Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/975/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711204596
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711204596.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu A. B., H.. X.X.XXXX, C. Z., X. XXXX/XX,
zastúpeného: Mgr. Valér Podoľskij, advokát so sídlom v Humennom, Nám. slobody 1, proti žalovanému
Z. B., H.. XX.X.XXXX, C. Z., X. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Žižkova 6, v konaní o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalove z 20.5.2014 č.k. 12C65/2011-596 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej iba „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 20.5.2014 zamietol žalobu, ktorou
žalobca žiadal o určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX E.. Ú.. Z.,
S.. Č.. XXXX T.D. X. N. XXX Z., S.. Č.. XXXX T. S. B. H. X. N. XXX m2 zapísané v registri C a stavby
rodinného domu č. súp. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX (ďalej iba „sporné nehnuteľnosti“), ktoré
je žalovaný povinný žalobcovi vydať v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žiadal o vydanie
tohto rozhodnutia z titulu vrátenia daru.

Rozhodnutie o zamietnutí žaloby súd prvého stupňa odôvodnil tým, že s ohľadom na všetky významné
okolnosti veci posúdil, že žaloba nie je dôvodná, pretože obaja účastníci konania vzájomne porušovali
dobré mravy a konanie žalovaného, ktoré mu žalobca vytýkal bolo iba reakciou na konanie žalobcu.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je synom žalobcu. Na základe darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena spísanej vo forme Notárskej zápisnice notárom JUDr.

K. H. nadobudol žalovaný ako obdarovaný sporné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX E.. Ú.. Z. od
žalobcu ako darcu. Zároveň účastníci zriadili vecné bremeno - právo doživotného bývania žalobcu na
darovaných nehnuteľnostiach, a to bezodplatne. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol
povolený XX.XX.XXXX. Listom zo dňa 31.1.2011 označeným ako Výzva na vrátenie daru (predžalobná
upomienka)sažalobcadomáhalodžalovanéhovráteniapredmetudarovacejzmluvy.Vlistežalovanému
vytkol, že od novembra 2010 ho prvýkrát verbálne napadol s odôvodnením, že je dement a inými
nadávkami, ktoré považuje za neslušné napísať. Zároveň bol vykázaný z miestností ktoré užíval -

kuchyňa s obývačkou. Pohybu po obytných miestnostiach v dome mu bolo zabránené vymenením
zámkov na prechodových dverách. Následne žalobca podal žalobu o vrátenie daru dňa X.X.XXXX.
Žalovaný s manželkou sa v lete 2011 z rodinného domu odsťahovali a bývajú u svokrovcov žalovaného.
Súd prvého stupňa odcitoval ust. § 630 OZ, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak saobdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Poukázal
na súdnu prax, ktorá vykladá dobré mravy ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré sú rešpektované prevažujúcou časťou spoločnosti a zároveň sú pokladané za všeobecné pravidlá

správania. Hrubým porušením dobrých mravov sa pritom rozumie porušenie značnej intenzity, alebo
ich sústavné porušovanie, ktoré svojím priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého
porušenia.Realizáciavráteniadarusavykonávanazákladejednostrannéhoprávnehoúkonu,ktorýmusí
mať všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a násl. OZ, teda musí byť určitý a zrozumiteľný.
Vo vzťahu k prejavu vôle, ktorým sa darca domáha vrátenia daru, musia byť uvedené všetky konkrétne

skutočnosti, teda dôvody, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov. Pri konkrétnostiach
je nutné posúdiť i to, či zlé správanie sa obdarovaného nie je ovplyvnené samotným správaním sa
darcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a či toto správanie nie je príčinou nevhodného správania sa
obdarovaného voči darcovi (princíp vzájomnosti). Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku podrobne
uviedol, ktoré dôvody vrátenia daru vymedzil žalobca vo svojom právnom úkone - Výzva na vrátenie daru
z 31.1.2011. Ďalšie dôvody vrátenia daru vymedzil žalobca v žalobe, ktorú je tiež potrebné považovať

za jednostranný právny úkon smerujúci k vráteniu daru. Vymedzenie okolností, ktoré mali byť takýmito
dôvodmizhrnulsúdprvéhostupňadojedenástichbodov,vychádzajúczobsahužalobystým,ževžalobe
sa nenachádza dôvod vrátenia daru, v zmysle výzvy na vrátenie daru z 31.1.2011. Súd prvého stupňa
považoval za nepochybné, že až do decembra 2010 boli vzťahy medzi účastníkmi dobré. Žalovaný
po nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva vykonal nákladnú rekonštrukciu celého rodinného domu, i

