Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/448/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611212073
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611212073.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobcov X/ M. C., D.. X.X.XXXX
V. X/ I. C., D.. XX.X.XXXX, P. N. O. D. C., Z. XX, obaja zast. JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom,
AK, Košice, Štúrova 20, proti žalovanej R. C., D.. XX.XX.XXXX, N. A. X, G. G. XXXX/XX, Č., zast. JUDr.
Katarínou Habiňákovou, advokátkou, AK, Košice, Štúrova 20, o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou
domu a jej právni predchodcovia neboli bezpodielovými spoluvlastníkmi domu, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku 8C 124/2011-68 z 3.6.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v sume 67,88 €, ktorú sú žalobcovia povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť JUDr. Kataríne Habiňákovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia,
že žalovaná nie je vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo 115, postaveného na parcele XXXX/
XX, v súčasnosti zapísaného na LV č. XXX, Z. katastra B., okres B., obec Z. S., k.ú. Z. S. a ktorou
zároveň žiadali, aby súd určil, že S. C., zomrelý dňa X.X.XXXX a V. C., zomrelá dňa XX.X.XXXX,
neboli bezpodielovými vlastníkmi vyššie označenej nehnuteľnosti. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým,
že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX na základe darovacej zmluvy z 3.2.1996
(vklad bol povolený pod č. S od darcov S. C. (zomrel dňa X.X.XXXX) a V. C. (zomrela dňa XX.X.XXXX).
Títo boli ako vlastníci zapísaní do katastra nehnuteľností na základe žiadosti o zápis domu do katastra
nehnuteľností, ktorého prílohou bolo rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, ktoré bolo zase vydané na
základe kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie na meno S. C. a V. C. neexistuje, nebolo
nikdy vydané. Nehnuteľnosť bola predmetom niekoľkých súdnych konaní, v ktorých bolo predložené
kolaudačné rozhodnutie na meno S. C., ktoré je falošné. Na tomto kolaudačnom rozhodnutí je prebielené
meno žiadateľa ako aj číslo parcely. Rozhodnutie nie je opatrené pečiatkou právoplatnosti. V súdnych
spisoch sa nachádza notársky overená fotokópia originálu rozhodnutia o povolení užívania budovy s
rovnakým dátumom a rovnakým číslom, vydané na meno M. C., ktoré je zároveň opatrené pečiatkou
právoplatnosti. Je teda nepochybné, že kolaudačné rozhodnutie na meno S. C., vzniklo pozmenením
kolaudačného rozhodnutia na meno M. C., dôkazom čoho sú prebielené miesta, totožnosť dátumov
vydania rozhodnutia a čísla rozhodnutia a skutočnosť, že rozhodnutie na meno S. C. nie je opatrené
pečiatkou právoplatnosti. Kolaudačné rozhodnutie na meno S. C., je neplatné, je sfalšované, nespĺňa
náležitosti správneho rozhodnutia, nakoľko nie je opatrené pečiatkou právoplatnosti, a preto nie je
listinou spôsobilou na pridelenie súpisného čísla. Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla je neplatné
nielen z dôvodu, že bolo vydané na základe neplatného kolaudačného rozhodnutia, ale aj preto,

