Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215800
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912215800.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ , s.r.o.,
IČO : 35 807 598, Bratislava, ul. Pribinova 25, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO:36864421, so
sídlom Bratislava, ul. Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania súd zamieta.

II. Žaloby žalobcu zamieta.

III. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu
z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučných konaniach, ktoré označil v návrhoch na začatie
konania , nerozhodol o žiadostiach žalobcu o zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote podľa

Exekučného poriadku a o žiadostiach o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že je daná
zodpovednosť žalovaného za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v
dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu. Žaloby - návrhy na začatie konania podal žalobca
dňa 27.9.2012 a v tejto veci sp.zn. 13C/139/2012 súd koná a rozhoduje o týchto návrhoch žalobcu,
ktoré spojil uznesením zo dňa 9.10.2012 č.k. 13C/139/2012-8 na spoločné konanie. Ide o konanie a
rozhodovanie o návrhoch žalobcu na začatie konania, o ktorých sa viedli pôvodne samostatné konania

pod sp.zn. 13C/139/2012, 13C/140/2012, 13C/141/2012, 13C/142/2012, 13C/145/2012, 13C/159/2012,
13C/166/2012, 13C/176/2012, 13C/184/2012, 13C/194/2012, 13C/198/2012, 13C/212/2012,
13C/218/2012, 13C/220/2012 a spoločné konanie sa vedie pod sp.zn. 13C/139/2012.Ďalej uviedol, že
splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku návrhom na predbežné prerokovanie náhrady škody u
žalovaného,avšakžalovanývzákonnejlehoteožiadostinapredbežnéprerokovanienárokunerozhodol.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žaloby zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia

základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č.514/2003 Z. z.. Tvrdil, že podania žalobcu, ktoré žalobca označuje ako žiadosti o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,doručenéžalovanémupredpodanímnávrhunazačatiesúdneho
konania a tiež návrhy na začatie súdneho konania, sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti,
ktoré stanovujú procesné predpisy pre kvalifikované uplatnenie nárokov na náhradu škody podľa
zákona č.514/2003 Z.z. a Občianskeho súdneho poriadku. Keďže podľa žalovaného už v žiadostiach

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody absentovali také údaje ako označenie súdnych
exekučných konaní so spisovými značkami, ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotno-právneho
záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu, je potrebné takéto návrhy žalobcu na začatie súdnehokonania zamietnuť. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej samotné nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v
súdnom konaní nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Žalovaný ďalej hodnotí

nedôvodné uplatnenie nároku žalobcu aj tým, že nároky žalobcu sú premlčané, že žalobca v žalobách
škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov, že
žalobca nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné sťažnosti
na Ústavnom súde.
Súd vo veci vykonal dokazovanie podaním žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi, a zistil tento

skutkový stav veci:
Z obsahu spisov Okresného súdu Trebišov sp.zn. 18Er/1245/06, 18Er/1247/06, 16Er/359/07,
16Er/1988/06, 13Er/922/09, 13Er/867/09, 23Er/113/05, 16Er/1992/06, 16Er/110/04, 13Er/984/11,
13Er/1072/09, 16Er/597/07, 16Er/364/07, 23Er/260/05 súd zistil, že pod uvedenými spisovými značkami
sa viedli exekučné konania, v ktorých žalobca podával žiadosti o zmenu exekútora, okrem konaní
sp.zn.13Er/922/09, 13Er/867/09, 23Er/113/05, 13Er/984/11, 13Er/1072/09, v ktorých súdny exekútor

podal žiadosť o udelenie poverenia a vo všetkých týchto konaniach súdy o žiadostiach rozhodli po
uplynutí zákonnej lehoty od podania žiadosti na zmenu exekútora a od podania žiadosti o udelenie
poverenia výnimkou veci pod sp.zn.23Er/113/05, v ktorej žiadosť došla dňa 11.5.2015 a poverenie bolo
vydané dňa 25.5.2005, teda v zákonnej lehote.
Z vyššie uvedených súdnych spisov súd zistil, že údaje žalobcu uvedené vo vyššie uvádzaných

