Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 25, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/218/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204747
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113204747.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody 8.574,73 eura a nemajetkovej ujmy 1.714,95 eura, t a k t o

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 21.9.2012 doručenou Okresnému súdu Senica dňa 27.9.2012 domáhal,

aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom: H. narodený X.X.XXXX
(ďalej len povinný), postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
z titulu majetkovej škody sumu 8.574,73 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.714,95 eura do

troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou,
ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním,
postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným, pričom
po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX
8863/2010.Nakoľkoexekučnýsúdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciespísanúsúdnym

exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou
žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Podľa žalobcu
bolo povinnosťou exekučného súdu, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu, v zmysle ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného
poriadku, rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.2.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 220 dní). Nesprávny úradný postup Okresného súduSenica mal spočívať jednak v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov a jednak vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok.Tentonesprávnyúradnýpostupbolpríčinoukonkrétnehonásledku,ktorýsaprejavilvznikom

materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, keď bez ďalších legálnych predpokladov
založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces, postavil sa do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom

vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Ak
všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje
činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju
právomoc od ustanovenia § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. Exekučný súd nie je súdom v zmysle §
40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku

a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Exekučný
súd svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v
časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok pre takýto postup, čím formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom
ako povinným zo zmluvy o úvere, pretože hoci existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý je však z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, na druhej
strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Podľa žalobcu je postup
exekučného súdu nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutiaoudelenípovereniapristúpilažpo
veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca
uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková
škoda v sume 8.574,73 eura predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti

dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si žalobca uplatňuje
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 1.714,95 eura, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradnýmpostupom.Nesprávnymúradnýmpostupomdošlokzmareniulegitímnehoočakávaniažalobcu,
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a žalobca mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.

Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na
podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že neexistencia akéhokoľvek
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vyvolala u žalobcu, resp.
u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; nemožnosť súdneho uplatňovania pohľadávky

a jej príslušenstva spôsobilo zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov; vyvolaná strata zisku, spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu a jeho majiteľov; nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenieveci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 1.714,95 eura, t. j. 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom.Žalobcauviedol,žepostupovalpodľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z. apísomnou

žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenej súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú

dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Uviedla, že zo žaloby nie je
zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z
dôvodu nerozhodnutia v lehote, resp. z dôvodu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.
Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené
žaloby, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16
zákonač.514/2003Z.z.samôžeprávananáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmocidomáhať
na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca

neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto
nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná
uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. K novelizovanému § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je v
dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR a skutočnosť, že sa do

formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Zo samej dikcie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.

c) a d) Exekučného poriadku. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR z 3.3.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011
sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.9.2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky v prípade rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Poukazovala tiež na to, že len samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v
konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP,
či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa z. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Všeobecný súdnemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná preto
nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní. Zo skutkových okolností uvádzaných v
niektorých žalobách žalobcu vyplýva, že k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred

marcom 2009. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote,
lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom
k uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej

lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.4.2009. Pokiaľ ide o uplatnenú materiálnu škodu, podľa žalovanej žalobca nepreukázal
existenciu škody a jeho nároky je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to
bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý

zisk a paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu
k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že jednak vychádzať z paušálnej sumy
660 eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha, pretože Ústavný súd prihliada vždy na konkrétne

okolnosti prípadu a jednak vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný,
pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto
nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie

podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených
žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by
sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný ako spoločnosť

využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu,
a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si

žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že

žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Pre nepreukázanie splnenia základných
podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalovaná považuje žalobu
za právne neopodstatnenú a žiadala, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu
trov konania.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenej súdu dňa 3.7.2013 ďalej uviedla, že
v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 jej bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie
je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná súdu predložila ňou priebežne vytvorený

zoznam žiadostí (z ktorého vyplýva, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v predmetnej
veci jej bola doručená dňa 25.9.2012 - pozn.). Žalobca žalovanej neposkytol v rámci predbežného
prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces
predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal kumulatívne
splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia uvedených

predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.Žalobca vo svojom návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Senica
a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23NcC/50/2012-20 zo dňa 14.11.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Senica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, ktorému táto napadla dňa 26.2.2013.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, keď žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnila včas zaslaným e-mailom, pojednávanie nežiadala odročiť a právny zástupca žalobcu
svoju neúčasť do začatia pojednávania neospravedlnil. Splnomocnenec žalobcu je pritom advokátska
kancelária dvoch spoločníkov - advokátov, ktorí zamestnávajú šiestich koncipientov.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa zo žalobou zo dňa 21.9.2012, oboma
vyjadreniami žalovanej zo dňa 27.6.2013, s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Senica sp.
zn. 11Er/654/2010, ako aj s obsahom ostatných listinných dôkazov a celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 11Er/654/2010 súd zistil, že oprávnený dňa
12.7.2010 u súdneho exekútora spísal do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa začalo
exekučné konanie. Dňa 24.8.2010 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: H.,
pre vymoženie pohľadávky 2.417,86 eura s príslušenstvom. Okresný súd Senica uznesením č.k.

