Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/464/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215513
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28. júla
2014 č.k. 5C/158/2012- 20 a uzneseniu zo dňa 9. októbra 2010 č.k. 5C/158/2012- 55 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie zo dňa 9.10.2014 č.l. 55.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125

eur a nemajetkovej ujmy v sume 715 eur tvrdiac, že mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach v exekučnom konaní proti
povinnej dlžníčke G. L., nar. XX.XX.XXXX, vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 326/2010 tým,
že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní dňa 27.5.2010 (konanie začalo 18.2.2010), t.j. po viac ako 13
mesiacoch omeškania a tiež vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok tým, že
v rozpore so zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR realizoval úplný judiciálny proces. Za

nesprávny pritom označil postup súdu spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučného titulu, t.j. v
opätovnom posudzovaní jeho práva na zaplatenie dlhu a časti istiny zo zmluvy o úvere č. 8192023 bez
splneniazákonnýchpodmienoknatakýtopostup,pričomžalovanánajehopísomnúžiadosťopredbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z.
pozitívne nereagovala.

Zistil, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 16Er 78/2010 bola tomuto súdu dňa 18.2.2010

doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej G. L., A.. XX.XX.XXXX o vymoženie
478,47 eura. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská
a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 24.11.2009 sp. zn. SR 19937/09. Uznesením zo dňa24.9.2010 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku
z omeškania zamietol. Uznesenie sa stalo právoplatným 26.5.2010. Dňa 27.5.2010 vydal potom pre
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poverenie na vymoženie istiny s úrokom z omeškania vo

výške 0,10 % denne zo sumy 163,32 eura od 13.10.2009 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania
a trov exekúcie.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods.
1 a 2, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
pretože žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie svojho nároku s príslušným orgánom, t.j.
ministerstvom spravodlivosti. Nepredložil totiž žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil
a kedy. Uviedol, že nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal

do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania a z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú
povinnosť na súd alebo na druhého účastníka. Doplnil, že i keď žalovaná nepoprela, že jej bol doručený
návrh žalobcu na predbežné prerokovanie, tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v
jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody
a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať.

Vychádzajúc zo zistenia, že v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, žiadosť
o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa 18.2.2010 a bolo o nej rozhodnuté dňa 27.5.2010,
konštatoval, že vydanie rozhodnutia v danom prípade nebolo viazané na 15 - dňovú lehotu. Následne
uzavrel, že žalobca ním tvrdený nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať v prieťahoch v

súdnom konaní nepreukázal a v konaní nebolo ani preukázané zrušenie uznesenia, ktorým by bola
žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, ani konštatovanie jeho nezákonnosti príslušným orgánom.
Napokon uviedol, že správnosťou vyčíslenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa nezoberal, keďže
samotný základ nároku žalobcu v prejednávanej veci nie je daný.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania
nepatrí.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205

ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v
jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania,
uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti

svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom
na nestrannom súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu
tým právo konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Doplnil,
že nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o

výške škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Citoval ust. § 15 O.s.p., poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného
súdu SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo
dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté
rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí

jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie
a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe
malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom
sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Ďalej namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. V

tejto súvislosti, poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS
243/07, argumentoval, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či listiny, ktorými prvostupňový súd
vykonal dokazovanie, boli založené v exekučnom spise a ani úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
presvedčeniu, že majetková škoda a nemajetková ujma mu nevznikla, a dostatočne nevysvetlil ani svojzáver, že nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote a na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva základných

slobôd.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a uznesenie spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.
1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,

že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom

chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že posudzovaná vec (vedená pod sp. zn. 5C/158/2012)

bola uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 5C/131/2012 spojená na
spoločné konanie spolu s ďalšími vecami uvedenými v cit. uznesení s tým, že spoločné konanie bolo
vedené pod sp. zn. 5C/131/2012. Zo tohto spisu (sp. zn. 5C/131/2012) plynie, že písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe zo dňa 5.3.2013 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 8.4.2013 (č.l.
235 spisu sp. zn. 5C/131/2012). Žalobca na vyjadrenie žalovanej odpovedal písomným stanoviskom

zo dňa 4.6.2013 a 7.6.2013, ktoré doručil Okresnému súdu Michalovce dňa 21.6.2013 (č.l. 237 spisu
sp. zn. 5C/131/2012). Vo svojej odpovedi žiadal rozhodnúť v zmysle žalobného návrhu. Okresný
súd Michalovce následne uznesením zo dňa 17.12.2013 č.k. 5C/131/2012-277 bola vec sp. zn.
5C/158/2012 vylúčená na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.1.2014.

Predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 28.7.2014 potom žalobcovi, jeho právnemu zástupcovi
i žalovanej doručil dňa 14.7.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle cit.
ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..Dňa 24.7.2014 žalobca doručil súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedol, že mu nebolo doručené
rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednávania a rozhodovania v

tejto veci, trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie na
výšku vzniknutej škody znaleckým posudkom, na ktorého vypracovanie zadal objednávku (č.l. 12
súdneho spisu). Žalovaná žiadala písomným podaním zo dňa 24.7.2014 (č.l. 17 súdneho spisu)
ospravedlniť jej neúčasť na vytýčenom pojednávaní a vyjadrila súhlas prejednaním a rozhodnutím veci

v jej neprítomnosti

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 28.7.2014 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
ust. § 119 O.s.p., po konštatovaní, že žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s
prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto

pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu pripojeného exekučného
spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16Er 78/2010. Následne poskytol poučenie podľa § 120 ods.
4 O.s.p., uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a napokon vyhlásil vo veci rozsudok.

