Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/189/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200913
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200913.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché
Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zast. Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Koláre, so sídlom Koláre 19,
991 09 Veľká Čalomija, IČO: 647390, zast. AK GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.04.2013,

takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie z a s t a v u j e .

II/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 275,94 eur (titulom
trov právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalovaného GARANT PARTNER legal, s.r.o., so
sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V žalobe zo dňa 22.05.2013 žalobca navrhoval, aby krajský súd vyniesol rozsudok: I. Prvostupňové
fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup
k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené
žalobcovi dňa 07.04.2013, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca požiadal žalovaného e-

mailom, zaslaným dňa 22.02.2013, o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii.
V súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1967 Zb.)
a pre vylúčenie pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým
podpisom. Žalovaný v zákonom mu stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa
22.02.2013, t.j. najneskôr do 06.03.2013, požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie

o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového
rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo dňa 09.03.2013. Žalobca podal proti
prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhoval zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalovanému e-mailom dňa
21.03.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán

v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa § 19 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca videl dôvody nezákonnosti v tom, že žalovaný v
napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

Zo žiadosti o sprístupnenie informácií (žalobca pripojil ako prílohu č. 2) súd zistil, že žalobca žiadal od
obce sprístupniť nasledovné informácie:1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012,
2. rozloha obce,
3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do

sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť a uložiť
žalobcovi náhradu trov konania. Zástupca žalovaného k veci ďalej uviedol, že § 5 zákona č. 215/2012
Z.z. o elektronickom podpise neukladá povinnosť orgánom verejnej moci disponovať zaručeným

elektronickým podpisom. Orgány verejnej moci si môžu v súlade so špeciálnymi právnymi predpismi
a právnymi aktami Európskych spoločenstiev a Európskej únie určiť, aký druh elektronického podpisu
budú pre jednotlivé služby eGovernmentu vyžadovať. Toto ustanovenie reflektuje na požiadavku
smernice č. 19 Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES z 13.11.1999 o rámci spoločenstva
pre elektronické podpisy postupne zaviesť používanie elektronického podpisu aj do verejného sektoru
v rámci orgánov štátnej správy krajín a správy spoločenstva a styku takýchto orgánov s občanmi a

hospodárskymi subjektami, napríklad v systémoch verejného obstarávania, daňovej správy, sociálneho
zabezpečenia, zdravotníctva a justície. V súčasnej platnej legislatíve neexistuje povinnosť obce
disponovať elektronickým podpisom. Žalobca mal možnosť postupovať bežným spôsobom a svoju
žiadosť poslať čitateľnú v texte svojho emailu. Zákon o správnom konaní sa nevzťahuje na formu -
spôsob podania žiadosti podľa zákona o slobode informácií. Žiadosť o sprístupnenie informácie možno

podať aj zaručeným elektronickým podpisom, avšak len za predpokladu, že táto možnosť je technicky
vykonateľná. V súvislosti s § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií zo strany žalovaného nemohlo
dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v konaní na prvom stupni a ani k fiktívnemu rozhodnutiu v
odvolacom konaní. Vydanie fiktívneho rozhodnutia je viazané na začatie plynutia lehoty na vybavenie
žiadosti.Žalobcanepreukázal,žeMgr.TomášBachratýještatutárnymorgánomžalobcuaboloprávnený

konať v mene žalobcu a podpísať plné moci voči svojmu právnemu zástupcovi. Konanie žalobcu
je potrebné posudzovať v širších súvislostiach, a to predovšetkým so zameraním na skutočnosti,
že žiadosť o sprístupnenie informácií podpísaná zaručeným elektronickým podpisom smerovala na
obec, ktorá nedisponuje zaručeným elektronickým podpisom. Odpovede na otázky sú dostupné,
jednoduchou formou, prostredníctvom internetu. Podaná žiadosť nesvedčí o serióznom záujme žalobcu

získať požadovanú informáciu. Žalobca sa svojim konaním dopúšťa šikanózneho výkonu práva, nakoľko
ide o konanie, ktoré nesmeruje k naplneniu cieľa zákona o slobode informácií, ale o zneužitie
zákonných ustanovení na úkor žalovaného. Takémuto šikanóznemu výkonu práva nemožno priznať
právnu ochranu, nakoľko je výkon tohto práva žalobcu len zámienkou pre formalistické a bezúčelné
spory.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Správne súdnictvo je upravené v piatej časti O.s.p..

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.; pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (rozumej piatej
časti), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok
je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 103 O.s.p.; kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže súd konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa rozhoduje o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podľa § 14 ods. 1, 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií; žiadosť o sprístupnenie informácií
možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom(1). Žiadosťjepodanádňom,keďbolaoznámenápovinnejosobepríslušnejvovecikonať(4).

