Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201603
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515201603.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci navrhovateľky G. O.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, J., t.č. J. XXX, pr. zast. JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom,
Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti odporkyni V. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, J., pr.
zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa v konaní o určenie
vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á prispievať navrhovateľke výživným vo výške 50 eur mesačne od 8.4.2015
vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Dlžné výživné v sume 491,76 eur je odporkyňa p o v i n n á uhradiť navrhovateľke v pravidelných
mesačných splátkach po 20,- eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom dožadovala vydania rozsudku, ktorým by zaviazal jej matku
prispievať jej výživným vo výške 150 eur mesačne od 8.4.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že je

študentkou 3. ročníka denného štúdia Súkromnej strednej odbornej školy - Hotelovej akadémie v
Prešove a sústavne sa pripravuje na svoje povolanie. V decembri ju matka (t.j. odporkyňa) vykázala zo
spoločnej domácnosti v obci J. a tak bola nútená sa odsťahovať k svojmu priateľovi L. K. do J.. Od tej
doby žije u svojho priateľa, ktorý jej finančne pomáha, podobne ako aj jej otec. Matka jej od decembra
2014 ničím na výživu neprispieva, dokonca jej zamedzila vstup do domu tým, že vymenila zámky na
dome. Matka pracuje v Nemocnici s poliklinikou v Starej Ľubovni a jej príjem je cca 600 eur mesačne.

Výdavky na štúdium predstavujú: stravné 80 eur mesačne, cestovné 80 eur mesačne, oblečenie a
obuv 80 eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 50 eur mesačne, študijné pomôcky do školy cca
60 eur mesačne, teda náklady na štúdium predstavujú cca 350 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadala návrhu vyhovieť.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhla, aby súd navrhovateľke výživné nepriznal. Poukázala na
skutočnosť, že do decembra 2014 sa o dcéru riadne starala, napriek tomu, že jej bývalý manžel na ňu

odmietol prispievať. Postupom čase sa dcérine správanie voči nej začalo meniť. Prestala ju rešpektovať
ako matku, odmietla ju informovať o jej štúdiu, čoraz častejšie začalo dochádzať k absurdným situáciám,
ako napr. keď niekoľko krát denne zapínala poloprázdnu práčku, pričom jej veci a veci jej syna
bezdôvodne vyhodila apod. Keď sa jej snažila vysvetliť, že v domácnosti nežije sama a že v nej platiaurčité pravidlá, začala ju urážať, slovne jej nadávať. Po jednej takejto hádke v decembri 2014 jej dcéra
povedala, že sa už necíti byť jej dcérou a z domu spolu s priateľom odišla. Nie je preto pravdou, že by
ju z domu vyhodila, podobne ako tvrdenie, že dcére zamedzila prístup do domu, Naopak viackrát jej

oznámila, že sa môže kedykoľvek vrátiť, ale musí rešpektovať ju ako matku, ako aj skutočnosť, že v
dome nežije sama. Náklady uvádzané dcérou považuje za prehnané. Sumou 350 eur totiž nedisponuje
ani ona po úhrade splátok úveru a nákladov na bývanie. Jej príjem ako zdravotnej sestry je cca 650 eur
mesačne. Po rozvode manželstva spláca hypotéku na dom, ktorý majú v doposiaľ nevysporiadanom
BSM, a to vo výške 330 eur mesačne. Taktiež sama uhrádza náklady na bývanie cca 250 eur mesačne.

Zároveň sa stará aj o syna F., ktorý je študentom strednej školy.

Právny zástupca na pojednávaní trval na podanom návrhu, požadované výživné považoval za
primerané. V priloženom vyjadrení nanovo vyšpecifikoval výdavky navrhovateľka, a to vo výške 74 eur
mesačne na cestovné do Prešova, 10 eur mesačne na MHD v Prešove, 80 eur mesačne na stravné,
25 eur mesačne na nákup školských pomôcok a 80 eur na oblečenie, obuv, kozmetiku a lieky. Zároveň

poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nemôže cestovať do školy bezplatne vlakom, pretože vlak z
J. do Prešova v pracovných dňoch nejazdí.

Odporkyňa na pojednávaní poukázala na svoje príjmové výdavkové pomery, pričom po zaplatení splátky
úveru vo výške 300 eur, inkasa za dom vo výške cca 200 eur a internátu synovi vo výške 100 eur jej

ostáva cca 50 eur. Uviedla, že by bola dcére schopná platiť maximálne 50 eur mesačne.