14 návrhoch na začatie konania zodpovedajú súdnym exekučným konaniam vedeným pod vyššie
uvedenými spisovými značkami.
Súd zistil a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si uplatnil nároky na náhradu škody formou
žiadosti o predbežné prerokovanie týchto nárokov u žalovaného a rovnako nie je sporné, že žalovaný
o týchto žiadostiach nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či predmetné žiadosti boli dostatočne

kvalifikované, čo žalovaný jednoznačne namieta.
Podľa §44 ods.8 zák.č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.1.2014 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný súd návrh na
zmenuexekútora.Súdrozhodneozmeneexekútorado30dníoddoručenianávrhunazmenuexekútora.
Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd

preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Podľa ust. § 3 ods.1 písm, d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti oprešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana
v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Podľa §63 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.
Podľa §64 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. , účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.
Podľa §49 zák.č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žaloby - návrhy
žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy potom čo zistil, že v tomto štádiu konania žalobca

nepreukázal, že by žalovanému vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu z
dôvodu,žeOkresnýsúdTrebišovvexekučnýchkonaniachoznačenýchžalobcomrozhodoložiadostiach
o zmene exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty a o žiadostiach o vydanie poverenia tiež po uplynutí
zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., ktorá má byť spôsobená
prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na náhradu škody v tomto konaní

riešiť ako predbežnú otázku existencie takého prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za
škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu v konaní. Vyššie citované
právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní jedine predsedovi súdu
a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie
prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti za náhradu škody

spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov
nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania. Inak by
mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní
iného súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka
súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý

vybavil sťažnosť podľa §63 ods.1 a §64 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z.
Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu škody
spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existenciou právne účinného aktu
predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní
kvalifikovaná ako dôvodná.

Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o
konštatovaní prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, teda žalobca nepreukázal, že je
osobou oprávnenou na uplatnenie týchto nárokov, ktorých sa domáhal podanými návrhmi - žalobami v
tejto veci, preto súd jeho žaloby zamietol.
V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ust. §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinného po 1.1.2013,

teda po podaní návrhov žalobcu na začatie konania, avšak na vyššie uvedenom konštatovaní súdu o
nedôvodnosti uplatnenia nárokov žalobcu táto skutočnosť nič nemení.
Súd poukazuje na to, že citované ustanovenia zákona o súdoch, ako aj Ústavy SR boli účinné aj v čase,
keď vo vyššie uvedených exekučných veciach uplynuli lehoty na rozhodnutie o žiadostiach žalobcu o
zmene exekútora a žiadostiach o vydanie poverenia a súd v týchto zákonných lehotách o žiadostiach

nerozhodol.Skutočnosť,žeajkeďod1.1.2013jeustanovenie§9ods.2zák.č.514/2003Z.z. rozdielneod
úpravy účinnej do 31.12.2012, nič to nemení na právnych záveroch odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bez
novelizácie účinnej v §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013, by súd z vyššie uvedených
dôvodov návrhy žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol z rovnakých dôvodov. V tejtosúvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.11.2014 č.k. 25Co/66/2014
vo veci Okresného súdu v Trnave sp.zn. 8C/9/2013 a na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
19.11.2014 č.k. 6Co/376/2014 vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 6C/695/2012. V uvedených

veciach súdy rozhodovali o návrhoch žalobcu proti žalovanému ako v tejto veci a predmetom konania
bolinávrhynanáhraduškodyanemajetkovejujmynatomistomskutkovomzákladesrovnakýmprávnym
odôvodnením.
Žalobca podaním zo dňa 3.12.2015 podal návrh na prerušenie konania z dôvodu konania o predbežnej
otázke na Súdnom dvore Európskej únie vo veci Okresnému súdu Prešov sp.zn. 7C/6/2010 a v zmysle

ust. §109 ods.2 písm. c/ O.s.p. navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania o
prejudiciálnychotázkach,ktorénavrholžalovanývkonanívedenomnaOSPrešovpodsp.zn.7C/6/2010.
Podľa §109 ods.2 písm. c/ O.sp. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné

podmienky na prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákon. ustanovenia O.s.p.. V zmysle ust.
§109 ods.2 písm. c/ O.s.p.je daná iba možnosť na prerušenie konania, pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenie.
Podľa §142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný vznik trov nepreukázal ,a preto súd rohodol, že sa účastníkom
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.