Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/573/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220114
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220114.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/604/2012-41 zo dňa 02.12.2014 a proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 5C/604/2012-53 zo dňa 25.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 385 eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z.
z.“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 13517/2010. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému
žalovanému nepriznal, pretože trovy nešpecifikoval a ani mu žiadne nevznikli. Rozhodnutie vo veci
samej súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 6 ods. 1,2, § 9
ods. 1,2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 ods. 1, § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9Er/927/2010
zistil, že žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.08.2010 proti povinnej F.
a súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, podal žiadosť o vydanie
poverenia dňa 26.11.2010 na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 10.06.2010 číslo SR 04655/10, a predmetom exekúcie bolo vymoženie 509,86 eura s
príslušenstvom. Súd dňa 24.01.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie; toto poverenie
bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.02.2011. Súd konštatoval, že o žiadosti exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote, ktorá uplynula dňa 14.12.2010, no nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky
považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7. mája
2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75); súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty
síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej
veci. V danej exekučnej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zmysle § 45 ods.
1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd aj bez návrhu zastaví exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Lehota 15 dní na
preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods.2 písm. d)
Exekučného poriadku v znení do 01. 06. 2011 bola extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený
rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia
exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy ako aj existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21.
03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter
exekučného konania nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Obzvlášť pri spotrebiteľských
veciach je 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 mimoriadne krátka na to, aby exekučný
súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych
predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je
splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým
je nesprávny úradný postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým
je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup
zistený nebol.

Žalobca podaním zo dňa 27.11.2014 navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP z
dôvodu, že pred Okresným súdom Prešov prebieha konanie o náhradu škody pre porušenie práva
Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť uvedený súd v exekučnom konaní na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
a v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu
spotrebiteľa. Vzhľadom na zamietnutie žaloby nie sú dané dôvody na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c) OSP, pretože zodpovedanie uvádzaných prejudiciálnych otázok nemá význam pre
rozhodnutie v tomto konaní, lebo odpovede na predmetné otázky nemajú vplyv na odôvodnenie výroku
rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodov absencie predpokladov zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie konania
zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej
právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby
organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj
právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal
na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda

pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho úradného
postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho návrh
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti
podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je
dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Keďže odvolací súd dospel
k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č. 514/2003
Z. z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno
v exekučnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 9Er/782/2010, ktorý videl v tom, že súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s
omeškaním údajne viac ako 7 mesiacov dňa 24.01.2011. Ako vyplýva zo súdom prvého stupňa zisteného
skutkového stavu, tieto žalobcom tvrdené údaje sa úplne nezakladajú na pravde, keďže súdny exekútor
podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na súd dňa 26.11.2010 a súd poverenie na
vykonanie exekúcie mal podľa vtedy účinného znenia Exekučného poriadku vydať do 10.12.2010. Po
zabezpečení si právne významných listín poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal dňa 24.01.2011,
t. j. s odstupom 59 dní od podania žiadosti súdneho exekútora, čiže s oneskorením o 44 dní.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady
škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže,
keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej
zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup vo všeobecnosti možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z
rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom v konaní. V tomto smere zistil skutkový
stav veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny
záver. Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9Er/927/2010 súd prvého stupňa zistil
ten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku, pričom exekučným titulom na vykonanie
exekúcie na návrh vtedajšieho oprávneného Pohotovosť, s.r.o., bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 10.06.2010 číslo SR 04655/10. Súd prvého stupňa nedodržanie 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu
odôvodnil správne. Táto skutočnosť sama osebe nebola spôsobilá urobiť záver o tom, že v exekučnom

konaní došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by mal za následok vznik nároku žalobcu
na náhradu majetkovej škody ako aj náhrady nemajetkovej ujmy podľa citovaného právneho predpisu.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto bol jeho návrh správne zamietnutý.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd
konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 7 mesiacov, čo s ohľadom na dátum doručenia žiadosti
exekútora o vydanie poverenia (26.11.2010) a s ohľadom na dátum vydania poverenia (24.01.2011) nie
je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom,
no odvolací súd zistil, že v priebehu konania ho nepredložil a ani neoznačil, a tak súd vôbec nemohol
vykonať (§ 129 ods. 1 OSP) tento listinný dôkaz za predpokladu, že by ho považoval za dôkaz právne
významný pre zistenie skutkového stavu. O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd riadne rozhodol,
preto námietka v podanom odvolaní o tom, že súd v tomto smere nerozhodol, nemá žiadnu právnu
relevanciu. K námietke žalobcu k tomu, že súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. v takom znení, aké platilo v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie, odvolací súd
dodáva, že pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na tom, kto
môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť posudzovali
výkladovo. Preto odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 5C/604/2012-53 zo dňa 25.02.2015, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatil
súdny poplatok vo výške spolu 23 eur za odvolanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, s odkazom na položku č. 7a a č. 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch - súdny poplatok 20 eur za odvolanie
a súdny poplatok 3 eurá za elektronické podanie, s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude
zaplatený, bude ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal výrok o povinnosti
zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie v sume 20 eur, a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.
Namietal, že uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený,
keďže podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na
náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a
pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zákon o súdnych poplatkoch“) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom.
Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba
podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto
je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Čo sa týka súdneho poplatku 3 eur podľa položky
20a Sadzobníka súdnych poplatkov, žalobca svoje odvolanie nijako nezdôvodnil.
Sudkyňa súdu prvého stupňa nemieniac odvolaniu vyhovieť predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu
súdu v zmysle § 374 ods. 4 druhej vety OSP.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia
zákona o súdnych poplatkoch.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.
Podľa položky 20a) sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré
vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona
je súdny poplatok za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie
konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami. Podľa poznámky v bode 1. k
tejto položke sa uvádza, že v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby
žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku <Z.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou
od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na
neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000 Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k),
ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku,
zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená
zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm.
k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k
tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Po dni 01.10.2012
teda konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. Žalobcovi ako
poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla
podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v
zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne
poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania.
Odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej. Podaním odvolania mu poplatková povinnosť
podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6
ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v
odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté
na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti
zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 06.02.2015, t.j. po jeho účinnosti, je
potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z hľadiska prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych poplatkoch. Odvolací
súd konštatoval, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Žalobca v odvolaní
navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť, avšak odôvodnenie odvolanie smerovalo výlučne
k povinnosti zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie v sume 20 eur. Výrok o povinnosti zaplatenia

súdneho poplatku v sume 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov žalobca podrobnejšie
nezdôvodnil. Odvolací súd preto uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.