Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200479
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti S. P., G. J. Z.. K. Č.. XXX, G., zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz,
advokátkou, Šafárikova 8, Rožňava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/
V 2627-OR zo dňa 19.02.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2627-OR zo dňa 19.02.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

P r i z n á v a účastníčke S. P. náhradu trov konania vo výške 385,11 eur, ktoré je navrhovateľka povinná
zaplatiť na účet Mgr. Ivici Štiglitz, advokátky vedený vo VÚB a.s., IBAN: SK09 0200 0000 0031 8701
9951, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 2627-OR zo dňa 19.02.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona

NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 563/2014-PTR uzavretej dňa 28.10.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a S. P. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie G., Q. G., okres Rožňava, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 120 m2 a rodinný dom súpisné číslo 201 postavený na parcele č. XXX nehnuteľnosti zapísané
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., Q. G., okres Rožňava, na
ktorých podiel o veľkosti 1/2 vlastní záložca, a to parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
201 m2.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podala návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 563/2014-

PTR uzavretej dňa 28.10.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a účastníkom S. P.
ako záložcom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom, na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 702701731 zodňa 25.09.2012, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 2.000,- eur, spolu s jej bližšie neoznačeným
príslušenstvom, úrokov z omeškania, bližšie neoznačených poplatkov a ostatných pohľadávok a
zmluvných bližšie neoznačených pokút vyplývajúcich z nedoloženej zmluvy o úvere, ako aj ostatných

celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Pri
rozhodovaní vychádzal zo záveru, že Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor
záujmov medzi splnomocniteľom S. P. a zástupcom ProHelp v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou
úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného

veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra
nehnuteľností na okresnom úrade, katastrálnom odbore. Neplatnosť právneho úkonu vidí odporca aj v
skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec
je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník konania nemohol ovplyvniť
obsah takejto dohody, čo spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca,
nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá má obhajovať najmä

záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Záujem zástupcu je v rozpore so
záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Z
obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody
obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Poukázal aj na

tú skutočnosť, že právny úkon je určitý iba vtedy, keď tento nie je rozporný čo do svojho obsahu,
alebo, ak prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení
robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na to, že
sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa
dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej

zmluvy,čímsavýraznezasahujedoprávpovinného,čojevrozporesdobrýmimravmi,apretojezáložná
zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 25.02.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že

dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Namietala aj
nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona
dospel správny orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca.
Nesúhlasila s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude

oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne

existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne
a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Ďalej
namietala nepreskúmateľnosť záveru správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej

pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že nevedno, či
odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak by aj odporca narážal
na výšku dojednaného poplatku, nekonal by správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného
plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace
okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia odporcu však nemožno vyvodiť, že by správny orgán

situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 17.04.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 15.06.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 26.05.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť
na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní
súdu nebol prítomný odporca, u ktorého bolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom
26.05.2015, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p.

aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.

Zástupkyňa účastníčky konania na pojednávaní uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie odporcu ako
vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania vo výške 385,11 eur.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom S. P. zmluvu o

úvere č. 702701731 zo dňa 25.09.2012. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 25.09.2012
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia

splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
S. P. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 28.10.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 563/2014-PTR medzi

navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 702701731 zo dňa 25.09.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),

je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom S. P. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie

je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,

chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov

v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver krajský súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 563/2014 - PTR zo
dňa 28.10.2014 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní
nerešpektuje požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, ako na túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí
poukázal správny orgán. Z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny vo

výške 2.000,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka ku
dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému
konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania,
výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali
byť viaceré nehnuteľnosti vo výlučnom, resp. podielovom spoluvlastníctve účastníka konania vrátane

stavieb, pričom je zrejmé, že ich hodnota vysoko prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným
príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Účastníčka si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila nárok na náhradu trov konania na
pojednávaní konanom dňa 15.06.2015, ktoré vyčíslila v písomnom podaní zo dňa 16.06.2015 podanom
elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 17.06.2015 na celkovú sumu 385,11 eur.Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnej účastníčke súd priznal náhradu trov konania v sume 385,11 eur, pričom k ich náhrade zaviazal
navrhovateľku. Účastníčka bola vo vzťahu k navrhovateľke úspešná, pretože súd potvrdil rozhodnutie
odporcu o zamietnutí návrhu navrhovateľky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom
spoluvlastníctve účastníčky, pričom navrhovateľka sa domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu, ktoré
bolo pre účastníčku priaznivé.

Tieto trovy pozostávajú z odmeny za poskytnuté právne služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov.Ideo
odmenu za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a účasť na pojednávaní
dňa 15.06.2015 podľa § 11 ods. 4 citovanej vyhlášky, t.j. vo výške 1/6-iny výpočtového základu, čo

predstavuje sumu 139,83 eur za jeden úkon - spolu za dva úkony 279,66 eur. Účastníčke ďalej bola
priznaná paušálna suma náhrad výdavkov podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za dva úkony po 8,39
eur - spolu 16,78 eur. V zmysle § 15 písm. a) a b) citovanej vyhlášky boli účastníčke ďalej priznané trovy
týkajúce sa cestovných nákladov v sume 36,63 eur a náhrada za stratu času v sume 52,04 eur. Celkovo
teda trovy účastníčky činia sumu 385,11 eur.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.