Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112206065
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112206065.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľky: E. G.,

narodená XX.X.XXXX, X. XX, G. - W., právne zastúpená: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, Gercenova
6/A, Bratislava, proti odporcovi: ŽOS Trnava, a.s., IČO 34 108 513, Koniarekova 19, Trnava, právne
zastúpený: JUDr. Peter Sopko, advokát, Paulínska 24, Trnava, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.226,14 eura

a náhradu iných trov konania v sume 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho
právneho zástupcu.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 766 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 20.3.2012 doručeným súdu dňa 21.3.2012 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť doručiť navrhovateľke list s ospravedlnením
a zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že je vdovou po zosnulom manželovi W. G., zomrelom XX.XX.XXXX,
s ktorým uzavrela manželstvo dňa 15.10.1983. Z manželstva pochádza syn W., narodený XX.X.XXXX.
W. spoločne trávievali voľné chvíle, absolvovali dovolenky, vychovávali syna. Strata manžela a otca
mala ďalekosiahle dôsledky na kvalitu rodinného života, jeho smrťou sa bez ohľadu na vôľu členov
rodiny pretrhli sociálne, morálne, citové a kultúrne väzby. Zosnulý bol v čase smrti zamestnancom
odporcu, kde pracoval ako lakovač. Smrť pána W. G. nastala dňa XX.XX.XXXX v čase medzi 02.00
hod. - 04.00 hod. v práci. Z pitevného protokolu vyplýva, že išlo o násilnú smrť a úmrtie nastalo v

dôsledku patologicko - anatomickej diagnózy. Za účelom posúdenia príčiny a okolností úmrtia W. G. bol
vypracovaný Znalecký posudok forensic.sk Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 18/2010
zo dňa 21.3.2010, v ktorom je uvedené, že úmrtie W.a G. jednoznačne spĺňa charakteristiky pracovného
úrazu. Manžel navrhovateľky bol exponovaný nadmernou pracovnou záťažou a prekračoval úmerný
pracovný čas. Podľa pracovnej zmluvy mal manžel navrhovateľky pracovať v jednozmennej prevádzke
od 06.00 hod. do 14.00 hod. Dňa 4.12.2009 bola manželovi navrhovateľky nariadená práca navyše popri
bežnej dennej práci, kedy nastúpil popri dennej zmene na nočnú zmenu v čase od 19.00 hod. do 05.00

hod. nasledujúceho dňa a následne dňa 9.12.2009, kedy po dennej zmene od 06.00 hod. do 14.00 hod.
nastúpil do práce na zmenu od 19.00 hod.. Manželovi navrhovateľky neboli poskytnuté účinné osobné
ochranné pracovné pomôcky pre prácu s polyuretánovou náterovou hmotou SF 70/9006. Navrhovateľka
má za to, že smrť jej manžela bola spôsobená poskytnutím nedostatočne účinných OOPP zo stranyodporcu a nedodržaním zásad BOZP zo strany odporcu. Smrťou pána W. G. došlo k nesmierne veľkému
zásahu do práva navrhovateľky na rodinný život, pričom tento zásah sa prejavuje najmä v citovej oblasti,
rovnako došlo k narušeniu rodiny a navrhovateľka stratila človeka, na ktorého sa mohla obrátiť s bežnými

životnými problémami.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 20.3.2012, s Vyjadrením

navrhovateľky zo dňa 25.4.2012, s Vyjadrením odporcu zo dňa 3.8.2012, s Vyjadrením navrhovateľky zo
dňa 8.1.2013, s Vyjadrením odporcu zo dňa 12.3.2013, s Vyjadrením navrhovateľky zo dňa 19.8.2013,
s Vyjadrením odporcu zo dňa 22.8.2013, s Vyjadrením navrhovateľky zo dňa 16.5.2014, znaleckým
dokazovaním, výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov W. O., X. N., F. O., L. W., výsluchom
znalca W.. S. J., B.., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Protokolom Inšpektorátu práce
Trnava Č.: ITA-31-28-2.2/P-J1-10 zo dňa 10.9.2010, s Dodatkom č. 1 k protokolu číslo: ITA-31-28-2.2/

P-J1-10 zo dňa 10.9.2010 zo dňa 27.9.2010, so Znaleckým posudkom č. 18/2010 zo dňa 21.3.2010, s
Výučným listom W. G. zo dňa 23.6.1976, s Pracovnou zmluvou W. G. zo dňa 1.12.1995, s Dohodami
o zmene pracovnej zmluvy W. G. zo dňa 19.6.1996, zo dňa 7.1.1997, s Platovým výmerom W. G. zo
dňa 1.12.1995, s Dohodou o mzde W. G. bez datovania, s Dodatkom k pracovnej zmluvy W. G. zo dňa
1.10.2002, s Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/25/2011-99 zo dňa 19.1.2012, s Pitevným

nálezom W. G. zo dňa 2.2.2010, s Prehľadom dochádzky W. G., s Dochádzkovými listami W. G. za
obdobie 1/2009, 2/2009, 3/2009, 4/2009, 5/2009, 6/2009, 7/2009, 8/2009, 9/2009, 10/2009, 11/2009,
12/2009, s Vyhláseniami F. O. zo dňa 2.1.2010, I. K. zo dňa 2.1.2010, W. N. zo dňa 2.1.2010, L. W. zo
dňa 2.1.2010, V. V. zo dňa 27.12.2009, W. K. zo dňa 29.1.2010, T. M. zo dňa 29.1.2010, E. T. zo dňa
28.1.2010, O. B. zo dňa 9.1.2010, s Potvrdením o zamestnaní W. G. zo dňa 7.12.2012, so Špecifikáciou

