Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/219/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201492
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1107201492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. F. X., Š. XXX,
K., zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Florišom, Paulínska 24, Trnava proti odporcovi: MetLife
Europe Limited, ´20 on Hatch Street, Dublin 2, Írsko, zastúpenému Ružička Csekes s. r. o., Vysoká 2/B,
Bratislava, IČO: 36 863 360, o určenie neplatnosti odstúpenia od poistnej zmluvy, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/9/2007-383, zo dňa 25.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 80,63 eura titulom
trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odstúpenie odporcu od poistnej zmluvy č.
XXXXXXX zo dňa 19.1.2005 je neplatné. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy
konania 881,50 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným 16.1.2007 domáhal určenia neplatnosti
odstúpenia odporcu od poistnej zmluvy č. XXXXXXX z 19.1.2005. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril

s odporcom poistnú zmluvu, a to podpísaním návrhu na uzavretie životného poistenia č. 180722
z 14.9.1999, vydaním potvrdenia o dočasnom poistení z 20.9.1999 odporcom a zaslaním poistky
č. XXXXXXX z 22.11.1999 odporcom navrhovateľovi, ktorá je dokladom o uzavretí poistnej zmluvy.
Zároveň uzatvoril taktiež aj niekoľko pripoistení k tejto poistnej zmluve, medzi inými aj pripoistenie -
oslobodenieodplateniapoistného(W),vktorombolodohodnuté,ževprípadeakdôjdektrvalejinvalidite
poisteného, poistiteľ súhlasí oslobodiť poisteného od platenia každého poistného podľa základného
životného poistenia a akýchkoľvek dohodnutých pripoistení. Navrhovateľ vždy riadne a včas uhrádzal

poistné od roku 1999 až do roku 2003. V roku 2003 došlo k poistnej udalosti, na ktorú bolo uzatvorené
pripoistenie - oslobodenie od platenia poistného a hoci navrhovateľ poistné za rok 2003 v stanovenej
výške zaplatil, trval na tom, aby bolo spísané poistné hlásenie, keďže mal za to, že prijatie tejto úhrady zo
strany odporcu bolo neoprávnené a došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu, ktoré vzniklo plnením
navrhovateľa z právneho úkonu, ktorý odpadol, keďže z dôvodu trvalej invalidity vzniklo navrhovateľovi
právo na oslobodenie od platenia poistného. Odporca na základe poistného hlásenia listom z 15.7.2004
navrhovateľovi oznámil, že obdržal jeho žiadosť o poistné plnenie a o ďalšom priebehu šetrenia daného

poistného hlásenia bude navrhovateľa informovať po obdržaní doplňujúcich dokumentov; odporca si
však žiadne ďalšie doplňujúce dokumenty od navrhovateľa nevyžiadal, poistné hlásenie nevybavil,
neoprávnene prijatú platbu poistného za rok 2003 navrhovateľovi nevrátil a doručil mu odstúpenie
od poistnej zmluvy č. XXXXXXX z 19.1.2005. Odporca v odstúpení od poistnej zmluvy uviedol akodôvod odstúpenia skutočnosť, že navrhovateľ neodpovedal pravdivo a úplne na všetky otázky poistiteľa
týkajúce sa dojednávaného poistenia. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že navrhovateľ neoznámil, že
je na jeho majetok vedený konkurz, vyhlásený Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k. XK XXX/

XX, zo dňa 14.4.1999, pričom sa dovolal na § 793 ods. 1 a § 802 ods. 1 Obč. zák. Navrhovateľ v návrhu
ďalej uviedol, že je pravdou, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, avšak návrh na vyhlásenie
konkurzu podával veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľ uznesenie o vyhlásení konkurzu
napadol odvolaním, pričom Najvyšší súd SR dňa 27.10.1999 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Dňa 9.8.1999 postúpil pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku na

spoločnosť SIPOX HOLDING, a.s. Dňa 9.8.1999 bola medzi novým veriteľom a navrhovateľom ako
dlžníkom uzavretá Dohoda o vysporiadaní pohľadávky, pričom navrhovateľ v tento deň svoj záväzok
aj vysporiadal. Týmto dňom zanikol záväzok navrhovateľa, pre ktorý bol na jeho majetok podaný
návrh na vyhlásenie konkurzu. Pôvodný veriteľ 10.8.1999 konkurznému súdu zaslal oznámenie o
postúpení pohľadávky a zmene veriteľa a 13.8.1999 zobral nový veriteľ návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok navrhovateľa v celom rozsahu späť, na základe čoho Krajský súd v Bratislave uznesením

z 21.6.2000 (právoplatným dňa 31.7.2000) návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa
zamietol. Navrhovateľ (nakoľko v čase uzatvorenia poistnej zmluvy už záväzok, pre ktorý bol na jeho
majetok podaný návrh na konkurz, neexistoval) mal za to, že nebol povinný pri uzatváraní zmluvy
uvádzať žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré neboli obsiahnuté v písomných otázkach odporcu a ktoré neboli
uvedené v následne predloženom finančnom dotazníku. Pravdivo a úplne odpovedal na všetky písomné

otázky týkajúce sa dojednávaného poistenia, t.j. otázky týkajúce sa jeho zdravotného stavu a majetku.
Okrem mal za to, že práva na odstúpenie podľa § 802 Obč. zák. sa nemôže odporca dovolávať už aj
z dôvodu, že poistná zmluva bola uzatvorená 14.9.1999 so začiatkom poistenia od 21.9.1999 a teda
v čase, keď odporca predložil navrhovateľovi finančný dotazník z 22.10.1999, bola poistná zmluva už
uzavretá. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa nemohol dovolávať práva na odstúpenie podľa § 802 ods.

1 Obč. zák., nakoľko finančný dotazník bol vypĺňaný až mesiac po uzatvorení poistnej zmluvy, pričom je
irelevantné,akéúdajenavrhovateľdotakéhotofinančnéhodotazníkauviedol.Ďalejnamietal,žeodporca
neodstúpil od poistnej zmluvy v trojmesačnej prekluzívnej lehote. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery
uviedol, že pri vypĺňaní finančného dotazníka vychádzal zo svojich príjmov za rok 1998 a čiastočne
už aj za rok 1999 a zo skutočnosti, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti SLOVDRINK,

s.r.o. a funkciu konateľa vykonával na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy z 1.2.1994. Keďže bol
v tom čase na základe pracovnej zmluvy v podstate zamestnancom spoločnosti SLOVDRINK, s.r.o.,
daňové priznanie za rok 1998 ani za rok 1999 nepodával. Vzhľadom na to, že bol jediným spoločníkom
a konateľom SLOVDRINK, s.r.o. a teda všetok majetok tejto spoločnosti patril navrhovateľovi, boli
odporcovi predložené fotokópie daňových priznaní za roky 1997, 1998 a 1999 podávané za spoločnosť

