Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209036
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114209036.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom H. P. XX, C., proti odporcom: v 1. rade: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
7, T. - K., v 2. rade: K. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 7, T. - K., zastúpený kolíznym opatrovníkom:
M. práce, sociálnych vecí a rodiny T., J. D. 4, T., o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 369,02 eura v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 30,- eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca
s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného uhradenia dlhu na účet Okresného súdu
Trnava, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.03.2014, doručeným súdu dňa 28.03.2014, posudzujúc ho podľa
jeho obsahu, domáhal, aby súd určil, že nie je otcom maloletého odporcu v 2. rade.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pričom za trvania

manželstvasamatkedňaXX.XX.XXXXnarodilomaloletédieťa-odporcav2.rade.Manželstvosmatkou
trvá (pozn. súdu: v čase podania návrhu), avšak XX.XX.XXXX podal návrh na rozvod manželstva a
konanie je vedené pod sp.zn. XXP/XX/XXXX. Nakoľko sa maloletý narodil za trvania manželstva s
matkou, je ako otec maloletého evidovaný navrhovateľ. S matkou však v čase, kedy mal byť maloletý
splodený, nežili riadnym manželským životom a navrhovateľ má za to, že maloletého nesplodil. Návrh
podáva v zákonom stanovenej lehote, t.j. najneskôr do troch rokov, od kedy sa dozvedel o narodení
maloletého a táto nemôže uplynúť skôr ako XX.XX.XXXX. Podľa navrhovateľa je v zmysle § 87 ods. 1

Zákona o rodine vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa.

Odporkyni v 1. rade bol návrh doručený dňa 13.11.2014, k tomuto sa písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 26.03.2014, znaleckým posudkom
č. 19/2015, ako aj ostatným obsahom spisu, a obsahom spisu sp.zn. 20P/182/2013, z neho najmä
rozsudkom č.k. 20P/182/2013-43 zo dňa 04.08.2014, keď na poslednom pojednávaní pojednával v

neprítomnosti odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade, v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:Podľa rodného listu odporcu v 2. rade zapísaného v knihe narodení matričného úradu T. zväzok XXX,
ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX sa odporca v 2. rade narodil dňa XX.XX.XXXX v T. a ako jeho otec
je zapísaný navrhovateľ a ako matka odporkyňa v 2. rade.

Podľa sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu T. zväzok XX, ročník XXXX,
strana XXX, por.č. XXX, navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v T..

Podľa znaleckého posudku z odboru genetiky č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vypracovala

súdom ustanovená znalkyňa z odboru Z., odvetvie O. A. - W.. E. F., N.., na základe vykonaného
dokazovania metódou analýzy A. zúčastnených osôb, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov
v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade za prakticky
dokázané, nakoľko pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade má číselnú
hodnotu 99,999999%.

Navrhovateľ pri výsluchu účastníka na prvom pojednávaní uviedol, že XX.XX.XXXX nastúpil do výkonu
trestu, kde bol do roku XXXX, po celý čas výkonu trestu bol v Q.. Pred tým ako nastúpil do výkonu
trestu, žil s odporkyňou v spoločnej domácnosti, žili aj intímne, mali pravidelný pohlavný styk. Ešte pred
nástupom do výkonu trestu vyhodil odporkyňu z domácnosti, odišla do H., kde mala frajera a s ním žila.
Dostalo sa mu do uší, že by maloletý nemal byť jeho. Preto trvá na tom, aby súd určil, že nie je otcom

dieťaťa. Podľa neho otcom maloletého by mohol byť buď D. N. alebo C. O.. V spoločnej domácnosti s
odporkyňou žili asi od rokov XXXX do roku XXXX do času nástupu do výkonu trestu. Navrhovateľ počas
ich spolužitia vyhodil manželku z domácnosti asi na dva dni alebo viac, nevie však presne uviesť, v
ktorom to bolo období. Ďalej navrhovateľ uviedol, že pracuje brigádne na verejnoprospešné práce, jeho
príjem je 80,- eur mesačne, iné príjmy nemá. V prípade, že by bol zaviazaný na náhradu trov štátu, túto

by bol schopný splácať v splátkach vo výške 30,- eur mesačne.