respirátora REFIL 811, so Špecifikáciou Polomasky RU-20, s Popisom Sady masky Versafl S-133L, s
Rozpisom vyzásobovaných filtrov, s Fotografiami výrobnej haly, so Zabezpečením dozoru v POV na
nadčasoch zo dňa 27.3.2013, oboznámením sa so Znaleckým posudkom číslo 6/2013 zo dňa 12.7.2013
a s Doplnkom č. 1 k Znaleckému posudku číslo 6/2013 zo dňa 25.10.2013, s obsahom celého spisu a
zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že v pracovnom priestore, kde manžel pracoval, nebolo zabezpečené
odsávanie škodlivín a respirátor, ktorý zamestnávateľ manželovi poskytol a ktorý bol nájdený aj na jeho
tvári, bol respirátor typu Refil, ktorý ho chránil len proti časticiam prachu a aerosolí na báze vody a
absolútne ho nechránil proti výparom organických rozpúšťadiel. Dňa 9.12.2009 videla navrhovateľka

manžela večer asi o 18.00 hod. po príchode z práce, ešte predtým jej telefonoval, že musí ísť do práce
večer. Asi o 18.30 hod. odišiel manžel do práce a povedal navrhovateľke, že sa uvidia ráno a ráno
sa už z práce nevrátil. Potom navrhovateľke volali kolegovia manžela, že ho našli mŕtveho. Manžel
navrhovateľke dňa 9.12.2009 povedal, že musí ísť do práce opraviť strechu vozňa. Navrhovateľka nemá
vedomosť o tom, že by jej manžel prekonal pred smrťou nejaké závažné ochorenie, manžel fajčil cca 10

rokov, bolo to možno menej ako krabička denne. V septembri 2009 bol manžel chorý a liečil sa na kríže.
Manžel vykonával striekanie vagónov aj pred úrazom, aj v deň úrazu.

SvedokW.O.vkonaníuviedol,žepracovalakomajstervýrobyuodporcuodseptembra2009doaugusta
2010 a bol priamym nadriadeným pána W. G.. Dňa 9.12.2009 sa opravovali vagóny, čo znamená, že sa

brúsili, tmelili a lakovali. Pred koncom zmeny dňa 9.12.2009 cca o 13.30 hod. alebo 13.40 hod. hlavný
majster pán N. zistil, že na jednom vagóne sú nedostatky a zavolali pána W. G., keďže on spravidla
opravoval strechy vagónov, a požiadali ho, aby zostal dlhšie v práci nadčas a vykonal opravu. Na vagóne
bola postekaná farba v rozsahu 3 m x 0,6 m a bolo potrebné vykonať opravu prebrúsením farby a
nastriekaním farby striekacou pištoľou v rozsahu prác cca 2 - 3 hodiny. Pán W. G. povedal, že si má v

meste niečo vybaviť tak na pol hodiny, a že sa potom vráti. Svedok predpokladal, že sa pán W. G. vráti
a práce vykoná do 18.00 hod., kedy bol priamo v hale dozor, ktorý vykonával jeden zo štyroch majstrov.
O tom, že má pán W. G. prísť vykonať práce do zamestnania, vedel hlavný majster a aj majster, ktorý
vykonával v ten deň dozor. Práca, ktorú mal vykonať nadčas pán W. G., bolo bežné brúsenie a striekanie,
nejednalo sa o fyzicky náročnú prácu. Potom svedok odišiel o 14.00 hod. domov z práce a až ráno sa

dozvedel, čo sa stalo. K práci, ktorú vykonával pán W. G., bolo potrebné aby mal respirátor s výmennými
filtrami a tento respirátor s filtrami mal pán W. G. k dispozícii. Filtre do ochrannej pomôcky objednával
svedok, vyzásoboval ich čatár a vždy ich priniesol do miestnosti určenej na oddych, kde boli filtre verejne
prístupné zamestnancom.Svedok X. N. v konaní uviedol, že je zamestnancom odporcu od 1.1.1990 a pán W. G. bol jeho bývalým
kolegom. V čase úmrtia pána W. G. svedok pracoval ako jeden z dvoch hlavných majstrov na prevádzke

osobných vozňov, bol priamo nadriadený pánovi W. G.. Dňa 9.12.2009 svedok pracoval na zmene od
6.00 hod. do 14.00 hod., kedy sa dokončoval modernizovaný osobný vozeň a odovzdával sa technickej
kontrole. Pri kontrole vozňa svedok zistil, že na streche sú stekance, jednalo sa o vlnovkovú strechu a
požiadal majstra O., aby vykonal opatrenie na odstránenie závady. Pred koncom zmeny cca o 13.30
hod. prišiel za svedkom majster O. s pánom W. G. s tým, že vykoná opravu vozňa poobede, ale najskôr

si odskočí do mesta niečo vybaviť. Svedok to bral tak, že opravu vykoná pán W. G. do 18.00 hod., keďže
na prevádzke sa vždy striedajú majstri tak, že jeden vykonáva dozor do 18.00 hod., vôbec sa nejednalo
o nočnú zmenu, nakoľko ak by sa jednalo o nočnú zmenu, musel by svedok požiadať jeho vedúceho Ing.
W. o povolenie oznámiť túto informáciu na vrátnicu a vyžiadať na údržbe kúrenie. Bolo potrebné vykonať
opravu dvoch alebo troch pásov v šírke 15 cm - 20 cm a v dĺžke asi 3 metre s predpokladom doby
opravy maximálne dve hodiny. V čase úmrtia pána W. G. lakovníci používali pri striekaní polomasku s

vymeniteľnými filtrami označenú ako RU-20, tiež používali masky s prívodom vzduchu. Pán W. G. mal
vyzásobenú polomasku. Záviselo od lakovníka, či pracoval s polomaskou s vymeniteľnými filtrami alebo
s maskou s prívodom vzduchu. Svedok má vedomosť o tom, že pán W. G. vykonával nočné zmeny.
Pán W. G. bol fajčiar, pár mesiacov pred úmrtím maródoval.

