Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209088
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114209088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci mal. K. G. nar. XX.X.XXXX mal.
I. G. nar. X.XX.XXXX a mal. Y. G. T.. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 detí rodičov I. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v
Y. na X. X zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Hlavnej č. 40 - Vitézov dvor a N. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na X. X zastúpeného advokátkou
JUDr. Evou Geleneky Hencovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej 2 v konaní
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Košice I z 24.11.2014 č.k. 11P 55/2014-200 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre malo detí G. K. nar. XX.X.XXXX I.
nar. X.XX.XXXX a Y. nar. XX.X.XXXX.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

Náhradu trov odvolacieho konania matke maloletých detí nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomz24.11.2014č.k.11P55/2014-200zveril.maloletúK.G.nar.XX.X.XXXX,

mal. I. G. nar. X.XX.XXXX a mal. Y. G. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej K. G. 180,-€ mesačne,
maloletého I. G. 170,- € a maloletej Y. G. 150,- € mesačne od 7.4.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Dlžné výživné od 7.4.2014 do 30.11.2014 pre mal. K.
660 €, pre mal. I. 582,18 € a pre mal. Y. 427,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,-
€ mesačne pre každé dieťa pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že
splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku. Úpravu styku otca s maloletými deťmi neurčil. O

trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom pre mal. K., mal. I. a mal. Y. podal v zákonnej
lehote odvolanie otec maloletých detí s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. s
odôvodnením, že v konaní vyvstala vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
pretože súd nedostatočne zistil skutkové okolnosti a na základe tohto skutkového stavu nesprávne
aplikoval právnu normu a vydal rozhodnutie vecne, ako aj právne nesprávne. Rozsudok súdu prvého

stupňa čo do napadnutých výrokov považuje za nedostatočne odôvodnený a preto nepreskúmateľný.
Vyjadril názor, že súd v rámci dokazovania nedostatočne sa vysporiadal ním uvedenými skutočnosťami,
nezohľadnil všetky predložené dôkazy a preto vykonané dokazovanie nezodpovedá objektívnemu
stavu. Súd len konštatoval výšku výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti , ale ďalejneuvádza, akými úvahami sa spravoval a na základe akých dôkazov dospel k stanovenej výške
vyživovacej povinnosti, preto napadnuté výroky rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné. Zdôraznil,
že z rozhodnutia súdu nevyplýva odôvodnenosť stanoveného rozsahu vyživovacej povinnosti a podľa

jeho názoru je súdom určená výška aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby detí neprimeraná. O deti
sa stará, snaží sa im zabezpečiť všetko po stránke vzťahovej a citovej , ako aj materiálnej. Konštatoval,
že len za mesiac júl poslal matke detí 600,- € za účelom úhrady výživného na deti, pričom spoločne
s jej príjmom mala v danom mesiaci k dispozícii 950,- € s tým, že zároveň hradil všetky výdavky na
byt. Podobne tomu bolo aj v mesiaci august, keď jej poslal 500,- €. Niekoľkokrát sa vyjadril, že deťom

prispeje aj inou formou a kúpi im všetky potrebné veci, napriek tomu bol ich postoj odmietavý. Výdavky
matky sú s prihliadnutím na osobnú starostlivosť o deti minimálne, pretože takmer všetky hradí on, či
už v súvislosti s nákladmi na bývanie, na oblečenie, školské výlety, školské pomôcky, stravu, hygienické
potreby a pod. Vytkol konajúcemu súdu, že nevykonal dokazovanie týkajúce sa výšky primeraného
výživného, pretože doposiaľ realizovanými platbami všetkým deťom zabezpečoval primeraný životný
štandard. Pri rozhodovaní tak súd vychádzal výlučne zo sčítania všetkých súm, ktoré uviedla matka

a ktoré pozostávajú z nákladov na starostlivosť o deti. Výsledkom je, že všetky uvedené náklady sú
započítané do jeho vyživovacej povinnosti, pričom súd vôbec nezohľadnil náklady na bývanie, ktoré
hradil. Vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti je finančná účasť matky aj po zohľadnení jej možností,
schopností a majetku nepomerná, nulová. Rovnako zdôraznil, že súd v rámci rozhodovania prihliadol len
na výšku peňažných prostriedkov, ktoré matke zasielal na účet a to v celkovej výške 2.215,- €. Navrhol,

aby súd zohľadnil aj ďalšie výdavky vo vzťahu k dlžnému výživnému a započítal aj sumu 1.208,- €, ktorú
zaplatilnadrámecpeňažnejsumyzasielanejnaúčetmatkymaloletýchdetí.Predovšetkýmišloonáklady
na bývanie, zahrňujúce poplatky za elektrinu, plyn, SIPO, SVB správcu, nedoplatok za elektrinu, školné
(2x), na účet matky zložil sumu 100,- €, sama urobila výber z jeho účtu 150,- €, nakoľko mala prístup k
jeho údajom a bankomatovým kartám. Náklady spojené s bývaním za byt, v ktorom býva matka s deťmi

