Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 23, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111217037
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111217037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom v
Českej republike, Praha, Politických vězňů 1272/21, IČO: 26429705, zastúpeného Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému M. B., nar. XX.X.XXXX,
bývajúcemu v F. N. XXX, o zaplatenie 723,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 21. novembra 2014 č.k. 8C/447/2013-56 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému povinnosť uložil zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu vo výške 723,59 eura spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,41 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým voči žalovanému uplatnil svoju peňažnú pohľadávku v zmysle čl.
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie"), a to zmenkovú sumu vo výške
723,59 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 723,59 eura od 23.6.2010 do zaplatenia,
6 % ročný úrok zo sumy 723,59 eura od 9.9.2010 do zaplatenia a zmenovú odmenu vo výške 1/3 % zo
zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 2,41 eura.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia zo zmenky predloženej žalobcom, že táto bola vystavená
žalovaným dňa 4.12.2009 na sumu 723,59 eura, miestom vystavenia zmenky bolo mesto Rožňava
a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne od 23.6.2010. Ďalej zistil, že pôvodným
veriteľom bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, ktorá previedla
zmenku indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný
záznam, čím sa stal majiteľom zmenky žalobca. Konštatoval, že zmenka obsahovala všetky zákonom

predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., okrem údaja o jej splatnosti.
Ďalej konštatoval, že v súvislosti s indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila
charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo však preukázané, že by
žalovaný od vystavenia zmenky a ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky.Vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2,
§ 14 ods. 1 a 2 písm. d), § 17, § 46 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4 a § 77 ods. 1 a 2 zákona
č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, a tiež podľa § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vystavenia zmenky.

Dôvodil, že v prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu
4 roky odo dňa vystavenia, úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25% denne, t.j.
91,25% ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu,
platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu
odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za
primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok,

ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby
uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne,
ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje, z ktorého
dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd prihliadal

ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a
žalovanéhozaviazalibanazaplatenie6%ročnéhoúrokuododňazročnostizmenky,t.j.vdanomprípade
odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy
pred podaním žaloby predložil zmenku žalovanému k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou.
Žalobcom predložená zmenka je zmenkou na videnie, ktorá je splatná pri predložení s tým, že za

predloženie zmenky sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. Preto priznal navrhovateľovi 6 %
ročnýúrokod25.9.2013,t.j.ododňanasledujúcehopodoručenížalobnéhonávrhužalovanému,anieod
23.6.2010, ako si žalobca uplatnil v návrhu (v prevyšujúcej časti za obdobie od 23.6.2010 do 24.9.12013
teda návrh zamietol - poznámka odvolacieho súdu).

O trovách konania rozhodol v zmysle podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech
oboch účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavému výroku, t.j. výroku, ktorým súd zamietol zmenkový
úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zamietol 6% ročný úrok za obdobie od 23.6.2010
do 24.9.12013, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal včas odvolanie žalobca z
odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), podľa § 205 ods. 2
písm. b) a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V odvolaní v podstate namietol právny záver súdu prvého

stupňa, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zmenku vystavil
žalovaný, túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je
napísaná na zmenke a žalovanému bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný mal teda
možno vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok mal za platný

o to viac, že žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Mal za to, že v prípade,
ak by žalovaný aj hmotnoprávnu námietku voči zmenke vzniesol, dôkazné bremeno by v takej situácii
ležalo na žalovanom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2008
sp. zn. 5Obo 3/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000,
ako i na viaceré rozhodnutia okresných súdov (napr. Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/88/2013,

Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C/153/2013, Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/198/2013) a rozsudok
Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010 sp. zn. 5Co/16/2010, ktoré priznali navrhovateľovi nárok v plnom
rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy za obdobie od 23.6.2010do 24.9.12013 uviedol, že opísal okolnosti predloženie zmenky na platenie v samotnom návrhu na
uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že "keďže zmenková
listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou. Poukázal na to, že žiadny účastník túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú
skutočnosť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal včas podané odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., preskúmal rozsudok v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Žalobca v odvolaní napáda výrok, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo
zmenkovej sumy a ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok za obdobie od 23.6.2010 do 24.9.12013, preto

predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento zamietajúci výrok a súvisiaci výrok o trovách konania
účastníkov.

V ostatnej časti, t.j. pokiaľ žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 723,59

eura spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zo zmenkovej sumy, teda 2,41 eura, rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

Rozsudok je v zamietajúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.12.2015 o 9,35 hod.,

v pojednávacej miestnosti č. dverí 212/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.12.2015 na úradnej Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156
ods. 1, 3 O.s.p..

Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tieto v odvolaní
uplatnené odvolacie dôvody bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu mala byť
odňatá možnosť konať a neuviedol ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom v konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.Správne,podrobné,presvedčivéazákonuzodpovedajúcesúajdôvodynapadnutejčastirozsudku,t.j.vo

výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy ako i zamietol
6 % ročný úrok za obdobie od 23.6.2010 do 24.9.12013, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku
a ročného úroku za obdobie od 23.6.2010 do 24.9.12013 z dôvodov, ako ich výstižne uviedol súd prvého
stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka predložená na platenie (kedy sa stala zročnou),
z ktorého dôvodu za predloženie zmenky odporcovi na platenie možno považovať až jej uplatnenie na
súde.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdom nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod
číslom 93.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdmôžeajvprípade,ženiesúpodanékauzálnenámietkyvystaviteľom
zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex

offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku
nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).Zmenkovýúrok,rovnakoakoúrokydohodnutépriposkytovanípôžičkyaleboúveru,predstavujeodmenu
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

Zmenkový zákon ako osobitný predpis, ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia, do
akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je tak predmetom voľného zmluvného dojednania
medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky,
vrátane zmenkového úroku, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere, sú všeobecne považované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a
teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni

zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
dohodnutýchúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. 5Cdo 26/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v októbri 2009, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytovaných bankami,

z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné žalobcovi priznať
zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods. 1
zák. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola odporcovi predložená zmenka na platenie,
a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na uplatnenie
pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode (a ani

v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému k zaplateniu
a uvedené je len všeobecne : "Indosant predložil zmenku k zaplateniu..."bez konkretizácie, kedy a
za akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil
žiaden dôkaz preukazujúci ním tvrdenú zročnosť zmenky, pričom dôkazné bremeno v toto smere bolo na
žalobcovi. Správne preto prvostupňový súd ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanému

ako deň, kedy mu bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky a následne zročnosť zmenky
nasledujúci deň, od ktorého priznal navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do
zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne súd návrh na zaplatenie zákonného úroku
v prevyšujúcej časti zamietol.

Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaný ju
nespochybňoval,odvolacísúduvádza,žepredmetomprieskumusúdunepochybnejedoba(dĺžkadoby),
za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku z tohto
hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky žalovaného.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách účastníkov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.,
ak vyslovil, že žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá, a to vzhľadom na čiastočnýúspech účastníkov v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej istiny vo výške
723,59 eura so 6 % ročným úrokom odo dňa 25.9.2013 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny
2,41 eura. Bol neúspešný v časti nepriznania zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej

sumy, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje zmenkovú sumu, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa správne
vyhodnotil výsledok konania iba ako čiastočný úspech žalobcu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a preto na náhradu trov odvolacieho konania
nemá. Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.