Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/332/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899985
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2708899985.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: B. O., nar. XX. B. XXXX, bytom A. XX,
XXX XX Q., zast. advokátom: Mgr. Ján Polák, Bratislava, Miletičova 64, proti žalovanému: B. O., nar.
XX. X. XXXX, bytom A. XX, XXX XX Q., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného: Slovenská
kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. splnomocnenkyňou:

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody
na zdraví, o odvolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 7. júla 2014 č. k.
3C/39/2008 - 446 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti čo do sumy 53.077,08 eur
priznaného zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 79.839,67
eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej bolo odôvodnené právne
ust. §§ 420 ods. 1 a 444 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) a tiež § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 a § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení

neskorších zmien a doplnení (o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ďalej
tiež len „odškodňovacia vyhláška“, resp. „vyhláška“). Vecne mal za to, že tu šlo o prípad preukázanej
zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 O. z., keďže tento spôsobil dňa 27. apríla
2001dopravnúnehoduporušenímprávnejpovinnosti,špecifikovanejvtrestomrozkazeOkresnéhosúdu
Skalica z 20. júna 2002 č.k. 2T/77/01-111, v dôsledku ktorej došlo k ujme na zdraví žalobkyne. Uviedol,
že pri spôsobení škody na zdraví sa poškodenému priznávajú rôzne nároky v zmysle O. z., medzi nimi
i odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (ďalej len ,,SSÚ“), ktoré

sú náhradou nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné požitky
na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Jedná sa o nároky
osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo a pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za SSÚ sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečení a odstraňovaním jeho následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí

ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia
za bolesť a podľa limitu stanoveného v ustanovení § 7 ods. 2 vyhlášky. SSÚ sa odškodňuje vtedy, ak
má škoda, resp. ujma na zdraví, preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životnéúkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. SSÚ treba rozumieť
vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom,
kultúrnom a športovom živote a tiež sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu alebo voľby

povolania, voľby budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho vzdelávania. Je potrebné vždy
skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou
na zdraví, pričom mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSÚ súdom prichádza do úvahy podľa okolností
konkrétneho prípadu vtedy, ak je poškodenému podstatne sťažené alebo znemožnené uplatnenie
v živote a v spoločnosti v porovnaní so stavom pred úrazom, pričom sa tu posudzujú

celkové okolnosti prípadu. Náhrada za bolesť a náhrada za SSÚ sú dve relatívne samostatné zložky
škody na zdraví, i keď sú upravené vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Oba druhy odškodnenia sú náhradou svojou
povahou takzvanej nemateriálnej ujmy a slúžia na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky
na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Nároky sú osobnej
povahyaodškodňujúsajednorazovo.Vovyhláškeč.32/1965Zb.vzneníneskoršíchpredpisovsúzvlášť

upravené podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť stanovené podmienky
pre odškodnenie SSÚ. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu, následná
(budúca) bolesť sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za SSÚ. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje
za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov. Pre
zvýšenie odškodnenia musí ísť o osobitné mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad

hodnoteniaodškodneniazabolesťapodľalimitustanovenéhov§7ods.2vyhlášky.Uobidvochprípadov
výška odškodnenia závisí od lekárskeho posudku. SSÚ sa odškodňuje, ak poškodenie zdravia má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Výška odškodnenia za SSÚ závisí
jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený

preďalšieuplatnenievživoteavspoločnostiaktorésúterazpreúrazobmedzenéalebocelkomstratené.
Lekárske ohodnotenie je základom, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov
poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti. Preto treba v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky
posudzovať zvýšenie nárokov jednotlivo, u každého nároku osobitne a existencia dôvodov pre zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň

ajexistenciudôvodovprezvýšeniebolestnéhoanaopak.Zvýšenieodškodnenianadustanovenévýmery
odškodnenia je možné podľa ustanovenia len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného,
mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského, v tom kultúrneho, športového,
politického života ako i realizácia v osobnom a rodinnom živote v dôsledku poškodenia zdravia je veľmi
výrazneobmedzenéaleboúplnestratenévporovnanísjehovýznamnýmiaktivitamipredvznikomškody.