Právny zástupca odporkyne okrem skutočností uvádzaných odporkyňou ešte poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľka môže požiadať o výživné aj otca, u ktorého je predpoklad vyššieho príjmu a teda aj
vyššieho výživného, čo podporil skutočnosťou, že na jej mladšieho brata bolo pri rozvode určené výživné

pre otca vo výške 250 eur.

Súd sa oboznámil s návrhom a prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, vykonal
dokazovanie výsluchom odporkyne, listinnými dôkazmi, najmä písomnými vyjadreniami účastníkov
konania, prednesmi na základe vykonaného dokazovania vyjadreniami účastníkov, rodným listom,

potvrdením o návšteve školy, potvrdením o výške cestovného, pokladničnými blokmi doloženými do
spisu,výpismizúčtuodporkyne,faktúrouzatelekomunikačnéslužby,inkasomazistiltentoskutkovýstav

Navrhovateľkajedcérouodporkyne.Od1.9.2015ještudentkouSúkromnejodbornejškoly,Podkalváriou
36, Prešov. V súčasnosti nežije v spoločnej domácnosti so svojom matkou, ale u svojho priateľa v

J.. Navrhovateľka cestuje do školy denne, náklady na cestovné autobusom a následne mestskou
hromadnou dopravou predstavujú cca 84 eur mesačne. Náklady na stravu odhadla navrhovateľka v
poslednom vyjadrení na 80 eur mesačne, na nákup pomôcok na 25 eur mesačne a na oblečenie, obuv,
kozmetiku a lekáreň cca 80 eur mesačne.

Odporkyňa pracuje ako zdravotná sestra v Nemocnici s poliklinikou v Starej Ľubovni, jej čistý priemerný
mesačný príjem je cca 660 eur. Okrem toho poberá prídavky na obe deti vo výške 47,04 eur. Výživné zo
strany otca na syna bolo po rozvode manželstva odporkyne a jej manžela určené na 250 eur mesačne.
Spláca hypotéku na rodinný dom, ktorý je v BSM odporkyne a jej bývalého manžela, a to vo výške cca
300 eur, za inkaso platí cca 200 eur. Podľa jej vyjadrení platí synovi internát vo výške 100 eur mesačne.

Ďalšie výdavky súvisia so zakupovaním stravy, šatstva, hygienických potrieb, liekov, a to tak pre seba,
ako pre syna.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k
názoru, že návrh je čiastočne dôvodný.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle cit. zákonného ustanovenia je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Podstatou vyživovacej
povinnosti je zabezpečenie a uspokojovanie bežných existenčných potrieb vyživovanej osoby, ktoré

sú potrebné pre jej všestranný telesný a duševný vývoj. Pri určení výživného sa v zmysle cit. § 75
ods. zákona o rodine prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného, čiže v danom
prípadeplnoletéhodieťaťa,nadruhejstranesúdzohľadňujeajschopnosti,možnostiamajetkovépomery
povinného.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo
v manželstve alebo mimo neho. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia
povinnosť môže mať niekoľko foriem. Môže byť plnená formou osobnej starostlivosti alebo tiež čiastočne
starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine, alebo poskytovaním vecných plnení,
napr. bývania alebo stravovania, alebo môže byť plnená platením výživného ako peňažného príspevku

na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažneposkytnutímvecnýchplnení,akojebývanie,strava,nákupošateniaazabezpečeniezdravotnej
starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
zväčša výživným, ktoré určil súd.

Je nepochybné, že so zvyšujúcim vekom sa zvyšujú aj potreby dieťaťa. Dieťa pritom má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodiča. Životnou úrovňou rodiča je však dieťa zároveň do určitej miery ohraničené v
tom zmysle, že sa od nej odvíja schopnosť rodiča prispievať mu na výživu, čiže pri nižšej životnej úrovni
rodičov je aj súdom určované výživné spravidla nižšie.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka je plnoletá, ale pripravuje sa na svoje povolanie
a momentálne študuje, teda je bez príjmu. Popri dennom štúdiu nie je v súčasnosti v jej schopnostiach
nájsť si dlhodobý, pravidelný a stabilný príjem, z ktorého by mohla pokrývať svoje potreby, preto
vyživovacia povinnosť jej rodičov, teda aj odporkyne, voči navrhovateľke trvá.

Následne súd pristúpil k posúdeniu potrieb navrhovateľky a možností a schopností odporkyne za účelom
určenia výšky vyživovacej povinnosti odporkyne, pričom súd prihliadal aj na okolnosti daného prípadu.

Navrhovateľka špecifikovala svoje výdavky, ako sú uvedené vyššie. Jednoznačne mal súd preukázané
náklady na cestovné spôsobené každodenným dochádzaním do školy. Tieto nepochybne vznikajú.

