Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210216557
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4210216557.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska
cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpený Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova
13, proti odporcovi: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. XXX, o zaplatenie 3.250,68 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 09. 2013
č.k. 6C/40/2011-199, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, okrem jeho prisudzujúcej časti, z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 693,43
eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.464,30 eura od 02. 09. 2008 do zaplatenia a
to všetko do 90 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň

určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. UZF/07/93784 v článku 3 v
poslednom odseku takto: „v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich
zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania“ je neprijateľná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku V bod
5 vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere č.
UZF/07/93784 nasledovne: „dlžník sa zaväzuje zaplatiť pri podpise zmluvy poplatok za uzatvorenie

zmluvy vo výške uvedenej v zmluve a v samotnej faktúre“ je neprijateľná. Súd určil, že zmluvná
podmienka uvedená v článku VII odsek 2 č. vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú
techniku k zmluve o spotrebnom úvere UZF/07/93784 nasledovne: „v prípade ak nastane ktorýkoľvek
prípad predčasnej splatnosti úveru v zmysle odseku 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať ktorékoľvek
z nasledovných opatrení resp. ich kombináciu
a)písomnýmoznámenímdoručenýmdlžníkoviurčiťpredčasnúsplatnosťceléhoalebočastispotrebného

úveru, v takomto prípade je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať, aby mu zaplatil:
- všetky doposiaľ nezaplatené splátky spotrebného úveru,
- zmluvné pokuty vzniknuté podľa zmluvy,
- všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,
- všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v prípade realizácie zabezpečení spotrebného úveru,
- náhrada všetkých škôd, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného

úveru,
- ostatné pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,
- poplatok za administráciu predčasnej splatnosti spotrebného úveru. Výška poplatku je rovnaká
ako výška poplatku za predčasné splatenie spotrebného úveru uvedená v sadzobníku poplatkov“ je
neprijateľná. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Tiež, vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
v znení účinnom do 31. 12. 2007, čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako i ust. § 1 ods. 1, 3, § 2, § 4 ods. 1-8 zák. č. 258/2001

Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2007. Konštatoval, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o spotrebnom
úvere č. ÚZF/07/93784, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebný úver v sume 120.000,-
Sk na zakúpenie ojazdeného motorového vozidla zn. E. N. čiernej farby, ktorý sa odporca zaviazal
zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach po 6.371,60 Sk počnúc dňom 05. 10. 2007, pri dohodnutej ročnej
percentuálnej miere nákladov 34,3 %, pričom z predpisu splátok k zmluve vyplýva, že splátky mali byť

vykonané vždy do 14. dňa v mesiaci s dňom poslednej splátky dňa 14. 09. 2010 a výškou úroku z úveru
v sume 57. 785,-Sk. Majúc za to, že uvedená zmluva obsahuje podstatné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy podľa zák. č. 258/2001 Z.z. a že dohodnutý úrok je súladný s týmto zákonom s ohľadom
na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený vo veci, zmluvu uzatvorenú účastníkmi konania označil
za platný právny úkon. Následne jej obsah podrobil súdnej kontrole z pohľadu ochrany spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a v tejto súvislosti poukázal na to, že znaky neprijateľnej

zmluvnej podmienky napĺňa predovšetkým podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je
neurčitá alebo je v rozpore s ustanoveniami zákona, ako aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa a plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa. Dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v čl. V bod 5 vo Všeobecných
zmluvných podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere, podľa ktorej dlžník sa

zaväzuje zaplatiť pri podpise zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške uvedenej v zmluve a
v samotnej faktúre, je neprijateľná, pretože jednoznačne bezdôvodne finančne zaťažuje spotrebiteľa,
keď dodávateľ za svoju službu môže žiadať len zaplatenie ceny tejto služby, čo v konkrétnom prípade
je úrok za poskytnutý úver, ale dodávateľ nemôže žiadať ďalšie plnenia a to poplatok za uzatvorenie
zmluvy. Rovnako tak za neprijateľnú považoval zmluvnú podmienku v čl. 3 v poslednom odseku, podľa

