Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113212238
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113212238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705,
zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: K.
Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U. - Y. J., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D. R.,
zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie zmenkovej istiny 775,27 eur s prísl. a
odmeny, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/387/2013-42
zo dňa 25.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1
CbZm/387/2013-42 zo dňa 25.11.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 775,27 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 29.10.2015 a zmenkovú odmenu 2,58 eur, vo
zvyšku návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie
zmenkovej sumy 775,27 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 775,27 eur od 10.09.2010 do
zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 775,27 eur od 29.10.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,58
eur a na náhradu trov konania.

Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej
odporcom dňa 19.04.2010 na zmenkovú sumu 775,27 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 10.09.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Z prvopisu zmenky prvostupňový súd zistil, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 19.04.2010 a zaviazal
sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 775,27
eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 10.09.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou

„bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Ďalej konajúci súd uviedol, že
zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len Zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorejnie je údaj splatnosti, v zmysle čl. I.§ 76 ods. 2 Zmenkového zákona platí, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s

§ 77 ods. 1 Zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Vistazmenka sa stáva splatnou okamihom, kedy bola na
platenie predložená. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant.
Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Zmenkový zákon
výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na

vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke
koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až
do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok.
Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len
na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade,
ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery
v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či
pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie

peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine,
ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli
úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie
než 13,50 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne
prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle

§ 39 OZ za neplatnú. Keďže ide o neplatnosť absolútnu, je neplatnosťou postihnutá úroková doložka
ako celok. Neprichádza preto ani do úvahy, aby súd úrokovú sadzbu menil a sám určoval, v
akej výške má odporca úrok navrhovateľovi zaplatiť.
Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša

strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd
prvého stupňa náhradu trov nepriznal.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol, ako aj proti výroku o

nepriznaní náhrady trov konania podal včas navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci(§205ods.2písm.b/O.s.p.)arozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia,
preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez
nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol
súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o

svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na
náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto
podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore.

Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne
náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, pričom ani
z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v

zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.
Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca dobrovoľne podpísal zmenku, pričom išlo o prejav jeho
slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystaveniazmenky. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne
a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000. Navrhovateľ považoval za významný aj fakt, že súd

nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi
nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva,
že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by mohla byť postihnutá len časť presahujúca
zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči.
Kzáverusúduoindosovanízmenkypouplynutílehotynaprotestnavrhovateľuviedol,žezpredloženého

originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú
prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so
záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú

pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal
žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa
navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.
Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v

celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s

ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom
č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou
navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť,

odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v zmenkách splatných na

videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. Je nesporné, že úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku.
V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že pokiaľ zmenkový zákon alebo osobitný
predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných

ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o právnych úkonoch (ďalej len „OZ“). Preto
aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ust. § 39 OZ, najmä z pohľadu,
či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je zmenkový úrok neplatný práve z dôvodu, že sa
priečia dobrým mravom. Pri aplikácii § 41 OZ je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť
právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou, a teda aj

neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky, a keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy,
aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za oddeliteľnú je
možné považovať len úrokovú doložku ako celok s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a
jej neplatnosť nemá na zmenku žiaden vplyv. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinnýprihliadať ex offo aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej
tu nebol dôvod na vykonanie iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, je preto neopodstatnená.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v
časti zmenkového úroku 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, by bol dlžník zaviazaný na plnenie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ, keďže tento zmenkový úrok nie je možné považovať
za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti úkonu, ktorou je postihnutá úroková doložka na zmenke v celom rozsahu, preto

nie je možné na zaplatenie predmetného úroku odporcu zaviazať a súd prvého stupňa správne návrh
navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcejčastivrátane
súvisiaceho výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď
mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.