SLOVDRINK, s.r.o. Z predložených daňových priznaní, resp. z daňového priznania za rok 1999 je
zrejmé, že spoločnosť SLOVDRINK, s.r.o. dosiahla v roku 1999 zisk 10.010.817,- Sk, z ktorého
po odvedení dane vo výške 3.988.400,- Sk zostal pre navrhovateľa zisk vo výške 6.022.417,- Sk.
Okrem uvedeného príjmu navrhovateľ v roku 1999 disponoval finančnými prostriedkami uloženými
na termínovaných účtoch v bankách v rôznych menách v prepočte v sume 57.869.501,58,- Sk. Z

uvedeného mal za to, že pri uzatváraní zmluvy uviedol pravdivé a správne údaje a teda nezadal príčinu
na odstúpenie od zmluvy zo strany odporcu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení poukázal na to, že svojim rozsudkom č.k. 11C/9/2007-240 zo dňa
1.4.2009 žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa k úhrade trov

konania odporcu. Mal za to, že odporca nebol oprávnený odstúpiť od poistnej zmluvy z dôvodu, že na
majetok navrhovateľa bol vyhlásený konkurz, nakoľko konkurzné konanie bolo právoplatne skončené
zamietnutím návrhu na jeho vyhlásenie, pričom navrhovateľ mal jeden splatný záväzok voči Slovenskej
sporiteľni,a.s.,tenvšakzanikoljehosplnenímuž9.8.1999,t.j.eštepredvyplnenímfinančnéhodotazníka
pre účely poistenia navrhovateľom. Na druhej strane však odporca oprávnene odstúpil od poistnej

zmluvy z dôvodu, že navrhovateľ mu poskytol nepravdivú informáciu o jeho zisku z podnikania za
posledný rok. Vychádzal z toho, že navrhovateľ za posledný rok, t.j. rok 1998 nemal zisk z podnikania
vo výške 3.000.000,- Sk, ako to uviedol vo finančnom dotazníku a táto informácia teda nebola pravdivá.
Nebolo tiež preukázané, že by navrhovateľ dosiahol hrubú ročnú mzdu 2.400.000,- Sk, pretože v
spoločnosti SLOVDRINK, s.r.o. zarábal od 1.4.1999 3.600,- Sk mesačne, čo ročne predstavuje 43.200,-

Sk. Skutočnosť, že navrhovateľ disponoval úsporami v cudzej mene vo výške okolo 57.000.000,-
Sk považoval súd prvého stupňa za právne bezvýznamnú, pretože nebola uvedená vo finančnom
dotazníku. Námietka preklúzie práva na odstúpenie od zmluvy, ktorú vzniesol v konaní navrhovateľ,
nebola podľa názoru súdu prvého stupňa opodstatnená; odporca sa z listu spoločnosti Pades, s.r.o. z5.11.2004 dozvedel, že navrhovateľ bol spoločníkom v spoločnosti SLOVDRINK, s.r.o. od 19.10.1993
do 9.12.1993 s finančným vkladom 100.000,- Sk a od 2.12.1999 do 9.9.2002 s vkladom 99.800.000,- Sk.
Ďalej že bol spoločníkom v spoločnosti Agramex, s.r.o. od 28.7.1997 do 1.8.2001 s vkladom 28.000,- Sk.

Odporca tiež na daňovom úrade v Trnave zistil, že navrhovateľ za obdobie 1999 až 2003 nevykazoval
žiadne daňové odvody a že dňa 20.10.1997 Slovenská sporiteľňa, a.s. podala návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok navrhovateľa. Odporca si toto šetrenie objednal objednávkou z 2.11.2004 a za
túto službu zaplatil faktúrou, ktorá mu bola doručená 23.11.2004. Súd prvého stupňa mal teda za to, že
na tomto základe odporca prvý raz zistil, že údaje uvedené vo finančnom dotazníku ohľadom príjmov z

podnikania navrhovateľa nie sú pravdivé. O nepravdivosti týchto údajov sa teda po prvý raz dozvedel
až 8.11.2004 a trojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva na odstúpenie od poistnej zmluvy
uplynula 8.2.2005. Keďže odporca od poistnej zmluvy odstúpil listom z 19.1.2005, pričom navrhovateľ
nenamietal, že by mu bol tento list doručený až po 8.2.2005, urobil tak včas. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že navrhovateľ porušil povinnosť zakotvenú v § 793 ods. 1 Obč. zák. a odporca preto platne
odstúpil od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. a s poukazom na tieto závery návrh zamietol.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa uznesením č.k. 6Co/351/2010-336, zo dňa 28.2.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Mal za to, že v prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že odporca listom z
19.1.2005 odstúpil od predmetnej poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. Z tohto listu podľa názoru

odvolacieho súdu vyplýva, že po skutkovej stránke odporca odstúpenie od poistnej zmluvy odôvodnil
tým, že navrhovateľ mu v čase uzatvárania poistnej zmluvy neoznámil, že Krajský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. XK XXX/XX z 14.4.1999 vyhlásil na jeho majetok konkurz a že dopad tejto skutočnosti
spôsobuje, že údaje uvedené vo finančnom dotazníku týkajúce sa zisku navrhovateľa z podnikania za
posledný rok, t.j. za rok 1998 (3.000.000,- Sk) a príjmov navrhovateľa z pracovného pomeru (2.400.000,-

Sk) neboli pravdivé. Tým navrhovateľ podľa odporcu porušil tzv. informačnú povinnosť zakotvenú v §
793 ods. 1 Obč. zák. Iba tento dôvod odstúpenia od predmetnej zmluvy je právne relevantný a iba
ním sa mal súd prvého stupňa zaoberať, konštatoval odvolací súd a dodal, že odporca teda odstúpil
od predmetnej poistnej zmluvy z dôvodu, že na majetok navrhovateľa bol vyhlásený konkurz. Súdu
prvého stupňa vyčítal celkom nadbytočné zisťovanie, aký skutočný príjem navrhovateľ dosiahol v roku

1998 a aký bol jeho skutočný zisk z podnikania. Tieto skutočnosti totiž odporca v odstúpení od poistnej
zmluvy nenamietal. Inými slovami, odporca neodstúpil od poistnej zmluvy z dôvodu, že by navrhovateľ
zarobil v roku 1998 namiesto 2.400.000,- Sk iba 43.200,- Sk, resp. že by jeho príjem z podnikania bol
namiesto3.000.000,-Sk0,-Sk.Uviedol,ženiejemožnéakceptovať,abypoistiteľnáslednepoodstúpení
od poistnej zmluvy uplatňoval iné dôvody pre tento krok ako tie, ktoré uviedol v samotnom odstúpení

od poistnej zmluvy. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že poistná zmluva musí mať pod sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák. písomnú formu a preto písomnú formu musí mať
aj odstúpenie od nej. Z toho vyplýva požiadavka, že dôvody odstúpenia od poistnej zmluvy v zmysle §
802 ods.1 Obč. zák. musia byť uvedené v písomnom odstúpení od poistnej zmluvy a iba tieto dôvody
sú záväzné pre súd, ktorý preskúmava platnosť tohto právneho úkonu. Z toho vyplýva, že napadnutý

rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť, aby sa zameral na
zistenie, či odstúpenie od predmetnej poistnej zmluvy je z hľadiska dôvodov v ňom uvedených platným
právnym úkonom, teda či navrhovateľ skutočne porušil informačnú povinnosť v zmysle § 793 ods. 1
Obč. zák.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu sa opätovne zameral na zistenie, či
odstúpenie od predmetnej poistnej zmluvy je z hľadiska dôvodov v ňom uvedených platným právnym
úkonom a dospel k záveru, že dôvod uvedený v odstúpení od poistnej zmluvy nebol dôvodom na
vykonanie tohto úkonu. Po opätovnom vykonaní dokazovania vychádzal zo zistenia, že v samotnom
odstúpení od poistnej zmluvy sa výslovne uvádza, že v rámci šetrenia poistnej udalosti odporca zistil,

že navrhovateľ pri uzatváraní poistnej zmluvy poskytol nepravdivé údaje, z ktorých odporca vychádzal
pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na uzavretie životného poistenia, a ktoré boli relevantné na
rozhodovanie o jeho prijatí. Pri šetrení poistnej udalosti odporca zistil, že v čase vyplňovania finančného
dotazníka prebiehal konkurz na majetok navrhovateľa, ktorý bol vyhlásený rozhodnutím Krajského súdu
v Bratislave č.k. 4K 199/97-33 zo dňa 14.4.1999. Následne odporca v odstúpení od poistnej zmluvy