11Er/654/2010-9 zo dňa 11.1.2011 čiastočne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku 0,25% denne, zároveň v ten istý deň poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie istiny 2.417,86 eura s príslušenstvom. Z obsahu
uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vyplýva, že dôvodom rozhodnutia exekučného
súdu bol záver, že v spotrebiteľskej zmluve účastníkov zistil neprijateľnú zmluvnú podmienku

spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré
dojednanie je vzhľadom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Následne uznesením č. k.
11Er/654/2010-21 zo dňa 20.11.2012 exekučné konanie zastavil. Proti predmetnému uzneseniu podal
oprávnený odvolanie, na základe čoho Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 5CoE/48/2013-41 zo
dňa 25.9.2013 napadnuté uznesenie potvrdil a zároveň zamietol návrhy oprávneného na prerušenie

konania. Voči rozsudku krajského súdu podal oprávnený proti výrokom o prerušení konania odvolanie a
proti potvrdzujúcemu výroku dovolanie. Ku dňu 13.1.2014 predmetná exekučná vec nebola právoplatne
skončená.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 8.574,73 eura a náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 1.714,95 eura.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej mocipri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c, d), zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení
platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného konania, (t.j. v znení účinnom do 31.5.2011) podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i) zákona č. 233/1995 Z. z. , podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa
zákon.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
začatia exekučného konania, (t.j. v znení účinnom od 1.6.2010 do 17.1.2013) Súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Senica v exekučnom konaní uvedenom vyššie. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľažalobcu spočívať jednak v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej 15- dňovej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov,
keď podľa žalobcu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby na vydanie tohto rozhodnutia s omeškaním viac ako 220 dní a jednak v tom, že exekučný súd
vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením,
že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a nevzťahuje sa ani na
rozhodnutie o poverení pre exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku a

tiež tým, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade rozhodcovského súdu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy.

Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanej a doručeným jej dňa 25.9.2012, domáhal v zmysle

§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku
na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci
rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovanou, žalobu tak súd
nepovažoval za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá

objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci

síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. V sporovom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný
opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom
opísanýmvžalobevspojitostispetitomjepotomvymedzenýzákladnárokuuplatnenéhožalobcom,ktorý

je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom
konaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a tiež tým, že vykonal úradný
postup bez splnenia zákonných predpokladov.

Žalobca tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 220 dní. Súd
zistil, že dňa 24.8.2010 doručil súdu súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, exekučný súd uznesením zo dňa 11.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
navykonanieexekúcieuznesenímčiastočnezamietolavozvyškusúdnemuexekútoroviudelilpoverenie

na vykonanie exekúcie. Súd teda o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodol v 140.
deň po doručení žiadosti a nie až po 220 dňoch ako nesprávne uvádza žalobca v žalobe.V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase začatia exekučného konania

možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že
exekučným titulom boli aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa žalobcu rozhodcovský
rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 1.6.2011.
Preto by bola takáto novela nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že

rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 1.6.2011 o zániku 15 dňovej lehoty
na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania
písomností, pre prípad neprípustnosti exekúcie. Novela č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konania
začaté pred účinnosťou tohto zákona (ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu

poverení na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu -
Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k novele ustanovenia § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku. V čase začatia predmetného exekučného konania teda lehota na vydanie

poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Exekučný súd v
danom prípade o udelení poverenia rozhodol po uplynutí 140 dní, čím však neporušil vzhľadom na
vyššie uvedené žiadnu zákonom stanovenú lehotu. Exekučný súd zároveň čiastočne žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol. Exekučný poriadok určuje
lehotu iba na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to tiež len na prípady exekučných titulov

inýchakopodľa§41ods.2písm.c)ad)Exekučnéhoporiadku.Exekučnýporiadokvšakvzneníúčinnom
v čase začatia exekučného konania neurčoval lehotu na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako pre udelenie poverenia. V prípade, ak má súd za to, že nie je
zákonnýdôvodnavydaniepoverenianavykonanieexekúcie,žiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola

určená pätnásťdňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zákonná lehota neexistuje. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V prejednávanej veci nemožno konštatovať, že nebola

dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase začatia exekučného konania, resp. v čase
podania žiadosti o udelenie poverenia na súd lehotu pre rozhodnutie ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) neurčoval, rovnako nebola zákonom stanovená lehota pre rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia.

Vzhľadom na to, Okresný súd Senica v predmetnej veci rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia - jednak čiastočným zamietnutím udelenia poverenia a čiastočným poverením
po lehote 15 dní neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Navyše ani nedodržanie zákonnej lehoty
automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002).

Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, nerozhodoval Ústavný súd
Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované
ustanovenie je platné od 1.1.2013. Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné
ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto
konania. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd opätovne preskúmaval
rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné súdy, pričom vecne
príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných všeobecných súdov,mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, nakoľko v prípade,
ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný súd, teda
súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní.
Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov, nebola splnená
základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žalobca nepreukázal, že by v konaní exekučného súdu
boli príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody

takýmto orgánom nie je.

Pokiaľ žalobca namietal, že exekučný súd vykonal úradný postup - prieskum exekučného titulu -
bez splnenia zákonných podmienok a vykonal tak úplný judiciálny proces, ktorý mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, súd poukazuje na to, že exekučný súd pri rozhodovaní
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom. V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) Zákona
o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok
má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, musí
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako
aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky, či priebeh rozhodcovského konania (rozhodnutia: NS SR 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5
Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011,1. ÚS 1672002). Skúmaním otázky, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom na základe
neprijateľnej a teda absolútne neplatnej zmluvnej podmienky, exekučný súd realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný

titul nie je v rozpore so zákonom. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí sp. zn.
IV. ÚS 78/2011 keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ochrana
spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania

pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu
uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku
rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami,
a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho
dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje ustanovenie §

45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM). Z uvedeného vyplýva, že preskúmaním zákonnosti
predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sa Okresný súd Senica v žiadnom
prípade nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu, naopak postupoval v súlade so zákonom -
Exekučným poriadkom, Zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj konštantnou judikatúrou Ústavného
súdu, Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ.

Ustanovenie § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu. Pre
priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená,

že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno
preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, tu žalobcovi. V tomto prípade, vzhľadom
na vyššie uvedené, nie je splnená už prvá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody podľa z.
č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia súdu o nej bol v neistote a hrozila mu akákoľvek
škoda, nepreukázal, že táto doba viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom
predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohýchiných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského
súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Senica neboli zistené

žiadne také pochybenia, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že sa dopustil nesprávneho úradného postupu
a z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako
oprijateľnomčasovomintervale.Vzhľadomkuvedenýmkonštatovaniamjezrejmé,žeabsentujeprvotná
podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd

návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j.
povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola
inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi
nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci
vznikla akákoľvek majetková škoda, či ujma. Žalobca tvrdil, že mu vznikla majetková škoda v celkovej

výške 8.574,73 eura, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Žalobca však výšku tejto istiny bližšie nešpecifikoval
(keď z obsahu exekučného spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo vedené pre vymoženie istiny
2.417,86 eur s prísl.). Navyše z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súdnemu exekútorovi poverenie
bolo vydané, žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá len čiastočne a to pokiaľ ide o zmenkový úrok

vo výške 0,25 % denne. Žalobca dôvodil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku
veci právoplatne rozhodnutej, pre ktorú nemôže iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Táto námietka žalobcu však neobstojí,
pretože súd má zato, že samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd
(súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo

zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Nepochybne
žalobcovi musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax
všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Podľa súdu sa žalobca snaží
predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia

vo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxe nie je v súlade s dobrými mravmi. Žalobcom
tvrdená majetková škoda v konaní nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je preukázať svoje
tvrdenia. Žalobca svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode.

Žalobca nepreukázal ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania a zamedzenie vymoženia pohľadávky
cestou exekúcie. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný a pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická

osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie
nekonkretizoval a taktiež nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila podnikateľské postupy žalobcu.
Požadovanánáhradanemajetkovejujmyvovýške20%zistinyapríslušenstvaniejepodloženánijakými
reálnymi skutočnosťami či odôvodnenými výpočtami. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo

zo žaloby nevyplýva, preto žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Súd však nevidel dôvod, aby sa vôbec existenciou škody, jej rozsahom a nemajetkovou ujmou zaoberal,
keďže mal za to, že v predmetnej veci nie je splnená základná podmienka existencie nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu vo veci, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzhľadom k tomu nie je teda
potrebné skúmať výšku škody, či nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha. O žiadosti o udelenie
poverenia bolo exekučným súdom rozhodnuté. Či vo veci išlo o prieťah, nie je všeobecný súd v tomtokonaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvádzané, žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať
prieťahy v konaní, sa neviedlo. Postup exekučného súdu, ktorým preskúmaval zákonnosť predloženého
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bol v súlade so zákonom. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla

majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného
súdu Senica v exekučnej veci. Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnej veci nie je splnená základná
podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci, preto nemôže byť ani
splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou,
vzhľadom k tomu nie je teda potrebné skúmať výšku škody, či nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca

domáha.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. O
takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená až dňa 24.8.2010, preto sa súd vznesenou námietkou

premlčania nezaoberal.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v
namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca nepreukázal
svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
a preto je jeho návrh v celom rozsahu nedôvodný a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, plne úspešnej

žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil a žalovaná ani nepreukázala, že by jej
trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.