ktorej v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká
veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania, nakoľko táto neprimerane zaťažuje spotrebiteľa a tým do právneho vzťahu vnáša
značnú nerovnováhu v jeho neprospech, keďže za rok by dodávateľ mohol od odporcu žiadať 73 % z
každej sumy, s ktorou odporca je v omeškaní. Taktiež podľa jeho názoru zmluvná podmienka uvedená

v čl. VII ods. 2 zmluvných podmienok, na základe ktorej v prípade, ak nastane ktorýkoľvek prípad
predčasnej splatnosti úveru v zmysle ods. 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať ktorékoľvek s tam
uvedených opatrení, resp. ich kombináciu, je neprijateľná pre jej neurčitosť a spotrebiteľovi neposkytuje
zreteľný prehľad o materiálnom dopade týchto prípadných opatrení veriteľa. V tejto súvislosti uviedol,
že faktická nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu pozíciu a

úroveň informovanosti, vyplýva aj z toho, že spotrebiteľ s obchodnými podmienkami dodávateľa má
možnosť sa oboznámiť len v krátkom časovom priestore, dodávateľ tieto podmienky vopred vypracuje
a spotrebiteľovi ich predloží na podpísanie. Následne po určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
ustálil, že nárok navrhovateľa je dôvodný len čiastočne a to o zaplatenie neuhradených splátok v sume
25.486,-Sk (845,98 eura) a o zaplatenie zostatku úveru v sume 106.161,20 Sk (3.523,90 eura) a teda v

úhrnnej sume 4.369,88 eura. Po odpočítaní výťažku z predaja motorového vozidla v sume 84.033,60 Sk
(2.789,40 eura), ako aj poplatku za uzavretie zmluvy v sume 3.500,-Sk (116,17 eura), potom dlh odporcu
voči navrhovateľovi predstavuje sumu 1.464,30 eura a po zohľadnení už právoplatne navrhovateľovi
priznanej sumy 770,87 eura z tohto titulu dlh odporcu voči navrhovateľovi činí sumu 693,43 eura, v
ktorej časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol poukazujúc na určenie

neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok, ktoré sú absolútne neplatné a z ktorých navrhovateľ
si nemôže uplatňovať žiadne právo. Navrhovateľovi tiež priznal úrok z omeškania v súlade s ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do
01. 01. 2009 a to z priznanej pohľadávky odo dňa 02. 09. 2008, kedy sa odporca dostal do omeškania
s plnením peňažného dlhu. Zároveň vyslovil opierajúc sa o ust. § 151 ods. 3 OSP, že o trovách konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, okrem jeho prisudzujúcej
časti a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam pre neúplné zistenie skutkového stavu veci, nevykonania navrhnutých dôkazov,
čo predstavuje vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. Výrokovú časť rozsudku, kde
súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere v čl. III
v poslednom odseku, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkovvyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2
% dlžnej čiastky za každý deň omeškania, je neprijateľná, označil za zmätočnú a nepreskúmateľnú.
V tejto súvislosti uviedol, že súd tak označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v

poslednom odseku čl. III úverovej zmluvy, i keď mal zrejme na mysli ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré
obsahuje dohodu zmluvných strán o zmene obsahu všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú
techniku (ďalej len „VZP“) a to konkrétne zmenu znenia ustanovenia čl. XII bod 1 VZP, ktorým došlo k
zmene ustanovenia čl. XII bod 1 VZP. Jeho postup tak nebol správny, pretože v čl. III žiadna zmluvná
podmienka dohodnutá nie je a naviac samotnú dohodu zmluvných strán o zmene obsahu VZP nie

je možné označiť za neprijateľnú podmienku, keďže nie je spôsobilá zakotviť značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa nestotožnil
ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, že zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože táto je sankciou za porušenie podmienok stanovených zmluvou a jej funkcia nie len sankčná, ale
aj preventívna. Naviac zmluvná pokuta nebola časovo neobmedzená, ale viazaná iba na čas omeškania
odporcu, teda na čas porušenia zmluvnej povinnosti a ani jej výška v sadzbe 0,2 % denne z dlžnej