lebo bolo vydané pre osobu, ktorá stavbu neskolaudovala. Neplatné je aj preto, lebo nebolo vydané
Obcou Stará Voda, ale Obecným úradom Stará Voda, ktorý nemá právnu subjektivitu a nepodpísal ho
štatutár obce - starosta. Neexistoval žiadny právny podklad na vydanie kolaudačného rozhodnutia, na
pridelenie súpisného čísla, a už vôbec nie na zápis do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie a právne
úkony na podklade ktorých došlo k zápisu vlastníckeho práva poručiteľov do katastra nehnuteľností
sú neplatné, neplatný je aj samotný zápis, a preto je neplatná aj darovacia zmluva, ktorou bola
nehnuteľnosť prevedená na žalovanú. Žalovaná ani jej právni predchodcovia nikdy neboli vlastníkmi
nehnuteľnosti, nikdy svoje vlastnícke právo nepreukázali, napriek tomu boli resp. je v katastri zapísaná
ako vlastníčka nehnuteľností. V celom procese od vydania kolaudačného rozhodnutia až po zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nikto neskúmal, či žiadatelia o pridelenie súpisného čísla
a následne zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sú skutočne aj vlastníkmi nehnuteľností.
Nehnuteľnosť bola predmetom niekoľkých súdnych konaní vedených na Okresnom súde Spišská Nová
Ves, v ktorých sa nachádzajú listinné dôkazy významné pre toto konanie. V týchto konaniach bolo
preukázané (najmä v konaní 4C 24/2008), že stavebníkmi rodinného domu boli tak S. C. ako aj M. C.,
jeho syn. Vyplynulo to z množstva svedeckých výpovedí, ako aj listinných dôkazov, a to stavebného
povolenia, ktoré bolo vydané pre oboch, a rovnako existujú dve povolenia k užívaniu stavby vydané
na S. C. a M. C.. Súd v tomto konaní zamietol žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po nebohom M. C. z dôvodu, že nebola preukázaná dohoda o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k
budovanej stavbe. Dohodu o spoluvlastníctve ani nadobudnutie domu do vlastníctva nepreukázali
ani S. a V. C., napriek tomu boli do katastra nehnuteľností zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci
uvedenej nehnuteľnosti. Stalo sa tak len na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla, ktoré malo
byť vydané rovnako aj na M. C., ktorý tiež disponoval stavebným povolením, a na rozdiel od S., aj
nesfalšovaným rozhodnutím o povolení k užívaniu stavby, a mal byť zapísaný ako vlastník do katastra
nehnuteľností. Zápis do katastra nehnuteľností nezodpovedá tomu, kto preukázateľne nadobudol k
nehnuteľnosti vlastnícke právo výstavbou, a bol uskutočnený bez toho, aby bola vyriešená otázka
vlastníctva nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný tým, že žalovaná je v
katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník bez právneho základu, tento zápis je pre všetkých záväzný
a údaje sú hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Zápis v katastri nehnuteľností chráni žalovanú a
neexistuje iný spôsob ako zvrátiť zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a dosiahnuť zmenu
súčasného právneho stavu. Naliehavý právny záujem na určení je daný aj tým, že žalovaná podala
proti žalobcom žalobu o vypratanie spornej nehnuteľnosti a tiež žalobu o zaplatenie sumy 125.000,-
Sk titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná žiadala žalobu
ako neodôvodnenú zamietnuť, pretože žalobcovia skutočnosti uvedené v žalobe umelo vykonštruovali
v snahe privodiť si lepšie postavenie, najmä oddialiť konanie o vypratanie nehnuteľnosti a konanie
o vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní 4C 24/2008 vedenom na Okresnom súde Spišská
Nová Ves bola žaloba žalobcov zamietnutá a okolnosti, ktoré v tejto žalobe žalobcovia uvádzajú
už boli predmetom skúmania, a súd sa so všetkými námietkami dostatočným spôsobom vyporiadal.
Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nenadobúda na základe kolaudačného rozhodnutia ani na základe
prideleného súpisného čísla, ale na základe samotnej výstavby rodinného domu. Rodičia žalobkyne
postavili rodinný dom z vlastných finančných prostriedkov za fyzickej pomoci svojich detí, ktorými
bol aj otec žalobcov M. C. (zomrel v roku 1992). Žalobcovia nepreukázali dostatočným spôsobom
naliehavý právny záujem na negatórnom určení vlastníctva rodinného domu. Aj v prípade, že by súd tejto
žalobe vyhovel, týmto rozhodnutím sa nemôže zvrátiť zápis vlastníckeho práva v katastri v prospech
žalobcov a ani ich právneho predchodcu, pretože v predchádzajúcich konaniach už súd právoplatne
rozhodol o tom, že právny predchodca žalobcov, teraz už nebohý M. C., nebol stavebníkom domu,
a preto mu nepriznal ani vlastnícke právo. Požadovanou žalobou sa právne postavenie žalobcov
nezmení. Žalobu žiadala zamietnuť aj z dôvodu procesných vád žaloby, pretože na strane pasívne
legitimovaných účastníkov nevystupujú všetci dedičia po nebohých S. a V. C.. Okrem žalobcov
a žalovanej je totiž právnym nástupom nebohých manželov C. aj strýko žalobcov a zároveň brat
žalovanej S. C.. Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c/ O.s.p. súd konštatoval, že v danom
prípade nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe, pretože žalobcovia nie sú zapísaní ako
vlastníci nehnuteľnosti a požadované negatívne určenie nie je spôsobilé odstrániť neistotu v danom
právnom vzťahu, keďže aj v prípade vyhovenia ich žalobe by nebola uspokojivo vyriešená otázka, kto
je vlastníkom nehnuteľnosti o ktorú v konaní ide, pretože takáto žaloba nie je podkladom potrebným
k zápisu vlastníckeho práva žalobcov do katastra nehnuteľností. Dodal, že úplné odstránenie právnej
neistoty žalobcov by vyriešila nimi podaná žaloba na určenie, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti,
resp. že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, čomu však bráni
prekážka právoplatne rozhodnutej veci (viď spis Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4C 24/2008,

