Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/232/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206565
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513206565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinová 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal
od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške
331,92 eur.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou v špecifikovanej exekučnej
veci rozhodol o návrhu na zmenu exekútora oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby
v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom
majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom v celkovej výške 175,- eur
(na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 50,- eur na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15,- eur na administratívne spracovanie textom
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania). Zároveň žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti o
.udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu
podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky
predpokladané § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu
žalobca požaduje sumu 276,60 eur, t.j. 55,32 eur za každý mesiac meškania. Žalobca postupoval
podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.
Toto konanie bolo Okresným súdom vo Vranove nad Topľou vedené pod sp. zn. 10C/493/2012.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznesením č.k. 10C/475/2012-7 zo dňa 09.10.2012 spojil veci
vedené pod sp. zn. 10C/475/2012, 10C/477/2012, 10C/482/2012, 10C/483/2012, 10C/485/2012,
10C/486/2012, 10C/487/2012, 10C/488/2012, 10C/489/2012, 10C/491/2012, 10C/493/2012,
10C/494/2012 a 10C/496/2012 na spoločné konanie s tým, že budú vedené pod sp. zn. 10C/ 475/2012.

Uznesením sp. zn. 8NcC /46/2012 zo dňa 18.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného
súdu Vranov nad Topľou a vec prikázal tunajšiemu súdu.

Súd poučil účastníkov konania uznesením o ich procesných právach a povinnostiach, súčasne žalovanej
doručil návrhy žalobcu a vyzval ju aby sa k nemu vyjadrila.

Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie žalobcu je potrebné
vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla
konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na
zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody, príčinnú súvislosť medzi
.nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
K nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote, uvádzala, že vzhľadom
na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu a
nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote
ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný
postup.
Ďalej zdôraznila, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v
právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť
v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu
na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní
na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a znova účelne. Žalobca nepreukázal
ani vznik, ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,

že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Tunajší súd č.k. 6C/349/2012-37 zo dňa 29.10.2013 vylúčil na samostatné konanie veci pôvodne vedené
Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pod. sp. zn. 10C/475/2012, 10C/477/2012, 10C/482/2012,
10C/483/2012, 10C/485/2012, 10C/486/2012, 10C/487/2012, 10C/488/2012, 10C/489/2012,
10C/491/2012, 10C/493/2012, 10C/494/2012 a 10C/496/2012.

Pojednávania sa účastníci konania nezúčastnil, napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na
pojednávanie.
Právny zástupca žalobcu mailovým podaním doručeným súdu 09.01.2014 ospravedlnil svoju neúčasť,
súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalobcu z dôvodu hospodárnosti
konania.
.

Súčasne doručil súdu svoje stanovisko k vyjadreniu žalovanej a poukázal na znalecký posudok, ktorý
si nechal vypracovať na výšku majetkovej škody Ekonomickou Univerzitou v Bratislave, ktorá mu bola
spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

Žalovaná svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov ako aj
s pripojenou fotokópiou exekučného spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou 6Er/27/2007 na
základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu bola spôsobená tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľností pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a nemajetková ujma v peniazoch 55,32 eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že žaloba bola doručená súdu pred uplynutím
6-mesačnej lehoty, ako aj na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že vzhľadom na povahu
úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu a nevyhnutnosť vykonať
iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného
exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom, preto
nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Žalovaná uvádzala, že
v daných prípadoch nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to právoplatným rozhodnutím
Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Žalobca bol uznesením č.k. 6C/349/2012-18 zo dňa 27.03.2013, ktoré prevzal dňa 08.04.2013 poučený
o jeho procesných právach a povinnostiach vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Napriek tomuto
poučeniu bol súdom opakovane vyzvaný podaním zo dňa 03.09.2013, ktoré prevzal dňa 05.09.2013