sumy vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku nie je neprimeraná, keď nárast tejto výšky
závisel od konania odporcu, ktorý si svoju povinnosť zanedbal a svojim omisívnym správaním si privodil
uplatnenie sankcie za porušenie povinnosti uhrádzať splátky riadne a včas. Nestotožnil sa ani s určením
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, podľa ktorej dlžník sa zaväzuje zaplatiť pri podpise zmluvy poplatok
za uzatvorenie zmluvy vo výške uvedenej v zmluve a v samotnej faktúre a s dôvodmi uvádzanými

prvostupňovými súdom v tomto smere. Opierajúc sa o ust. § 2 písm. e/ a § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. dňa 05. 09.
2007 argumentoval, že právna úprava nevylučovala a v súčasnej dobe nevylučuje možnosť uplatnenia
si poplatku za uzatvorenie úverovej zmluvy, ale s jej uplatnením výslovne počíta, pričom poplatok za
uzatvorenie zmluvy tvorí súčasť všetkých nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Mal za to, že poplatok za uzatvorenie zmluvy môže od odporcu požadovať, pretože bol v úverovej
zmluve riadne uvedený. Pre úplnosť dodal, že predmetom tohto konania nebolo zaplatenie poplatku za
uzatvorenie úverovej zmluvy a hoci súd prvého stupňa nevykonal žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, či k
zaplateniu poplatku došlo, napriek tomu sumu tomuto poplatku zodpovedajúcu bez ďalšieho odpočítal
od uplatneného nároku. Za zmätočný a nepreskúmateľný považoval i 4 odsek výrokovej časti rozsudku,

ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII odsek 2 VZP je neprijateľná pre
neurčitosť a neposkytnutie spotrebiteľovi zreteľného prehľadu o materiálnom dopade týchto prípadných
opatrení. Podľa jeho názoru takéto zdôvodnenie je nedostatočné a nepresvedčivé, pretože z neho
nie je zrejmé ako uvedený dôvod súvisí s právom navrhovateľa ako veriteľa v stanovených prípadoch
určiť predčasnú splatnosť úveru, keď samotný právny úkon určenia predčasnej splatnosti nespôsobuje

žiaden materiálny dopad na odporcu ako dlžníka. Naviac následkom určenia celého čl. VII odsek 2
písm. a) VZP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj nemožnosť určenia predčasnej splatnosti
úveru navrhovateľom. Rovnako tak neobstojí argument súdu o jeho neurčitosti, nakoľko VZP pomerne
podrobne upravujú aj jednotlivé nároky, ktoré môže navrhovateľ ako veriteľ od odporcu ako dlžníka
požadovať v súvislosti s určením predčasnej splatnosti úveru, pričom z právnych predpisov aj bez

výslovnej úpravy obsiahnutej v uvedenom článku VZP vyplýva, že veriteľ sa môže od dlžníka domáhať
zaplatenia doposiaľ neuhradených, t.j. splatných splátok, zmluvných pokút, náhrady škody a podobne.
Okrem toho zmluvné strany sa v prípade určenia predčasnej splatnosti úveru dohodli aj na úhrade
nákladov a iných pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vznikli v súvislosti s predčasnou splatnosťou
úveru, pričom je logické, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo vzhľadom na ich povahu možné

definovať ich presný výpočet. Súdom prvého stupňa vyslovený právny názor o neprijateľnosti celého
článku VII odsek 2 písm. a) VZP považoval za nepochopiteľný aj z dôvodu, že v tomto si veriteľ na
základe predčasnej splatnosti úveru nárokuje i zaplatenie nezaplatených splátok spotrebného úveru
ako základnej povinnosti dlžníka, prípadne zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si uplatňuje ako sankciu
za porušenie povinnosti alebo náhrady škôd, resp. nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s realizáciou