(na zvýraznenie dôvodu, pre ktorý od zmluvy odstúpil) poukázal na vybrané ustanovenia zákona o
konkurze a vyrovnaní (§ 1 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb.), v zmysle ktorých je dlžník v úpadku,
ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Z uvedených
citovaných ustanovení zák. č. 328/1991 Zb. potom odporca dovodzoval, že údaje týkajúce sa ziskunavrhovateľa z podnikania za posledný rok a záväzkov navrhovateľa, uvedené vo finančnom dotazníku,
neboli pravdivé. V závere predmetného odstúpenia od poistnej zmluvy odporca zdôraznil (čím potvrdil
dôvod, pre ktorý od poistnej zmluvy odstúpil), že v čase uzavretia poistnej zmluvy nevedel o vedení

konkurzu na majetok navrhovateľa a vzhľadom na informácie, ktoré navrhovateľ uviedol vo finančnom
dotazníku, túto skutočnosť ani nemohol predpokladať, nakoľko v dobrej viere vychádzal z poskytnutých
informácií pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na uzavretie životného poistenia. Uviedol, že o tom,
že odporca od poistnej zmluvy odstúpil práve z dôvodu vedenia konkurzného konania na majetok
navrhovateľa, svedčí aj záverečné tvrdenie odporcu v predmetnom odstúpení, podľa ktorého konkurzné

konanie vedené na majetok navrhovateľa je prejavom navrhovateľovej platobnej neschopnosti a preto
by spoločnosť odporcu nebola uzavrela s navrhovateľom poistnú zmluvu na takú vysokú poistnú sumu.
Z vyššie uvedeného mal súd prvého stupňa za zrejmé, že odporca by nebol s navrhovateľom uzavrel
poistnú zmluvu na tak vysokú poistnú sumu, ak by mal vedomosť o tom, že sa na jeho majetok vedie
konkurzné konanie. Týmto odporca v odstúpení od poistnej zmluvy sám potvrdil, že dôvodom pre
odstúpenie bolo práve zamlčanie navrhovateľa o vedení konkurzného konania na jeho majetok s tým,

že konkurzné konanie predstavuje vždy situáciu platobnej neschopnosti osoby, voči ktorej je konkurzné
konanie vedené.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, aby sa nadbytočne nezaoberal
zisťovaním prípadných iných dôvodov pre odstúpenie od poistnej zmluvy, posudzoval platnosť tohto

právneho úkonu výlučne z dôvodu vymedzeného v samotnom odstúpení, teda z dôvodu zamlčania
skutočnosti navrhovateľom, že v čase vyplňovania finančného dotazníka bol na jeho majetok vedený
konkurz a teda údaj týkajúci sa jeho záväzkov (dlhov, pôžičiek, úverov) vo finančnom dotazníku by nemal
byť pravdivý a dospel k záveru, že zo samotného (obsahu) odstúpenia od poistnej zmluvy je zrejmé, že
odporca od uvedenej poistnej zmluvy odstúpil listom z 19.1.2005 výlučne z dôvodu vedenia konkurzného

konania na majetok navrhovateľa v čase vypĺňania finančného dotazníka navrhovateľom. Tento svoj
záver odôvodnil tým, že o tom svedčí aj citácia ustanovení v samotnom odstúpení, kde odporca cituje
práve ustanovenia predpisu, ktorý upravuje konkurzné konanie (§ 1 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a) zák.
č. 328/1991 Zb.). Rovnako tak odporca jasne uviedol, že práve "konkurzné konanie" vedené na majetok
navrhovateľa je prejavom jeho platobnej neschopnosti a práve preto by spoločnosť odporcu (ak by o

tom vedela), nebola uzavrela s navrhovateľom poistnú zmluvu na takú vysokú poistnú sumu. Následné
strohé poukázanie (v odstúpení od poistnej zmluvy) na to, že údaje týkajúce sa zisku z podnikania za
posledný rok a záväzkov navrhovateľa uvedených vo finančnom dotazníku neboli pravdivé, bolo len
logickým nadviazaním na to, že na jeho majetok mal prebiehať konkurz, avšak, ako súd prvého stupňa
zdôraznil, nešlo o samostatné (iné) dôvody, pre ktoré mal odporca od zmluvy odstúpiť. V tejto súvislosti

tiež uviedol, že uvedenému nasvedčuje aj to, že predmetný úsudok odporcu je systematicky v samotnom
odstúpení zaradený ihneď za citáciu ustanovení pojednávajúcich o konkurznom konaní.

Súdprvéhostupňavychádzalzozistenia,ževčasevyplňovaniafinančnéhodotazníkaprebiehalkonkurz
na majetok navrhovateľa, ktorý bol vyhlásený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XK XXX/

XX zo dňa 14.4.1999 a z ktorého odôvodnenia vyplýva, že konkurzný súd z predložených dokladov zistil,
že dlžník (navrhovateľ) má väčšie pasíva ako aktíva, v dôsledku čoho sa dostal do predĺženia a súčasne
má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky. Následkom týchto skutočností
sa navrhovateľ mal dostať do úpadku. Z dohody o vysporiadaní pohľadávky uzavretej 9.8.1999
mal preukázané, že spoločnosť SIPOX HOLDING, a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

nadobudla od Slovenskej sporiteľne, a.s. pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 18.229.821,60,-
Sk. Túto si spoločnosť SIPOX HOLDING, a.s. vysporiadala s navrhovateľom tak, že navrhovateľ tejto
spoločnosti uhradil 2.500.000,- Sk. Navrhovateľ túto sumu uhradil ešte 9.8.1999. Na základe uvedeného
spoločnosť SIPOX HOLDING, a.s. dňa 13.8.1999 doručila Krajskému súdu v Bratislave späťvzatie
návrhu na vyhlásenie konkurzu vedeného pod sp. zn. 4K 199/97. Na odvolanie navrhovateľa proti

uzneseniu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.10.1999 zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní. Preto
bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní odôvodniť existenciu úpadku, existenciu viacerých
veriteľov. Na záver Najvyšší súd SR uviedol, že po vyhlásení konkurzu na majetok navrhovateľa bolo

doručené späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu, avšak poznamenal, že veriteľ môže vziať svoj
návrh späť len do vyhlásenia konkurzu. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa v novom konaní
dňa21.6.2000vydaluznesenie,ktorýmnávrhnavyhláseniekonkurzunamajetoknavrhovateľazamietol.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2000. Krajský súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým,že pôvodný navrhovateľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) podával návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu
nesplatenia poskytnutého úveru, pričom ako ďalšieho veriteľa označil JUDr. T. K. s pohľadávkou vo
výške 20.000,- Sk, no ako zistil, medzi pôvodným navrhovateľom a spoločnosťou SIPOX HOLDING,

a.s. došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky z 9.8.1999 a dlžník vysporiadal záväzok
prevodom finančných prostriedkov v dohodnutej výške navrhovateľovi dňa 9.8.1999. Vzhľadom na to,
že zaplatením 2.500.000,- Sk zanikol nárok veriteľa, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko
neboli zistené podmienky na jeho vyhlásenie - t.j. že dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je
schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky. Z vyššie uvedeného súd prvého stupňa ustálil, že v

čase vyplňovania finančného dotazníka bolo síce na majetok navrhovateľa vedené konkurzné konanie,
avšak toto bolo následne právoplatne skončené zamietnutím návrhu na jeho vyhlásenie, nakoľko sa
nepreukázalo splnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu, t.j. existencia úpadku, existencia viacerých
veriteľov, existencia neschopnosti plniť po dlhší čas splatné záväzky. K existencii záväzkov navrhovateľa
uviedol, že navrhovateľ mal jeden splatný záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a.s., avšak tento zanikol
jeho splnením ešte dňa 9.8.1999, t.j. pred vypĺňaním finančného dotazníka, preto existenciu tohto

dôvodu na odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany odporcu neakceptoval; navrhovateľovi sa totiž v
odstúpení od poistnej zmluvy vytýka, že ako osoba, na majetok ktorej je vedené konkurzné konanie, je
platobne neschopná. Túto skutočnosť však v čase predkladania návrhu na uzavretie životného poistenia
ani v čase vyplňovania finančného dotazníka, t.j. 22.10.1999 a ani v čase uzatvorenia samotnej poistnej
zmluvy, t.j. 22.11.1999, súd prvého stupňa nepovažoval za pravdivú a zopakoval, že uvedený dôvod

