Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by JUDr. Edita Kušnírová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/253/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204022
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7813204022.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, proti žalovanej T. Q., B.. XX. XX. XXXX, X. P., W. XXX, v konaní o
zaplatenie 1.143,86 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 55,87 Eur, spolu s úrokom vo výške 11,60 % z uvedenej
sumy za čas od 21. 04. 2010 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z uvedenej
sumy za čas od 21. 04. 2010 do zaplatenia, v povolených mesačných splátkach po 32,- Eur, až do
úplného zaplatenia dlžnej sumy, vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok, vo
zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 1.143,86
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 758,24 Eur za čas od 28. 09. 2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, U. U., H.. U.., so žalovanými uzavrel dňa
20. 05. 2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (VOP)
postupcu. V zmysle zmluvy boli poskytnuté žalovaným peňažné prostriedky a súčasne boli dohodnuté
podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností.
Žalovaní nesplácali v termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť, z toho dôvodu predchodca žalobcu
odstúpil od zmluvy. Predchodca žalobcu postúpil uvedenému pohľadávku žalobcovi, na základe Zmluvy
o postúpení zo dňa 27. 09. 2012, ktorá bola uzavretá medzi postupcom: U. U., H.. U.., U. U. O.N. XX, X.
a postupníkom, spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava. Ku dňu postúpenia,
pohľadávka predstavovala sumu 1.143,86 Eur, ktorá pozostávala z istiny 758,24 Eur, riadneho úroku
144,67 Eur, úroku z omeškania 240,95 Eur. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním
peňažného dlhu, žalobca si uplatnil úrok z omeškania, a to počnúc dňom 28. 09. 2012, ide o deň
nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru, podľa Prílohy
k Zmluve o postúpení pohľadávok. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka.
Tunajší súd vo veci vydal Platobný rozkaz č. k. 21Ro/72/2013 - 30 zo dňa 30. 04. 2013, proti ktorému
v zákonnej lehote podali odpor žalovaní, zastúpení Spoločnosťou ochrany spotrebiteľov (S. O. S.)
Poprad. V odpore namietali, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej
miere nákladov a je preto bezúročný a bez poplatkov. Poukázali tiež na obsah spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá sa vyznačuje značnou nerovnováhou v právach povinnostiach zmluvných strán, pretože obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky.
V priebehu konania, žalobca zobral žalobu čiastočne späť, a to voči žalovanému v 2. rade, Y. Q. a naďalej
trval na uplatnenom nároku voči žalovanej v 1. rade, T. Q.. Žalobu doplnil písomným podaním zo dňa
17. 09. 2013, v ktorom špecifikoval žalovanú sumu. Pôvodný veriteľ poskytol úver žalovaným vo výške
1.659,70 Eur /50.000,- Sk/. Dátum poskytnutia úveru bol zavedený v platobnej histórii pod položkou
„schválenie úveru“ a „bezhotovostné čerpanie úveru“. Dohodnutá úroková sadzba predstavoval výšku
11,60 % ročne, s tým, že súčasťou zmluvy bola dohoda o zaplatení poplatku za poskytnutie úveru vo
výške 33,19 Eur (1.000,- Sk) a za správu úveru vo výške 1,66 Eur /50,- Sk/ mesačne. Výška dohodnutých
splátok predstavovala 38,90 Eur /1.172,- Sk/ mesačne a ich splatnosť bola dohodnutá k 20. dňu v
mesiaci, počnúc dňom 20. 06. 2005. Konečná splatnosť bola stanovená ku dňu 20. 04. 2010. Žalovaná
vlastnoručným podpisom potvrdila, že sa oboznámila so VOP. Žalobca poskytol prehľad jednotlivých
úhrad splátok za obdobie od 20. 05. 2005 do 07. 10. 2010, z ktorého vyplynulo, že žalovaná zaplatila
na istinu sumu 1.804,64 Eur a na úrok z omeškania 56,20 Eur. Na poplatky za správu účtu a upomienky
boli zaúčtované sumy 257,56 Eur a na zmluvný úrok označený v položke „zaúčt. riadnych úrokov s
kapitalizáciou“, sumy vo výške 645,62 Eur, pričom sa vychádzalo z dohodnutej úrokovej sadzby 11,60
%. Úrok z omeškania si uplatnil v kapitalizovanej podobe žalobca vo výške 240,95 Eur, a to za obdobie
od 28. 03. 2006 do 30. 10. 2006.
V rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom, súd konanie zastavil voči žalovanému v 2. rade podľa ust. §
96 ods. 1,2 O. s. p,. so súhlasom pôvodných žalovaných a naďalej konal vo veci už len so žalovanou
v 1. rade, T. Q..
Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav.