Svedok L. W. v konaní uviedol, že u odporcu pracuje od roku 1995 na pozícii lakovník a pán W. G. bol
jeho kolega. V čase úmrtia pána W. G., pracovalo v čate cca 10 alebo 11 ľudí. Svedok má vedomosť, že
pán W. G. počas trvania pracovného pomeru vykonával svoje pracovné povinnosti aj v nočnej zmene.
O nočnej zmene boli lakovníci oboznámení ich nadriadeným - majstrom, k dispozícii mali ochranné
pomôcky, rukavice, respirátory, odev.

Svedok F. O. v konaní uviedol, že je zamestnaný u odporcu od roku 1999 ako lakírnik a pán W. G.
bol jeho kolega. V čase, keď došlo k úmrtiu pána W. G., bolo lakírnikov 17 - 22. V deň, keď došlo k
úmrtiu pána W. G., prišiel svedok do práce pred pol šiestou a vtedy im V. V. oznámil, že sa niečo stalo
na streche vagónov, že je tam odpadnutý pán W. G. a utekali mu všetci pomôcť. B. W. G. zopárkrát

pracoval v tomto období v nočných zmenách. Na nočné zmeny sa nastupovalo v tom čase na základe
pokynu nadriadeného zamestnanca, keď bolo potrebné dokončiť určitú činnosť a vtedy prišiel určitý
zamestnanec na nočnú zmenu. V čase, keď došlo k úmrtiu pána W. G., mal svedok k dispozícii ochranné
pomôcky - kuklu a masku, do ktorej ide čistý vzduch.

ZoZnaleckéhoposudkučíslo6/2013zodňa12.7.2013azDoplnkuč.1zodňa25.10.2013kZnaleckému
posudku číslo 6/2013 vyplýva, že k smrti pána W. G. došlo dňa 10.2.2009 v čase medzi 02.00 hod. a
04.00 hod.. Príčinou smrti pána W. G. bolo zlyhanie srdca v dôsledku čerstvých ischemických zmien
v srdcovom svale pri celkovom skôrnatení tepien a išlo o úmrtie z chorobných príčin, o náhle srdcové
úmrtieakoprvejklinickejmanifestácienerozpoznanejaneliečenejkoronárnejchorobesrdcapriakútnom

infarkte myokardu pri prekonanom rozsiahlom zadnom infarkte myokardu ľavej komory srdca. Akútny
infarkt zadnej steny bol spôsobený pokročilým skôrnatením koronárnych tepien s nálezom prekonaného
rozsiahleho infarktu zadnej steny ľavej komory srdca. V prípade pána W. G. išlo o 51 ročného muža s
kumuláciou rizikových faktorov pre aterosklerózu - fajčenie, hypercholesterolémiu, ktorý v tomto smere
nebolliečený.KoronárnachorobasrdcanebolaupánaW.G.rozpoznanávčasanebolaliečená.Celkové

riziko kardiovaskulárnych ochorení vo vzťahu k riziku úmrtia z kardiovaskulárnych príčin v nasledujúcich
10 rokoch bolo možné v hodnotenom prípade kalkulovať na cca 10 %. U pána W. G. prekonaný rozsiahly
zadný infarkt myokardu významne zvyšoval riziko novej koronárnej príhody a náhlej srdcovej smrti.

Znalec W.. S. J., B.. v konaní uviedol, že všetky zdroje, ktoré použil pri vypracovaní znaleckého

posudku sú v znaleckom posudku uvedené a pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z obsahu
spisu, z literatúry, zo znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou vypracovaného forensic.sk,
v ktorom sú uvedené údaje zo zdravotnej dokumentácie pána W. G., zo zdravotnej dokumentácie
vyžiadanej od všeobecnej lekárky pána W. G.. Pri uskutočnení záveru, že pán W. G., trpel chorobným
nikotinizmom,znalecvychádzalzúdajovuvedenýchvznaleckomposudkuodforensic.skazozdravotnej

dokumentácie. Fajčenie je nespochybniteľným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení a v
hodnotenom prípade je možné s určitosťou povedať, že sa zúčastnil pri vzniku a rozvoji ochorenia.
Pri konštatovaní, že pán W. G. trpel zvýšenou hladinou cholesterolu vychádzal znalec z údajov zo
14.11.2006.Považovaťzvýšenúhladinucholesteroluzadietologickýexcesupacientasnáhlousrdcovousmrťou je z medicínskeho hľadiska mimoriadne extrémne a týmto smerom sa zvyčajne medicína
neuberá. Z toxikologického hľadiska je v pitevnom náleze uvedená len hladina etanolu, iné toxikologické
vyšetrenia neboli robené. Pán W. G. prekonal v minulosti rozsiahly infarkt, mal obrovskú jazvu a je

šťastie, že tento predchádzajúci infarkt prežil. Samotná skutočnosť uvedená v pitevnom protokole, že
dolné končatiny sú bez opuchov, nemení nič na záveroch znaleckého posudku. K zlyhaniu srdca môže
dôjsť i vtedy, ak v pľúcach nie sú prítomné siderofágy. Štandardne sa kardiológ pri infarktoch s údajom
o siderofágoch nestretáva, tento údaj sa nezisťuje. Akútny psychosociálny stres je spojený s rizikom
kardiovaskulárnych príhod vrátane náhlej srdcovej smrti. Spojitosť medzi intenzívnou fyzickou záťažou a

náhlou srdcovou smrťou demonštruje 17-násobné relatívne zvýšenie rizika náhlej srdcovej smrti počas
mohutnej záťaže pre celú populáciu.

Predmetom konania je nárok navrhovateľky na ochranu osobnosti, ktorým uplatňuje právo na
ospravedlnenie a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50.000 eur, a to na tom
skutkovom základe, že odporca zapríčinil smrť manžela navrhovateľky, čím odporca narušil sociálne

vzťahy vytvorené počas spoločného súžitia so zomrelým a týmto konaním odporcu zasiahol do jej práva
na súkromie a spôsobil navrhovateľke citovú ujmu.

Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa ustanovenia § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu
v pracovnom pomere.

Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo

zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa ustanovenia § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal
povinnostivyplývajúcezosobitnýchpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochrany

zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa ustanovenia § 196 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak
preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Podľa ustanovenia § 196 ods. 4 Zákonníka práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm.a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení,
podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Podľa ustanovenia § 97 ods. 1 Zákonníka práce práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na
príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa ustanovenia § 97 ods. 5 Zákonníka práce prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len v

prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na
čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods.
2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom
skrátiť na menej ako osem hodín.

Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú rýdzo osobné práva, ktoré

prináležia každej fyzickej osobe. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý má za následok vznik nemajetkovej ujmy
spočívajúci v porušení, resp. už ohrození osobnosti dotknutej fyzickej osoby, je spojený pre pôvodcu
zásahu s nepriaznivými priamymi následkami vo forme zvláštnych občianskoprávnych sankcií podľa §

13 Občianskeho zákonníka, a to upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie následkov takýchto
zásahov a poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Zadosťučinenie, ktoré sa priznáva postihnutej
osobenazmiernenienepriaznivýchnásledkovneoprávnenéhozásahu,t.j.nemajetkovejujmyvzniknutej
na osobnosti fyzickej osoby, môže byť buď morálnym plnením alebo peňažným plnením. Základnou
podmienkou pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch (tzv. materiálna satisfakcia) je existencia

okolností dokladujúcich, že v konkrétnom prípade je morálne zadosťučinenie nepostačujúce z hľadiska
intenzity,trvaniaarozsahunepriaznivýchnásledkovvzniknutýchnavrhovateľkevzhľadomnapostavenie
navrhovateľky v rodine a spoločnosti. Ďalšou kumulatívne stanovenou podmienkou pre priznanie
zadosťučinenia v peniazoch je zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti, v spoločnosti v značnej
miere.

Zákonným predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahom do osobnostných práv v zmysle
ustanovenia § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka je preukázanie takéhoto zásahu, teda konania,
ktoré závažnejšie porušuje tieto práva, alebo je spôsobilé vyvolať ich ohrozenie alebo narušenie a
neoprávnené zásahy. V súdnom konaní musí takýto zásah osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila,

preukázať navrhovateľka tvrdiaca existenciu takéhoto zásahu.

V prejednávanej veci navrhovateľka tvrdila existenciu zásahu odporcu do jej práva na súkromie,
konkrétne do jej práva na rodinný život. Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že odporca ako
zamestnávateľ jej manžela svojim konaním spôsobil smrť jej manžela ako zamestnanca odporcu,

pričom tento zásah sa prejavil najmä v citovej oblasti. Podľa tvrdení navrhovateľky úmrtie jej
manžela jednoznačne spĺňa charakteristiku pracovného úrazu, za ktorý pracovný úraz zodpovedá
odporca, nakoľko neposkytol jej manželovi dostatočne účinné ochranné pracovné pomôcky a nedodržal
zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zásah odporcu do súkromia navrhovateľky spočíval
podľa tvrdení navrhovateľky v úplnom narušení rodiny navrhovateľky ako celku s tým, že následky

neoprávneného zásahu odporcu (navrátenie do pôvodného stavu) nebude nikdy možné odčiniť.
Odporca žiadal návrh zamietnuť a dôvodil tým, že smrť manžela navrhovateľky nenastala v dôsledku
pracovného úrazu, resp. ako priamy následok konania alebo nekonania odporcu.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným a krátkodobým poškodením
vonkajších vplyvov. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo
v priamej súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí a aj úraz, ku ktorému došlo pre
plnenie pracovných povinností zamestnanca. O pracovný úraz nejde, ak došlo k poškodeniu zdravia
zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh alebo činností, ktorá je

v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Zamestnávateľ sa nemôže zodpovednosti zbaviť len
tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis, ale musí ísť o zavinené porušenie predpisov o
bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci.V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľka a pán W. G. uzavreli
manželstvo dňa 15.10.1983, z ich manželstva pochádza plnoletý syn W. G., narodený XX.X.XXXX.
Manžel navrhovateľky pracoval u odporcu od 1.12.1995 s dohodnutým druhom práce lakovník, stolár,

zámočník koľajových vozidiel v jednozmennej prevádzke v rannej zmene. Pracovnou náplňou manžela
navrhovateľky bolo vykonávanie zámočníckych prác, vykonávanie prípravných prác na striekanie
vozňov, natieranie a striekanie vozňov, vykonávanie začisťovacích prác po striekaní vozňov. Manžel
navrhovateľky dňa 9.12.2009 nastúpil do práce o 04.56 hod. a odišiel z práce o 14.23 hod., následne
sa dostavil do práce v uvedený deň o 19.01 hod. za účelom vykonania opravy strechy pristaveného

vagóna z pracovnej plošiny brúsením pomocou elektrickej brúsky a nanášaním náterovej hmoty. Dňa
XX.XX.XXXXvčasemedzi02.00hod.a04.00hod.došlokúmrtiumanželanavrhovateľkynapracovisku.
Na pracovisku opráv striech vagónov, kde prišlo k jeho úmrtiu, sa nachádzal sám. Manžel navrhovateľky
bol dňa XX.XX.XXXX o 5.20 hod. nájdený spolupracovníkmi na pracovnej plošine v bezvedomí, pričom
mal nasadený na tvári respirátor typu REFIL 811 FFP určený na ochranu pred vdychovaním pevných
častí a kvapalných aerosólov a po privolaní rýchlej zdravotnej pomoci službukonajúci lekár po príchode

