Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/196/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210216557
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210216557.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska
cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpený Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova
13, proti odporcovi: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. XXX, o zaplatenie 3.250,68 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 09. 2011
č.k. 6C/40/2011-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
770,87 eura a náhradu trov konania vo výške 254,65 eura k rukám jeho právneho zástupcu, a to všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

Svoje rozhodnutie založil na skutkom zistení, podľa ktorého účastníci konania uzatvorili zmluvu o
spotrebnom úvere č. Z., na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebný úver vo výške
120.0000,- Sk na zakúpenie ojazdeného motorového vozidla zn. E. N. čiernej farby, ktorý sa odporca
zaviazal zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach po 6.371,60 Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 05.
10. 2007, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 34,3 %. Navrhovateľ v súlade s článkom VI odsek

b) Všeobecných zmluvných podmienok listom zo dňa 23. 04. 2008 určil predčasnú splatnosť úveru
ku dňu 02. 04. 2008 a odporcu vyzval na úhradu zostatku nesplateného úveru v sume 106.161,20
Sk. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a túto
posudzoval podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 odsek 2 Občianskeho
zákonníka a z úradnej povinnosti skúmal i jej platnosť z hľadiska ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukazujúc na skutočnosť, že v predmetnej zmluve absentuje dohoda účastníkov o výške

úrokov z úveru, ako údaju dôležitého pre zorientovanie sa spotrebiteľa o cene služby, ako aj pri výbere
medziviacerýmiproduktamitohoistéhododávateľa,prípadneviacerýmidodávateľmianato,žeodporca
dostal úver v sume 120.000,- Sk a na vyrovnanie dlhu mal zaplatiť sumu 229.356,- Sk, ktorý rozdiel
predstavuje 91 % poskytnutého úveru, dospel k záveru, že posudzovaná zmluva je v rozpore s dobrými
mravmi a je teda absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti taktiež dôvodil, že ide o
štandardnú formulárovú zmluvu, ktorej obsah odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, z hľadiska

informovanosti a vyjednávacej pozície bol teda slabšou stranou zmluvného vzťahu, naviac z obsahu
zmluvy nevyplýva, že odporca najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy bol informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe a o poplatkoch platných v čase jej uzatvorenia, a to i za situácie, že zmluva odkazuje na zmluvné
podmienky navrhovateľa a sadzobník poplatkov. Tieto však odporca ako priemerný spotrebiteľ nemohol
náležite vyhodnotiť s ohľadom na ich rozsiahlosť a komplikovane štylizovaný obsah a pri tejto orientácii
mu nemohol napomôcť ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Uzavrel preto, že v zmysle § 457

Občianskeho zákonníka vznikla takto účastníkom konania povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa
zmluvy dostal. Pokiaľ odporca preukázateľne navrhovateľovi na vyrovnanie dlhu doposiaľ zaplatil sumu96.776,60 Sk, jeho dlh z titulu poskytnutého úveru voči navrhovateľovi predstavuje sumu 23.223,40
Sk (770,87 eura), a preto tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný
zamietol, vrátane príslušenstva uplatnenej pohľadávky, keďže odporca sa doposiaľ nemohol dostať do

omeškania s plnením peňažného dlhu, keď neplatnosť zmluvy bola konštatovaná len týmto rozsudkom.
Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ustanovení § 142 odsek 2 OSP a pri čiastočnom úspechu
navrhovateľa priznal tomuto náhradu trov konania v pomere jeho úspechu, ktorý predstavuje 23,72 %.
Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 195 eura a trov
právneho zastúpenia vo výške 878,56 eura za 4 úkony právnej služby po 121,17 eura, režijného paušálu