(vedenie konkurzného konania na majetok navrhovateľa) nebol oprávneným dôvodom pre odstúpenie
od poistnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou preklúzie,
keďže už samotný dôvod pre odstúpenie od poistnej zmluvy nebol opodstatnený. Dôvodil, že pokiaľ
by sa tým aj zaoberal, otázku preklúzie by posudzoval len vo vzťahu k dôvodu, ktorý bol vymedzený
v odstúpení od zmluvy, t.j. posudzoval by včasnosť uplatnenia odstúpenia iba z pohľadu (zistenia)

vedomosti odporcu o tomto konkrétnom dôvode odstúpenia. Tým, že odvolací súd jasne zdôraznil, že
ostatných dôvodov odstúpenia od poistnej zmluvy sa odporca, vzhľadom na písomnú formu odstúpenia
a dôvodu v ňom písomne vymedzenom, dovolávať nemôže, považoval za nadbytočné skúmať voči
týmto ostatným dôvodom vedomosť odporcu, resp. ich zistenie pre posúdenie plynutia 3 mesačnej
prekluzívnej lehoty. Napriek tejto jeho konštatácii však poznamenal, že pokiaľ ide o dôvod odstúpenia

vymedzený v samotnom odstúpení (t.j. vedenie konkurzu na majetok navrhovateľa), o tomto dôvode sa
odporca dozvedel z listu spoločnosti PADES, s.r.o. z 5.11.2004, v ktorom okrem iného je konštatované,
že dňa 20.10.1997 Slovenská sporiteľňa podala návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa
s tým, že súd konkurz vyhlásil a konanie doposiaľ ukončené nebolo. Tento list bol odporcovi doručený
8.11.2004. Odporcovi trojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva na odstúpenie od poistnej

zmluvy z tohto dôvodu uplynula 8.2.2005. Keďže odporca od zmluvy odstúpil listom z 19.1.2005
(doručeným navrhovateľovi dňa 22.1.2005, čo potvrdil samotný navrhovateľ), mal za to, že odstúpil v
3 mesačnej prekluzívnej lehote. Zopakoval, že nakoľko však dôvod pre odstúpenie od poistnej zmluvy
nebol dôvodný, posudzovanie tejto otázky mal za nadbytočné. Rovnako za nadbytočné považoval aj
posudzovanie plynutia prekluzívnej trojmesačnej lehoty vo vzťahu k ostatným dôvodom pre odstúpenie

od poistnej zmluvy, keďže tieto ani neboli predmetom písomného odstúpenia z 19.1.2005.

Ohľadomprávnehoposúdeniavecisúdprvéhostupňapoukázalna§792ods.1Obč.zák.,ktorýupravuje
mechanizmus uzatvorenia poistnej zmluvy, najmä z hľadiska času, do ktorého treba návrh prijať. Okrem
toho upravuje aj okamih, kedy je poistná zmluva uzavretá. Pokiaľ ide o účastníkov poistnej zmluvy,

ustanovenie hovorí na jednej strane o navrhovateľovi, na druhej strane o druhom účastníkovi, ktorý
návrh od navrhovateľa dostal. V praxi je to spravidla tak, že navrhovateľom je poistiteľ a poistník jeho
návrh prijíma. Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej treba návrh prijať, uviedol, že platí predovšetkým lehota,
ktorú určil navrhovateľ. Ak ju neurčil, treba návrh prijať do mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Okamih uzavretia poistnej zmluvy je určený podľa všeobecnej koncepcie Obč. zák.,

ktorá vychádza z toho, že zmluva vzniká na základe dvoch jednostranných navzájom adresovaných
právnych úkonov. To znamená, že tak návrh, ako aj jeho prijatie, sú perfektné až v okamihu, keď dôjdu
účastníkovi, ktorému je právny úkon určený. Preto je zmluva uzavretá okamihom, keď navrhovateľ
dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Určenie tohto okamihu má svoj význam vtedy, keď sa
zmluvauzavieramedzineprítomnýmiosobami.Hociokamihuzavretiapoistnejzmluvyzávisíoddôjdenia

prijatia návrhu navrhovateľovi, to ešte neznamená, že poistiteľ musí už od tohto okamihu plniť, ak by
nastala poistná udalosť. Povinnosť poistiteľa plniť spravidla vznikne až po určitom čase po uzavretí
poistnej zmluvy, ak nie je v poistnej zmluve upravené inak (§ 795 Obč. zák.). V tomto smere sa stotožnil
s právnou argumentáciou odporcu, že pre spôsob uzavretia poistnej zmluvy na daný prípad platil §792 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je poistná zmluva uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane
oznámenie o prijatí svojho návrhu. Ak prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je to odmietnutie návrhu a takáto zmena alebo dodatok sa považuje za nový návrh. Z

vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že návrh navrhovateľa na uzavretie poistnej zmluvy odporca
prijal 22.11.1999 a poistka predstavuje písomné oznámenie o prijatí návrhu na uzavretie poistnej zmluvy.
K uzavretiu poistnej zmluvy medzi účastníkmi sporu teda došlo až na základe informácií, ktoré odporcovi
navrhovateľ poskytol v období od 19.9.1999 do 22.11.1999, t.j. zmluva bola uzavretá dňom 22.11.1999.

Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že na právne úkony týkajúce sa poistenia sa vyžaduje písomná forma
(§ 791 ods. 1 Obč. zák.), musia byť písomné aj otázky poistiteľa týkajúce sa poistenia. Osoba, ktorá
uzatvára s poistiteľom poistnú zmluvu, je povinná na všetky písomné otázky odpovedať pravdivo a
úplne. Aj tieto odpovede musia byť vzhľadom na § 791 ods. 1 Obč. zák. písomné. Povinnosť odpovedať
na všetky písomné otázky poistiteľa platí aj v prípade zmeny obsahu poistenia. Vedomé poskytnutie
nepravdivej alebo neúplnej odpovede možno postihnúť sankciami; podľa § 798 Obč. zák. je poistiteľ

oprávnený plnenie zo zmluvy primerane znížiť; podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. je poistiteľ za podmienok
tam ustanovených oprávnený od zmluvy odstúpiť a napokon podľa § 802 ods. 2 Obč. zák. je poistiteľ za
podmienok tam ustanovených oprávnený plnenie zo zmluvy odmietnuť. Poznamenal, že poistná zmluva
je obojstranne odplatná a podľa nej sa za poskytnutie plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti platí
poistné. Poistné má byť úmerné riziku, ktoré vznikne z poistnej udalosti. Preto poistiteľ musí uvážiť, aký

rozsah poistného bude požadovať, resp. či vôbec poistnú zmluvu za daných okolností uzavrie a za to
§ 793 Obč. zák. kladie dôraz na pravdivé a úplné odpovede poistníka, resp. poisteného na písomné
otázky poistiteľa. Porušenie týchto povinností zákon postihuje viacerými sankciami (viď vyššie). V § 802
Obč. zák. sú zakotvené dve sankcie, možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy a odmietnutie plnenia, ktoré
je súčasne spojené so zánikom poistenia. Možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy je viazaná na dve

podmienky: 1. musí ísť o vedomé porušenie povinností uvedených v § 793 Obč. zák. (či išlo o vedomé
porušenie, musí v prípade sporu dokázať poistiteľ), 2. pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by
poistiteľ zmluvu neuzavrel. Právo na odstúpenie od zmluvy môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo
dňa, keď takúto skutočnosť zistil, inak právo zanikne. Táto trojmesačná lehota má povahu prekluzívnej
lehoty. Ak sa právo na odstúpenie v tejto lehote neuplatní, po jej uplynutí z tohto dôvodu od poistnej

zmluvy už nemožno odstúpiť (§ 583 Obč. zák.). To však neznamená, že od zmluvy nemožno odstúpiť
z iného dôvodu, ak takéto právo bolo dohodnuté (§ 497 Obč. zák.). Trojmesačná lehota na uplatnenie
právanaodstúpenieodzmluvypodľaodseku1plynieodokamihu,keďpoistiteľ"takútoskutočnosť"zistil.
Mal za to, že "takouto skutočnosťou" treba rozumieť uvedené dve podmienky odstúpenia od zmluvy. Ak
zo strany poistiteľa dôjde k odstúpeniu od zmluvy, podľa § 48 ods. 2 Obč. zák. to má za následok, že sa

zmluvazrušujeodzačiatku.Toznamená,žeúčastnícipoistnejzmluvysúpovinnívrátiťsinavzájomto,čo
si od uzavretia zmluvy poskytli. Pokiaľ poistník zaplatil poistné, má právo na jeho vrátenie. Ustanovenie
§ 803 ods. 1 Obč. zák. v tomto prípade neplatí.

