Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/109/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201549
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201549.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: C.. C. G., U..

X.X.XXXX, R. G., Z.. N. Č.. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10,
Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 20. augusta
2013 sp. zn. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 20. augusta 2013 sp. zn. XXX XXX XXXX X, p
o t v r d z u j e .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného

dôchodku od 1.5.2003 z dôvodu nedostatku príslušnosti.

V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedla, že navrhovateľovi, ktorému bol priznaný príspevok za službu,
vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. od 1.5.2002,
dovŕšením 55 roku veku, pretože získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov
službu zaradenú do prvej kategórii funkcií. Zákon č. 328/2002 a ani žiaden iný právny predpis nestanovil
zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti tohto zákona, ktoré neboli doteraz

uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia nezaniká uplynutím času. V zmysle § 142 ods.
4písm.d)odôchodkovejdávkepríslušníkapolicajnéhozborurozhodujeodborsociálnehozabezpečenia
MV SR, pretože v zmysle § 261 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nesplnil podmienku nepretržitého trvania
zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Zastával názor, že s ohľadom na poberaný príspevok za službu, ktorý

sa považuje za výsluhový dôchodok, odporkyňa mala priznať starobný dôchodok v krátenej výške, so
zohľadnením obdobia výkonu služby v policajnom zbore. Považoval za neprípustnú situáciu, aby na
rozhodnutie o jeho dôchodkovej dávke sa nepovažovala za príslušnú ani odporkyňa ani osobitný orgán
sociálneho zabezpečenia na MVSR. Domnieval sa, že na jeho prípad sa nemá aplikovať ustanovenie
§ 132 Zák. č. 100/1988, ale zák. č. 71/1994 Zb.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ získal najmenej

25 rokov zamestnania a najmenej 20 rokov v prvej kategórii funkcií, preto mu podľa § 132 ods. 1
Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 1.5.2002, pred účinnosťou zák. č. 328/2002 Z.z.,
vznikol nárok na starobný dôchodok. Orgánom príslušným na rozhodnutie o jeho nároku i so zreteľom
na skutočnosť, že po vzniku nároku na starobný dôchodok zamestnanie navrhovateľ nevykonávalzamestnanie nepretržite do 31.12.2003 (§ 261 ods. 1) je preto podľa § 142 Zák. č. 100/1988 Zb. i § 143a
bod 1 Zák. č. 328/1992 Z.z. osobitný orgán sociálneho zabezpečenia. Poukázala tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.12.2012 sp. zn. 9So/103/2011, vydané v obdobnej veci.

Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný nedôvodne.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne v spornej otázke zachovania
nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku podľa § 132 Zák. č. 100/1988 Zb.

Podľa § 259, ods. 1 ZSP v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia,
ktoré vznikli pred 1.1.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté sa rozhodne podľa

predpisov účinných 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa§132,ods.1písm.a/Zák.č.100/1988Zb.osociálnomzabezpečenípolicajtmánároknastarobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do prvej kategórii funkcii.

Podľa § 143a bod 1 Zák. č. 328/2002 Z.z. od 1.7.2002 sa na sociálne zabezpečenia policajtov a vojakov
nepoužijú § 130 a 135 Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Z administratívneho spisu odporkyne i administratívneho spisu odboru sociálneho zabezpečenia, sp.

zn. E.-O.-XXXXXXXX/XXXX, vyplýva, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov dňa 1.5.2002,
pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu prvej kategórie vykonával najmenej 20 rokov (20
rokov, 2 mesiace a 26 dní). Po ukončení služby dňom 31.1.1995 bol navrhovateľ povinne dôchodkovo
poistený vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia do 30.6.2003. Od 1.2.1995 bol navrhovateľovi
priznaný príspevok za službu podľa § 119 a 120 Zák. č. 410/1991 Zb.

Navrhovateľ sa domnieval, že mu vznikol nárok na priznanie starobného dôchodku zo strany odporkyne
podľa zákona o sociálnom poistení.

Súd sa s týmto názorom navrhovateľa nestotožňuje.