aby súdu doložil listinné dôkazy na ktoré odkazuje v žalobe, konkrétne aby oznámil súdu číslo
exekučného konania („Er“ spisovú značku)
.z ktorého si uplatňuje nárok, dôkaz o počte dní bezdôvodnej nečinnosti, dôkaz kedy doručil súdu
návrh na zmenu súdneho exekútora, dôkaz o tom, kedy rozhodnutie bolo vydané a jemu doručené ,
špecifikáciu titulu na základe akého si uplatňuje škodu, dôkaz o tom, že podnikol kroky na odstránenie
prieťahov, teda, že využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania, dôkaz o výške škody, dôkaz
o vzniku nemajetkovej ujmy a dôkaz o tom, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, dôkaz
o tom, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, z ktorej bude zrejmé kedy si takýto nárok
uplatnil a doručil ho žalovanej.
Žalobca výzvy súdu ignoroval, žiaden listinný dôkaz na doloženie ktorého bol vyzvaný nepredložil.
Dňa 9.1.2015 žalobca doručil súdu svoje stanovisko k vyjadreniu žalovanej, ako aj poukázal na
skutočnosť, že do iného súdneho spisu tunajšieho súdu doručil znalecký posudok, ktorý si nechal
vypracovať Ekonomickou Univerzitou v Bratislave a ktorým preukazuje výšku majetkovej škody, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

Z obsahu pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn.
6Er/27/2007 mal súd preukázané, že exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom Ing. Mgr.
Bohumilom Husťákom, pod sp. zn. Ex 3259/2006, oprávneným bol žalobca, povinným C. H., predmetom
konania bolo vymoženie 4 566,- Sk s prísl., exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn SR 3497/06 zo dňa 8.8.2006, pričom išlo o nárok vyplývajúci zo zmluvy
o úvere.

Návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 15.10.2009, dňa 3.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora Ing. Mgr. Bohumila Husťáka aby sa k návrhu vyjadril a oznámil či si uplatňuje trovy exekúcie
s doložením ich vyúčtovania a exekútorského spisu. Súdny exekútor Ing. JUDr. Bohumil Husťák doložil
vyúčtovanie a exekútorsky spis súdu dňa 19.10.2010. Uznesením č.k. 6Er 27/2007-18 zo dňa
7.04.2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, pričom toto znenie je totožné so znením
v čase začatia exekučného konania t.j. k 11.1.2007, ale aj v čase začatia konania o zmene exekútora
t.j. k 15.10.2009, štát zodpovedá za podmienok
.ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 8 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Právne posúdenie veci:

Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť.

K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu súd konštatuje, že žaloba žalobcu má
náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku, z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok
žalobcu.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v zákonnej
lehote nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora 23.04.2009.
.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané - v exekučnom konaní 6Er/27/2007
v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu bol doručený návrh na zmenu exekútora až
po dni 23.04.2009 dňa 15.10.2009.
Právo žalobcu teda nie je premlčané.

Podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je písomná žiadosť poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené dňa 23.04.2012.
Žaloba bola doručené súdu dňa 27.09.2012. Žalobca podal žalobu predčasne, keď nárok na súde
uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod
na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

Žalobca však nesplnil dôkazu povinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, ktorým
rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a
vykonaných dôkazov.

Na to aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť
splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Základnou podmienkou
zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva
verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody
alebo nemajetkovej umy a treťou podmienkou je , aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a
samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť
nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter
objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda pôsobená,
zákon rozlišuje základné dva okruhy zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobnú
nezákonným rozhodnutím a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. I
keď zákon explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno
považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinnosti účastníkov
daného konania. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný

nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodnutie
o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
.posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a
o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o
vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup
orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal už
prvý z predpokladov priznania nároku na náhradu škody t.j. existenciu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v existencii zbytočných prieťahov v konaní.

Je nesporné, že v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku je uvedená lehota 30 dní na rozhodnutie
o návrhu na zmenu exekútora a to od doručenia tohto návrhu, avšak pokiaľ v exekučnom konaní došlo
zo strany súdu k prekročeniu tejto zákonnej lehoty, tak je potrebné skúmať, či k tomu došlo pre zložitosť
veci, správanie účastníkov konania alebo z dôvodu samotného postupu exekučného súdu, nakoľko nie
každé nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora je možné
považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je
v každom konaní potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi,
vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu
novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v
zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný
postup.

