Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Er/700/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110224522
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2110224522.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EXpress finance, s. r.
o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 775 165, zastúpený: Mgr. Ing. Tomáš Vítek, Škultétyho 1, P. O. Box
164, Bratislava, proti povinnému: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Na D. XX, vykonávanej súdnym
exekútorom: JUDr. Tomáš Peltzner, so sídlom Bratislava, Priemyselná 6, o vymoženie pohľadávky
331,94 Eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 47,63 Eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*088222 zo dňa 05. 11. 2010 bol súdny exekútor JUDr.

Tomáš Peltzner v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len “Exekučný poriadok“)
poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č. k. 27Rob/73/2005-12 zo dňa 29. 03. 2006.

Uznesením, č. k. 38Er/700/2010-50 zo dňa 03. 08. 2012, súd vyhovel námietkam povinného proti

exekúcii. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2012.

Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na to, že súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, súd exekúciu v súlade s vyššie
uvedeným zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu

vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený tým, že podal návrh na
vykonanie exekúcie a súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, zavinil jej zastavenie, a preto
súd zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora,
náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku
na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 534/2010 bol súdnemu exekútorovi

doručený dňa 20. 10. 2010, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01. 01. 2009.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 07. 2015 zároveň vyčíslil trovy exekúcie.
Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 88,01 Eur, ktorá predstavuje
odmenu súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových

výdavkov vo výške 40,15 Eur + 20 % DPH vo výške 14,67 Eur.

Ustanovenia § 14 - 16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie a pri zastavení exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Keďže súdny exekútor si uplatnil odmenu za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur, súd mu priznal odmenu vo výške 33,19 Eur

podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t. j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne

súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o
poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t. j. poštovné za doručovanie
takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho
exekútorajasnevyplýva,žesitakétohotovévýdavkyuplatňujeajvsúvislostisinýmexekučnýmkonaním
a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré
mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 6,50
Eur, nakoľko mal preukázané vynaloženie týchto výdavkov - 2 x doručenka o doručení upovedomenia
o začatí exekúcie (2 x 1,30 Eur), 3 x doručenka o doručení príkazu na začatie exekúcie (3 x 1,30 Eur).

Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy,
nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu
exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia
ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už
účelnevynaloženýchvsúvislostisvykonávanímexekučnejčinnosti.Poštovnétedamusíbyťexekútorom

vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
nákladovzapoštovnévcelejuplatnenejvýške,pretožetietoúkonyvzniknúažvbudúcnostiasúdnemáv
súčasnostipreukázané,akýmspôsobombudesúdnyexekútordoručovaťzásielkyačinebudedoručovať
v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní, a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať
duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové

iba za tie doručenky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise a z ktorých
bolo zrejmé, že si ich náhradu nežiadal v iných konaniach.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko má súd za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky ako aj hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20 % DPH
zo sumy 39,69 v celkovej sume 7,94 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi
priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j Zákona č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a
v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške
47,63 Eur.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;

ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podanév odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).