Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213683
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713213683.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu WIFINET, s.

r. o., so sídlom Š. Moyzesa 1006/7, 960 01 Zvolen, IČO: 36 626 821, zast. JUDr. Michaelou Maťuchovou,
advokátkou AK Lieskovec, so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, proti žalovanému H.B.
O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX F., občanovi SR, t. č. na neznámom mieste
- zast. opatrovníkom Magdou Šantovou, zam. Okresný súd Zvolen ako súdny tajomník, o zaplatenie
110,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 60,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 15,- Eur od 16. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 15,- Eur od 16. 11. 2012 do zaplatenia,

zo sumy 15,- Eur od 16. 12. 2012 do zaplatenia a zo sumy 15,- Eur od 16. 01. 2013 do zaplatenia a to
všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 110,- Eur, ako aj
úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých nesplatených čiastok. Súčasne si uplatnil

aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50,- Eur. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov
konania.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava - z
tohto dôvodu mu bol ustanovený opatrovník.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 12. 08. 2013, faktúry č. 120114357, 120115858, 130101023, 120117376, odstúpenia
od zmluvy zo dňa 30. 01. 2013, Zmluvy o pripojení internet č. 20120195 zo dňa 13. 09. 2012, ako aj
ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o
pripojení INTERNET č. 20120195 a to dňa 13. 09. 2012. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol
služby internetového pripojenia žalovanému a tento sa zase zaviazal za služby pravidelne mesačne

uhrádzať sumu 15,- Eur . Minimálna doba trvania zmluvy, ktorá odôvodňovala pre žalovaného používať
služby za zvýhodnenú cenu bola 12 mesiacov a táto mala uplynúť dňa 13. 09. 2013.

Žalobca vystavil žalovanému faktúry č.:- 120114357 na sumu 15,- Eur s dňom splatnosti 15. 10. 2012,
- 120115858 na sumu 15,- Eur s dňom splatnosti 15. 11. 2012,

- 120117376 na sumu 15,- Eur s dňom splatnosti 15. 12. 2012,
- 130101023 na sumu 15,- Eur s dňom splatnosti 15. 01. 2013.

Žalobca vzhľadom k tomu že žalovaný neuhradil vyfakturované čiastky, listom zo dňa 30. 01. 2013
od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu predmetných faktúr. Pretože tak žalovaný neurobil,

žalobcovi nezostávalo nič iné, len domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd.

Žalobca žalovanú sumu o neuhradené fakturované čiastky navýšil aj o sumu 50,- Eur, ktorú si v súlade
so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami a cenníkom účtoval za porušenie zmluvnej
povinnosti minimálneho trvania zmluvy.

Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých neuhradených faktúr.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava.

Podľa § 29 ods. 2. OSP, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,

ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa§42ods.1písm.a)citovanéhozákona,podnikmáprávonazaplateniecenyzaposkytnutúverejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c predmetného vládneho nariadenia v znení účinnom od 01. 02. 2013 ak záväzkový vzťah
vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013
aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k
názoru, že návrh žalobcu je dôvodný v časti, kde si uplatnil sumu 4-krát po 14,- Eur z titulu poskytnutejslužby pripojenia do internetovej siete prevádzkovanej žalobcom vzhľadom k tomu, že žalovaný je aj
napriek riadne poskytnutej službe nezaplatil žalobcovi dohodnutú cenu za rozhodné obdobie.

Tak ako vyplýva zhora, žalobca si v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 50,- Eur, pričom uviedol, že nárok si uplatňuje v súlade so zmluvnými
dojednaniami a všeobecnými obchodnými podmienkami a cenníkom žalobcu. Tento jeho nárok mal
tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pripojení INTERNET č. 20120195, kedy odkázal na článok 2
bod 2.4 a článok 3 bod 3.3 zmluvy. Súd skonštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute ktoré tvorí

súčasť predmetnej zmluvy o pripojení, musí spĺňať podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho
úkonu tak, ako to má na mysli Občiansky zákonník a to pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, eventuálne časti právneho úkonu. Tak ako to vyplýva z komentára príslušného ustanovenia
Občianskeho zákonníka, zákonodarca považuje právny úkon za zrozumiteľný vtedy, ak adresát ku
ktorémuprávnyúkonsmerujejeobjektívneschopnýpochopiťvýrazovéprostriedkypoužiténavyjadrenie
právneho úkonu, stačí teda že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a význam použitých

výrazových prostriedkov je objasnený alebo vysvetlený primerane povahe právneho úkonu. Právny úkon
je určitý vtedy, ak vnútorne nie je v rozpore jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť
výkladom alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona na miesto neurčitých častí prejavu vôle. V
prejednávanej veci však súd dospel k právnemu názoru, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej
pokuty je absolútne neplatné, a pretože sa v predmetnej zmluve nachádzajú na dvoch rôznych miestach

dojednania týkajúce sa tejto sankcie s tým, že výška zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia je odlišný;
v ustanovení bodu 2.4 zmluvy je výška zmluvnej pokuty viazaná na bod 3.3 zmluvy o pripojení, kedy
zmluvná pokuta má zodpovedať výške mesačnej úhrady, ktorá má zodpovedať cene za poskytované
služby INTERNET odo dňa odstúpenia od zmluvy do konca doby viazanosti; no v bode 3.3 je uvedené,
že ak sa služby neposkytujú po celý mesiac, pravidelný poplatok sa znižuje o 1/30-inu za každý deň

neposkytovania služieb, pričom nárok žalobcu na zmluvnú pokutu by mal vzniknúť po jeho odstúpení od
zmluvy,čovpraxiznamená,ževčasekeďsaužžiadneslužbyvzmyslezmluvyžalobcomneposkytovali.
Zároveň je v tejto časti zmluvy uvedené aj to, že nárok na zmluvnú pokutu má žalobca v prípade, ak
účastník poruší právnu povinnosť bez toho, aby bolo špecifikované o akú konkrétnu povinnosť sa má
jednať, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou.

Je potrebné uviesť i to, že cenník, na ktorý sa žalobca v Zmluve o pripojení INTERNET č. 20120195
odvoláva, mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení, pričom však podľa zmluvy cenník prístupu
do siete internet bol poskytovateľ povinný len zverejniť na svojej internetovej stránke alebo v sídle
spoločnosti.Zozmluvyžiadnymspôsobomnevyplýva,že tentobolposkytnutýpriuzavretízmluvyakojej

súčasť a zmluva o pripojení neobsahuje ani vyhlásenie účastníka, že sa s obsahom cenníka oboznámil
pred uzavretím zmluvy o pripojení tak, ako je to v zmluve o pripojení uvedené (bod 6.1 Zmluvy).

Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11. 11. 2013-I.ÚS 3512/11, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských
zmlúv, dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka,

zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, teda istiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmluvná pokuta zároveň
nemôže byť súčasťou cenníka služieb, a to na dôvažok vtedy, keď zmluvná pokuta bola iným spôsobom
dojednaná už v samotnej zmluve uzavretej s klientom (žalovaným).

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu týkajúci sa uplatnenej
zmluvnej pokuty vo výške 50,- Eur je z titulu neplatného zmluvného dojednania nedôvodný a preto v
tejto časti nárok žalobcu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom k tomu že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, súd o trovách rozhodol tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku a to v intenciách zhora citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).