platil aj napriek tomu, že od augusta 2014 s nimi už reálne nebýval. Prispieval tak výlučne za účelom
uspokojenia potrieb maloletých detí, pretože zabezpečenie bývania považuje za základný existenčný
predpoklad. Navrhol, aby súd zohľadnil aj ďalšie ním uvedené výdavky vo vzťahu k výške dlžného
výživného a započítal sumu 1.208,- €. Výdavky detí, ktoré matka uviedla, nepovažuje za skutočne
odôvodnené, lebo mnoho z nich sú výdavky ročné a nie mesačne sa opakujúce a je toho názoru, že

matka mala doložiť potvrdenia, ktoré by výdavky na deti verifikovali, pretože bez toho nie je možné
objektívne vyhodnotiť ich reálnosť. Poukázal aj na to, že konajúci súd v odôvodnení rozsudku nesprávne
uviedol, že je výlučným vlastníkom bytu na X. ulici v Y., ktorý v skutočnosti patrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva a druhý byt mu bol darovaný zo strany jeho babky. Rovnako nesúhlasil s konštatovaním
súdu o príjme 1.700 € mesačne, ako to vyplýva z potvrdenia o príjme pred zaradením na prácu nadčas a

počas vykonávania nadčasov, ktoré predložil súdu a je zrejmé, že jeho príjem od 1.1.2014 do 30.9.2014
bol ovplyvnený prácou nadčas do 1.7.2014. Zdôraznil, že momentálne prácu nadčas už nevykonáva.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Matka maloletých detí vo vyjadrení vo vzťahu k odvolacím námietkam otca uviedla, že medzi náklady
na maloleté deti nezahrnula náklady na bývanie a to z dôvodu, že nepopiera, že ich hradí otec, ako to
uviedla aj v návrhu na začatia konania, ale aj bez týchto výdavkov sú náklady na maloleté deti priemerne
spolu 780,49 € a žiadala, aby otec prispieval aj na tieto ostatné náklady. V byte býval s nimi aj otec,
aj keď striedavo a spoločnú domácnosť opustil v auguste 2014. K výberu sumy 150 € z účtu otca sa

už vyjadrovala v priebehu konania na súde prvého stupňa, kedy uviedla, že išlo o veľký nákup potravín
na prípravu chlebíčkov pre jeho kolegov do práce, keďže mal narodeniny. Túto skutočnosť žiadnym
spôsobom nepoprel, ani nevyvrátil. Nevie, ako otec detí dospel k záveru, že nad rámec finančných
prostriedkov uhradených na jej bankový účet mal náklady 1.208,- € a je toho názoru, že žiadny z týchto
výdavkov nie je potrebné započítať, keďže náklady na bývanie neboli zahrnuté ani do oprávnených

nákladov detí nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov spolu 2.215,- € a okrem úhrady platieb
spojených s užívaním bytu sa otec žiadnym iným spôsobom nepodieľal na výžive ani starostlivosti o ich
maloleté deti. Námietky otca vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí svedčia len o
tom, že vôbec nemá predstavu, aká finančne náročná je len každodenná spotreba bežnej domácnosti
s tromi maloletými deťmi. Konštatovala, že má príjem 350 €, čo otec žiadnym spôsobom nenamietal,

preto nevie z akých úvah vychádzal pri svojom zhodnotení, že sa žiadnou mierou finančne nepodieľa
na výžive ich maloletých detí. Poukázala aj na to, že od podania návrhu na začatie konania 7.4.2014 do
25.5.2014 jej otec neprispel na výživu maloletých detí ani jediným eurom a postupne sa dostala do takej
finančnej situácie, že sa musela zadlžovať, aby zabezpečila deťom tie najzákladnejšie potreby. Čo satýkavlastníctvakbytunaX.ulicivY.idezjavneochybuvpísaní,keďnamiestospoluvlastníckehopodielu
súd uviedol vlastníctvo k bytu. Zdôraznila, že otcov príjem bol za obdobie od januára 2014 do septembra
2014 preukázateľne vo výške 1.700,- € v priemere za jeden mesiac. Konajúci súd pri hodnotení príjmu

otca zohľadnil, že jeho príjem bude čiastočne znížený o prácu nadčas a bude sa pohybovať okolo
1.300,-€.Otcompredloženépotvrdenieotom,žemunebudeprideľovanáprácanadčas,bolonavyšelen
účelovým tvrdením, keďže od decembra 2014 nadčasy opäť vykonával. Tiež uviedla, že otec v priebehu
konania na súde prvého stupňa sa začal bezdôvodne zbavovať majetku, byt, v ktorom býva s deťmi,
previedol darovacou zmluvou na svoju matku a začal z bytu vynášať hnuteľné veci väčšej hodnoty. Je