V prejednávanej veci mal súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní za preukázané, že odporca

listom z 19.1.2005 odstúpil od predmetnej poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Obč. zák., pričom po
skutkovej stránke odstúpenie od poistnej zmluvy odôvodnil tým, že navrhovateľ mu v čase uzatvárania
poistnej zmluvy neoznámil, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4K 199/97 zo dňa 14.4.1999
vyhlásilnajehomajetokkonkurzažedopadtejtoskutočnostispôsobuje,žeúdajeuvedenévofinančnom
dotazníkutýkajúcesaziskunavrhovateľazpodnikaniazaposlednýrok,t.j.zarok1998(3.000.000,-Sk)a

príjmovnavrhovateľazpracovnéhopomeru(2.400.000,-Sk)nebolipravdivé.Týmmalnavrhovateľpodľa
odporcu porušiť tzv. informačnú povinnosť zakotvenú v § 793 ods. 1 Obč. zák. Predmetné odstúpenie
od poistnej zmluvy, pokiaľ ide o formálne náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu (§ 37 a nasl.
Obč. zák.), bolo urobené v predpísanej písomnej forme, išlo o dostatočne určitý a zrozumiteľný právny
úkon a bolo aj riadne doručené druhej zmluvnej strane. Zároveň z neho bolo zrejmé, kto od akého

právneho úkonu odstupuje a komu je odstúpenie určené. Pokiaľ však ide o samotný dôvod odstúpenia
(prebiehajúci konkurz na majetok navrhovateľa a z toho vyplývajúca platobná neschopnosť), tento
naplnený nebol, preto odstúpenie od poistnej zmluvy považoval za neplatný právny úkon; s ohľadom
na uvedené vyvodil záver, že v dôsledku neexistencie tohto dôvodu pre odstúpenie, nemohlo dôjsť v
tomto smere ani k porušeniu informačnej povinnosti navrhovateľa v zmysle § 793 ods. 1 Obč. zák.

Zdôraznil, že tak ako skonštatoval odvolací súd, nie je možné akceptovať, aby poistiteľ následne po
odstúpení od poistnej zmluvy uplatňoval iné dôvody pre tento krok ako tie, ktoré uviedol v samotnom
odstúpení od poistnej zmluvy. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že poistná zmluva musí mať pod
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák. písomnú formu a preto písomnú formumusí mať aj odstúpenie od nej. Z toho vyplýva požiadavka, že dôvody odstúpenia od poistnej zmluvy v
zmysle § 802 ods.1 Obč. zák. musia byť uvedené v písomnom odstúpení od poistnej zmluvy a iba tieto
dôvody sú záväzné pre súd, ktorý preskúmava platnosť tohto právneho úkonu. Na základe uvedeného

mal potom súd prvého stupňa za to, že dôvod, pre ktorý odporca odstúpil od poistnej zmluvy a ktorý
bol písomne vymedzený v samotnom odstúpení, nie je dôvodný; na uvedenom základe v zmysle § 791
ods. 1, § 40 ods. 1, ods. 2, § 792 ods. 1, § 793 ods. 1 a § 802 ods. 1 Obč. zák. žalobnému návrhu
v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
navrhovateľovi v podrobnej špecifikácii priznal ich náhradu 881,50 eura.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a
návrh v celom rozsahu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok vydal z dôvodu podľa §

226 O.s.p., keď bol viazaný nesprávnym a neodôvodneným názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého
nemal prihliadať na ostatné dôvody uvedené v odstúpení od poistnej zmluvy, nakoľko údajne odporca
odstúpil od poistnej zmluvy výlučne z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok navrhovateľa. Uvedený
právny názor odvolacieho súdu považoval za svojvoľný, arbitrárny a neodôvodnený. Súd prvého stupňa
bol nesprávnym právnym názorom odvolacieho súdu viazaný a z tohto dôvodu na ostatné dôvody

uvedené v odstúpení od poistnej zmluvy v napadnutom rozsudku neprihliadol; rovnako neprihliadol na
dôvody odstúpenia, ktoré v čase odstúpenia od zmluvy reálne jestvovali. Uvedeným postupom mu bolo
odňaté základné právo na možnosť riadne konať pred súdom. Namietol, že dôvody zrušenia rozsudku
súdu prvého stupňa nemajú oporu v zákone a nezodpovedajú riadne zistenému skutkovému stavu
v zrušenom rozsudku súdu prvého stupňa z 1.4.2009. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu o

zrušení rozsudku súdu prvého stupňa je preto vecne nesprávne, nepreskúmateľné, zmätočné a teda
svojvoľné. Týmto nesprávnym a svojvoľným právnym názorom odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa
vo veci opäť rozhodnúť.

Namietol tiež, že napadnutý rozsudok je nesprávny v rozsahu nesprávneho zistenia skutkového stavu,

keď súd prvého stupňa odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že jediným dôvodom odstúpenia bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka v čase uzavretia poistnej zmluvy. V odstúpení od poistnej zmluvy
uviedol, že navrhovateľ odpovedal nepravdivo na otázky odporcu uvedené vo finančnom dotazníku
pri uzavieraní poistnej zmluvy nielen pokiaľ ide o jeho záväzky a dlhy, ale aj pokiaľ ide o odpovede
týkajúce sa jeho hrubej ročnej mzdy, zisku z podnikania za posledný rok, iný príjem, napr. príjem z

investícií, nepotrebovaný príjem, úspory. Bol názoru, že v konaní preukázal, že dôvody na odstúpenie od
poistnej zmluvy v čase odstúpenia skutočne jestvovali v uvedenom rozsahu. K nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci uviedol, že jediným právnym dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa určil, že odstúpenie
od poistnej zmluvy je neplatné, bolo posúdenie neplatnosti odstúpenia podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. na
základe toho, že dôvody odstúpenia musia byť v odstúpení uvedené a na ostatné dôvody odstúpenia,

aj keby v čase odstúpenia reálne jestvovali, súd nesmie prihliadať. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008, v zmysle ktorého „odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný
právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods.
1 Obč. zák. možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone pre konkrétny prípad stanovené, alebo
ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení nemusí byť viazaná na

existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne platí,
že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje zvláštnu formu,
preto od zmluvy odstúpiť možno písomne aj ústne. V § 48 Obč. zák. ale ani v žiadnom inom ustanovení
sa neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu
odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom

(prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov
odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich
dôvodov.“ Argumentoval tým, že v konaní preukázal, že dôvod, pre ktorý odstúpil od poistnej zmluvy,
v odstúpení uviedol. Súd prvého stupňa v zrušenom rozsudku z 1.4.2009 riadne zistil, že odporca v
odstúpení uviedol nielen konkurz vyhlásený na majetok navrhovateľa, čo navrhovateľ odporcovi pri

uzavretí poistnej zmluvy neuviedol, ale aj nepravdivosť všetkých písomných odpovedí vo finančnom
dotazníku z 22.10.1999 týkajúcich sa hrubej ročnej mzdy, zisku z podnikania za posledný rok, iného
príjmu, úspor. Mal za to, že v konaní dostatočne preukázal, že navrhovateľ porušil informačnú povinnosť
danú mu zákonom podľa § 793 ods. l Obč. zák.; naopak navrhovateľ nepreukázal, že nejestvovalidôvody na odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany odporcu a nepreukázal, že informácie, ktoré od
neho odporca oprávnene požadoval pri uzatváraní poistenej zmluvy, boli pravdivé, t.j. nepreukázal, že za
posledný rok pred podpísaním návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a podpísaním finančného dotazníka

dosahovala jeho hrubá ročná mzda 2.400.000,- Sk a zisk z jeho podnikania 3.000.000,- Sk. Dôvody
na odstúpenie od poistnej zmluvy teda reálne v čase odstúpenia jestvovali a pre úplnosť odcitoval
samotné odstúpenie od poistnej zmluvy z 19.1.2005. V nadväznosti na to uviedol, že neobstojí také
odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré je v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu, že výlučným dôvodom, pre ktorý odporca odstúpil od poistnej zmluvy, bolo vyhlásenie konkurzu

na majetok navrhovateľa. Uvedené zdôraznil bez ohľadu na fakt, že zákon mu v žiadnom ustanovení
neukladá uvádzať dôvody odstúpenia. Zopakoval, že navrhovateľ neuniesol na ňom ležiace dôkazné
bremeno, keď v konaní nepreukázal neplatnosť odstúpenia od poistnej zmluvy. Odporca dostatočne
určito v odstúpení prejavil svoju vôľu od poistnej zmluvy odstúpiť a odstúpenie v zákonom požadovanej
písomnej forme doručil navrhovateľovi. V odstúpení uviedol dôvody odstúpenia v súlade s § 802 ods. l
Obč. zák., keď navrhovateľ zjavne vedome uviedol pri uzatváraní poistnej zmluvy nepravdivé informácie,

pričom pri splnení si informačnej povinnosti v zmysle § 793 Obč. zák. by s ním odporca poistnú zmluvu
neuzavrel. Vychádzal z toho, že aj keby neuviedol žiadny dôvod odstúpenia a tento by reálne existoval,
odstúpenie by bolo platné; v odstúpení však uviedol, že navrhovateľ vo finančnom dotazníku vedome
neuviedol pravdivé údaje tykajúce sa všetkých otázok, ktoré boli relevantné pre posúdenie návrhu na
uzavretie poistnej zmluvy.

Záverom poukázal na to, že nestačí, aby sa súd len formálne vysporiadal s vybranými námietkami
účastníkov konania bez toho, aby svoj právny názor odôvodnil v kontexte zásadných námietok účastníka
s platnou právnou úpravou, ktoré majú zásadný vplyv na spravodlivé rozhodnutie a zopakoval, že
uznesenie odvolacieho súdu, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa z 1.4.2009, nie

je odôvodnené ústavne konformným spôsobom; postup odvolacieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s
rozsiahlou argumentáciou odporcu v konaní na prvom stupni a na túto vôbec nereagoval, považoval za
porušenie základného práva odporcu na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; poznamenal, že základné právo na
súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní je rámcovo určené v § 157 ods. 2 O.s.p. a v odvolacom

konaní v § 211 O.s.p. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia odvolacieho súdu má logicky a správne
zodpovedať na tie tvrdenia účastníkov konania, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní a s
ohľadom na konanie súdu prvého stupňa zostali sporné a nezodpovedané. V tejto súvislosti poukázal na
judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve
domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t.j. zákonom stanoveným postupom súdu, dostať.

Rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám
spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a tiež príslušnej medzinárodnej
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách (III. ÚS 20/08-03). V danom prípade vzniesol
zásadnú námietku proti takému postupu, ktorým bol zmenený pôvodný náležite odôvodnený rozsudok
súdu prvého stupňa na základe nesprávneho a neodôvodneného právneho názoru odvolacieho súdu

v zmysle § 226 O.s.p., ktorý reálne môže zamedziť právo odporcu na dvojinštančné konanie z dôvodu
zrejmej obavy, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok v súlade so svojim pôvodným uznesením,
ktorým bol pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa zrušený.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietol,

že odporca v odvolaní opakovane namieta skutočnosti, ktoré namietal už vo svojich predchádzajúcich
podaniach a pokiaľ ide o dôkaznú a skutkovú stránku veci, nepredkladá žiadne nové tvrdenia ani dôkazy.
Pokiaľideoprávneposúdenieveci,odporcazámernezahmlievaokolnosti,zaktorýchdošlokodstúpeniu
od zmluvy, to všetko s úmyslom prekrútiť znenie zákona a prispôsobiť ho svojim tvrdeniam. Ďalej uviedol,
že v žiadnom prípade tvrdenia odporcu v odvolaní neobstoja, nakoľko z úplného znenia odstúpenia od

poistnej zmluvy gramaticky aj logicky jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že odporca len citoval
z finančného dotazníka časť o finančnom postavení navrhovateľa, avšak výlučne a len za účelom, aby
následne v celom odstúpení tento argument - citáciu z finančného dotazníka, použil na zdôvodnenie
odstúpenia od poistnej zmluvy z jediného dôvodu, a to je vyhlásenie a vedenie konkurzného konania
na jeho majetok. Mal za zrejmé, že odporca použil vo vyššie uvedenom odstúpení od zmluvy výlučne

ako dôvod odstúpenia vyhlásenie a vedenie konkurzného konania na majetok navrhovateľa, keďže v
tom čase, t.j. v čase odstúpenia od zmluvy, resp. tri mesiace pred týmto odstúpením, o iných dôvodoch
na odstúpenie od poistnej zmluvy nevedel, a to bez ohľadu na to, či takéto dôvody v rozhodnom
čase existovali alebo nie. Až následne po tom, čo bolo zrejmé, že takýto dôvod (vyhlásenie a vedeniekonkurzného konania) na odstúpenie od zmluvy v súdnom konaní neobstojí, odporca začal uvádzať
ďalšie dôvody odstúpenia, o ktorých sa však dozvedel až v priebehu súdneho konania, t.j. po odstúpení
od zmluvy a zároveň začal konštruovať tvrdenia a produkovať dodatočne dôkazy, ktorými sa snažil

preukázať, že aj o týchto ďalších dôvodoch sa dozvedel ešte pred odstúpením od zmluvy a že ich
vlastnedoodstúpeniaodzmluvyzakomponoval.Obranuodporcu,ktorýnajednejstranetvrdí,žedôvody
odstúpenia nemusia byť v odstúpení od zmluvy uvedené a teda konal správne, ak tieto ďalšie dôvody do
odstúpenia od zmluvy neuviedol, a na druhej strane zároveň tvrdí, že v odstúpení od zmluvy sú aj tieto
ďalšie dôvody odstúpenia uvedené, považoval za absurdnú. Ohľadom dôkazu, z ktorého sa odporca

dozvedel dôvody pre odstúpenie od poistnej zmluvy (správy o šetrení poistnej udalosti treťou stranou z
novembra 2004), uviedol, že tento dôkaz bol manipulovaný a odporcom až dodatočne vykonštruovaný,
pretože skutočnosti, ktoré konštatuje tretia osoba v tomto liste, bolo možné zistiť iba z obsahu daňových
priznaní, resp. nepodania daňového priznania navrhovateľom. Mal však za preukázané, že táto tretia
osoba nerobila žiadny prieskum na Daňovom úrade v Trnave, ktorý je príslušným daňovým úradom
pre navrhovateľa a preto tieto informácie v tom čase, ako sa uvádza v liste tretej osoby, t.j. v mesiaci

november 2004, nemohla mať a nemohli jej byť známe. Ak nemohli byť známe tretej osobe, celkom
logicky nemohli byť známe ani odporcovi. Tento dôkaz preto musel vzniknúť až oveľa neskôr po tom, čo
navrhovateľ podal žalobný návrh o neplatnosť odstúpenia a táto skutočnosť vyplynula až z dokazovania
vykonávaného v tomto konaní. Bol názoru, že judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 11/2008, o
ktorý chce odporca oprieť svoju právnu argumentáciu, je pre daný prípad nepoužiteľný z dôvodu, že

odstúpenie od zmluvy, ktoré využil odporca s poukazom na § 802 ods. 1 Obč. zák., je osobitným a
špecifickým právom poistiteľa (odporcu) na odstúpenie od poistnej zmluvy. Špecifickosť tohto druhu
odstúpenia objasnil v tom, že zákonodarca toto právo poistiteľovi priznáva, len ak dodrží ním stanovené
podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy. Špecifickosť tohto inštitútu mal ďalej za vyjadrenú v
osobitnej pomerne krátkej trojmesačnej prekluzívnej lehote, po uplynutí ktorej právo poistiteľa zaniká.