na pracovisko konštatoval smrť manžela navrhovateľky a nariadil vykonanie súdnolekárskej pitvy za
účelom objasnenia príčiny jeho úmrtia. V Pitevnom náleze vyhotovenom Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou dňa 2.2.2010 je ako príčina smrti manžela navrhovateľky konštatované
zlyhanie srdca v dôsledku čerstvých ischemických zmien v srdcovom svale pri celkovom skôrnatení
tepien a jazve po prekonanom infarkte srdcového svalu v zadnej stene ľavej komory srdca. V Znaleckom

posudku číslo 18/2010 vyhotovenom dňa 21.3.2010 Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s.r.o.,
ktorý si dala vypracovať navrhovateľka, je uvedené, že kvalifikácia úmrtia manžela navrhovateľky ako
pracovnéhoúrazuzforenznéhohľadiskajeopodstatnená.Tiežbolozistené,žeumanželanavrhovateľky
bolavykonanáposlednálekárskaprehliadkadňa22.5.2008svýsledkom,žejeschopnývykonávaťprácu
na rizikovom pracovisku z titulu hluku a ďalej bolo zistené, že manžel navrhovateľky absolvoval ostatný

krát školenie týkajúce sa predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 14.7.2009,
ako vyplynulo z Protokolu Inšpektorátu práce Trnava Č.: ITA-31-28-2.2/P-J1-10 zo dňa 10.9.2010.

V prejednávanom spore bolo potrebné vyriešiť predovšetkým otázku, či úmrtie manžela navrhovateľky
bolo pracovným úrazom, teda či je daná zodpovednosť odporcu za úmrtie manžela navrhovateľky. V

danej veci je medzi účastníkmi nesporné, že manžel navrhovateľky zomrel dňa XX.XX.XXXX v budove
odporcuvdobe,kedysiplnilpracovnépovinnostiavykonávalopravunáterupoškodenejstrechyvagónu.
Navrhovateľka tvrdila že, jej manžel dňa 9.12.2009 nastúpil po rannej zmene trvajúcej od 6.00 hod. do
14.00 hod. na nočnú zmenu so začiatkom o 19.00 hod. nariadenú mu odporcom s tým, že manželovi
navrhovateľky nebol poskytnutý dostatočný čas na odpočinok po vykonanej práci, nemal k dispozícii

potrebné osobné ochranné pracovné pomôcky a práca, ktorú vykonával si vyžadovala vysokú mieru
sústredenia a vysokú fyzickú námahu. Odporca s týmito tvrdeniami navrhovateľky nesúhlasil a uvádzal,
že manželovi navrhovateľky nebola nariadená nočná zmena, ale jednalo sa o prácu nadčas, k dispozícii
mal vhodný respirátor používaný pri nanášaní farieb a nepoužil ho a išlo o fyzicky menej náročnú prácu
vzhľadom na jej rozsah v trvaní cca 2 hodiny. Z výpovede svedka W. O. (v čase úmrtia majstra výroby

u odporcu), ktorý bol priamym nadriadeným manžela navrhovateľky, vyplynulo, že svedok ho požiadal
pred koncom rannej zmeny dňa 9.12.2009, aby zostal v práci po skončení rannej zmeny nadčas a
vykonal opravu zatečenej farby na vagóne v rozsahu 3 m x 0,6 m jemným prebrúsením a nastriekaním
farby striekacou pištoľou s odhadom časového rozsahu vykonávania prác od 2 do 3 hodín, nejednalo
sa o fyzicky náročnú prácu. Manžel navrhovateľky povedal svedkovi W. O., že si ide niečo vybaviť

do mesta a vráti sa za pol hodinu a práce vykoná. Manžel navrhovateľky mal k dispozícii respirátor
určený k striekaniu s výmennými filtrami, tieto výmenné filtre boli verejne dostupné zamestnancom v
miestnosti určenej na oddych a objednával ich vždy svedok, keď dochádzali. Z výpovede svedka X. N.
(v čase úmrtia hlavného majstra u odporcu) vyplynulo, že dňa 9.12.2010 po technickej kontrole požiadal
majstra výroby W. O., aby zabezpečil opravu stekancov náteru na vlnkovej streche vagóna, keďže na

druhý deň si mal prísť vagón prevziať zákazník. Pred koncom rannej zmeny prišiel za svedkom X. N.
W. O. s manželom navrhovateľky, že manžel navrhovateľky vykoná opravu vozňa v šírke 15 - 20 cm
a v dĺžke asi 3 m poobede, ale najskôr si odskočí do mesta niečo vybaviť. Práca, ktorú mal vykonať
manžel navrhovateľky, mohla trvať maximálne dve hodiny a nejednalo sa o fyzicky náročnú prácu, keďže
sa vybrusovali stekance do roviny, následne sa odmastili a prestriekali farbou. Manžel navrhovateľky

mal vyzásobenú polomasku RU-20 s výmennými filtrami. Z výpovede svedka L. W. (v čase úmrtia
lakovníka u odporcu) vyplynulo, že počas trvania pracovného pomeru manžel navrhovateľky vykonával
aj nočné zmeny a lakovníci mali k dispozícii ochranné pomôcky, rukavice, respirátory, odev a pracovné
pomôckyfasovalimesačnenačatulakovníkovpodľapočtuosôb.ZvýpovedesvedkaF.O.(včaseúmrtialakovníka u odporcu) vyplynulo, že manžel navrhovateľky pracoval v nočných zmenách a zamestnanci
u odporcu používali pomôcky podľa toho, aké činnosti vykonávali. Zo skutkových zistení mal tak súd
preukázané, že manželovi navrhovateľky bola dňa 9.12.2010 nariadená po ukončení rannej zmeny

práca nadčas jeho priamym nadriadeným W. O. spočívajúca v oprave kvalitatívnych nedostatkov náteru
na streche jedného vagóna obrúsením poškodených miest a ich opätovným nalakovaním s odhadom
rozsahu vykonávania prác od 2 hodín do 3 hodín. Manžel navrhovateľky súhlasil s prácou nadčas s tým,
že po skončení rannej zmeny si vybaví určité záležitosti v meste a vráti sa o pol hodinu a potrebné práce
vykoná. Uvedená práca nadčas bola nariadená manželovi navrhovateľky s jeho súhlasom z dôvodu,