nesporné,žerozsahvyživovacejpovinnostiotcaspolunatrideti500,-€jevjehofinančnýchmožnostiach
a schopnostiach a žiadnym vážnejším spôsobom to neohrozí jeho životné potreby a existenciu. Otcom
podané odvolanie považuje za nedôvodné a je len preukazom jeho vzťahu k ich maloletým deťom. Vedie
neustáli boj, robí jej a deťom len prieky, namiesto toho, aby dával do popredia zdravý psychický vývin a
fyzickývývojichspoločnýchdetí.Navrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutých
výrokoch ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je rozsudok v napadnutej časti presvedčivý a

s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca
odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne

za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácie zákonného predpisu súdom, by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli účel alebo význam.
Súdprvéhostupňasadôsledneaprecíznevyporiadalsovšetkýmipodstatnýmiskutočnosťamitýkajúcich

sa predmetu konania, ako aj s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde
prvého stupňa. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti
rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám
súduuvedenýmvodôvodnenírozsudkunečinírozhodnutienezákonnýmanepreskúmateľným.Odvolací
súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že

výživné určené súdom prvého stupňa je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu
zistenémuajodvolacímsúdom.Odvolacísúddodáva,žeodôvodnenépotrebydetívrovnakomvekuana
rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade
zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo

športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie
dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým,
že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb
iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickýmvýpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného, sú rôzne podľa
okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé, ako už bolo uvedené, od veku dieťaťa, jeho fyzickej
a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie.

Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania týchto potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a
schopnosťami rodičov a ich životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené,
treba mať za to, že odôvodnenými potrebami detí sú výlučne ich bežné potreby nepresahujúce obvyklú
základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za
odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu

dieťaťu prospešné pre jeho zdravý všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a
jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby
dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší
životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného,
čo je v súlade s ďalšou požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, má mať takú životnú úroveň,

ako keby spolužitie rodičov existovalo. Na strane povinných osôb, teda rodičov dieťaťa, je potrebné
vychádzať z ich príjmov, ako aj nevyhnutných životných nákladov, prihliadať na ich ďalšie zákonné
vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti tým ktorým z rodičov,
nakoľko osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť
rodiča, ktorý túto starostlivosť vykonáva. Odvolací súd poznamenáva, že pri zisťovaní príjmu rodiča je

potrebné vychádzať z priemerného čistého príjmu rodiča v sledovanom období, ktorý súd prvého stupňa
ajzistilzopisovmzdovýchlistovotcazaobdobieod1.1.2013do30.9.2014apriemernýčistýpríjemtvoria
aj jednorázové odmeny, náhrada za dovolenku, ako aj všetky ostatné príjmy z iných zdrojov bez ohľadu
na to, či ide o jednorázové alebo opakujúce sa príjmy. Odvolací súd tiež dodáva, že výživné určené
súdom prvého stupňa je primerané a zodpovedá aj príjmu, ktorý otec deklaruje vo svojom odvolaní, teda

príjmu bez nadčasových hodín. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého
stupňa boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, pretože súd
prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné
na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti rozsahu výživného pre mal. K., mal. I. a mal. Y.. Z vyššie uvedených dôvodov

odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa o výživnom ako vecne správny
potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.

Podľa§221ods.1písm.h/O.s.p.súdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávnevecprávne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o dlhu na výživnom pre maloleté deti K., I. a Y. dospel
k záveru, že súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, v akej výške
si plnil vyživovaciu povinnosť otec voči maloletým deťom v rozhodnom období t.j. od 7.4.2014, akými
úvahami sa riadil, keď neprihliadol na platby otca z titulu nákladov bývania od augusta 2014, kedy opustil

spoločnú domácnosť a rovnako nezistil ani rozsah eventuálneho vecného plnenia otca majúce charakter
výživného, preto je odvolanie otca v tejto časti odôvodnené. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil vo výrok o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a v rozsahu zrušenia vec vrátil
na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s určením dlžného
výživnéhobudepovinnosťousúduprvéhostupňazistiťvšetkyplneniaotcavprospechmaloletýchdetíod

7.4.2014 do rozhodnutia súdu prvého stupňa a v prípade, ak súd rozhodne, že v prejednávanom prípade
je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť
výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo
zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery
účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehoty dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť,

že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.

Náhradu trov odvolacieho konania matke maloletých odvolací súd nepriznal, pretože ide o konanie
starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno začať i bez návrhu a v týchto prípadoch podľa § 146ods. 1 písm. a/ a § 224 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.