4x7,21 eura, cestovných náhrad v sume 262,46 eura a hotových výdavkov v sume 1,62 eura, zvýšených
o daň z pridanej hodnoty.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ v jeho zamietajúcej časti a v časti
náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu celej uplatnenej pohľadávky,
ako i náhrady trov prvostupňového konania. Dôvodil, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Naviac ho označil za nepreskúmateľné, keď
jeho odôvodnenie postráda akékoľvek vyhodnotenie dôkazov a úvahy, akými sa pri hodnotení dôkazov
súd prvého stupňa riadil. Poukazujúc na ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch mal za to, že zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 05. 09. 2007 obsahuje zákonné náležitosti,
keď je v nej uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 34,30 %, ako aj o výške
poplatku za uzatvorenie zmluvy v sume 3.500,- Sk. Naviac neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
sú v zmysle článku IV i predpis splátok, všeobecné zmluvné podmienky a tiež sadzobník poplatkov, v
ktorých sú uvedené ako suma, počet, tak aj termíny splátok istiny, úrokov aj poistného. Boli tak splnené

obligatórne náležitosti zmluvy, pričom naviac ide o typ spotrebiteľskej zmluvy, kde údaj o úrokovej
sadzbe úroku z úveru nebol v čase jej uzatvárania obligatórnou náležitosťou. Naviac dohoda o výške
úroku z poskytnutého úveru vyplývala i z predpisu splátok, ktorý bol vyjadrený pevnou sumou vo výške
57.786,- Sk, preto sa nestotožnil s konštatáciou prvostupňového súdu o tom, že odporca ako spotrebiteľ
nebol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a ani o poplatkoch platných v čase uzatvárania úverovej

zmluvy a že nemohol posúdiť jej konkrétny obsah. Okrem toho odporca i vlastnoručným podpisom na
úverovej zmluve potvrdil prevzatie a oboznámenie sa s predpisom splátok, so všeobecnými zmluvnými
podmienkami a so sadzobníkom poplatkov. Opierajúc sa o ustanovenie § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
označil tvrdenie súdu o cene úveru vo výške 91% z celkového poskytnutého úveru za zavádzajúce,
zmätočné a nelogické, keď tento pri výpočte ceny úveru vzal do úvahy aj poistné titulom havarijného

poistenia a poistné titulom povinného zmluvného poistenia, ktoré boli v mesačnej splátke vyjadrené
sumou 1.433,- Sk. Mal za to, že pri hodnote úveru vo výške 120.000,- Sk, hodnote úroku vo výške
57.786,- Sk, úrok v percentuálnom ročnom vyjadrení predstavuje 16,05 %, a teda nie je v rozpore s
dobrými mravmi.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.250,68 s 14,25
% úrokom z omeškania od 02. 09. 2008 do zaplatenia ako rozdielu medzi nárokom navrhovateľa
voči odporcovi, ktorý mu vznikol z titulu úverovej zmluvy a nárokom odporcu získaného výťažkom z
predaja predmetu financovania. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa
vyhovel v časti, týkajúcej sa istiny 770,87 eura a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Pre

absenciu odvolania účastníkov konania v prisudzujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol
právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len navrhovateľom odvolaním napadnutá
jeho zamietajúca časť, týkajúca sa zaplatenia sumy 2.479,81 eura, ako i 14,25 % úroku z omeškania zo
sumy 3.250,68 eura od 02. 09. 2008 do zaplatenia a na ne nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo doposiaľ preukázané, že účastníci konania uzatvorili
dňa 05. 09. 2007 zmluvu o spotrebnom úvere č. Z., na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ sa zaviazal
poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi účelový spotrebný úver na financovanie predmetu financovania a
odporca sa zaviazal použiť tento úver na dohodnutý účel a vrátiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolus príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluve. Predmetom financovania podľa zmluvy bolo
ojazdené motorové vozidlo typ E. N. pri dohodnutých základných podmienkach spotrebného úveru
uvedených v čl. III zmluvy. Podľa tohto článku kúpna cena predmetu financovania bola 200.000,-Sk,