že vagón s kvalitatívnymi nedostatkami si mal na druhý deň prevziať zákazník, teda bola splnená
prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce. Túto prácu nadčas mal vykonať manžel navrhovateľky
po skončení rannej zmeny dňa 9.12.2010 v trvaní od 2 do 3 hodín a následne mal nastúpiť opäť na
rannú zmenu na druhý deň dňa 10.12.2010 o 6.00 hod., čo znamená, že nepretržitý odpočinok medzi
týmito dvoma zmenami dňa 9.12.2010 a dňa 10.12.2010 by bol minimálne 12 hodín pri trvaní práce
nadčas 3 hodiny. Ďalej mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky mal k dispozícii polomasku

RU-20 s vymeniteľným filtrom určenú na použitie pri striekaní konvečnými farbami pri striekaní vozidiel,
výrobe lietadiel, stavbe lodí, výrobe lepidiel, farieb a lakov a pod., ktorá mu bola pridelená v januári
1997, čo je uvedené a podpísané manželom navrhovateľky v Knihe náradia 3745 (pozn. uvedené
v Protokole IP Trnava č.: ITA-31-28-2.2/P-J1-10 zo dňa 10.9.2010) a čo potvrdil aj svedok W. O. a
svedok X. N.. Vymeniteľné ochranné filtre pre prácu s polyuretánovými farbami do polomasky RU-20

mal manžel navrhovateľky k dispozícii v miestnosti určenej na oddych, čo potvrdil svedok W. O., ktorý
ochranné filtre do polomasky RU-20 sám objednával podľa potreby asi jedenkrát za mesiac podľa
počtu vagónov. Naposledy boli vyzásobené vymeniteľné filtre do polomasky RU-20 dňa 30.11.2009 v
počte 30 kusov, dňa 9.12.2009 v počte 1 kus a dňa 16.2.2010 v počte 16 kusov, čo je zaznamenané
v Rozpise vyzásobených filtrov. Z uvedených skutočností je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľky o tom,

že jej manželovi bola nariadená nočná zmena, a že nemal k dispozícii potrebné osobné ochranné
pracovnépomôcky,sanepreukázali.Naopakvkonaníbolozistené,žemanželovinavrhovateľkyboladňa
9.12.2010nariadenásjehosúhlasomprácanadčastak,abymalzachovanýnepretržitýodpočinokmedzi
dvoma zmenami v rozsahu minimálne osem hodín. Tiež bolo zistené, že manžel navrhovateľky mal k
dispozícii vhodnú osobnú ochrannú pracovnú pomôcku s príslušenstvom k práci - polomasku RU-20

pre striekanie osobných vozňov, ktorá chráni pred organickými výparmi pri použití konvenčných farieb a
lakov. Ak teda manžel navrhovateľky nastúpil po ukončení rannej zmeny dňa 9.12.2010 do práce až o
19.01 hod. neurobil tak na pokyn jeho zamestnávateľa, ale dokonca bez vedomia jeho zamestnávateľa,
teda odporcu. V takom prípade nemal ani odporca ako zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť kontrolu
manžela navrhovateľky na pracovisku, ktorý tam pracoval sám, keďže manželovi navrhovateľky nebola

nariadená nočná zmena, tento nastúpil na výkon určených prác až o 19.01 hod. svojvoľne v rozpore
s pokynom nadriadeného zamestnanca, čo odporca nemohol v žiadnom prípade predvídať. Rovnako
odporca nariadil výkon práce nadčas manželovi navrhovateľky mimo rámca rozvrhu pracovných zmien
tak, aby mal odporca zachovaný nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami v rozsahu 8 hodín,
nakoľko ďalšia ranná zmena mala začať dňa 10.12.2010 o 6.00 hod., čo manžel navrhovateľky tak,

ako už bolo uvedené, sám nerešpektoval. Vo vzťahu k povinnosti odporcu poskytnúť účinné osobné
ochranné pracovné prostriedky a udržiavať ich vo funkčnom stave súd konštatuje, že túto povinnosť
si odporca splnil, keď manželovi navrhovateľky poskytol polomasku RU-20 i vymeniteľné filtre do nej.
Ak teda manžel navrhovateľky pri práci, ktorú vykonával dňa 9.12.2010, pridelenú polomasku RU-20
nepoužil, keďže bol nájdený s respirátorom Refil 811 FFP1 určeným na ochranu proti vdychovaniu

pevnýchčastícakvapalnýchaerosolínabázevody,urobiltakvrozporesjehopovinnosťou vyplývajúcou
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
za porušenie ktorej povinnosti zo strany manžela navrhovateľka nenesie zodpovednosť odporca ako
zamestnávateľ, nakoľko tento zabezpečil pre manžela navrhovateľka účinné osobné ochranné pracovné
pomôckyamanželnavrhovateľkyabsolvovalidňa14.7.2009školenietýkajúcesapredpisovnazaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V konaní tak nebolo preukázané navrhovateľkou odporcovi
vytýkané porušenie pracovnoprávnych povinností odporcu ako zamestnávateľa.

