Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912216307.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ , s.r.o.,

IČO : 35 807 598, Bratislava, ul. Pribinova 25, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO:36864421, so
sídlom Bratislava, ul. Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania súd zamieta.

II. Žalobu žalobcu zamieta.

III. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť majetkovú škodu vo výške 2.920,96 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 584,19 Eur z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní,
vedenom proti dlžníkovi povinnému: R. S. /číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXX pod číslom exekúcie u
súdneho exekútora Ex/8161/2012, nerozhodol o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnej lehote podľa exekučného poriadku. Tvrdil, že je daná zodpovednosť žalovaného za vznik
škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v dôsledku tohto nesprávneho úradného
postupu. Ďalej uviedol, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku návrhom na predbežné

prerokovanie náhrady škody u žalovaného, avšak žalovaný v zákonnej lehote o žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č.514/2003 Z. z.. Tvrdil, že podanie žalobcu, ktoré žalobca označuje ako žiadosť o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,doručenéžalovanémupredpodanímnávrhunazačatiesúdneho
konania a tiež návrh na začatie súdneho konania, sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti,

ktoré stanovujú procesné predpisy pre kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
zákona č.514/2003 Z.z. a Občianskeho súdneho poriadku. Keďže podľa žalovaného už v žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody absentovali také údaje ako označenie súdneho
exekučného konania so spisovou značkou, ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotno-právneho
záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu, je potrebné takýto návrh žalobcu na začatie súdneho
konania zamietnuť. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej samotné nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v

súdnom konaní nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Žalovaný ďalej hodnotí
nedôvodné uplatnenie nároku žalobcu aj tým, že nárok žalobcu je premlčaný, že žalobca v žalobe
škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov, žežalobca nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné sťažnosti
na Ústavnom súde.
Súd vo veci vykonal dokazovanie podaním žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi, a zistil tento

skutkový stav veci:
Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 13Er/1256/2012 súd zistil, že v exekučnej veci žalobcu
ako oprávneného proti povinnému: R. S., žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia došla na súd
dňa19.7.2012podč.Ex/8161/2012aotejtožiadostibolorozhodnutéuznesenímč.k.13Er/1256/2012-10
zo dňa 8.8.2012 tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola

zamietnutá.
Súd zistil a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody formou žiadosti
o predbežné prerokovanie tohto nároku u žalovaného a rovnako nie je sporné, že žalovaný o žiadosti
nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či predmetná žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo žalovaný
jednoznačne namieta.
Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd

preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Podľa ust. § 3 ods.1 písm, d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa §62 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana
v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi

úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Podľa §63 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.Podľa §64 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. , účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa §49 zák.č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa §80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia

práva.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu - návrh
žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy potom čo zistil, že v tomto štádiu konania žalobca
nepreukázal, že by žalovanému vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu z
dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní označenom žalobcom rozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa zákona č.514/2003

Z.z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na
náhradu škody v tomto konaní riešiť ako predbežnú otázku existencie takého prieťahu, ktorý by zakladal
zodpovednosť žalovaného za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
prieťahu v konaní. Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy
v konaní jedine predsedovi súdu a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila

pôsobnosť subjektu na posúdenie prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie
zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, má svoje opodstatnenie v
tom, aby súdy nižších stupňov nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ
ide o dĺžku konania. Inak by mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť
sťažnosti na prieťah v konaní iného súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval

v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia
príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa §63 ods.1 a §64 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z.
Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu škody
spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existenciou právne účinného aktu
predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní

kvalifikovaná ako dôvodná.
Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o
konštatovaníprieťahovvovyššieuvedenomexekučnomkonaní,tedažalobcanepreukázal,žejeosobou
oprávnenou na uplatnenie tohto nároku, ktorého sa domáhal podaným návrhom - žalobou v tejto veci,
preto súd jeho žalobu zamietol a nevykonal ďalšie dokazovanie.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ust. §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinného po 1.1.2013,
teda po podaní návrhu žalobcu na začatie konania, avšak na vyššie uvedenom konštatovaní súdu o
nedôvodnosti uplatnenia nároku žalobcu táto skutočnosť nič nemení.
Súd poukazuje na to, že citované ustanovenia zákona o súdoch, ako aj Ústavy SR boli účinné aj v čase,
keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia a

súd v zákonnej lehote o žiadosti nerozhodol. Skutočnosť, že aj keď od 1.1.2013 je ustanovenie §9 ods.2
zák.č.514/2003 Z.z. rozdielne od úpravy účinnej do 31.12.2012, nič to nemení na právnych záveroch
odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie účinnej v §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinného od
1.1.2013, by súd z vyššie uvedených dôvodov návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
zamietol z rovnakých dôvodov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo dňa 19.11.2014 č.k. 25Co/66/2014 vo veci Okresného súdu v Trnave sp.zn. 8C/9/2013 a na rozsudok
Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.11.2014 č.k. 6Co/376/2014 vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn.
6C/695/2012. V uvedených veciach súdy rozhodovali o návrhoch žalobcu proti žalovanému ako v tejto
veci a predmetom konania boli návrhy na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom istom skutkovom
základe s rovnakým právnym odôvodnením.

Žalobca podaním zo dňa 9.10.2015 a opakovane dňa 23.11.2015 podal návrh na prerušenie konania
z dôvodu konania o predbežnej otázke na Súdnom dvore Európskej únie vo veci Okresného súdu
Prešov sp.zn. 7C/6/2010 a v zmysle ust. §109 ods.2 písm. c/ O.s.p. navrhol prerušiť toto konanie do
právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol žalovaný v konaní vedenom
na OS Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010.

Podľa §109 ods.2 písm. c/ O.sp. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienky na prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákon. ustanovenia O.s.p.. V zmysle ust.
§109 ods.2 písm. c/ O.s.p.je daná iba možnosť na prerušenie konania, pokiaľ súd neurobí iné vhodné

opatrenie.
Záverom ešte súd poukazuje na tú skutočnosť, že uznesením zo dňa 9.10.2012 sp.zn. 9C/147/2012
súd spojil na spoločné konanie veci vedené na OS Trebišov pod sp.zn. 9C/147/2012, 9C/155/2012,
9C/161/2012, 9C/162/2012, 9C/165/2012, 9C/167/2012, 9C/173/2012, 9C/183/2012, 9C/184/2012,
9C/185/2012, 9C/187/2012, 9C/201/2012, 9C/207/2012, 9C/217/2012, 9C/218/2012, 9C/220/2012 s

tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp.zn. 9C/147/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.10.2012. Následne spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o vznesenej
námietke zaujatosti všetkých sudcov tunajšieho súdu zo strany právneho zástupcu žalobcu. Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.10.2012 č.k.. 11NcC/60/2012 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Eva
Vargová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp.zn.
9C 147/2012. Toto uznesenie bolo doručené práv. zástupcovi žalobcu dňa 9.1.2013 a žalovanému dňa

10.1.2013.Uznesením zo dňa 27.2.2015 č.k. 9C/147/2012 súd vylúčil zo spoločného konania vedeného
na OS Trebišov okrem iných vecí aj vec pod sp.zn. 9C/218/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.3.2015.
Podľa §142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný vznik trov nepreukázal ,a preto súd rohodol, že sa účastníkom
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.