Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815206514
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815206514.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXX, XXX XX
D. T. U., zast. opatrovníčkou: I. H., pracovníčka Okresného súdu R., o zaplatenie 35,07 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23,07 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 8,75% zo sumy 23,07 eur od 17.07.2012 do zaplatenie, ako aj trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 5,28 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 19,19 eur, a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 35,07 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 29,07 eur odo dňa 17.07.2012 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6,00 eur odo dňa 11.09.2012 do zaplatenia, ako
aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho
zastupovania vo výške 59,98 eur.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ na strane jednej a žalovaný ako
účastník na strane druhej uzavrel v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení č. 948181223, a to dňa 07.11.2011. Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.
Na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Cenník,
postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok
stanovených v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť

za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným Cenníkom. Postupca
vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach
č. 1035723953 na sumu 29,07 eur so splatnosťou 16.07.2012 a faktúru č. 1038774063 na sumu 6,00
eur so splatnosťou 10.09.2012. Žalovaný uhradil odo dňa postúpenia pohľadávky dlžnú čiastku vo výške
0,00 eur. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.Opatrovníčka žalovanej ponechala vec na zvážení súdu na základe predložených listinných dôkazov. Z
opatrnosti vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, oboznámením sa so žalobným návrhom a
jeho prílohami - zmluvou o postúpení pohľadávky, zmluvou o pripojení, faktúrami, Cenníkom O2 Fér,
Všeobecnýmipodmienkami,Platobnýmrozkazomč.k.3C/248/2015-20,lustrácioužalovanejvREGOB,
správou zo Soc. poisťovne, správou zo ZVJS, správou o pobyte žalovanej, uznesením, ktorým sa
zrušil platobný rozkaz, uznesením, ktorým bola žalovanej ustanovená opatrovníčka, a zistil nasledujúci

skutkový stav.

Dňa 15.07.2015, tunajší súd vydal Platobný rozkaz, č. k. 3C/248/2015 - 20, ktorým uložil žalovanej
zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia, žalobcovi sumu 35,07 eur s príslušenstvom. Nakoľko sa ho
nepodarilo žalovanej doručiť, súd vykonal viacero úkonov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovanej.

Z lustrácie žalovanej v Registri obyvateľov (REGOB) súd zistil, že žalovaná ma trvalý pobyt nezmenený
od roku 1989. Zo správy Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalovaná nepoberá dôchodkové poistenie,
nemocenské poistenie ani úrazové poistenie. Dokonca nepoberá ani poistenie v nezamestnanosti.
Hľadaná osoba, teda žalovaná, sa nenachádza ani v evidencii ZVJS. Zo správy mesta D. T. U., o pobyte
žalovanej vyplýva, že táto je prihlásená k trvalému pobytu na adrese I. XXXX/XXX D. D. T. U.. Je

rozvedená. Iný aktuálny, resp. prechodná pobyt žalovanej mesto neeviduje. Súd pristúpil k doručeniu
zásielky aj prostredníctvom OO PZ vo Vranove nad Topľou. Príslušníci OO PZ v správe z vykonanej
previerky uviedli, že vyťažením susedov zistili, že žalovaná sa zdržiava vo Veľkej Británii, pričom presnú
adresu pobytu a ani čas jej návratu uviesť nevedeli.

Nakoľko nebolo možné doručiť žalovanej vydaný Platobný rozkaz do vlastných rúk, súd uznesením
platobný rozkaz, uznesením č.k. 3C/248/2015 -33 dňa 10.12.2015, zrušil podľa § 173 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Následnesúduznesením,č.k.3C/248/2015-34zodňa10.12.2015,ustanovilprežalovanúopatrovníčku,

nakoľko sa nepodarilo zistiť jej pobyt vykonaným šetrením.

Žalobca podaním došlým súdu dňa 21.01.2016 oznámil že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní
a trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Požiadal aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Zo Zmluvy o pripojení podľa § 434 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) zo dňa 07.11.2011 medzi právnym predchodcom žalobcu ako
poskytovateľom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, súd zistil, že zmluva podľa bodu
1. nadobudla platnosť aktiváciou SIM karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy,
ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.

V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa
špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená
platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Žalovaná podpisom potvrdila, že som sa
oboznámil so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy.

Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ) dohodli, že zmluva a vzťahy,
ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným

zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb.

Pokusom o zmier zo dňa 22.05.2015 žalobca oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje neuhradenú
pohľadávku vo výške 43,74 eur za poskytnuté služby, a preto ho žiada o okamžitú úhradu dlžnej čiastky
najneskôr do 25.05.2015.Postupca vyúčtoval žalovanej tieto faktúry, a to faktúru č. 1035723953 zo dňa 02.07.2012 splatnou do
16.07.2012 na sumu 49,07 eur (za služby + poplatok za obmedzenie služieb + poplatok za odpojenie
+ upomienka), faktúru č. 1038774063 zo dňa 27.08.2012 splatnou do 10.09.2012 na sumu 6,00 eur

(upomienka). Súd uvádza, že žalobca si z faktúry č. 1035723953 uplatňuje len sumu vo výške 29,07
eur (pokrátená o poplatok za odpojenie).

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú

všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;

dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým

záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

V zmysle článku 1. Všeobecných podmienok - Pojmy, služby sú elektronické komunikačné služby
poskytované účastníkom zo strany poskytovateľa na základe zmluvy, umožňujúce prenos hlasovej
komunikácie alebo iných foriem elektronickej komunikácie, ktoré zahŕňajú verejnú telefónnu služby

členenú na mesačné programy, doplnkové a iné služby v rozsahu a štruktúre podľa platného cenníka.

