mesačných splátkach bude úver splácať po 40,95 Eur. Prvá splátka bola splatná 10.
deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania s zaplatením splátky bol veriteľ

(žalobca) oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany
inak. Žalovaná potvrdila prevzatie finančnej hotovosti svojim podpisom na zmluve.Žalovaná do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradila len sumu 1,50 Eur, pričom
táto bola uhradená 16. 10. 2013.

V súlade s článkom II. zmluvy bola žalovaná povinná uhradiť v 13 mesačných splátkach poskytnutý
úver, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy Každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaná
si neplnila riadne a včas svoju povinnosť v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu
výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 28. 11.

2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení
o zosplatnení záväzku zo dňa 17. 04.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným
ku dňu 27. 02. 2014. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy žalobca neevidoval žiadnu ďalšiu úhradu.
Ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavovala dlžná suma teda 412,50 Eur,
ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou vo výške 414,- Eur a žalovanou
uhradenou čiastkou 1,50 Eur.

Pre prípad úspechu v konaní si žalobca uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluve,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) toho istého zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis a tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Uzavretú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420133061 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú,
keďže právny predchodca žalobcu (spoločnosť Home Credit Slovakia a. s.), ako právnická osoba,
poskytla v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho povolania alebo podnikania. Táto zmluva potom nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ

zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V prípade predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420133061 uzavretej so žalovanou ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah jej príloh žalovaná nemohla žiadnym

spôsobom ovplyvniť, teda nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Z tejto zmluvy vyplýva
iba to, že bola dohodnutá celková výška úveru v čiastke 300,- Eur, odplata vo výške 114,- Eur,
celková dlžná čiastka na úhradu 414,- Eur. Z formulárovej zmluvy vyplýva, že úver mal byť uhradený
v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach po 1,50 Eur a ďalej v pravidelnýchrovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 40,95 Eur, pričom prvá splátka je splatná v 10. deň po
uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola v prejednávanej veci ustálená na 96,06 %.

Predmetnú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zhora
citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. a zistil, že neobsahuje zákonnú podmienku podľa ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva teda neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak,
aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká čiastka predstavuje úrok a
aká čiastka predstavuje prípadné iné poplatky. Je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Súd
pri výklade predmetných ustanovení aplikoval tzv. legálny výklad (dôvodová správa) k predmetnému
ustanoveniu, kde zákonodarca bližšie špecifikoval svoj úmysel a to, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať

istinu, úroky a iné poplatky), vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva,
že každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami suma, počet a termíny splátok, sa viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine,
tak i úrokom a tiež k prípadným poplatkom. Takýto rozpis splátok úveru v dotknutej zmluve absentuje.

S poukazom na uvedené súd potom považoval takto poskytnutý úver, v súlade so zákonným
ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
za bezúročný a bez poplatkov a preto považoval aj uplatnený nárok za dôvodný len čo do istiny
poskytnutého úveru vo výške rozdielu súm 300,- Eur (poskytnutý úver) a 1,50 Eur (žalovanou zaplatená
čiastka); a v prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol.

Súd súčasne priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a §10c
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, keď k prvému dňu
omeškania ktorý súd určil na deň 02. 12. 2015 (deň nasledujúci po dni kedy žalovanej bolo doručené
predvolanie na termín pojednávania, pretože žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal

doručenie výzvy na úhradu zosplatneného úveru žalovanou).

Pokiaľ ide o dátum odkedy súd priznal úrok z omeškania, súd vychádzal z toho, že žalobca v konaní
nepreukázal právne relevantným a hodnoverným spôsobom, že odporcovi doručil výzvu na splatenie
predmetného úveru tak, ako to tvrdil a preto vychádzal z toho, že žalobca vyzval žalovaného na

zaplatenie zostatku úveru až okamihom, keď tento prevzal predvolanie na termín pojednávania spolu
s návrhom a prílohami.

Na záver súd zdôrazňuje, že je preň postačujúce na konštatovanie, že úver je bezúročný a bez poplatkov
ak zistí, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých
zákonov predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy) vymenovaných v ustanovení § 9 ods.
2 citovaného zákona, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zároveň nepriznal žalobcovi náhradu trov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 142 ods.

2 OSP, ktoré uvádza, že ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecisa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).