pozn. odvolacieho súdu). Dôvodom na zamietnutie žaloby je aj tá skutočnosť, že na Okresnom súde
Spišská Nová Ves prebieha konanie 5C 280/2000, v ktorom sa žalovaná domáha vypratania spornej
nehnuteľnosti žalobcami. Ide o žalobu na plnenie, ktorá bola podaná skôr ako žalobcami podaná
určovacia žaloba, a v rámci tejto žaloby na plnenie bude otázka určenia vlastníckeho práva posudzovaná
ako predbežná, teda žalobcovia sa môžu ochrany svojich práv domôcť priamo v žalobe na plnenie, a
týmto spôsobom odstrániť vzniknutú neistotu v právnych vzťahoch. Napokon posledným dôvodom na
zamietnutie žaloby bola tá skutočnosť, že žalobcovia, ktorí sa domáhajú určenia, že sporná nehnuteľnosť
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva nebohých manželov C. nesprávne, resp. nedostatočne
označili žalovaných, čo spôsobilo nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. O trovách konania rozhodol
súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume
487,33 €.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm.
a/, c/, d/ a f/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a navrhli ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Vytýkali súdu, že neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd rozhodol bez prítomnosti a vypočutia žalobcu v 2. rade, hoci tento sa
riadne ospravedlnil a predložil doklad o dočasnej práceneschopnosti. Takýmto postupom súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 pís. f/ O.s.p. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté
žalobcami a nie je pravdou, že súd oboznámil obsah spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves. Zo
zápisnice z pojednávania z 3.6.2013 vyplýva, že žiadny obsah spisov nebol oboznámený. Záver súdu
o absencii naliehavého právneho záujmu je nesprávny, nakoľko tento je daný z dôvodu konania o
vypratanie nehnuteľnosti 5C 280/2000, kde súd vychádza zo stavu zapísaného v katastri nehnuteľností.

Žalovaná mala za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, správne sa vysporiadal s
otázkou naliehavého právneho záujmu (jeho absencie), a preto navrhla rozsudok súd prvého stupňa
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že ďalšie dokazovanie vo veci nebolo
potrebné, pretože z pripojených spisov, najmä zo spisu 4C 24/2008, je preukázané, kto je vlastníkom
rodinného domu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 9.12.2015 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v
rozsahu vyplývajúcom z ust.§ 213 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov vyplynuli, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132
O.s.p., zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zákonných ustanovení (ustanovenie § 80 písm. c/
O.s.p.) a na zistený skutkový stav správne aplikoval. Dospel k správnemu právnemu záveru, s ktorým sa
stotožňuje aj odvolací súd, o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom
určení, preto o žalobe správne rozhodol, pokiaľ ju z tohto procesného dôvodu ako nedôvodnú zamietol.

Ani skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správne skutkové a právne závery,
ku ktorým dospel súd prvého stupňa, a neumožňujú ani záver, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie a že postupom súdu bola žalobcom odňatá možnosť konať
pred súdom. Odvolanie žalobcov z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno o.i. uplatniť, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Procesnou podmienkou prípustnosti (a úspešnosti) určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
i v posudzovanom prípade - v ktorom ide o určovaciu žalobu s požadovaným negatívnym určením,
že žalovaná nie je vlastníčkou domu a jej právni predchodcovia neboli bezpodielovými spoluvlastníkmi
domu, je preto preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny
záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie

spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na
konkrétny určovací petit, teda na to, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky,
či sa požadovaným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo neistoty v tvrdenom
právnom vzťahu. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný najmä vtedy, ak by
bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený,
alebo ak by jeho právne postavenie bez tohto určenia sa stalo neistým. Určovacia žaloba má preventívnu
povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu
právneho vzťahu alebo práva, preto spravidla taká žaloba nie je opodstatnená v prípade, keď právny
vzťah alebo právo už boli porušené, a keď je možné žalovať o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/
O.s.p., lebo v prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti určovacia žaloba spornosť nerieši
(neodstraňuje), ale vedie len k nárastu počtu súdnych sporov. Súdna prax je jednotná tiež v názore,
že ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom, povahu predbežnej otázky
vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení
tejto predbežnej otázky, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka. Ani v prípade, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie sporného obsahu daného právneho vzťahu alebo práva, nie
je určovacia žaloba opodstatnená.

Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je samostatným, a spravidla
prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť, preto ak žalobca nepreukáže, že jeho
žaloba je podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. z procesného hľadiska prípustná, súd ju zamietne bez toho, aby
pristúpil k posúdeniu jej vecnej opodstatnenosti z hľadiska hmotného práva, t.j. aby sa zaoberal meritom
veci a otázkami aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania, teda posúdením, či žalobca
je nositeľom práva a žalovaný nositeľom povinnosti, o ktoré ide v právnom vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že žalobcovia v
prejednávanej veci nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo navrhované
rozhodnutie (o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou domu a jej právni predchodcovia neboli
bezpodielovými spoluvlastníkmi domu) by nič nezmenilo na právnom postavení žalobcov. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu v danom prípade požadované rozhodnutie súdu negatívne určujúce, že
žalovaná nie je vlastníčkou domu a jej právni predchodcovia neboli bezpodielovými spoluvlastníkmi
domu, situáciu žalobcov vôbec nerieši, a nie je spôsobilé ani zlepšiť ich právne postavenie, pretože by
neprivodilo zápis ich vlastníckych práv k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.

Za týchto okolností aj podľa názoru odvolacieho súdu je opodstatnený záver, že žalobcovia v konaní
nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je procesnou podmienkou
prípustnosti určovacej žaloby, preto už len z tohto dôvodu žaloba musela byť a správne bola zamietnutá.

So zreteľom na tento záver, odvolací súd sa nezaoberal odvolacími námietkami žalobcov, ktoré sa týkali
odňatia možnosti žalobcov konať pred súdom v dôsledku vytýkaného nesprávneho postupu súdu prvého
stupňa pri vykonávaní dôkazov, resp. nevykonaní nimi navrhnutými dôkazmi. Súd prvého stupňa správne
posúdil, že ani vykonanie žalobcami navrhovaného dokazovania nemôže ovplyvniť záver o chýbajúcom
naliehavom právnom záujme na požadovanom určení, preto na pojednávaní uznesením zamietol návrhy
na ďalšie dokazovanie.

V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami žalobcov (neoboznámený obsah spisov, odňatie možnosti
konať pred súdom, keď súd konal napriek ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu v 1. rade) odvolací
súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania z 3.6.2013, v ktorej súd konštatuje, že na pojednávanie
sa nedostavil žalobca v 1. rade, pričom žalobca v 2. rade predložil potvrdenie o jeho dočasnej
práceneschopnosti, nepožiadal však ani on ani ich právny zástupca o odročenie pojednávania z tohto
dôvodu. Na druhej strane zápisnice z protokolácie vyplýva, že súd oboznámil účastníkov konania s
obsahom spisov 9C 214/2002, 4C 24/2008, 3C 48/2004 a 3C 1550/1998.

Podľa § 40 ods. 1 O.s.p. o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie,
spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí
mať aj jeho náležitosti.

Predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti.
Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti
jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania
účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená (§ 40 ods. 3 O.s.p.).

Zo zápisnice z pojednávania z 3.6.2013 nevyplýva, že by účastníci a právni zástupcovia účastníkov
prítomní na pojednávaní, namietali proti zneniu zápisnice z pojednávania, proti jej obsahu, vedeniu
konania, navrhli jej doplnenie. Preto niet dôvodu neveriť protokolácii zákonnej sudkyne z pojednávania,
podľa ktorej na pojednávaní bol oboznámený obsah vyššie označených súdnych spisov Okresného súdu
Spišská Nová Ves (ktorých obsah je napokon žalobcom známy aj z dôvodu, že sú účastníkmi konania
i v týchto veciach).

Podľa § 101 ods. 2 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa
účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,
na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

V prejednávanej veci súd vytýčil pojednávanie na deň 3.6.2013, predvolanie naň žalobcovia prevzali
19.4.2013 (č.l. 62). Doklad o potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu v 1. rade, z ktorého
vyplýva, že tento je práceneschopný od 9.1.2013, predložil žalobca v 2. rade súdu až v deň
pojednávania. O odročenie pojednávania z tohto dôvodu nepožiadal ani žalobca v 2. rade ani advokát
žalobcov. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj keby o odročenie pojednávania požiadali, neboli
preto splnené podmienky vyžadované ustanovením § 119 ods. 2 ani § 119 ods. 3 O.s.p., pretože
dôvod na odročenie pojednávania nebol oznámený bez zbytočného odkladu a chýbalo vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav žalobcu neumožňuje bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu jeho účasť na pojednávaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku (vo veci samej), ktorým žaloba bola
zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovení § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešným žalobcom bolo spoločne a nerozdielne uložené
nahradiť úspešnej žalovanej trovy, ktoré podľa § 11 ods. 1, § 13a ods.1 písm. g/, § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov pozostávajú z odmeny 60,07 € a paušálnej
náhrady hotových výdavkov 7,81 € za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu celkom vo
výške 67,88 €, ktoré sú žalobcovia povinní zaplatiť zástupkyni žalovanej JUDr. Kataríne Habiňákovej,
advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.