V tejto súvislosti zdôraznil, že ak zákonodarca stanovil takúto osobitnú prekluzívnu lehotu, mienil tým
vymedziť nielen koniec uplynutia tejto lehoty, ale prirodzene aj začiatok, kedy táto lehota začína plynúť.
Pre platné a účinné odstúpenie podľa tohto ustanovenia Obč. zák. sa teda vyžaduje nielen to, aby
poistiteľ (odporca) preukázal, že dôvody odstúpenia existovali, ale musí preukázať aj to, kedy sa o
týchto dôvodoch dozvedel, t.j. kedy skutočnosti oprávňujúce ho k odstúpeniu od zmluvy zistil, teda kedy

mu začala plynúť prekluzívna trojmesačná lehota. Mal za to, že zmyslom tohto osobitného spôsobu
odstúpenia je poskytnúť poistencovi právnu istotu tak, aby právo poistiteľa na odstúpenie od zmluvy
nemohlo byť manipulované, zneužité a účelovo využité, s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti poistiteľa
za plnenie v prípade poistnej udalosti. Záverom uviedol, že v danom prípade s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za akých došlo k odstúpeniu od zmluvy, sa javí byť zneužitie práva zo strany poistiteľa

(odporcu) nepochybným.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2015 (§
211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že poistiteľ môže v zmysle
§ 802 ods. 1 Obč. zák. odstúpiť od poistnej zmluvy pri vedomom porušení povinností uvedených v §
793 Obč. zák., ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel; toto právo
môže uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil, inak právo zanikne. Na uplatnenie
práva odstúpiť od poistnej zmluvy teda musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky. V prvom

rade musí ísť o vedomé porušenie povinností uvedených v § 793 Obč. zák., t.j. povinností pravdivo a
úplne odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. Ďalej právo
poistiteľa na odstúpenie od poistnej zmluvy môže vzniknúť iba v prípade, ak by pri pravdivom a úplnom
zodpovedaní otázok poistnú zmluvu neuzavrel; ak by poistiteľ pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok poistnú zmluvu uzavrel, avšak s vyššou sadzbou poistného, v takom prípade od poistnej zmluvy

odstúpiť nemôže, môže však v zmysle § 798 Obč. zák. primerane znížiť výšku poistného plnenia.
Poistiteľ musí nakoniec svoje právo na odstúpenie od poistnej zmluvy uplatniť v stanovenej lehote troch
mesiacov.K námietke odporcu uplatnenej v odvolaní, že v zmysle úplného znenia odstúpenia od poistnej zmluvy
neobstojí odôvodnenie napadnutého rozsudku, že výlučným dôvodom, pre ktorý odstúpil od poistnej
zmluvy, bolo vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa, odvolací súd s poukazom na súdom

prvého stupňa správne vyhodnotenie listinného dôkazu, na ktorom je zachytený obsah právneho úkonu
odstúpenia od poistnej zmluvy konštatuje, že odporca výslovne uviedol, že pri šetrení poistnej udalosti
zistil, že v čase vyplňovania finančného dotazníka prebiehal konkurz na majetok navrhovateľa, ktorý
bol vyhlásený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 199/97-33 zo dňa 14.4.1999; a na
zvýraznenie dôvodu pre ktorý od zmluvy odstúpil, poukázal na vybrané ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 2

zák. č. 328/1991 Zb., v zmysle ktorých je dlžník v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní
po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Z nich potom odporca dovodzoval, že údaje týkajúce sa zisku
navrhovateľa z podnikania za posledný rok a záväzkov navrhovateľa, uvedené vo finančnom dotazníku,
neboli pravdivé. V závere odstúpenia od poistnej zmluvy odporca zdôraznil, že v čase uzavretia poistnej
zmluvy odporca nevedel o vedení konkurzu na majetok navrhovateľa a vzhľadom na informácie, ktoré
navrhovateľ uviedol vo finančnom dotazníku, túto skutočnosť ani nemohol predpokladať, nakoľko v

dobrej viere vychádzal z poskytnutých informácií pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na uzavretie
životného poistenia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového vymedzenia dôvodu uvádzaného v odstúpení od poistnej
zmluvy nemožno akceptovať takú argumentáciu odporcu, že celkom jednoznačne odstúpil od poistnej

zmluvy aj z dôvodu, že údaje týkajúce sa navrhovateľovho zisku z podnikania za posledný rok uvedené
vo finančnom dotazníku neboli pravdivé. Správne totiž súd prvého stupňa dospel k záveru, že strohé
poukázanie na to, že údaje týkajúce sa zisku z podnikania za posledný rok a záväzkov navrhovateľa
uvedené vo finančnom dotazníku neboli pravdivé, bolo len logickým nadviazaním na to, že na majetok
navrhovateľamalprebiehaťkonkurz;správneboloajkonštatovaniesúduprvéhostupňa,žeajzáverečné

tvrdenie odporcu v predmetnom odstúpení, podľa ktorého konkurzné konanie vedené na majetok
navrhovateľa je prejavom navrhovateľovej platobnej neschopnosti a preto by spoločnosť odporcu nebola
uzavrela s navrhovateľom poistnú zmluvu na takú vysokú poistnú sumu dosvedčuje, že odporca od
poistnej zmluvy odstúpil práve z dôvodu vedenia konkurzného konania na majetok navrhovateľa. Súdu
prvého stupňa nemožno vyčítať spôsob, akým hodnotenie listinného dôkazu o odstúpení od poistnej

zmluvy vykonal, nakoľko výsledky jeho hodnotenia zodpovedajú pravidlám logického myslenia, preto
nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Je pravdou, že odporca dostatočne určito
v odstúpení prejavil svoju vôľu od poistnej zmluvy odstúpiť, v odstúpení uviedol dôvody odstúpenia,
avšak ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, výlučne z dôvodu vedenia konkurzného konania na
majetok navrhovateľa; tento dôvod, ako sa ukázalo v dôsledku právoplatného zamietnutia návrhu na

vyhlásenie konkurzu ale nebol oprávneným dôvodom pre odstúpenie od poistnej zmluvy. Odporcom
vytýkané nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa z uvedených dôvodov neobstojí
a ním uvádzané skutočnosti v odvolaní nie sú ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu

oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť
dôvodov, ktoré odporca opakovane uvádzal vo svojom odvolaní.