Základné bodové ohodnotenie SSÚ a bolestného bolo určené lekármi, primárom MUDr. N., ortopédom,
špecialistom FBLR v NRC Kováčová, ktorý bolestné ohodnotil 1113,75 bodmi a SSÚ ohodnotené
celkom 825 bodmi MUDr. D. I.. Zo znaleckého posudku MUDr. Šebovej vyplynulo, že žalobkyňa má
aj trvale poškodený sluch v dôsledku úrazu, ktorý jej sťažuje osobný a spoločenský život a bol zistený
až po začatí súdneho konania a bodovo ohodnotený 50 bodmi. Prvostupňový súd tak ustálil SSÚ

875 bodmi. Pretože v prejednávanej veci bol ustálený zdravotný stav žalobkyne podľa skutkového
zistenia súdu prvého stupňa, správy podanej MUDr. S.D., ortopédom ku dňu 26. septembra 2005 (č.
l. 73), vyplývajúceho aj zo znaleckých posudkov, zohľadňujúcich opakované komplikácie a operácie
žalobkyne, riadi sa výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č.
32/1965 v znení novely vykonanej vyhláškou č. 19/1999 Z.z., to znamená, že výška náhrady za

SSÚ a bolestné predstavovala niekdajších 60 Sk za jeden bod. Vedľajší účastník vyplatil žalobkyni
na bolestnom 2.389,96 eur a na SSÚ 1742,67 eur. Súd prvého stupňa považoval u žalobkyne za
dôvodné zvýšenie bolestného na 30-násobok a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne na 10-
násobok základného bodového ohodnotenia, majúc za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa,
keď pri bolestnom je nutné vziať v úvahu závažnosť spôsobených zranení, najmä pohybového aparátu

žalobkyne (dolnej končatiny) a zranení aj ostatného tela, výskyt komplikácií pri transfúziách a operácii
nohy, opakované, dlhodobé hospitalizácie, opakované bolestivé operácie a pri SSÚ úplné vylúčenie z
pracovného života v dôsledku invalidity a vylúčenia zo spoločenského života. Žalobkyňa sa pohybuje
iba za pomoci bariel (ortopedických pomôcok), musí pri komunikácii nosiť načúvací aparát, nie je
schopná bez pomoci cestovať, je obmedzená i v osobnom, rodinnom živote, keď má podstatne sťažené

každodenné úkony - obliekanie, obúvanie, osobná hygiena, a je u nich odkázaná na pomoc iných
osôb. Je úplne nemožné, aby realizovala svoje záľuby - tancovanie, túry, jazdenie na bicykli, pričom
v mimopracovnom čase prišla o prácu externistky. Náhrada za bolesť predstavuje 66.545,50 eur -
2.389,96 eur, t. j. 1113,75 bodov x 60 x 30, keďže sa zvyšuje iba základné bodové ohodnotenie. Vedľajšíúčastník vyplatil žalobkyni na bolestnom 2.389,96 eur (niekdajších 72.000 Sk) a žalovaný má povinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom bolestného 64.155,54 eur. Náhrada za SSÚ predstavuje sumu 15.684,13 eur
- 1742,67 eur (zaplatené vedľajším účastníkom ku dňu vyhlásenia rozsudku), t. j. 875 bodov x

60 x 10 predstavuje 17.426,80 eur - mínus zaplatených 1742.67 eur je priznaná suma 15.684,13 eur,
ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni. Pri mimoriadnom zvýšení náhrady na bolestnom a SSÚ
zohľadnil aj závery znaleckého posudku MUDr. Šebovej o poškodení zraku žalobkyne pred úrazom a
tak isto poškodenie jej sluchu pred úrazom (tinnitus), keď aj tieto v konečnom dôsledku majú podiel na
zhoršení poškodenia zdravia žalobkyne úrazom, avšak nesúvisiaceho s jej úrazom. Nevzal do úvahy na