poplatok za uzatvorenie zmluvy 3.500,-Sk, časť kúpnej ceny uhradená dlžníkom vopred predstavovala
sumu 80.000,-Sk, výška spotrebného úveru 120.000,-Sk, mesačné splátky boli dohodnuté v rozsahu
36 mesiacov pri hodnote pravidelnej splátky 6.371,60 Sk so splatnosťou prvej splátky 05. 10. 2007 a
pri ročnej percentuálnej miere nákladov 34,30 %. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že v prípade
omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo

požadovať od neho zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Podľa čl.
IV bod 6 súčasťou zmluvy bol i predpis splátok, ktorý sa zasiela odporcovi poštou, všeobecné zmluvné
podmienky pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere a sadzobník poplatkov, pričom odporca
podpisom na zmluve potvrdil ich prevzatie spolu s rovnopisom zmluvy. Predpis splátok k zmluve o
spotrebnom úvere č. ÚZF/XX/XXXXX zo dňa 14. 09. 2007 obsahoval uvedenie dátumov splatnosti
jednotlivých splátok odporcu, výšku istiny splácanú v tom-ktorom mesiaci, taktiež výšku úroku, hodnotu

splátky úveru, poistné a celkovú sumu, ktorú bol odporca povinný k jednotlivým dátumom navrhovateľovi
ako splátku poukázať. Zároveň v ňom bolo zosumarizované, že odporca na základe zmluvy o
spotrebnom úvere zaplatí navrhovateľovi celkovo sumu 232.874,-Sk, z toho hodnotu úveru 120.000,-
Sk, úrok 57.786,-Sk, poistné za havarijné poistenie financovaného predmetu 37.872,-Sk, poistné za
povinné zmluvné poistenie financovaného predmetu 13.716,-Sk a poplatok za uzatvorenie zmluvy

3.500,-Sk. V rovnaký deň, t.j. 05. 09. 2007 účastníci konania uzatvorili i zmluvu o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva č. 07/93784/ZPVP, ktorou odporca na zabezpečenie všetkých pohľadávok
navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebnom úvere previedol na navrhovateľa vlastnícke právo k
financovanému motorovému vozidlu. Písomným podaním zo dňa 23. 04. 2008 pre porušenie zmluvných
podmienok odporcom navrhovateľ v súlade s čl. VIII ods. b) všeobecných zmluvných podmienok (ďalej

len VZP) mu oznámil, že ku dňu 02. 04. 2008 určil predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátok
v dňoch 14. 12. 2007, 14. 01., 14. 02. a 14. 03. 2008 a vyzval ho na úhradu zostatku spotrebného úveru
v sume 106.161,20 Sk. Tiež upozornil odporcu na to, že o 30 dní začne s výkonom zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva speňažením predmetu financovania. Motorové vozidlo odporcu, ktoré bolo
predmetom financovania podľa zmluvy o spotrebnom úvere bolo kúpnou zmluvou zo dňa 29. 05. 2008

odpredané za celkovú sumu 100.000,-Sk pri nákladoch predávajúceho súvisiacich s predajom vozidla v
celkovej výške 16.184,-Sk, takže výťažok z predaja tohto vozidla potom predstavoval sumu 84.033,60
Sk. Následne navrhovateľ zaslal odporcovi finančné vyúčtovanie zmluvy zo dňa 07. 08. 2008, podľa
ktorého jeho nárok voči odporcovi, pozostávajúci zo zmluvnej pokuty, z náhrady škody, úroku zo zostatku
úveru, neuhradených splátok a zostatku spotrebného úveru predstavuje celkovo sumu 181.963,60 Sk,

čopoodpočítanívýťažkuzpredajavozidlavsume84.033,60Skznamenánedoplatokodporcuvcelkovej
výške 97.930,-Sk (3.250,68 eura), ktorý vyzval odporcu uhradiť na jeho účet do 01. 09. 2008. Uvedený
dlh odporca navrhovateľovi doposiaľ neuhradil, i napriek predžalobnej výzve zo dňa 03. 11. 2010, v ktorej
mu navrhovateľ určil lehotu na zaplatenie tejto pohľadávky 7 dní od vyhotovenia výzvy.