Podľa článku 2. Všeobecných podmienok - Zmluvné podmienky bod 2.3 poskytovateľ bude poskytovať
účastníkovi služby na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a
Cenník.

Účastník aj poskytovateľ berú na vedomie, že zmluva, na základe ktorej budú účastníkovi poskytované
služby nadobudne platnosť okamihom aktivácie SIM karty a pokiaľ nie je v týchto Všeobecných
podmienkach uvedené inak, uzatvára sa na dobu neurčitú ( čl. 2 bod 2.3. Všeobecných podmienok ).

V zmysle čl. 3 Všeobecných podmienok - Práva a záväzky poskytovateľa bod 3.2 písm. a), n)
poskytovateľ má okrem iných ďalších práv uvedených vo Všeobecných podmienkach právo na
zaplatenie ceny za poskytnuté služby a uplatniť práva podľa § 42 ods. 2 Zákona.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. d), e), m) Všeobecných podmienok účastník je okrem ďalších povinností

uvedených vo Všeobecných podmienkach povinný najmä platiť za poskytnuté služby v súlade so
Všeobecnými podmienkami, najmä čl. 7 a platným cenníkom a dodržiavať ďalšie povinnosti uvedené vo
Všeobecných podmienkach a platnom cenníku, plniť povinnosti v zmysle § 42 ods. 4 Zákona.

V zmysle čl. 7 Cena a platobné podmienky Všeobecných podmienok ceny služieb sú obsiahnuté v

platnom cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poskytovateľ má právo na úhradu ceny za
poskytnuté služby vo výške zodpovedajúcej mesačnému poplatku za príslušné zdaňovacie obdobie a
cene za poskytnuté služby, a to podľa cenníka platného v dobe, kedy bola služba účastníkom využitá.
Účastník sa zaväzuje uhradiť ceny za služby vo výške a lehote splatnosti uvedenej na faktúre.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek
činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností
upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány
štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
( § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa ).

Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitieObčianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal

zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa

vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je

uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy,
Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné
ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby.
Žalobca v žalobe uviedol, že vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade
s platným cenníkom a vystavil mu vyúčtovacie faktúry. Ako však súd uviedol vyššie, v jednotlivých

vyúčtovacích faktúrach boli uplatnené žalobcom aj ostatné administratívne poplatky, upomienka a
odpojenie z dôvodu neplatenia uvedené na tej ktorej faktúre v položke služby.

V ďalšom sa teda súd zaoberal jednotlivými zložkami tvoriacimi nárok žalobcu.Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté právnym predchodcom
žalobcu ako poplatky za hlasové, nehlasové služby, paušály za dojednané balíky služieb a položky

administratívne poplatky predstavujúce kontrolu spotreby, má súd za to, že nárok žalobcu na ich
zaplatenie je dôvodný v rozsahu sumy 23,07 eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal
na zaplatenie tejto sumy.

Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej

ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostal do omeškania, zaviazal ho súd
aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s citovanými
ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, zo súm a za obdobia, ako sú uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 2 x 6,00 eur pozostávajúci zo

dvoch poplatkov za upomienku, tak ako bol tento účtovaný faktúrami č. 1035723953 a č. 1038774063.
V zmysle Všeobecných podmienok a Cenníka bol žalobca oprávnený účtovať poplatok za upomienku.
V zmysle bodu 7.11 v čl. 7 Všeobecných podmienok poskytovateľ bol oprávnený písomne alebo iným
spôsobom, ktorý si stanoví ( napr. prostredníctvom SMS, emailu ) upozorniť účastníka na jeho povinnosť
zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, že neuhradil sumu uvedenú vo faktúre v lehote splatnosti, a určí

dodatočnú lehotu na zaplatenie. Žalobca súdu nepreukázal, žeby žalovanému boli zaslané upomienky
uvedeným spôsobom, no aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil
svoju povinnosť uhradiť predmetné sumy v lehote splatnosti, považuje súd sumy za upomienky za
neprimerané, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade
jej písomného vyhotovenia, a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne

predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka vzhľadom na predmet
činnosti právneho predchodcu žalobcu ako mobilného operátora zaslaná formou SMS správy, kde
náklady s tým spojené boli určite ešte nižšie, preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú
a zamietol ju.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobca mal úspech v časti, v ktorej súd žalobu vyhovel, čo predstavuje 66 % a žalovaný v časti, ktorej

súd žalobu zamietol, čo predstavuje 34 %, a takto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu, vzniklo žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania v
pomere 32 %.

Žalobca si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur, preto mu súd priznal

náhradu iných trov konania v sume 5,28 eur (32 % zo zaplateného poplatku v sume 16,50 eur).

Náhradu trov právneho zastúpenia priznal súd právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“).

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 19,92 eur
(zvýšených o sadzbu DPH) a súd priznal žalobcovi nárok na odmenu za 2 úkony právnej služby podľa
§ § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky (zvýšených o sadzbu DPH)

- príprava a prevzatie zastúpenia ................................................ 19,92 eur +10,07 eur
- podanie žalobného návrhu ........................................................15,94 eur +10,07eur

Spolu ................................................................................................................59,98 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH vo výške 20 %.Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v pomere 32%, a
to v sume 5,28 eur - iné trovy konania predstavujúce pomernú časť zaplateného súdneho poplatku a
trovy právneho zastúpenia v sume 19,19 eur.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.