miestností slúžiacich na výlučné užívanie žalobcu, a to izby na poschodí, WC s kúpeľňou na prízemí a
kuchynky. Okrem toho žalobca so žalovaným spoločne užívali obývačku a kuchyňu. V decembri 2010 sa
vzťahy narušili natoľko, že žalovaný výmenou zámkov na dverách zamedzil žalobcovi užívanie celého
rodinného domu s výnimkou miestností, ktoré žalobca dovtedy výlučne užíval, a to izby v zadnej časti na
poschodí,kúpeľnesWCakuchynkounaprízemí.Keďžežalovanýdôvodyvráteniadaruvcelomrozsahu

ako nepravdivé poprel, žalobca musel preukázať, že k správaniu sa žalovaného uvedenému v žalobe
skutočne došlo, a že ide o hrubé porušovanie dobrých mravov. Ak žalobca časovo vymedzil správanie sa
žalovaného v žalobe jeseňou, resp. decembrom 2009, s ohľadom na hmotnoprávne súvislosti podanej
žaloby, musel súd prvého stupňa posudzovať aj tieto okolnosti. Súd prvého stupňa však uzavrel, že
do decembra 2010 sa žalobca správania uvedeného v žalobe nedopustil. Až v decembri 2010 žalobca

požadoval od žalovaného, aby zaplatil za právne služby A.. U. sumu 450,- eur a následne došlo k
výmene názorov a žalovaný použiť slová „Vypadni z mojej kuchyne, nech ťa tu viac nevidím“. Súd prvého
stupňa uviedol, že takýmto jednorazovým správaniam sa žalovaného ohľadom dôvodov uvedených pod
č. 3,4,5 nedošlo, obdobne ako k sústavnému porušovaniu práva užívať spoločnú kuchyňu, obývačku a
prechod cez dom od jesene 2009 do decembra 2010. Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že k

uzamknutiu prechodovej časti, teda časti, ktorú obýva žalovaný s manželkou došlo potom, keď došlo ku
„krádeži“firemnýchpeňazí,tedapeňazížalovaného.Súdprvéhostupňasaďalej vodôvodnenírozsudku
zaoberal okolnosťami zaplatenia faktúry v sume 2.000,- eur vo firme P., prevzatie peňazí žalobcom
v mene žalovaného od kurátora, použitiu motorového vozidla žalovaného zo strany žalobcu, čo tiež
nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Všetky posudzoval súd prvého stupňa vždy s

ohľadom na princíp vzájomnosti pri posudzovaní hrubého porušovania dobrých mravov obdarovaným a
uviedol, že žalobcom vytýkané správanie žalovaného je reakciou žalovaného na porušovanie dobrých
mravov, a preto žalobu nepovažuje za dôvodnú. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný k nemu správa
odmietavo, povýšenecky a pohŕdavo je všeobecné a nepreskúmateľné. Žalobca nepreukázal, že mu
žalovaný mal vytýkať, že nič nerobí, len „žerie“ a že sa s manželkou musí žalovaný o neho starať. K

výmene kľúčov v dome, vrátane garáže, žalovaný poprel, že by žalobcovi bol znemožnený vstup do
garáže. V konaní tiež nebolo preukázané, aby žalovaný po vytknutí, že prechádza bezdôvodne cez
ním užívané nehnuteľnosti mu odpovedal vulgárne. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie, že žalovaný
v noci vnikol do miestnosti, kde spí žalobca. Pokiaľ žalobca namieta správanie manželky žalovaného,
správanie manželky žalovaného nemá vplyv na dôvody vrátenia daru. Nekomunikovanie účastníkov

navzájom nepoukazuje na znaky hrubého porušovania dobrých mravov. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný
delí inkaso na tretiny pre každého člena domácnosti, takéto konanie nie je správaním sa v rozpore s
dobrými mravmi za stavu, ak rodinný dom užívajú tri osoby. Pokiaľ ide o užívanie motorového vozidla X.
B. z listinných dôkazov nemožno pochybovať o tom, že vozidlo je vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
ktorý aj rozhoduje o tom, kto bude vozidlo používať. Nebolo tiež preukázané neslušné správanie sa

žalovaného voči žalobcovi na pracoviskách.

Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa§142ods.1O.s.p.stým,žesúdprvéhostupňapriznalnáhradu
trov právneho zastúpenia za úkony špecifikované v odôvodnení rozsudku vrátane náhrady cestovných
nákladov na jednotlivé pojednávania a náhradu za stratu času. Pri určení tarifnej odmeny vychádzal

súd prvého stupňa z hodnoty veci, tak ako ju označil žalovaný v sume 150.000,- eur, s tým, že takáto
cena je primeraná s prihliadnutím na internetové ponuky rodinných domov v centre mesta Michalovce.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nezohľadňoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pretože príbuzenský vzťah
medzi účastníkmi v tomto konaní nezohráva významnú úlohu.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Toto odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nezistil
v potrebnom rozsahu skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že hrubým porušovaním dobrých mravov sa rozumie ich porušenie

značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, ktoré svojím priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlopovahuhrubéhoporušenia.Uvádza,žeužsamotnézamedzenieprístupužalobcovidocelého
domu zo strany žalovaného, resp. zamedzenie užívania celého rodinného domu je porušením dobrých
mravov značnej intenzity. Ide o sústavné a dlhodobé porušovanie dobrých mravov, nakoľko žalobca aj
v priebehu celého súdneho konania, aj v súčasnej dobe má zamedzený prístup do celého rodinného

domu, čo je dokonca sprevádzané monitorovaním žalobcu zo strany žalovaného kamerovým systémom
s poplašným zariadením. Keďže v prípade sústavného porušovania práva vecného bremena ide o
porušenie dokonca právnych noriem a nielen dobrých mravov je antilogické, že súd prvého stupňa
takéto konanie žalovaného bagatelizuje. Odvolateľ sa nestotožňuje s účelovým a ničím nepodloženým
konštatovaním súdu prvého stupňa, že porušenie vecného bremena zo strany žalovaného bolo

podmienené správaním sa žalobcu. Žalovaný v snahe vyštvať otca z domu uzamkol značnú časť domu
a sústavne sa k nemu správal vulgárne a agresívne. Okrem toho je irelevantné, keďže predmetom
konania bolo posudzovanie amorálneho konania žalovaného voči žalobcovi a nie naopak, a navyše aj
keby žalobca dlhoval žalovanému nejakú finančnú sumu nezakladá to právo žalovaného na sústavné
porušovanie práva vecného bremena zriadeného s darovaním nehnuteľnosti. Žalovaný vymyslenou

pohľadávkou argumentoval, či zdôvodňoval svoje amorálne konanie voči žalobcovi potom, čo bol
žalobcom obdarovaný nehnuteľnosťou v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur a osobným motorovým
vozidlom a pokiaľ ide o podnikanie bol posadený do rozbehnutého vlaku, čo je vo vzťahu k údajnej
pohľadávke v hrubom pomere. Zo strany súdu prvého stupňa ide o neobratnú snahu nájsť amorálne
konanie zo strany žalobcu, ktoré nebolo nijaké preukázané. Je zvláštne, že s uvedeným sa súd prvého

stupňanezaoberalzvlášťkeďiné,akotvrdínadrámecžalobcomuvádzanédôvodyvôbecneposudzoval.
Pritom v odôvodnení rozsudku samotný súd konštatuje, že došlo k uvedeniu iných dôvodov v priebehu
konania zo strany žalobcu, v ktorom žalobca videl porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného.
Poukazuje na ust. § 41 ods. 2 O.s.p. a uvádza, že súd prvého stupňa vo vzťahu k novým dôvodom
pripúšťal návrhy výsluchov svedkov a otázky zo strany účastníkov konania na svedkov. Každý úkon

sa posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený, preto jeho záverečné konštatovanie,
že to o čom pojednával nebolo predmetom žaloby je prekvapujúce. Preto neobstojí konštatovanie v
odôvodnení rozsudku, že žalobca prevažnú časť konania preukazoval skutočnosti, ktoré nesúviseli
s predmetom konania. Už spomínané sústavné porušovanie žalobcovho práva vecného bremena a
skutočnosť, že žalovaný sa k žalobcovi správal ako k podriadenému a povýšenecky a používal na jeho

adresu hanlivé výrazy je dôvodom na vrátenie daru. Súd prvého stupňa mal počas konania postupovať
podľa § 100 ods. 1 O.s.p. a uviesť, ako sa javí právne posúdenie veci, aby nedošlo k navyšovaniu trov
konania.

Žalobca osobitne namieta rozhodnutie o trovách konania s tým, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca

si vyúčtoval nehorázne vysoké trovy konania a súd prvého stupňa ich z nepochopiteľných dôvodov
priznal. Poukazuje na znenie ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
resp. jeho časť, ktorá sa dostala do vyhlášky až novelou zák. č . 184/2013 Z.z. účinným od 1.7.2013. V
zmysleprechodnéhoustanoveniaplatí,že zaúkonyprávnychslužieb,ktorébolivykonanépred1.7.2013
patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Žalobca nesúhlasí so spôsobom ohodnotenia

nehnuteľnosti,ktorejvráteniebolopredmetomsporu.Uvádza,žesúdmalvyžiadaťodpríslušnéhoznalca
odborné stanovisko, resp. odborné vyjadrenie k oceneniu nehnuteľnosti. Preto súd prvého stupňa použil
nesprávne ust. vyhlášky § 10 ods. 2 s tým, že malo byť uplatnené ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky.Navyše poukazuje na to, že je tu na mieste použitie ust. § 150 O.s.p. a teda nepriznanie trov konania.
Žalobca je invalidný dôchodca a úhrada trov konania by mu spôsobila veľké ťažkosti.

Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné a rozsiahle dokazovanie,
vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a v dôsledku takto
vykonaných dôkazov správne a úplne zistil skutkový stav veci.

Súd prvého stupňa riadne odôvodnil nevykonanie ďalších dôkazov. Odvolací súd po dôslednom

preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo je toho názoru, že súd prvého
stupňa vzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania,
vysporiadal sa dostatočným spôsobom s tými skutkovými okolnosťami, ktoré sú relevantné pre
rozhodnutie o danej žalobe. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je jasné, logické a zrozumiteľné a
spĺňa zákonné náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. V konaní nebola preukázaná existencia takých

vád, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku a
konštatuje správnosť dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvého stupňa v odôvodnení dal odpoveď
na všetky skutkové a právne otázky, ktoré boli predmetom sporu. K úplnému a postačujúcemu
odôvodneniu odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak žalobu o vrátenie daru
dôsledne posudzoval z pohľadu skutkových tvrdení vymedzených v žalobnom návrhu, ktorými žalobca
odôvodňoval hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného, ktoré malo byť dôvodom pre

vrátenie daru podľa § 630 OZ.

Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného vzniká okamihom takého konania
obdarovaného, ktorý svojím konaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny hrubo poruší dobré
mravy. Darovacia zmluva následne zaniká okamihom, kedy prejav vôle došiel k obdarovanému. Pokiaľ
sa žalobca podanou žalobu domáhal vrátenia daru za situácie, že žalovaný spochybnil existenciu
zákonných dôvodov pre vrátenie daru, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa riešiť ako predbežnú

otázku to, či výzva na vrátenie daru je účinná. To zároveň znamená, že konajúci súd bol oprávnený a
povinný posudzovať to, či vytýkané konanie darcu voči obdarovanému je také, že hrubo porušuje dobré
mravy.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného,

alebo obyčajný nevďak, ale vždy iba také konanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Odvolací súd opakuje, že musí
ísť o také konanie, ktoré je možné objektívne a s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých
došlo posúdiť ako hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. Rozhodujúce je preto vždy
výlučne hľadisko objektívne, nie iba subjektívne pocity alebo názor darcu.

Navyše pre platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru je z hľadiska jeho určitosti
nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie
dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
1620/2011).

Súd prvého stupňa preto správne analyzoval všetky jednotlivé skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré on
považoval za hrubé porušenie dobrých mravov.Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že objektívnosť hodnotenia porušenia dobrých
mravov je potrebné posudzovať vždy aj s prihliadnutím na konanie darcu voči obdarovanému. Skutkové
zistenia vykonané súdom prvého stupňa z vykonaných dôkazov svedčia o tom, že vymedzenie úkonov

údajne hrubo porušujúcich dobré mravy zo strany žalobcu nebolo nepochybne preukázané, resp.
skutkové vymedzenia jednotlivých porušovaní nekorešpondujú zistenému skutkovému stavu. Navyše je
zjavné, že väčšina popísaných konfliktov bola vzájomná a z pohľadu objektívneho ich preto nie je možné
vyhodnotiť ako jednostranné hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného - žalovaného.

Pri posudzovaní, či konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých
mravov treba vychádzať z princípu vzájomnosti (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2007).

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

Odvolací súd je však toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o náhrade trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žalovanému bola priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia s tým, že za každý jednotlivý úkon právnej pomoci bola priznaná odmena podľa
§ 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa teda vychádzal z
ceny veci, ktorej sa úkon právnej služby týka. Uviedol, že predmetom konania je vrátenie daru, teda

určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu i pozemku a preto vychádzal zo žalovaným predložených
listinných dôkazov, z ktorých stanovil hodnotu sporných nehnuteľností na sumu 150.000,- eur.

Odvolací súd uvádza, že až s účinnosťou od 1.7.2013 bolo novelizované ust. § 10 ods. 2 cit. vyhl. podľa
aktuálneho znenia za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci,

o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Navyše s účinnosťou od 1.6.2009 podľa § 11 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. č. základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a
predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí

vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, ak za
základtarifnejodmenyvzal hodnotunehnuteľnostitak,akojuoznačilžalovaný.Predmetomkonaniabolo

vydanie, resp. vrátenie daru podľa § 630 OZ. Predmetom darovacej zmluvy pritom bola nehnuteľnosť
určená na bývanie, v ktorej v skutočnosti obaja účastníci aj bývajú. Preto sa výška tarifnej odmeny má
určiť podľa citovaného ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky.

Súd prvého stupňa navyše podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnil možnosť, resp.

nemožnosť aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na prejednávanú vec.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý rozhodne o trovách konania s prihliadnutím na
právny názor odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí o trovách konania bude rozhodnuté aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.