základe znaleckého posudku MUDr. Grigelovej a jej výpovede pri zvýšení bodového hodnotenia SSÚ ani
prípadný alkoholizmus manžela žalobkyne, nakoľko tvrdenie žalobkyne o následku požívania alkoholu
jej manžela a vplyvu na rodinný a osobný život žalobkyne v dôsledku úrazu bolo dokazovaním vyvrátené.
Taktiež nebral do úvahy operácie ľavého bedrového kĺbu u žalobkyne, pretože aj jej výpoveďou bolo
preukázané, že s úrazom nesúvisia a žalovaný za ne nenesie zodpovednosť titulom porušenia právnej
povinnosti, za ktorú bol postihnutý trestným rozkazom OS Skalica. Keďže sa vo veci sa jednalo o zložitý

prípad, využil možnosť rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, lehota na vyčíslenie trov konania plynie podľa ods. 1 a 2 tohto ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie vedľajšia účastníčka a navrhla ho zmeniť tak, že uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 26.762,59 eur a vo zvyšku návrh zamietne. Uviedla, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku čoho
súdom prvého stupňa priznané náhrady za bolestné a SSÚ nemožno považovať za primerané. V danom
prípade rozhodujúcimi dôkazmi a vlastne jedinými boli lekárske správy žalobkyne, ktorá pri liečení
pociťovala bolesti, absolvovala operácie, avšak v konaní nárok nepreukázala, že by bolesti, ktorými
trpela boli zvlášť mučivé, ako to predpokladá súdna prax v obdobných prípadoch, preto rozhodnutie súdu

o priznaní 30-násobku nepovažuje za primerané, ale za primerané považuje 10-násobok základného
bodového ohodnotenia teda 19.791,87 eur (1.113,75 b x 60 x 10 = 668.250 Sk - 72.000 Sk plnené =
596.250 Sk, t. j. 19.791,87 eur). V prípade priznania 10-násobku základného bodového ohodnotenia
pri SSÚ súd prvého stupňa dostatočne nezhodnotil tú skutočnosť, že žalobkyňa už pred nehodou
mala poškodené zdravie, trpela na obojstrannú nedoslýchavosť a tinitus - v 11/1999 bola kvôli tomu

hospitalizovaná, koxartrózou vľavo III-IV. stupňa (v roku 1976 komplikovaná zlomenina krčka ľavej
stehnovej kosti), mala 13-14 dioptrie, problémy z klimaktéria, mala depresívne stavy a podráždenosť
v dôsledku manželských nezhôd, alkoholizmu manžela. Z psychiatrického posudku MUDr. Grigelovej,
znalkyne z oblasti psychiatrie, v prípade žalobkyne ide o osobnosť s pithiatickou štruktúrou, ktorá je
zameraná na riešenie problémov v rodine získaním finančných prostriedkov zo sporu (poistky),

keďže má rozplánované splatenie dlhov, vyplatenie manžela atď. Lekárske správy o mimoriadnom
odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia nemôžu byť jediným dôkazom, na základe ktorého
by mal súd rozhodnúť o uplatnenom nároku. Už v čase pred nehodou bola žalobkyňa členkou Únie
nevidiacich a slabozrakých, s manželom vzhľadom k jeho alkoholizmu a žiarlivosti mali matrimoniálne
nezhody, chodila a v súčasnosti pravidelne chodí do klubu dôchodcov, na nákupné výlety, podľa

vyjadrenia psychiatra má nadštandardné sociálne kontakty. Za primerané považuje odvolateľka 5-
násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia, t. j. 6.970,72 eur (875b x 60 x 5 = 262.500 Sk
- 52.500 Sk plnené = 210.000 Sk, t.j. 6.970,72 eur).

Žalobkyňa ani žalovaný odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 214 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, odvolanie vedľajšej účastníčky nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny a je dôvodné ho v zmysle § 219
O.s.p. potvrdiť.