zabezpečenia spotrebného úveru, pričom je nepochybné, že práve tento nesprávny záver súdu prvého
stupňa mal rozhodujúci vplyv na celkový výsledok sporu. Konštatoval tiež, že pokiaľ v odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom spočíva v
úrovni informovanosti, pretože spotrebiteľ má krátky časový priestor na oboznámenie sa s obchodnými
podmienkami, nie je to dôvodom na to, aby spotrebiteľovi zanikla povinnosť splniť svoj dlh voči

dodávateľovi. Uzavrel preto, že z obsahu čl. VII odsek 2 VZP presne vyplýva, aké opatrenia môže veriteľ
vykonať a čo presne môže od dlžníka žiadať a teda ustanovenie tohto článku nemožno považovať za
neurčité. Za situácie, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil uvedené ustanovenia úverovej zmluvyako neprijateľné podmienky, jeho rozhodnutie i v časti, ktorou čiastočne zamietol nárok, je nesprávne,
pretože je založené na nesprávnych a neodôvodnených výpočtoch.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa na odvolacom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného navrhovateľa a
odporcu (§ 101 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v odvolaním

napadnutých častiach zrušiť (okrem jeho prisudzujúcej časti) podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP.

V danej veci bolo konanie začaté na návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby odporcovi bola uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 3.250,68 eura so 14,25 % úrokom z omeškania od 02. 09. 2008 do
zaplatenia z titulu porušenia povinnosti odporcom vyplývajúcim mu zo zmluvy o spotrebnom úvere
uzatvorenej účastníkmi konania dňa 05. 09. 2007 pod č. UZF/07/93784. Rozsudkom Okresného súdu

Komárno zo dňa 16. 09. 2011 č.k. 6C/40/2011-72 bola navrhovateľovi z tohto titulu priznaná už suma
770,87 eura a teraz preskúmavaným rozsudkom suma 693,43 eura a 8,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 1.464,30 eura od 02. 09. 2008 do zaplatenia, pretože v tejto časti žiaden z účastníkov
konania odvolanie voči rozsudku nepodal. Predmetom tohto odvolacieho konania je preto len odvolaním
navrhovateľa napadnutá zamietajúca časť rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúca sa zaplatenia istiny

1.786,38 eura a úroku z omeškania v časti prevyšujúcej priznaný 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
1.464,30 eura od 02. 09. 2008 do zaplatenia, ako i výrokové časti, ktorými súd určil neprijateľnosť v
petite citovaných zmluvných podmienok.

V súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie prvostupňového súdu po tom, čo jeho predchádzajúci

rozsudok zo dňa 16. 09. 2011 č.k. 6C/40/2011-72 bol v jeho zamietajúcej časti uznesením Krajského
súdu v Nitre zo dňa 13. 09. 2012 č.k. 25Co/196/2012-105 zrušený pre jeho nepreskúmateľnosť,
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí popísal skutkové zistenia zo spisu vyplývajúce
a poskytol podrobný teoreticko-právny výklad právnej úpravy dopadajúci na vzťahy vyplývajúce zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej navrhovateľ i v tomto konaní uplatnený nárok vyvodzuje.
Rovnako tak ozrejmil i otázku vady konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nakoľko odvolací súd na
týchto svojich záveroch naďalej zotrváva, pretože niet dôvodu sa od nich odchýliť ani v tomto odvolacom
konaní, tieto duplicitne opakovať nebude a v ďalšom na ne len ako na stále platné poukazuje.

Týmito závermi odvolacieho súdu sa však súd prvého stupňa v ďalšom konaní nielenže dôsledne
neriadil, ale odôvodnenie napadnutého rozsudku opätovne nespĺňa limity riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné považovať za
súladný s ust. § 157 ods. 2 OSP. Dôvodne preto navrhovateľ poukazuje na jeho nepreskúmateľnosť.