Odporkyňa v 1. rade pri výsluchu účastníka na prvom pojednávaní uviedla, že trvá na tom, že otcom
maloletého je navrhovateľ. Ona sa počas obdobia od roku XXXX do roku XXXX pohlavne nestýkala s
nikým iným okrem navrhovateľa. Nepripúšťa, že by otcom maloletého mohla byť niektorá z osôb, ktoré

spomínal navrhovateľ, s nimi pohlavný styk nemala.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na poslednom pojednávaní uviedla, že odporúča navrhované
zapretie otcovstva zamietnuť, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ je
otcom maloletého dieťaťa. Dáva do pozornosti, že predbežným opatrením č.k. 16PPOm/1/2015-6 zo

dňa 21.10.2015 bol maloletý zverený do starostlivosti A. A. v T..

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za
otca manžel matky.

Podľa § 87 ods. 1 ZR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva
a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo
zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 ZR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive,
a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Náš právny poriadok, ktorý zakladá určovanie otcovstva na domnienkach, v záujme súladu medzi
otcovstvom biologickým a právnym poskytuje možnosť, aby domnienka založená na zovšeobecnenom

predpoklade mohla byť vyvrátená v prípade, keď dotknuté subjekty disponujú poznatkom, že na základe
domnienky ustálené právne otcovstvo sa nezakladá na pokrvnom základe. Procesne sa táto konštrukcia
premieta do inštitútu zapretia otcovstva.

Podľa prvej domnienky otcovstvo svedčí manželovi matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia

manželstva do uplynutia tristo dní po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, bez ohľadu
na to, či prípadne po uvedenej dobe bolo manželstvo rozvedené, prípadne vyhlásené za neplatné.V konaní bolo preukázané, že počas manželstva navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, uzavretého sa
narodil maloletý odporca v 2. rade. Zákonná domnienka otcovstva voči nemu podľa § 87 ods. 1 ZR teda
svedčí navrhovateľovi. Znaleckým dokazovaním bolo v konaní preukázané, že otcovstvo navrhovateľa

voči odporcovi v 2. rade treba považovať za prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti
otcovstva je 99,999999%. Vzhľadom na uvedené súd návrh na zapretie otcovstva ako nedôvodný
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP súd tak,
že v konaní úspešným odporcom právo na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko si toto
právo v konaní neuplatnili a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Podľa § 151 ods. 6 OSP, o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Aj pre rozhodovanie o náhrade trov štátu v zmysle § 148 OSP v zásade platia tie isté kritéria ako pri

rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov. Rozhodujúci je výsledok vo veci samej, to znamená,
že trovy štátu by v zásade mal nahradiť neúspešný účastník konania. Pri rozhodovaní o trovách štátu
súd teda vychádzal z toho, že štát má voči navrhovateľovi ako v konaní neúspešnému účastníkovi právo
na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny za vypracovanie znaleckého posudku,
pričom odmena vo výške 469,02 eura bola znalkyni poukázaná v sume 100,- eur z preddavku zloženého

navrhovateľom a v sume 369,02 eura z finančných prostriedkov štátu. Vzhľadom na uvedené súd
zaviazal navrhovateľa k náhrade trov štátu vo výške 369,02 eura, pričom s prihliadnutím na nízky príjem
navrhovateľa a jeho požiadavku zaplatiť trovy štátu v splátkach, mu súd splácanie v splátkach povolil, a
síce po 30,00 eur mesačne za podmienky, že sa nedostane do omeškania so žiadnou splátkou.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave; odvolanie podané
navrhovateľom a kolíznym opatrovníkom by však nebolo právne účinné, nakoľko sa títo práva podať
odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.