Podľa § 444 O. z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

Podľa § 7 ods. 1 odškodňovacej vyhlášky (vydanej na vykonanie ust. § 444 O. z. a s účinnosťou od
1. augusta 2004 nahradenej zákonom upravujúcim rovnakú problematiku, v tejto súv. por. i čl. I § 12 a čl.III zákona č. 437/2004 Z. z.) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod; podľa odseku 2 tohto ustanovenia celková výška odškodnenia
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť

sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk a podľa odseku 3 tu
citovanéhoustanoveniavyhlášky(vzneníplatnomaúčinnomod1.apríla1995,tupor.tiežčl.Ibod1 a
čl.IIIvyhláškyč.47/1995Z.z.)vprípadochhodnýchosobitnéhozreteľamôžesúdodškodneniezabolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2;
kým napokon podľa znenia ostatného zhora citovaného ustanovenia odškodňovacej vyhlášky platného

a účinného do 31. marca 1995 vrátane v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa
môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť a to i nad ustanovené najvyššie
výmery odškodnenia.

Zmenou odškodňovacej vyhlášky s účinnosťou od 1. apríla 1995 došlo k zmierneniu pôvodne značne
obmedzujúcej podmienky pre uplatnenie postupu predpokladaného ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky,

teda na vybočenie (súdom) z medzí nachádzajúcich sa v skorších odsekoch rovnakého paragrafu
vyhlášky (v ods. 1 a 2) - nakoľko prechod od formulácie „v celkom výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa“ k novej formulácii „v prípadoch hodných osobitného zreteľa“ podľa názoru
odvolacieho súdu prakticky ani inak vyložiť nešlo. Skoršie výnimočné priznávanie zvýšených náhrad
podľa § 7 ods. 3 odškodňovacej vyhlášky s poukazom na mimoriadne (napr. kultúrne, športové či

všeobecne spoločenské) aktivity poškodeného pred vznikom škody a výrazné obmedzenie či dokonca
stratu možnosti v takýchto aktivitách neskôr pokračovať (čo obdobne platilo aj u nedostatku takýchto
aktivít a na tom závislého odopierania súdov zvýšené náhrady priznávať) sa viazalo výlučne na náhradu
za SSÚ.

Pri náhrade za bolesti sa totiž na rozdiel od náhrady za SSÚ odškodňujú iné následky poškodenia
zdraviaatorôznebolesti,útrapy,strádaniaaiobmedzeniapoškodenéhonielenprisamotnompoškodení
zdravia, ale aj v priebehu procesu odstraňovania či aspoň zmierňovania následkov takéhoto poškodenia
a v prípade trvalých či aspoň dlhšie trvajúcich následkov i po prípadnom liečení či uskutočnení
lekárskych výkonov (spôsobilých v miere zodpovedajúcej stavu dostupných poznatkov lekárskej praxe

a medicínskym postupom reparovať dôsledky poškodenia zdravia) i v neskoršom čase. Pritom treba
opäť vziať do úvahy, že náhrada za bolesti a náhrada za SSÚ sú dvoma rôznymi druhmi náhrad,
ktoré majú odlišný charakter i účel a že existencia dôvodov mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesti
nemusí mať automaticky za následok aj zvýšenie náhrady za SSÚ, resp. nemusí prichádzať do úvahy
zvýšenie v rovnakom rozsahu (a naopak). Existujú totiž zjavne poškodenia zdravia, ktoré samy osebe

alebo priebeh ich liečby nie sú obzvlášť bolestivými a nie sú tak spojenými s mimoriadnymi fyzickými
útrapami poškodeného, avšak ich následky sa môžu prejaviť v radikálnej zmene pôvodného spôsobu
života poškodeného (napr. oslepnutie alebo ochrnutie); na druhej strane však iné poškodenia zdravia
nemusia mať nutne za následok sťaženie skoršieho spoločenského uplatnenia poškodeného alebo sa
takýto dôsledok prejaví len v obmedzenej miere, avšak samotné poškodenie zdravia, dostupný spôsob

jeho liečby a i život poškodeného po ukončení dostupnej liečby je sprevádzaný značnými (objektívne
nemerateľnými) bolesťami alebo i stavmi pred poškodením zdravia neznámymi (napr. únava, zmeny
nálad a pod.). Napokon nemožno vylúčiť, že niektoré dôsledky poškodenia zdravia sa môžu prejaviť ako
v rovine bolestí, tak i v rovine sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného (napr. tunajším súdom v
minulosti prejednávaná vec poškodenia zdravia, v ktorej popri bolestivých následkoch poškodenia

zdravia postrelením tu bolo i nesporné znemožnenie poškodenej, teda osobe ženského pohlavia donosiť
a porodiť vlastné dieťa).