Zvyššieuvedenéhojezrejmé,ženebolnaplnenýodvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.a)vspojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené podmienky v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy, ako

i jeho tvrdenie, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, keďže k vyjadreniu žalovanej sa
vyjadril podaním zo dňa 4.6.2013 a 7.6.2013, ktoré nepochybne doručil Okresnému súdu Michalovce
dňa 21.6.2013 (č.l. 237 spisu sp. zn. 5C/131/2012). Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu
doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu

na prerušenie konania a preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho
významu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento dovolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca JUDr. Gabriel
Štefanič nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 3NcC/58/2012-104, a to v konaní
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5C/131/2012, s ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tejto

prejednávanej veci (sp. zn. 5C/237/2012). Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d),
e) a f) O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovýmzisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 16Er 78/2010 a nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v konaní vedenom

pod sp. zn. 16Er 78/2010 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku a ani
tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j. rozhodcovského
rozsudku, so zákonom.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pozn.
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehote 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, ak takýto rozpor súd

zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tomto prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci bol exekučným titulom práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní. Z obsahu exekučného spisu je nepochybné, že vydaniu poverenia predchádzal
postup exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti výšky úroku z omeškania čo do 0,15% denne zo sumy 163,32
eura od 13.10.2009 do zaplatenia (uznesením zo dňa 29.4.2010 č.k. 16Er 78/2010-9). Vzhľadom na túto

skutočnosť bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Vo vyššie uvedenom konaní preto nemožno vidieť nesprávny právny postup, ako to namietal žalobca.

Pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup súdu videl v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo

v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský
rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom) vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľaods. 1 písm. c/ (t.j. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu napr. sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. I. ÚS

278/2013, IV. ÚS 55/2011.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 16Er
78/2010 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia Okresného súdu, ktorým bola žiadosť o
udelenie poverenia na exekúciu v časti zamietnutá (uznesením zo dňa 29.4.2010 č.k. 16Er 78/2010-9)
preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie
ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na
náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom
povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v

odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na

pojednávanie dňa 28.7.2014, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho
odročenie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov i oboznámením
celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16Er 78/2010. Pokiaľ by sa žalobca bol
tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať svoje ďalšie
procesné práva spojené s účasťou na tomto pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým

a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada
kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli. Súd totiž rozhodol
vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných
zákonných podmienok, ako už bolo vyššie uvedené. Nenáležitá je napokon i námietka žalobcu o
vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z

odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými
v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16Er 78/2010 a tento záver nepochybne vyplýva aj zo
zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia zaplatil niektorým z ním určených spôsobov súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur

podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie i proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Súdu prvého stupňa vytkol, že uznesenie
nie je riadne odôvodnené, pretože neobsahuje žiadne skutkové ani právne dôvody, ktoré viedli súd k

jeho vydaniu. Ďalej namietal, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval zákon o súdnych poplatkoch,
keď poukazom na znenie ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, na dôvodovú správu k vládnemu
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29.3.2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, mal za to, že podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí jeho prílohu, sa poplatok vyrubuje len za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným
úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a spoplatneniu
ďalšie úkony vo veci samej nepodliehajú. Postup súdu, ktorým mu uložil zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie, označil za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v článku
46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojených s článkom 12 ods. 1 a článkom 13

ods. 1 písm. a) Ústavy SR.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov súdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej
len sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Vposudzovanejvecisúdprvéhostupňapostupovalsprávne,aknapadnutýmuznesenímvyrubilpoplatok

žalobcovi v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie v konaní sp. zn.
5C/158/2012, v ktorom bol vydaný rozsudok vo veci samej dňa 28.7.2014. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca a toto odvolanie je základom pre poplatkovú povinnosť odvolateľa, t.j. žalobcu.

Zobsahuspisunepochybnevyplýva,žežalobcasícepodalžalobunasúddňa27.9.2012,t.j.zaúčinnosti

znenia zákona o súdnych poplatkoch k 30.9.2012, avšak odvolanie proti rozsudku zo dňa 28.7.2014
podal dňa 22.8.2014, t.j. za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch v jeho znení účinnom od 1.7.2014.
Odvolací súd je v posudzovanej veci toho názoru, že práve z týchto dôvodov, námietka žalobcu nemôže
obstáť. Poplatkový úkon bol totiž žalobcom vykonaný už za znenia zákona o súdnych poplatkoch
účinného od 1.7.2014, kedy ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch už bolo zrušené.

Pretože z obsahu odôvodnenia preskúmavaného uznesenia je zrejmé, že je v ňom uvedený dôvod
vyrubenia súdneho poplatku (odvolanie), ako aj položka podľa ktorej súd prvého stupňa súdny poplatok
za odvolanie, je námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia nedôvodná. V konaní
bol vydaný jeden rozsudok a proti nemu bolo podané jedno odvolanie, takže nie je žiadnych pochýb,

aké odvolanie bolo spoplatnené.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na
ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.