Žalobca trval na podanej žalobe. Poukázal na to, že i RPMN bolo v zmluve riadne uvedené v čl. IV bod 5
Zmluvy o splátkovo úvere, vo výške 6,99 %. Z toho vyplýva, že zmluva spĺňa náležitosti predpokladané
zákonom a úver je potrebné považovať za úver s úrokom. Z hľadiska vznesenej námietky premlčania
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, 6Ncdo/4/2012, z ktorého vyplýva, že v prípade zmluvy
o úvere je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o
absolútny obchod a premlčacia doba je štvorročná. Z toho vyplýva, že nároky uplatnené žalobcom do
02. 04. 2009 nie sú premlčané.
Žalovaná trvala na vznesenej námietke premlčania a súčasne pre prípad, že by súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie určitej časti peňažného dlhu, požiadala o možnosť splácať dlh v mesačných splátkach, s
poukazom na nepriaznivé finančné a sociálnej pomery.
Zo Zmluvy o splátkovo úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 20. 05. 2005 súd zistil, že zmluva bola
uzavretá medzi pôvodným veriteľom, U.I. U., H.. U.., U. U. X., a dlžníkmi T. Q. H. Y. Q. - pôvodne
žalovanými v 1. a 2. rade. Na základe uvedenej zmluvy bol poskytnutý žalovaným spotrebný úver bez
určenia účelu, na sumu 50.000,- Sk. Výška úrokovej sadzby bola 11,60 % ročne. Predmetom zmluvy
bola aj dohoda o výške splátok a ich počte, kde sa žalovaní zaviazali zaplatiť úver v mesačných splátkach
po 1.172,- Sk (38,90 Eur), vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola datovaná ku dňu 20.
06. 2005 a konečná splatnosť úveru ku dňu 20. 04. 2010. Z čl. IV. bodu 1 a 2 vyplynulo, že veriteľ úročí
úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy a tiež je oprávnený meniť výšku
úrokovej sadzby, pričom zmena je účinná rozhodnutím veriteľa a zverejnením. V bode 5 uvedeného
článku bola zahrnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 6,99 %. Žalobca pripojil aj dohodu o
zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 20. 05. 2005, podpísanú účastníkmi záväzkového vzťahu.
Pôvodný veriteľ oznámil postúpenie pohľadávky obom označeným dlžníkom, listom zo dňa 15. 10. 2012
a súčasne označil aj subjekt, ktorý pohľadávku prevzal a ktorému majú uhrádzať peňažné plnenie
vyplývajúce z úveru.
Žalovaní boli vyzvaní na plnenie už postupníkom - žalobcom v tomto konaní, v Pokuse o zmier zo dňa
12. 03. 2013, kde vyzval žalovaných na vyplatenie dlžnej sumy najneskôr do 19. 03. 2013.
Z pripojenej Platobnej histórie, vykázanej za obdobie od 19. 05. 2005 do 30. 09. 2011 bolo zistené, že
žalovaní celkom zaplatili na splátky úveru sumu 1.860,84 Eur. Z toho na istinu bola zaplatená suma
1.804,64 Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 56,20 Eur. Konečná splatnosť bola stanovená ku dňu
20. 04. 2010. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaní uhrádzali splátky úveru, avšak v pravidelnejších
intervaloch do augusta 2008, od uvedeného obdobia splácali splátky nepravidelne. Po období konečnej
splatnosti úveru boli uhradené už len ojedinele splátky, v júni, v júli, v auguste, v septembri a v októbri,
avšak vo výške 5 alebo 10,- Eur. Od októbra 2010 neboli zo strany žalovaných uhradené žiadne splátky.
Bolo zistené, že oproti pôvodne dohodnutej výške splátok 38,90 Eur, boli navýšené splátky na sumu
55,87 Eur, počnúc dňom 20. 03. 2009, podľa prehľadu v platobnej histórii.
Podľa ust. § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 52 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V danom prípade ide nesporne o poskytnutý spotrebiteľský úver, na základe ktorého právny predchodca
žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky v zmysle ust. § 2 písm. a.) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Úverová zmluva je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k
tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi osobitným
predpisom, zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V súlade s uvedenými ustanoveniami, súd posudzoval uplatnený nárok a tiež
námietku premlčania, vznesenú žalovanou stranou.
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že úver bol poskytnutý žalovaným a ich povinnosťou bolo úver
riadne a včas splácať v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Z hľadiska výšky úrokovej sadzby
11,60 % ročne, je možné konštatovať, že v tomto prípade sa jedná o primeranú výšku úrokovej sadzby a
teda prijateľnú zmluvnú podmienku. Z pripojenej platobnej histórie je nepochybné, že žalovaní spočiatku
plnili svoje platobné povinnosti do augusta 2008,a od uvedeného obdobia vykonávali síce splátky úveru,
avšak v nepravidelných intervaloch, s niekoľkomesačným omeškaním a nie v dohodnutej výške splátok.
Z uvedeného hľadiska by teda žalovaná (po čiastočnom zastavení konania) bola povinná plniť si svoje
platobné povinnosti, súd však vzhľadom na námietku premlčania ,bol povinný preskúmať dôvodnosť
vznesenej námietky.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.