V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť i na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa
ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. O
takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, keď súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku

nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, najmä
v súvislosti s jeho záverom o nutnosti zamietnutia návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti a v časti určenia
neprijateľnosti citovaných zmluvných podmienok. Je tomu tak z nasledovných dôvodov.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal
z jeho špecifikácie predloženej navrhovateľom dňa 27. 05. 2011, podľa ktorej žalovaná suma pozostáva

z nároku na náhradu škody vo výške 29.500,-Sk (979,22 eura) podľa čl. VII ods. 2 VZP, škody zo
zákonnéhopoisteniavovýške1.869,-Sk(62,03eura)podľačl.VIIods.2VZP,úrokuzozostatkuúveruvo
výške 1.105,20 Sk (36,68 eura) podľa čl. VII ods. 2 VZP, zmluvnej pokuty vo výške 17.842,20 Sk (592,25
eura) podľa čl. XII ods. 6 VZP, neuhradených splátok vo výške 25.486,-Sk (845,98 eura) a zostatku úveru
vo výške 106.161,20 Sk (3.523,90 eura), od čoho je potrebné odčítať výťažok z predaja motorového

vozidla vo výške 84.033,60 Sk (2.789,40 eura). Po tom, čo dospel k záveru o platnosti Zmluvy o
spotrebnom úvere č. ÚZF/07/93784, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 05. 09. 2007 túto ako zmluvu
spotrebiteľskú podrobil súdnej kontrole prijateľnosti jej zmluvných podmienok a vyslovil neprijateľnosť
zmluvných podmienok uvedených vo výrokovej časti rozsudku. Následne ustálil, že návrh je podanýdôvodne len v časti zaplatenia neuhradených splátok a zostatku úveru, spolu v sume 4.369,88 eura,
od ktorej odpočítal výťažok z predaja vozidla, poplatok za uzavretie zmluvy a plnenie už navrhovateľovi
prisúdené skorším právoplatným rozsudkom, a preto návrh považoval za dôvodný v časti, týkajúcej

sa istiny 693,43 eura. Vo zvyšku návrh zamietol s poukazom na určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ktoré sú tak absolútne neplatné a navrhovateľ si z nich nemôže uplatniť žiadne právo.
Argumentáciu prvostupňového súdu, o ktorú oprel v odôvodnení rozsudku svoje závery o neprijateľnosti
ním označených zmluvných podmienok, však nemožno považovať za postačujúcu, najmä s ohľadom na
námietky navrhovateľa uvádzané v tomto smere v jeho odvolaní. Predovšetkým vo vzťahu k zmluvnej

podmienke uvedenej v čl. VII ods. 2 VZP, ktorú súd prvého stupňa bez bližšieho zdôvodnenia označil
za „neurčitú a neposkytujúcu spotrebiteľovi zreteľný prehľad o materiálnom dopade týchto prípadných
opatrení navrhovateľa.“ Obdobne i v prípade ďalších dvoch neprijateľných zmluvných podmienok nedal
odpoveďnatvrdenianavrhovateľa,týkajúcesaneexistenciezmluvnejpodmienkyvčl.IIIúverovejzmluvy
a možnosti uplatnenia si poplatku za uzatvorenie úverovej zmluvy v nadväznosti na právnu úpravu
dopadajúcu na daný prípad. Za danej situácie, keď nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa

spravoval, potom i jeho závery plynúce z neprijateľnosti zmluvných podmienok je potrebné považovať
za predčasné.

Okrem toho odôvodnenie rozsudku neobsahuje ani žiadne argumentačné tvrdenia, z ktorých súd
prvého stupňa vyvodil opodstatnenosť návrhu navrhovateľa na zaplatenie neuhradených splátok a

zostatku úveru a ako dospel k ich výške, pričom správne ustálenie výšky celkového dlhu odporcu voči
navrhovateľovi má prvoradý význam pre posúdenie návrhu navrhovateľa i v zostávajúcej časti. V tejto
súvislostiodvolacísúdpoznamenáva,žežiadenzúčastníkovkonanianespochybnil,žesporomdotknutá
zmluva o spotrebnom úvere bola uzatvorená platne, ako to mal za preukázané i súd prvého stupňa,
tento sa však mylne domnieva, že vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu musel úrok z úveru

vyjadrený v predpise splátok v sume 57.785,-Sk považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení totiž takýto právny záver nikdy nevyslovil, keď
konštatoval, že pokiaľ by po komplexnom posúdení obsahu predmetnej úverovej zmluvy v spojení s
jej neoddeliteľnými súčasťami bol dôvodný záver, že v nej absentuje uvedenie úroku, táto okolnosť
nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok (st. 9