Tak, ako už bolo konštatované vyššie, k úmrtiu manžela navrhovateľky došlo pri plnení pracovných
úloh, čo nebolo v konaní sporné. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je

objektívna a zamestnávateľ sa jej môže zbaviť iba výnimočne. Navrhovateľka tvrdila, že smrť jej
manžela je pracovným úrazom, za ktorý pracovný úraz nesie zodpovednosť odporca. Pracovný úraz
je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené v priamej súvislosti s výkonom jeho
zamestnania, nezávisle na jeho vôli krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov,ktoré vonkajšie pôsobenie sa označuje tiež ako úrazový dej. Toto vonkajšie pôsobenie, označované
tiež ako úrazový dej, je spravidla takou udalosťou, ktorá vyvolá u postihnutého subjektívne ťažkosti,
ktoré mu nedovoľujú pokračovať v práci alebo len s určitými ťažkosťami, alebo ho dokonca z práve

vyraďujú. Základnou podmienkou zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz je príčinná súvislosť
medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia zamestnanca. Aj v prípade infarktu myokardu platí, že
tu môže ísť o úrazový dej, hoci zdanlivo chýba vonkajší faktor úrazového deja. Zo skutkových zistená
vyplynulo, že manžel navrhovateľky mal dňa 9.12.2009 vykonať opravu zatečenej farby na vagóne
v rozsahu 3 m x 0,6 m jemným prebrúsením a nastriekaním farby striekacou pištoľou s odhadom

časovéhorozsahuvykonávaniaprácod2do3hodín.Nejednalosaofyzickynáročnúprácu,ktorábybola
spojená veľkou námahou a nezvyčajným úsilím, čo potvrdili svedkovia W. O. a X. N., keďže väčšiu časť
práce predstavovalo oblepovanie a odmasťovanie pred striekaním, príprava farby a až následne jemné
prebrúsenie a striekanie farby striekacou pištoľou. Tiež v konaní nebolo zistené, že pracovný výkon
manžela navrhovateľky nepresahoval hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce alebo práce za
nepriaznivých okolností. Manžel navrhovateľky dlhodobo 14 rokov vykonával prácu lakovníku, a preto

nemožno ani konštatovať, že vykonával prácu, na ktorú svojimi schopnosťami nestačí a podľa vyjadrenia
svedka W. O. manžel navrhovateľky spravidla brúsil strechy vagónov, natieral ich základnou a potom
povrchovou farbou štetkou. Za účelom zistenia, či existuje príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom a
poškodením zdravia manžela navrhovateľky, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie.

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že príčinou smrti manžela navrhovateľky bolo zlyhanie srdca
v dôsledku čerstvých ischemických zmien v srdcovom svale pri celkovom skôrnatení tepien a išlo o
úmrtie z chorobných príčin, o náhle srdcové úmrtie ako prvej klinickej manifestácie nerozpoznanej a
neliečenej koronárnej chorobe srdca pri akútnom infarkte myokardu pri prekonanom rozsiahlom zadnom
infarkte myokardu ľavej komory srdca. Toto znalecké dokazovanie potvrdilo zistenia z Pitevného nálezu

zo dňa 2.2.2010, že príčinou smrti manžela navrhovateľky bolo zlyhanie srdca v dôsledku čerstvých
ischemických zmien v srdcovom svale pri celkovom skôrnatení tepien a jazve po prekonanom infarkte
srdcového svalu v zadnej stene ľavej komory srdca. Navrhovateľka namietala správnosť Znaleckého
posudku číslo 6/2013 zo dňa 12.7.2013 v znení jeho Doplnku č. 1 zo dňa 25.10.2013 vyhotoveného
znalcom W.. S. J., B.., keď poukazovala na to, že znalec v uvedenom znaleckom posudku uviedol,

že manžel navrhovateľky trpel chorobným nikotinizmom, napriek tomu, že zdravotná dokumentácia
a znalecký posudok od forensic.sk tento údaj neobsahovali. Túto námietku navrhovateľky považoval
súd za neopodstatnenú, nakoľko sama navrhovateľka na pojednávaní dňa 6.12.2012 uviedla, že
jej manžel fajčil cca 10 rokov a množstvo vyfajčených cigariet bolo možno menej ako krabička
denne. Skutočnosť, že manžel navrhovateľky fajčil, potvrdili aj svedkovi W. O. a X. N. vo svojich

výpovediach dňa 21.2.2012. Úlohou znalca bolo oboznámiť sa i s obsahom spisu, a preto je zrejmé, že
informácia o fajčení manžela navrhovateľka bola zistiteľná z obsahu spisu. Navrhovateľka poukazovala
tiež na to, že znalec pri jeho výsluchu nevedel uviesť, z akého zdroja má údaj o fajčení manžela
navrhovateľky. Táto výhrada navrhovateľky je bezpredmetná, nakoľko nemožno objektívne očakávať od
znalca, aby pri svojom výsluchu vedel naspamäť celý obsah súdneho spisu, zdravotnej dokumentácie,

či obsah znaleckého posudku. Informácia o fajčení manžela navrhovateľky v znaleckom posudku
zahrnutá bola a nepochybne bola aj pravdivá. Ďalej navrhovateľka namietala, že znalec vo svojom
znaleckom posudku uviedol, že manžel navrhovateľky trpel zvýšenou hladinou cholesterolu, keď tento
údaj je z roku 2006. I túto výhradu navrhovateľky považoval súd za nedôvodnú, nakoľko znalec toto
konštatovanie ozrejmil tak, že považovať zvýšenú hladinu cholesterolu u pacienta s náhlou smrťou za

dietologický exces je z medicínskeho hľadiska mimoriadne extrémne, navyše znalec ani netvrdil, že
hypercholesterolémia bola príčinou zlyhania srdca manžela navrhovateľky, ale len v znaleckom posudku
uviedol, že neliečená hypercholesterolémia je kardiovaskulárnym rizikovým faktorom, keď príčinou
zlyhania srdca boli chorobné zmeny srdca pri celkovom skôrnatení tepien a jazve po už prekonanom
infarkte. Ďalej navrhovateľka uvádzala, že znalec nezodpovedal jej otázky, či medzi faktory majúce