Samotná skutočnosť, že súd o návrhu na zmenu exekútora súdy nerozhodli v lehote 30 dní, ešte nemusí
zakladať nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, pretože okolnosti,
ktoré predchádzali návrhu a postup súdov v exekučných veciach v nasledujúcom období nasvedčujú
tomu, že z ich strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu i keď rozhodnutie o návrhoch na
zmenu súdneho exekútora boli vydávané po uplynutí lehoty 30 dní.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že existujú objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol dodržať
zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, tunajšiemu súdu z jeho rozhodovacej
činnosti je známe, že návrhy na zmenu exekútora boli podávané zo strany oprávneného (žalobcu)
hromadne do jednotlivých exekučných konaní a vzhľadom na zaťaženosť súdov nebolo možné o týchto
návrhoch rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní. K tomu je potrebné uviesť aj tú skutočnosť,
že návrhy na zmenu exekútora podávané oprávneným (žalobcom) boli diskutabilné, pretože oprávnený
navrhol zmenu exekútora a žiadal poveriť ďalším vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že tento súdny exekútor bol v minulosti a to
v rokoch 2006 a 2007 jeho zamestnancom a samotná táto skutočnosť vylučovala, aby súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý mohol byť poverený vykonaním exekúcie. S poukazom na § 30 ods. 1 Exekučného
poriadku, čo nakoniec viedlo k tomu, že Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010 z
13.04.2011 konštatoval nezlučiteľnosť činnosti (funkcie ) súdneho
.exekútora s pracovným pomerom u oprávneného a teda skutočnosť, že pokiaľ súdny exekútor bol
zamestnancom účastníka exekučného konania, tak je to okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania
exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
súdny exekútor bezodkladne oznámiť súdu. Uvedený nález Ústavného súdu SR mal za následok, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý do prebiehajúcich exekučných konaní formálne posielal oznámenia
o týchto skutočnostiach vylučujúcich ho z vykonávania exekúcie, avšak vyjadroval sa v tom smere,
že by nemal byť vylúčený z exekučných konaní a poukazoval na rozhodnutia niektorých okresných
súdov, avšak napriek tomu súdy následne vydali rozhodnutia, ktorými bol súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý vylúčený z exekučných konaní a proti týmto rozhodnutiam dokonca podával JUDr. Rudolf Krutý
odvolania a zastupovaním poveroval spoločnosť Fridrich Paľko s.r.o., ktorá zároveň zastupovala aj
oprávneného. Z uvedených dôvodov teda oprávnený, ktorý vedel o okolnostiach vylučujúcich súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému, nemal logicky
podávať návrhy na zmenu exekútora a žiadať, aby vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Rudolf
Krutý a pokiaľ tak urobil, tak to bolo v rozpore s ustanovením § 30 ods. 1 Exekučného poriadku

a o týchto okolnostiach spočiatku súdy nemali vedomosť. Pokiaľ by si bol súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku a bezodkladne
oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o., nakoľko
bol prednedávnom jeho zamestnancom, tak zo strany súdu by nebolo vydané rozhodnutie o povolení
zmeny exekútora. Oprávnený spoločne so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým teda svojou
úmyselnou nečinnosťou a hromadným podávaním návrhom na zmenu exekútora spôsobili, že súdy
rozhodovali o týchto návrhoch až po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty, avšak vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody uvedenú činnosť súdov nie je možné hodnotiť za nesprávny úradný postup spočívajúci
v tom, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote.

Skutočnosť, že v exekučnom konaní Okresný súd Vranov nad Topľou sp. zn. 6Er 27/2007 nerozhodol
o návrhu na zmenu exekútora doručeného mu dňa 15.10.2009 v lehote 30 dní, ale až dňa 7.1.2010,
nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup zo strany tohto súdu, pretože vzhľadom na
vyššie uvedené okolnosti možno hodnotiť postup oprávneného podávajúce hromadné návrhy na zmenu
exekútora napriek tomu, že mal vedomosť o okolnosti vylučujúcej tohto exekútora z vykonávania
exekúcie, za úmyselné vyvolanie situácie, v ktorej súd o týchto návrhoch na zmenu exekúcie nemohol
rozhodnúť v zákonnej lehote.