Do 1. mája 2002, t. j. do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., bola otázka sociálneho zabezpečenia /
poistenia riešená v jednom zákonnom predpise, a to v Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Ak išlo o poistencov, vykonávajúcich službu v ozbrojených zložkách (vojak, policajt, príslušník ZVJS a
pod.), rovnako sa o dôchodkových dávkach rozhodovalo podľa zák. č. 100/1988 Zb., jeho piatej časti,

pričom na rozhodnutie o dávkach nebola vecne príslušná odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia, ale
v zákone uvedené osobitné orgány sociálneho zabezpečenia.

V konaniach o nárokoch na dávky dôchodkového zabezpečenia a ich výplatu, ktoré vznikli pred 1.1.2004
sa v zásade rozhoduje podľa predpisov účinných do 31.12.2003 (§ 259).

Keďže nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií zostávajú
naďalej zachované (§ 274), v prípade navrhovateľa bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v
prvej pracovnej kategórii získal viac ako 20 rokov výkonu služby. Vzhľadom na to, že súčasne bol
zamestnaný najmenej 25 rokov, navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa právnych

predpisov účinných pred 1.1.2004, a to ku dňu 1.5.2002 dovŕšením dôchodkového veku 55 rokov (§
132). Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 1.7.2002, kedy nadobudol účinnosť Zák. č. 328/2002
Z.z. Podľa ustanovenia § 143a bod 1 tohto sa od 1.7.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov
nepoužijú ustanovenia § 130 až 145 Zák. 100/1988 Zb., avšak aplikácia ustanovenia § 132 tohto zákona
nie je vylúčená pri nárokoch, ktoré do 30.6.2002 už vznikli. Na rozhodnutie o starobnom dôchodku

navrhovateľa je preto príslušný podľa § 142 zák. č. 100/1988 Zb. osobitný orgán Ministerstva vnútra
SR. Kompetencia tohto orgánu rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok zostáva zachovaná, pretože
navrhovateľ od vzniku nároku na požadovanú dávku ku 31.12.2003 nebol nepretržite zamestnaný,dôchodkové poistenie vo všeobecnom systéme trvalo po ukončení výkonu služby len do 30.6.2003 (§
261 ods .1 ZSP).

Navrhovateľovi doposiaľ starobný dôchodok priznaný nebol, príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok
podľa § 119 až 122 Zák. č. 410/1991 Zb. sa považuje za výsluhový dôchodok (§ 124 ods. 3 Zák.
č. 328/2002). Pri ustálení jeho výšky nebolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia získané v
civilnom zamestnaní, ani zaradenie v prvej kategórii funkcií.

Z týchto dôvodov súd považoval napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom; po náležitom
zistení skutkového stavu veci, z ktorého odporkyňa vyvodila právny názor, zodpovedajúci zákonu i
judikačnej praxi súdov.

Navrhovateľ uvedeným rozhodnutím nie je žiadnym spôsobom diskriminovaný, nárok na starobný
dôchodok mu zostáva zachovaný, pričom ako bolo uvedené vyššie, rozhodnúť o tomto nároku podľa

Zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 ZSP je odbor sociálneho zabezpečenia MV SR.

Zákon o sociálnom poistení neobsahuje žiadne ustanovenie o postúpení veci inému orgánu z dôvodu
nedostatku právomoci vo veci rozhodnúť. Na konanie vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti
ZSP sa nevzťahuje Správny poriadok (§ 20), preto podľa názoru súdu odporkyňa nepochybila, keď o

žiadosti navrhovateľa rozhodla a vec nepostúpila MV SR, odboru sociálneho zabezpečenia.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa §
250q, ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ sa nedôvodne domáhal aplikácie Zák. č. 71/1994 Z.z. Touto novelou menené ustanovenia
zákona o sociálnom zabezpečení nemajú žiaden vzťah k posudzovaniu nároku navrhovateľa, ktorý
dôchodkový vek 55 rokov dovŕšil až 1.5.2002. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.2.2013 neopodstatnene
uplatňuje nárok na starobný dôchodok už od 1.5.2003. Dôchodkovú dávku možno totiž priznať najviac
tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku (§ 112 ods. 1 ZSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ
v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho

doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./