vplyv na ischemické choroby patrí aj vdychovanie výparov z organických farieb a rozpúšťadiel a či
môžu výpary z farieb a prach spôsobiť srdcovú arytmiu. V tomto smere znalec uviedol, že toxikologické
vyšetrenia u manžela navrhovateľky neboli urobené, a preto ani nemohol zodpovedne na túto otázku
reagovať, nakoľko podľa názoru súdu by akákoľvek odpoveď vo vzťahu k manželovi navrhovateľky,
teda v konkrétnom prípade, bola špekulatívna bez kvalifikovaných podkladov z odborných testov, keď

v konaní nebolo zistené, že by manžel navrhovateľky nadmerne vdychoval organické výpary a nie
je to ani už zistiteľné vzhľadom na neuskutočnenie toxikologických vyšetrení po jeho smrti, odstup
času a absenciu skúšky na zistenie hodnôt (hladiny) škodlivín v tele manžela navrhovateľky. Znalec
vypracovanie uvedeného znaleckého posudku oproti výhradám navrhovateľky hodnoverným spôsobomzdôvodnil vo svojej výpovedi, a preto nemal súd žiadne pochybnosti o dôslednosti šetrení zistiteľných v
čase spracovania znaleckého posudku z dostupných údajov, presnosti jeho úsudkov a opodstatnenosti
hodnotenia, teda o celkovej správnosti znaleckého posudku. Rovnako znalec pri výsluchu vierohodným

spôsobom odpovedal na otázky navrhovateľky a nevyjadroval sa len k skutočnostiam, ku ktorým nemal
expertízne podklady a spadali do inej špecializovanej oblasti než tej, v ktorej je znalec oprávnený
vykonávať znaleckú činnosť. Znalecký posudok v súdenom spore tak považoval súd za kvalifikovaný
a fundovaný.

Na základe výsledkov dokazovania tak dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci sa nejedná o
pracovný úraz, keď úmrtie manžela navrhovateľky nastalo v dobe, kedy manžel navrhovateľky vybočil z
plnenia jeho pracovných povinností, keďže sám nastúpil do práce dňa 9.12.2009 o 19.01 hod. napriek
pokynu nadriadeného zamestnanca vykonať prácu nadčas po skončení riadnej rannej zmeny a nepoužil
pridelené účinné osobné ochranné pracovné pomôcky a použil nevhodnú pracovnú pomôcku respirátor
typu REFIL 811 FFP napriek absolvovaniu školenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

zabezpečeného jeho zamestnávateľom, teda odporcom. Pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa sa
vždy vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou.

Pre záver, či bola preukázaná existencia pracovného úrazu, je nevyhnutné preukázať, že k poškodeniu
zdravia zamestnanca došlo jednak pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a ďalej, že

príčinou poškodenia zdravia zamestnanca bol skutkový dej, ktorý má charakter úrazového deja, teda že
k poškodeniu zdravia došlo následkom pôsobenia vonkajších vplyvov (fyzické či psychické preťaženie
- trauma), ktoré bolo svojou povahou krátkodobé, náhle a násilné. V danom prípade nebolo zistené,
že by bol dňa 9.12.2009 manžel navrhovateľky jednorazovo preťažený pri plnení zvlášť obtiažných
úloh, teda že by utrpel psychickú traumu a rovnako tak nebola preukázaná fyzická trauma, a preto

nie je podľa názoru súdu splnená základná podmienka, aby infarkt myokardu, ktorý utrpel manžel
navrhovateľky, mohol byť považovaný za pracovný úraz. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia manžela, nakoľko zlyhanie srdca manžela navrhovateľky
bolospôsobenérozvojomnerozpoznanejaneliečenejkoronárnejchorobysrdcapoprekonanom infarkte
myokardu v medziobdobí po roku 2008, teda vznik poškodenia zdravia manžela navrhovateľky spôsobil

jeho chorobný stav.

Nevyhnutným predpokladom priznania odškodnenia za pracovný úraz, a to pri splnení predpokladov
jednak zodpovednostnej skutkovej podstaty podľa Zákonníka práce, tak zodpovednostnej skutkovej
podstaty podľa Občianskeho zákonníka, je bezpečné dokázanie príčinnej súvislosti medzi úrazovým

dejom a poškodením zdravia zamestnanca. Ako už bolo konštatované, smrť manžela navrhovateľky
nevznikla z príčin, ktoré by boli v priamej súvislosti s prácou u jeho zamestnávateľa. Toto zistenie je
prekážkou úspešného uplatnenia nároku na ochranu osobnosti, a preto súd nepriznal navrhovateľke ani
právo na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol považujúc ho za nedôvodný.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.226,14 eura, a to za 10
úkonov právnej služby á 91,29 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.7.2012, písomné vyjadrenie
zo dňa 3.8.2012, 7.5.2013, 22.8.2013, 6.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 6.12.2012, 21.2.2013,

25.4.2013, 20.3.2014, 22.5.2014) podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej služby á
22,82 eura (účasť na pojednávaní dňa 12.6.2014, pri ktorom sa vyhlásil rozsudok) podľa § 10 ods. 8 v
spojení s § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., 3-krát režijný paušál á 7,63 eura, 5-krát režijný
paušál á 7,81 eura a 3-krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 20 %
DPH v sume 204,36 eura (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijného paušálu, t. j. 1.021,78

eura x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhradu iných trov konania v sume 300 eur,
čo predstavuje zaplatený preddavok na znalečné v zmysle uznesenia číslo konania 10C/33/2012-242
zo dňa 10.5.2013, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je navrhovateľka povinná podľa § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v
konaní neúspešnej navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 766 eur,
čo predstavuje znalečné v sume 696 eur zaplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov v zmysle
uznesenia číslo konania 10C/33/2012-282 zo dňa 22.7.2013 a znalečné v sume 70 eur zaplatenézo štátnych rozpočtových prostriedkov v zmysle uznesenia číslo konania 10C/33/2012-358 zo dňa
4.4.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.