Z J., kde navrhovateľka v súčasnosti žije, resp. aj z J., ak by navrhovateľka bývala u matky, v
pracovné dni vlaky nechodia, čiže navrhovateľka nemôže využiť prípadné bezplatné cestovanie vlakom.
Ostatné výdavky navrhovateľky sú jej odhady, ktoré do určitej miery dokladovala pokladničnými blokmi.
Navrhovateľka však nepreukázala, že by jej výdavky boli vo výške, v akej ich odhadovala či už v návrhu,
alebo v poslednom podaní jej právneho zástupcu. Súd nespochybňuje, že navrhovateľke vznikajú

náklady spojené so stravovaním sa, nákupom oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, ale náklady
uvádzané navrhovateľkou považuje súd za nadhodnotené. Z predložených pokladničných dokladov sa
javí, že nie všetky nákupy použila navrhovateľa iba pre svoju potrebu, ale že išlo o spoločné nákupy
spolu s jej priateľom, príp. pre celú jeho rodinu. Uvedené súd vyvodzuje napr. z toho, že na jednom
pokladničnom bloku sú naúčtované pánske boxerky, v rozpätí asi 10 dní je kupovaný 3x prací prostriedok

(21.5.2015 prací prostriedok Perwol Color Magic, dňa 27.5.2015 prací prostriedok Color a následne
dňa 1.6.2015 prací prostriedok Perwol 3l), v rozpätí cca 14 dní 2 x aviváž, podľa pokladničného bloku
zo dňa 27.5.2015 je kupovaných 5 ks detských obrúskov a pod. Podobne je možné predpokladať, že
navrhovateľka môže mať v škole varené obedy za primeranú cenu.Takisto je zrejmé, že vynakladať 80 eur mesačne (suma uvádzaná v návrhu) na oblečenie či obuv
na jedného člena domácnosti si dovolí len lepšie situovaná rodina. Navrhovateľka má nepochybne

dostatok oblečenia na bežné nosenie, ktoré samozrejme priebežne obmieňa, či dopĺňa, ale na takéto
dopĺňanie podľa názoru súdu postačuje aj nepomerne nižšia suma, ako uvádza navrhovateľka, najmä za
situácie, ak nemá vlastný zdroj príjmov. Náklady na oblečenie môžu nepochybne jednorázovo vyskočiť,
ak vznikne potreba nákupu viacerých vecí, v zásade však priemerné mesačné náklady rozpočítané
na 12 mesiacov určite nedosahujú navrhovateľkou uvádzanú sumu. Podobne náklady na kozmetiku a

hygienické potreby v návrhu odhadované vo výške 50 eur mesačne postačujú podľa názoru súdu na
viacčlennú rodinu, ale pre jednu osobu, aj keď dospievajúcu mladú ženu, sa javia ako nadhodnotené. Aj
náklady na školské pomôcky vo výške 60 eur mesačne súd považuje za nadhodnotené. Súdu je zrejmé,
že so štúdiom na súkromnej strednej škole sú určite spojené aj vyššie náklady a tieto jednorázovo (napr.
na začiatku roka) môžu byť aj vyššie, je však potrebné tieto náklady rozpočítať pomerne na mesiac.
V tomto smere sa bližšie realite javí odhad v poslednom podaní právneho zástupcu navrhovateľky, aj

keď náklady na oblečenie, obuv, kozmetiku a lekáreň spolu vo výške 80 eur súd vzhľadom na vyššie
skutočnostiajtakpovažujeeštezanadhodnotené.Jepotrebnéuviesť,žeaknavrhovateľkanemávlastný
zdroj príjmom a je vyživovaná svojimi rodičmi, je limitovaná ich možnosťami a nie vždy potom môže mať
všetko, čo by možno chcela.

Odporkyňa z príjmu cca 660 eur spláca hypotéku vo výške cca 293 eur mesačne (č.l. 26a), inkaso
vo výške cca 200 eur a úver vo výške 121 eur (č.l. 26), čiže z jej príjmu jej zostáva cca 49 eur na
zabezpečenie stravy, cestovného, hygienických potrieb, oblečenia a pod. Náklady na úvery a inkaso súd
považuje za dôvodné výdavky, pretože tieto zabezpečujú odporkyni, ako aj jej synovi strechu nad hlavou
a umožňujú im riadne podmienky pre život. Ďalej podľa tvrdení odporkyne platí synovi mesačne za

internát 100 eur. Podľa vyjadrení jej právneho zástupcu na pojednávaní bolo na syna pri rozvode určené
výživné vo výške 250 eur. Súd preto vychádzal z toho, že odporkyňa zabezpečuje plnenie vyživovacej
povinnosti voči synovi hlavne osobnou starostlivosťou o syna, kým jeho otec si túto povinnosť má plniť
platením peňažnej sumy určenej súdom. Odporkyňa teda buď dostáva výživné na syna od jeho otca,
alebo si môže uplatniť náhradné výživné od štátu v prípade jeho neplnenia otcom a neúspešného

vymáhania po zákonom stanovený čas. Súd preto má za to, že výdavky na syna, jeho štúdium, potreby
a záujmy, by mali byť pokryté výživným určeným od otca, preto súd na tieto výdavky neprihliadal.