Podľa odporcu mu žiadne zákonné ustanovenie neukladá uvádzať dôvod alebo dôvody odstúpenia
od poistnej zmluvy a preto aj keby neuviedol žiadny dôvod odstúpenia od poistnej zmluvy a tento by

reálne existoval, odstúpenie by bolo platné. Na podporu svojej argumentácie poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30.6.2009, v zmysle ktorého „pre odstúpenie
od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak
zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno
písomne aj ústne. Obč. zák. v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom

právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo
dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od
zmluvyneznamenáviazanosťtýmitodôvodmi.Neexistenciadôvodovodstúpeniauvedenýchvodstúpení
preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.“ Uvedené uznesenie však
vychádza z odlišného skutkového stavu a zaoberá sa v merite veci odlišnou právnou otázkou (v konaní

o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy boli v odstúpení označené ako dôvody odstúpenia
fyzický a psychický nátlak), a preto ani označené rozhodnutie ako súčasť argumentácie odporcu nie
je spôsobilé vyvolať pochybnosť o ústavnej zlučiteľnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa;
v prejednávanej veci nejde o rovnakú resp. ani o analogickú právnu a skutkovú situáciu, ktorá by siv rovnakých podmienkach v záujme právnej istoty vyžadovala rovnakú odpoveď, preto právne závery
vyslovené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku nenarúšajú dôveru v spravodlivé súdne
konanie.

V nadväznosti na uvedené je odvolací súd názoru, že aj keď § 802 ods. 1 Obč. zák. neustanovuje
priamo, aby v odstúpení bol uvedený dôvod, resp. všetky dôvody odstúpenia, odkaz na § 793 Obč.
zák. a teda možnosť poistiteľa odstúpiť od poistnej zmluvy pri vedomom porušení povinností pravdivo
a úplne odpovedať na všetky písomné otázky týkajúce sa dojednávaného poistenia predpokladá, že

odstúpiť možno len z konkrétnych dôvodov, ktoré musia byť preskúmateľné; odstúpenie od zmluvy podľa
§ 802 ods. 1 Obč. zák. je tak obligatórne kauzálnym právnym úkonom. Uvedenie dôvodu odstúpenia
je imanentnou súčasťou jednostranného odstúpenia od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Obč.
zák. a bez jeho uvedenia nie je možné pokladať toto odstúpenie za právne perfektné. Špecifikácia
dôvodov odstúpenia od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. je dôležitá pre následné
vymedzenie predmetu konania pred súdom pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na platné

odstúpenie od zmluvy. Predmetom súdneho prieskumu sa tak stávajú iba tie (tvrdené) dôvody na
odstúpenie od poistnej zmluvy, ktorých neexistenciou poistník (poistený, resp. navrhovateľ) odôvodňuje
opodstatnenosť svojho nároku na určenie neplatnosti odstúpenia od poistnej zmluvy. Odvolací súd ďalej
na tomto mieste zdôrazňuje, že skutočnosti tvoriace skutkový základ vedomého porušenia povinnosti
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia

(ktoré predstavujú niektorý zo skutočne existujúceho dôvodu na platné odstúpenie od poistnej zmluvy)
musia korešpondovať s jednoznačne uvedenými dôvodmi v písomnom odstúpení od poistnej zmluvy,
ktoré nemôžu byť pozmeňované a ľubovoľne modifikované podľa (aktuálnych) potrieb poistiteľa aj
vo vzťahu k možnosti posúdenia zachovania trojmesačnej prekluzívnej lehoty, v ktorej poistiteľ môže
odstúpiť od zmluvy, pre každý jeden konkrétny dôvod odstúpenia od poistnej zmluvy. Nepostačuje preto,

ak za súčasnej existencie niektorého z dôvodov odstúpenia (vedomé porušene povinnosti odpovedať
pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia) poistiteľ
uvedie, že odstupuje od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Obč. zák., ale dôvod odstúpenia kauzálne
nekonkretizuje.

Odporca v odvolaní namietal proti takému postupu v konaní, ktorým bol zmenený pôvodný
rozsudok súdu prvého stupňa na základe právneho názoru odvolacieho súdu (nesprávneho a
neodôvodneného) v zmysle § 226 O.s.p. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že v prípade
zrušenia rozhodnutia odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je právny
názor najvýznamnejšou časťou rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho úlohou je usmernenie súdu prvého

stupňa v ďalšom konaní, ktoré by sa už nemalo skončiť rozhodnutím napadnuteľným a zrušiteľným v
novom odvolacom konaní. Odvolací súd v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vyloží svoj právny názor
na predmet konania, ktorého podstata spočíva vo výklade a použití právnej normy, pod ktorú treba
subsumovať skutkový stav, ktorý bol dosiaľ zistený, prípadne bude doplnený v ďalšom dokazovaní, za
predpokladu, že sa podstatne nezmenia okolnosti, ktoré určovali obsah právneho názoru odvolacieho

súdu. Právnym názorom nie je celé odôvodnenie rozhodnutia vyššieho orgánu, ale iba tá časť
odôvodnenia, ktorá je priamo vo vzťahu k riešeniu konkrétnej právnej veci a v dôsledku toho i k zrušeniu
pôvodného rozhodnutia (R 68/1971). Z právneho názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu v
Bratislave č.k. 6Co/351/2010-336 zo dňa 28.2.2011 je zrejmé, v čom spočívalo naplnenie zrušovacích
dôvodov, hlavne v čom spočívala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej a naň

nadväzujúce nedostatky jeho skutkových záverov a prečo bolo jeho právne posúdenie veci chybné.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zreteľne uviedol,
z akého právneho názoru vychádzal. Základom jeho zrušovacieho uznesenia bolo konštatovanie, že
po skutkovej stránke odporca odstúpenie od poistnej zmluvy odôvodnil tým, že navrhovateľ mu v čase
uzavierania poistnej zmluvy neoznámil, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4K 199/97 zo dňa

14.4.1999 vyhlásil na jeho majetok konkurz a že dopad tejto skutočnosti spôsobuje, že údaje uvedené
vo finančnom dotazníku týkajúce sa zisku navrhovateľa z podnikania za posledný rok, t. j. za rok 1998
(3.000.000,-Sk),azáväzkovnavrhovateľa(2.400.000,-Sk)nebolipravdivé.Malzato,žeibatentodôvod
odstúpenia od poistnej zmluvy je právne relevantný a iba ním sa teda mal súd prvého stupňa zaoberať.
S poukazom na vyššie uvedené bol preto správny postup súdu prvého stupňa, ktorý viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu zameral pozornosť na zistenie, či odstúpenie od predmetnej poistnej zmluvy
je z hľadiska dôvodov v ňom uvedených platným právnym úkonom a teda či navrhovateľ v zmysle
§ 793 ods. 1 Obč. zák. skutočne vedome porušil povinností pravdivo a úplne odpovedať na všetky
písomné otázky týkajúce sa dojednávaného poistenia. Záverom odvolací súd už len poznamenáva,že pokiaľ usmernenie súdu prvého stupňa odvolacím súdom v ďalšom konaní sleduje účel, aby v
novom odvolacom konaní nebolo meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa z rovnakých dôvodov
opätovnezrušené,bolopotrebnézapostupsúduprvéhostupňanevykazujúcizbytočnéprieťahyvkonaní

považovať len taký, ktorým rešpektoval právny názor odvolacieho súdu vzťahujúci sa na jeho ďalší
postup; pokiaľ odporca namietal nesprávny a neodôvodnený právny názor vyslovený odvolacím súdom
v jeho odôvodnení, ktoré považoval za svojvoľné, arbitrárne a neodôvodnené je potrebné uviesť, že
ide o jeho subjektívne hodnotenie veci; odvolací súd pripomína, že reálne uplatnenie a garantovanie
základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo účastníka na úspech v konaní, ale ani

nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov,ktorýpredpokladáúčastníkkonania.Procesnýpostojúčastníkakonaniazásadnenemôžebez
ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010-12). S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že námietky odporcu uplatnené v odvolaní sú nedôvodné;
súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými

argumentmi. Napadnutý rozsudok odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., pričom
odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z
tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov

odvolacieho konania 80,63 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, vyčíslených v zmysle vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013; za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd z
10.4.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v znení účinnom do 30.6.2013) priznal 58,69 eura (uplatneného
podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.) a režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 66,32 eura, s 20 %
DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 14,31 eura; celkové trovy právneho zastúpenia 80,63 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.