Podľa ust. 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Vznesená námietka premlčania vyvoláva ten následok, že nie je možné priznať nárok za predpokladu,
že bude preukázané, že došlo k zániku nároku v dôsledku uplynutia lehoty. Z ust. § 100 ods. 2 O. s.
p. vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva. V tomto prípade uplatňovaný nárok je majetkovým
právom a teda sa na neho vzťahuje premlčanie. Premlčacia doba v zmysle uvedených ustanovení
Občianskeho zákonníka je trojročná a plynie odo dňa kedy sa mohlo právo uplatniť po prvý raz. V
prípade, že bolo plnenie dohodnuté v splátkach , je možné žiadať od dlžníka plnenie až po splatnosti
jednotlivých splátok, nakoľko každá splátka predstavuje samostatné plnenie a z toho dôvodu plynie
trojročná premlčacia doba pre každú z nich samostatne.
V súlade s uvedeným stavom, súd teda skúmal, do akej miery došlo k premlčaniu nároku
žalobcu. Posudzoval premlčanie podľa splatnosti jednotlivých splátok, pričom zobral do úvahy trojročnú
premlčaciu dobu. Podľa úverovej zmluvy bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá vždy k 20. dňu
v mesiaci. Žaloba bola podaná dňa 02. 04. 2013, z toho vyplýva, že nepremlčaný bol nárok už len za
obdobie od 02. 04. 2010 do podania žaloby. Nároky žalobcu na zaplatenie jednotlivých splátok, ktoré boli
splatné do dátumu 02. 04. 2010, boli premlčané a žalobcovi zaniklo právo na ich uplatnenie. Odo dňa
02.04.2010 bola splatná a nepremlčaná už len konečná splátka zo dňa 20. 04. 2010 vo výške 55,87
Eur. Žalobca síce konštatoval v žalobe, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, ale žiadny relevantný dôkaz o
odstúpení nepredložil, z ktorého by bolo možné zistiť, či skutočne došlo k odstúpeniu od zmluvy a kedy
sa tak stalo. Z toho dôvodu súd vychádzal z konečnej splatnosti úveru.
V rozsahu nepremlčaného nároku sa žalobca dôvodne domáhal zaplatenia sumy 55,87 Eur , ako aj
úroku z úveru, pretože je nepochybné, že v spotrebiteľských zmluvách môže byť dojednaná v prípade
poskytnutia peňažných prostriedkov odplata spojená s úverom vo forme úroku. Výška úroku z úveru je
podľa názoru súdu primeraná a z toho dôvodu sú priznal uvedený nárok aj spolu s uplatneným úrokom
z úveru.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalovaná sa dostala do omeškania nezaplatením splátky už počnúc dňom 21. 04. 2010. Výška
úroku z omeškania sa riadi ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., v zmysle
ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, tzn. ku dňu 21.04. 2010 predstavovala 1
%. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne ( 8+1 ).
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia
sumy 55,87 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 11,60 % a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
za čas od 21. 04. 2010. V tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodov
premlčania nároku.
Vzhľadom na návrh žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach, súd prihliadol na tú skutočnosť, že
žalovaná aj jej manžel sú invalidní dôchodcovia, ktorých jediným príjmom je invalidný dôchodok spoločne
v sume 450,- Eur, z ktorého vynakladajú na náklady za bývanie a inkaso 150,- Eur. Bývajú v dome
rodičov manžela žalovanej, ktorým musia poskytovať na náklady primeranú časť v tejto sume. Ďalšie
výrazné výdavky predstavujú náklady na lieky, na pravidelné kontrolné vyšetrenia, vrátane dopravy, vo
výške asi 100,- Eur mesačne. V súčasnosti splácajú tiež úvery poskytnuté spoločnosťami Provident
a QUATRO, mesačne vo výške pre spoločnosť Provident 31,- Eur a pre spoločnosť Quatro 15,- Eur.
Žalovaná a jej manžel nie sú vlastníkmi žiadnych nehnuteľností, z toho dôvodu sú odkázaní na bývanie
u rodičov manžela žalovanej.
Súd s prihliadnutím na pomery žalovanej, povolil v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatenie dlhu
v splátkach aj napriek tomu, že dlžná suma vrátane príslušenstva nie je vysoká, avšak je zrejmé že
zaplatenie dlhu jednorázovo, vzhľadom na ďalšie náklady žalovanej , by boli zrejmé obtiažne. Splátky
sú však povolené pod stratou výhody splátok, to znamená, že pokiaľ žalovaná nezaplatí splátku v lehote
splatnosti, stane sa splatný celý dlh jednorázovo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mala žalovaná úspech v konaní, a to v rozsahu 95 %, neúspešný bol žalobca
(úspech len 5 %), to znamená, že konečný úspech v konaní mala žalovaná v rozsahu 90 %, ktorá si
však žiadnu náhradu trov konania neuplatnila. Z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z
účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.