Odvolací súd má za to, že bolestivosť úrazov žalobkyne, ich následnej liečby i neskôr prežívaných
bolestí nepochybne odôvodňoval zvyšovanie náhrady nad vyhláškou normovaný rámec, preto bolo

treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, keď pristúpil k zvýšenie náhrady za bolesti v rozsahu ním
priznanom, ktorá zodpovedá požiadavkám plnej a tým i spravodlivej nápravy, keďže obsah odvolania
vedľajšejúčastníčkyniejespôsobilý spochybniťsprávnosťrozhodnutiaprvostupňovéhosúduzhľadiska
odvolacích dôvodov v ňom uvedených. Treba uviesť, že právo nedefinuje bolesť, jedná sa o pojem,
ktorý možno posúdiť z lekárskeho hľadiska, pričom súd má nepochybne oprávnenie skúmať, či lekárom

určený základný počet bodov je adekvátny bolesti, za ktorú, okrem bolesti spôsobenej poškodením na
zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním jej následkov, sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody (napr.:
závažné psychické zmeny, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu).U práva na zvýšenie náhrady za SSÚ prípadmi hodnými osobitného zreteľa (pre zvýšenie tejto náhrady)
je spravidla obmedzenie či úplné vylúčenie poškodeného (práve v dôsledku poškodenia zdravia) zo
skorších aktivít, ktoré boli v čase pred poškodením zdravia bežným spôsobom uspokojovania rôznych

potrieb a záujmov poškodeného, resp. i iných osôb (na poškodenom buď závislých či s týmto následky
jeho poškodenia zdravia zdieľajúcich), u ktorých šlo nezriedka o výkon činností na vyššej než bežnej
úrovni a u ktorých obmedzenie či dokonca i strata možnosti sa im venovať práve v dôsledku poškodenia
zdravia musí obvykle viesť i k podstatnej zmene spôsobu života poškodeného.

Ak bolo na jednej strane potrebné vychádzať z premisy o nemožnosti dopadu úpravy z ust. § 7 ods.
3 odškodňovacej vyhlášky v znení platnom a účinnom od 1. apríla 1995 len na prípady poškodených
činných po stránke spoločenského uplatnenia na celkom mimoriadnej úrovni (t. j. bude sa rešpektovať
účel novelizácie vyhlášky, sledujúcej zmiernenie následkov príliš nízko nastavených a s ekonomickou
realitou už zjavne nekorešpondujúcich stropov odškodňovania aj u tých poškodených, ktorým bolo, resp.
ijevlastnéuspokojovanieichpotriebazáujmovnaúrovni,ktorúmožnooznačiť ibazabežnú)anastrane

druhej z nutnosti vyhodnotenia tiež potenciálu schopností poškodenej sa spoločensky uplatniť pred
škodovou udalosťou i po nej; musí byť zjavné, že súd prvého stupňa si aj v tomto smere opatril dostatok
skutkových zistení spôsobilých podporiť napadnutým rozsudkom vyslovený záver, že z pohľadu
obmedzenia žalobkyne v jej spoločenskom uplatnení došlo k obmedzeniu a aj vylúčeniu poškodenej zo
skorších aktivít, ktoré boli v čase pred poškodením zdravia bežným spôsobom uspokojovania rôznych

potrieb a záujmov poškodenej, preto aj tu bolo na mieste zvyšovanie náhrady nad vyhláškou normovaný
rámec a bolo treba súhlasiť aj so súdom prvého stupňa priznaným rozsahom tejto náhrady.

Odvolací súd preto v takejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvéhostupňapoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej
(§ 224 ods. 4 O.s.p.).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Ak povinnosť ním uložená nebude splnená dobrovoľne v určenej lehote, možno sa
jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.