Po zohľadnení týchto skutočností súd vychádzal z toho, že odporkyňa po uhradení úveru a inkasa má k
dispozíciisumacca49eurarodinnéprídavkyvovýške47,04eur.Súdprirozhodovaníovýškevýživného

prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka ako osoba neschopná sa sama živiť, má možnosť bývať u
svojejmamy,čižeodporkyne,čímbyjejnákladyklesliamnohépotrebybymohlamaťuspokojenévrámci
rodiny, v ktorej žila. Zabezpečenie potrieb pre viacerých členov domácnosti je nepochybne lacnejšie
po prepočítaní nákladov na jedného člena domácnosti. Najmä náklady na stravu, ktoré sú podstatnou
položkou, by sa značne zmenšili, keďže by sa navrhovateľka mohla ráno aj večer stravovať doma a

obed má určite možnosť si zakúpiť v škole za lepšiu cenu, ako by si dokázala zabezpečiť sama. O určitú
sumu by sa znížili aj náklady na cestovné autobusom, keďže cesta z J. do Prešova je kratšia. Podobne
hygienické potreby či kozmetiku by mohla navrhovateľka využívať v domácnosti svojej matky. Je tiež
pravdou, že navrhovateľka nepreukázala, že by sa domáhala výživného aj voči otcovi, ktorý jej síce
podľa jej vyjadrení prispieva na výživu, ale v nižšej výške, ako bolo určené na jej brata, aj keď je mladší,

alebo že by ho žiadala o výživné aspoň vo výške určenej pre jej brata.

Taktiež možno súhlasiť s pr. zástupcom odporkyne, že existujú aj iné formy získania financií, resp.
štipendium.

Ako už bolo uvedené, pri nižšej životnej úrovni rodičov je možné očakávať aj nižšiu životnú úroveň
detí a tým pádom aj nižšie výživné. V takom prípade sa môže stať, že súdom určené výživné nemusí
postačovať na pokrytie všetkých nákladov dieťaťa. Bez toho, aby súd popieral, že v prvom rade je
potrebné zabezpečiť potreby svojich detí, nie je možné prehliadať aj skutočnosť, že aj samotný rodič
potrebuje určité prostriedky na to, aby mohol riadne fungovať a zabezpečiť finančné prostriedky na

zabezpečenie výživy pre svoje deti (t.j. musí si nakúpiť stravu, zaplatiť cestovné do práce, zaodieť sa,
zaplatiť bývanie, ktoré mu poskytuje priestor na oddych a pod.). Takisto je potrebné zdôrazniť, že na
výžive sa majú podieľať obaja rodičia.Dôležité ej tiež uviesť, že výživné má spotrebný charakter a má slúžiť na pokrytie osobných potrieb
dieťaťa. Hoci navrhovateľka by podľa jej tvrdenia potrebovala viac financií pre seba, za tým účelom v
možnostiach odporkyne, ktorej po úhradách zostane cca 90 eur, nie je možné návrhu navrhovateľky

vyhovieť.

Po zohľadnení uvedených skutočností, potrieb navrhovateľky a možností a schopností odporkyne
súd dospel k záveru, že odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľky, pričom je v jej
schopnostiach platiť jej výživné vo výške 50 eur, ktoré je ochotná dobrovoľne platiť.

V prevyšujúcej časti preto súd žalobný návrh zamietol.

Dlžné výživné súd vypočítal od podania žaloby, t.j. od 08.04.2015, za mesiac apríl 2015 za 22 dní, t.j.
50 : 30 = 1,66 x 22 = 36,60 eur, od mája 2015 do januára 2016, t.j. 9 mesiacov á 50,- eur, t.j. 450 eur a
3 dni z februára 2016, t.j. 50 : 29 = 1,72 x 3 = 5,16 eur, teda spolu vo výške 491,76 eur.

O trovách súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, pretože pomer úspechu a neúspechu bol približne rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

3C/59/2015
-7-

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.