uznesenia zo dňa 13. 09. 2012 č.k. 25Co/196/2012-105). Súd prvého stupňa pre nesprávny výklad
názoru odvolacieho súdu sa však vecou z tohto hľadiska nezaoberal. Učinil tak napriek tomu, že v
predmetnej zmluve o spotrebnom úvere, vychádzajúc z jej obsahu, preukázateľne úrok uvedený nie
je, predpis splátok k zmluve o spotrebnom úvere, v ktorom už bol úrok vyčíslený sumou 57.786,-Sk
bol vyhotovený až dňa 14. 09. 2007, t.j. 9 dní po uzatvorení zmluvy o spotrebnom úvere a nie je

odporcom podpísaný, hoci podľa čl. IV, bod 1 písm. e) VZP veriteľ poskytne spotrebný úver po riadnom
uzatvorení zmluvy a splnení podmienky, okrem iného i akceptovania predpisu splátok jeho podpisom
zo strany dlžníka.“ Zostáva tak prvotne posúdiť, či predpis splátok tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
spotrebnom úvere a následne potom otázku, či sú naplnené podmienky pre aplikáciu § 4 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

I napriek tomu, že súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP,
ktoré zistenie samo o sebe musí viesť k zrušeniu jeho rozhodnutia v odvolaním napadnutých častiach,
odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa pôvodného znenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), čo neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Uvedené znenie tak
nekládlo podmienku, že majú byť vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne tak, ako to upravuje znenie
druhej vety § 53 ods. 1 OZ po prijatí zák. č. 575/2009 Z.z. s účinnosťou od 01. 03. 2010, čím sa otvorila
cesta pre širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa. Napriek tomu nemožno opomenúť aj dovtedy platné ust. §

37ods.1OZ,žeakjeznenieakejkoľvekzmluvyneurčité,nejasnéalebonezrozumiteľné,spôsobujetojej
neplatnosť. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak
nejednoznačný, a tým i neurčitý je jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a
preklenúť ani výkladom v zmysle § 35 OZ. Neurčitosť prejavu treba odlišovať od jeho nezrozumiteľnosti,
ktorú možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke, pričom neurčitosť prejavu sa týka jeho

obsahovej stránky. Vo svetle týchto hľadísk je preto potrebné posudzovať i (ne)prijateľnosť zmluvnej
podmienky obsiahnutej v čl. VII ods. 2 VZP, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje prevažnú väčšinu dielčich
nárokov a to i v nadväznosti na ust. § 53 ods. 4 a 10 OZ. Námietky navrhovateľa spochybňujúce
správnosť záveru súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. VII ods. 2VZP nepostrádajú vnútornú logiku a presvedčivosť, a preto sa s nimi bude musieť súd prvého stupňa v
ďalšomkonanídôsledneapodrobnevysporiadať.Vprípade,akdospejekzáveru,ženejdeoneprijateľnú
zmluvnú podmienku, následne, ako to avizoval odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom

uznesení, posúdi dôvodnosť navrhovateľom požadovaných plnení, a to každého z nich jednotlivo, z
hľadiska ich právneho základu a uplatnenej výšky. V tejto súvislosti neopomenie vyhodnotiť i Zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 07/93784/ZPVP, uzatvorenú účastníkmi konania dňa
05. 09. 2007, poistné zmluvy v spise obsiahnuté, ako i ďalšie listinné dôkazy, ktorými doposiaľ nevykonal
dokazovanie zákonu zodpovedajúcim spôsobom. V potrebnom rozsahu tiež dokazovanie doplní, najmä

na ustálenie výšky dlhu v súvislosti s požadovanou škodou, poistným a zostatkom úveru.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, okrem jeho
vyhovujúcej časti, podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa opätovne rozhodne o doposiaľ nepriznanom nároku navrhovateľa
uplatnenom v tomto konaní so splnením si povinnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia v intenciách

§ 157 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.