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoelektronickompodpise“);ústredným
orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad (1). Úrad vedie zoznam
elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na

svojom webovom sídle (2 písm. p/).

Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k
začatiukonaniaoposkytnutieinformáciípredpovinnouosobou,ačivýsledkomkonaniabolorozhodnutie
preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií.

Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o
sprístupnenie informácií s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Zo žaloby, ani z vyjadrenia
žalovaného nevyplýva, že by žalobca požiadal o poskytnutie informácií aj v inej podobe.

Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní
orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise, súd zistil (a mohol
tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým
vzdelaním,ktorésúajpočítačovogramotné),žežalovanýjeorgánomverejnejmoci,ktorýnemázriadenú

elektronickú podateľňu, a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie
elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je od e-mailovej adresy, používanej v
bežnom internetovom styku, odlišná, nemalo preto právne účinky doručenia, nemohlo vyvolať začatie
konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol síce urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto
nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií
podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods.
4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe, príslušnej vo veci
konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že

jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď
bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania
o poskytnutie informácií.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií, a ani ho začať

nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode
informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť
informácie. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobcu nezačala konanie o
poskytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho
preskúmania, podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. preto neboli splnené, a súd

preto v súlade s § 104 ods. 1 konanie zastavil, pretože išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nebolo možné odstrániť.

Aj podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES zo dňa 13.12.1999 o zásadách
Spoločenstva pre elektronické podpisy a aj podľa judikatúry českého Najvyššieho správneho súdu je

zdôvodňované, že „právne predpisy (...) elektronické dokumenty smerujúce do elektronickej podateľne,
ktorá je na to určená a ktorá je schopná ich po technickej stránke spracovať (...) k tomu, aby sa
jednalo o elektronický dokument, zákon predpokladá i jeho doručenie elektronickej podateľni. Ak
zákon predpokladá podanie elektronického dokumentu so zaručeným elektronickým podpisom len
na elektronickú podateľňu, ktorej dostupnosť a existencia bola riadne zverejnená, potom len správa,

ktorá bola tejto elektronickej podateľni zaslaná, je elektronický dokument so zaručeným elektronickým
podpisom. Elektronický dokument zaslaný na inú adresu tento charakter nemá a je potrebné ho
považovať za podanie urobené s použitím inej prenosovej techniky. K tomu, aby bolo takéto podanie
považované za doručené, musí byť písomne alebo zápisnične zopakované“ (rozsudok zo dňa11.05.2010, č.j. 2Afs 6/2010-105, vo veci JUDr. S.R.; po prvýkrát obdobne už rozsudok zo dňa
23.10.2008, č.j. 1Ans 8/2008-105, alebo zo dňa 13.11.2009, č.j. 5Afs 48/2009-108). Je pravdou, že tento
názor bol aplikovaný na daňové konanie, ktoré obsahuje výslovne formulovanú špecifickú povinnosť

daňových subjektov komunikovať s daňovou správou elektronickou podateľňou (§ 14 ods. 9 zákona č.
337/1992 Sb., o správe daní a poplatkov). Čo sa týka zlúčiteľnosti výkladu českých právnych predpisov
s právom európskym sú práve uvedené právne závery plne použiteľné tiež na posudzovanú vec, teda
na konanie správne.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zo strany žalobcu sa jedná o šikanózny výkon práva, k tomu súd
uvádza: Účelom úpravy práva na informácie je zabezpečenie práva verejnosti na informácie, ktoré majú
štátne orgány a ostatné subjekty, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach občanov k dispozícii. Právo
na informácie nie je bezbrehé a absolútne. Malo by byť uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo).
Ak však cieľom nie je zistenie informácií (požadovanie tých istých informácií od veľkého množstva
subjektov), ale na úkor povinných osôb - žalovaných zisk v podobe náhrady trov konania, je potrebné

takéto správanie považovať za správanie in fraudem legis, t.j. obchádzanie zákona, keď sa niekto správa
podľa práva (secundum legem), ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný,
a nie žiadúci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.. Súd

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému, nakoľko konanie sa zastavilo
pre nesprávny postup žalobcu, t.j. v dôsledku správania sa žalobcu. Trovy žalovaného pozostávajú z
náhrady trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby po 130,16 eur - 1. za prípravu
a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 30.06.2013) a 2.
písomné podanie na súd (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) a 2x režijný paušál po 7,81 eur (§ 16

ods. 3 citovanej vyhlášky), spolu 275,94 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala v roku 2013 sumu 130,16 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť trovy konania advokátovi, ktorý
zastupoval žalovaného, ktorému bola prisúdená ich náhrada.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.