K zbytočným prieťahom súd poukazuje na rozhodovacia prax Ústavného súdu SR ktorá ustálila, že
pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a
faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní
postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.
.

V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
sp. zn. IVÚS606/2012 zo dňa 14.12.2012, v ktorej sa zaoberal sťažnosťou žalobcu v exekučnej veci
oprávneného - žalobcu týkajúcej udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo vzťahu k namietanému
porušeniu Okresného súdu Vranov nad Topľou a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 15Er 684/2011. Podľa
zistení Ústavného súdu bola exekučnému súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
doručená dňa 15.8.2011, dňa 16.4.2012 súd vyzval žalobcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá
bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo dňa 5.10.2012 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V čase rozhodovania pred Ústavným súdom SR bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo
všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď Ústavnému súdu je z
jeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podáva žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie hromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom
na čo musela počítať s určitým technicko -administratívnym držaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za
ústavne akceptovateľné.
Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako neopodstatnená.

V exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6Er 27/2007 bolo
o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté do 6 mesiacov (žiadosť doručená súdu 15.10.2009,
rozhodnutie vydané 7.4.2010), napriek tomu žalobca nepravdivo konštatoval nedôvodnú nečinnosť
exekučného súdu v rozsahu 181 dní. Tú však súd zdôrazňuje, že aj počas týchto 6 mesiacoch súd
nebol nedôvodne nečinný ako to tvrdí žalobca, ale vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu o návrhu
oprávneného. (Bol vyzvaný pôvodný exekútor k vyjadreniu sa k návrhu a k jeho trovám exekúcie).
Pôvodný exekútor na výzvu súdu reagoval až podaním doručeným súdu dňa 19.1.2010 v ktorom
uviedol, že si uplatňuje trovy exekučného konania.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda, príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Existenciu nesprávneho úradného postupu žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie
konštatoval.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým rozumieme zodpovednosť žalobcu za výsledok konania,
ani pri preukázaní vzniku škody, teda druhého predpoklad priznania nároku na náhradu škody. Žalobca v
konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu. Žalobca nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov
na správu a vymáhanie pohľadávky v konkrétnej exekučnej veci. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o
tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o ich vynaložení.
.

Takýmto dôkazom v žiadnom prípade nemôže byť znalecký posudok, na ktorý sa žalobca odvoláva vo
svojom podaní doručenom súdu dňa 9.1.2015.

Žalobca uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku povinného,
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencií povinného, ide iba o hypotetické
uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.

Podľa názoru súdu doba, ktorá v predmetnej veci uplynula od doručenia žiadosti o zmenu súdneho
exekútora až do doručenia uznesenia o zmene exekútora nemohla negatívne zasiahnuť žalobcu
ani vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, do času doručenia uznesenia súdu o
zmene súdneho exekútora bol pôvodný súdny exekútor povinný vykonávať všetky úkony smerujúce k
uspokojeniu nároku oprávneného - žalobcu.

Súd opakovane uvádza, že dĺžka rozhodovania o zmene exekútora nebola dôsledkom nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ale dôsledkom úmyselného konania žalobcu ktorý hromadne v
jeden deň podával veľké množstva návrhov na zmenu exekútora konkrétne žiadal vykonaní exekúcie
poveriť JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý naviac v minulosti bol jeho zamestnancom, pričom túto významnú
okolnosť , však tak súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý ako aj žalobca v postavení oprávneného súdom
zamlčali.

Žalobca už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné
prieťahy v súdnom konaní.
Súd má za to, že žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody.

Napokon žaloba nepreukázal ani tretí predpoklad t.j. príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný
postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastník ktorý má úspech vo
veci má právo na náhradu trov konania, žalovaná si náhradu trov konania uplatnila avšak ich nevyčíslila
z obsahu spisu nevyplýva aby jej nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že jej právo na náhradu trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.