Vychádzajúc z doterajších skutkových zistení v danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania dňa 05. 09. 2007, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje
svoj nárok uplatnený v konaní. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského
práva, a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho
vzťahu, t. j. do 31. 12. 2007 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a

všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Zákon o spotrebiteľských úveroch upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Za spotrebiteľský
úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/) a zmluvu o
spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť mu celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/). Zároveň v ust. § 1 ods. 2 písm. a-g) taxatívne
uvádzal zmluvy, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1-3 Zákona o

spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná
a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä ďalšie taxatívne uvedené náležitosti, medzi
iným sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú percentuálnu mieru nákladov, sankcie zaporušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, atď. Pri nesplnení týchto podmienok je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jeho základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 4 písm. a, b) zákona).

Pokiaľ však v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené úroky alebo poplatky, veriteľ ich nemôže
od spotrebiteľa požadovať (§ 4 ods. 5 zákona) a taktiež za situácie, že v nej nie je uvedená ročná
percentuálna miera nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.
2 písm. g) zákona). Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné
náležitostiprávnehoúkonuustanovenév§37ods.1OZ,týkajúcesavôle(musíbyťuzatvorenáslobodne

a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami
podľa § 4 zákona, na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi i ďalšie doplňujúce informácie
(§ 3 ods. zákona).

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007 spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Toto ustanovenie sa
však nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia (§ 53 ods. 2 OZ). Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách, za ktoré sa najmä považujú podmienky uvedené v § 53 ods. 3
OZ, sú neplatné (§ 53 ods. 4 OZ).

V nadväznosti na citovanú zákonnú úpravu je potrebné osobitne zdôrazniť, že jednou z
charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j.
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ako to zakotvuje ust. § 53 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie tak poskytuje širšiu
súdnu ochranu spotrebiteľovi aj vo vzťahu k jednotlivým ujednaniam zmluvy i v prípade, že tieto

sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria osobitnú súčasť zmluvy alebo sú
zakomponované priamo v zmluve samej. Ide predovšetkým o podmienky, ktoré neúmerne poškodzujú
spotrebiteľa, sú neprimerané a nečestné. Takéto podmienky zákon sankcionuje ich absolútnou
neplatnosťou, okrem podmienok týkajúcich sa predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Znamená to, že
neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy len v tejto časti, nie však

absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku, pokiaľ samozrejme táto spĺňa všeobecné náležitosti právneho
úkonu upraveného v I. časti 4. hlavy OZ (§ 34 a nasl.), ako i formu a náležitosti vyžadované zákonom pre
jej platnosť. Naviac z ust. § 54 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

V súdenej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora citovanej právnej úpravy, ako i uvedených
hľadísk vec neposudzoval, keď svoje rozhodnutie založil na závere o absolútnej neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi. Takýto
jeho záver je však nenáležitý, keď nemá oporu v zistenom skutkovom stave a zo strany prvostupňového
súdu nie je podporený dostatočne ani argumentačne ako na to dôvodne v odvolaní poukázal i
navrhovateľ. V tomto smere jeho poukaz na skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje dohodu
účastníkov o výške úrokov z úveru, ako údaju dôležitého pre spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať

v cene služby, ako aj pri výbere medzi viacerými produktami alebo dodávateľmi, že ide o štandardnú
formulárovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemôže vôbec ovplyvniť, že spotrebiteľ je z hľadiska
informovanosti a vyjednávajúcej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu a že cena navrhovateľom
poskytnutého úveru mala činiť 91 %, je nepostačujúci. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z ust. § 3
ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi. Ako už uviedol i súd prvého stupňa, dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky
uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny
spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR
už judikoval, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi
treba posudzovať preto vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu
(nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím navšetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Ust. § 3 ods. 1 OZ tak nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, ale upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných

pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Pokiaľ
teda súd prvého stupňa dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako
celku, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí byť zjavné, že sa vecou zaoberal a hodnotil ju z vyššie
uvedených hľadísk. O takýto prípad však v súdenej veci nejde, keď súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami nielen vo vzťahu k

skutkovým okolnostiam veci, ale ani vo vzťahu k jeho právnym záverom, ktoré prijal. Takýto prístup sa
javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam
o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku
rozsudku, totiž musí spĺňať požiadavku, aby bol účastníkom konania objektívnym, zrozumiteľným a
presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj

odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie
neobsahuje,potomjenezrozumiteľnýanepreskúmateľný,čímdošlokporušeniuprocesnýchustanovení
upravujúcich postup súdu v občiansko-súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom, čím súd prvého stupňa zaťažil toto konanie vadou v zmysle § 221

ods. 1 písm. f) OSP.

I napriek tomu, že vyššie popísaná vada konania má za následok bez ďalšieho zrušenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa, odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že v prejednávanej veci sa javí,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere posudzovaná v tomto konaní bola účastníkmi konania uzatvorená

platne, keď z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že táto by trpela vadou, ktorá
by spôsobovala jej absolútnu neplatnosť. Pokiaľ by i po náležitom komplexnom posúdení obsahu
predmetnej úverovej zmluvy v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami bol dôvodný záver, že v nej
absentuje uvedenie úroku, značilo by to, že nastala situácia, na ktorú pamätá ust. § 4 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, čo znamená, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, avšak

nie absolútnu neplatnosť zmluvy. S ohľadom na uvedené sa tým preto následne otvoril priestor pre
tzv. súdnu kontrolu jej zmluvných podmienok z hľadiska ich prijateľnosti ako zmluvy spotrebiteľskej v
nadväznosti na jednotlivé dojednania, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje v tomto konaní uplatnený nárok
voči odporcovi. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať zo špecifikácie poskytnutej navrhovateľom v
konaní, nachádzajúcej sa na č. l. 42 spisu, podľa ktorej žalovaná suma pozostáva z viacerých dielčích

nárokov, a to z nároku na náhradu škody podľa čl. VII ods. 2 VZP vo výške 29.500,- Sk (979,22 eura),
škody zo zákonného poistenia podľa čl. VII ods. 2 VZP vo výške 1.869,-Sk (62,03 eura), úroku zo
zostatku úveru podľa čl. VII ods. 2 VZP vo výške 1105,20 Sk (36,68 eura), zmluvnej pokuty podľa
čl. XII ods. 6 VZP vo výške 17.842,20 Sk (592,25 eura), neuhradených splátok vo výške 25.486,-Sk
(845,98 eura) a zo zostatku úveru vo výške 106.161,20 Sk (3.523,90 eura), od ktorého je potrebné

odpočítať výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 84.033,60 Sk (2.789,40 eura). S ohľadom na
takto špecifikovaný nárok navrhovateľa bude preto povinnosťou súdu posúdiť dôvodnosť navrhovateľom
označených jednotlivých čiastkových plnení z hľadiska ich právneho základu, ako i uplatnenej výšky.
V tomto smere v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie a po ich vyhodnotení skúmať i prijateľnosť
jednotlivých zmluvných podmienok, z ktorých navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje a následne posúdiť i

dôvodnosť návrhu vo vzťahu k zvyšnej časti uplatnenej istiny, ako i úrokom z omeškania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberajúc sa vecou v naznačenom smere doplniť
dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vykonaní dôkazov v intenciách § 132 OSP vo veci opätovne
rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam §
157 ods. 2 OSP, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými právne relevantnými argumentami odvolateľa.

Zároveň rozhodne i o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.