Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/258/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201273
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov

senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: R.. V. J., trvale bytom
Z.XXXX/XX,XXXXXZ.O.,zast.advokátomJUDr.JurajomTakáčom,Horná51,97401BanskáBystrica,
proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚ-13/7949-3/33388/35/HAB zo dňa
22.05.2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán - Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č.
BB-2013/217-5/2030/FAT zo dňa 14.03.2013 podľa § 32 ods. 2 až 4 zákona č. 49/2002 o ochrane
pamiatkového fondu rozhodol tak, že zámer žalobcu osadiť výklady a realizovať nové vstupné dverové
otvory na fasádach objektu nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky „dom meštiansky - nárožný“,
evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. XXXX, ktorá je situovaná na ulici N.
X na parcele C KN č. XXXX v k.ú. Z. O., je z hľadiska záujmov chránených pamiatkových zákonom
neprípustný. Prvostupňový správny orgán odôvodnil rozhodnutie najmä s poukazom na ustanovenia §

30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 32 ods. 2, § 32 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. (pamiatkový zákon), ako aj závery
spracovaného pamiatkového výskumu z roku 2008 s názvom „Architektonicko-historický pamiatkový
výskum domu č. XX, č. UZPF 3319/0 W.. G. N., W.. W. O., Mgr. Z. Q., marec - august 2008“ a
reštaurátorský výskum z roku 2009 s návrhom na reštaurovanie „Z.G. meštiansky dom, N. č. XX správa
z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie, ARCA v.o.s., Lenardtova 4, Bratislava, marec
2009“. Prvostupňový správny orgán vyslovil nesúhlas so zámerom žalobcu osadiť výklady a vytvoriť
nové vstupné dverové otvory na hlavnej uličnej a západnej uličnej fasáde objektu „dom meštiansky -

nárožný“, situovaný na N. ulici č. XX na parcele C KN č. XXXX v k.ú. Z. O., ktorého vlastníkom je žalobca
z dôvodov:
1. osadením čiastočne presklených výkladov a vytvorením nových vstupných dverných otvorov
na fasádach dôjde k narušeniu pamiatkových hodnôt objektu národnej kultúrnej pamiatky NKP -
architektonického členenia a jednoduchej výtvarnej výzdoby fasád, dispozície objektu, zachovaných
pôvodných konštrukcií, omietkových a náterových vrstiev.
2. Predložený zámer je v rozpore s „Návrhom ochrany, obnovy a prezentácie NKP“, ktorý je súčasťou

výskumu v roku 2008 (architektonicko-historický výskum).Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán -
Pamiatkový úrad SR (žalovaný) tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.

K odvolacím námietkam uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané ako rozhodnutie o zámere
čiastočnej obnovy predmetnej národnej kultúrnej pamiatky, konkrétne parteru uličnej západnej a južnej
fasády, pričom snahou prvostupňového správneho orgánu je zachovanie a ochrana pôvodnej funkčnosti
dispozície predmetnej NKP a súčasne ochrana a prezentácia poslednej hodnotnej historickej vrstvy

a podoby fasády meštianskeho domu - kultúrnej pamiatky, pokiaľ možno bez rušivých zásahov do
jej výrazu, architektonických prvkov, konštrukcií a detailov, ktoré ako celok sú predmetom ochrany.
V odôvodnení rozhodnutia popísal typológiu, dispozíciu objektu obnovy, s tým, že ide o meštiansky
dom primárne určený na zabezpečenie bývania, ktorý spolu s baníckym domom tvorí podstatnú časť
historického stavebného fondu mesta Z. O.. Forma a pôdorys meštianskeho domu sú definované
najmä uličnými a dvorovými krídlami, prejazdom do dvora, zväčša dvojpodlažnosťou, viac - menej

ustálenými funkciami jeho priestorov a z nich vyplývajúceho architektonického výrazu fasád (typ, tvar
a veľkosť okenných a dverných otvorov orámovaných v slohovom architektonickom výraze doby ich
vzniku alebo úpravy). Podľa žalovaného pamiatkový výskum i návrh na reštaurovanie (dokumenty
uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu) požaduje chrániť a obnoviť fasádu, ktorej
jestvujúci výraz je výsledkom poslednej hodnotnej historickej vrstvy uskutočnenej začiatkom 19.

storočia. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán po preštudovaní výskumnej a reštaurátorskej
dokumentácie vyhodnotil návrh obnovy a prezentácie predmetnej NKP správnym spôsobom, pretože
požiadavky tam stanovené vylučujú realizovať na fasáde navrhovanú „kapotáž“, resp. obklad vo forme
historizujúcich výkladcov. Pokiaľ by však doplňujúcim výskumom boli doložené úpravy parteru južnej
fasády, tak je potrebné predložiť nový zámer. Vzhľadom na historickú typológiu a dispozíciu objektu je

potrebné pre požadovaný zámer žalobcu (využitie priestorov po stranách prejazdu na komerčné účely)
rešpektovať historické, konštrukčné, výrazové a dispozičné danosti architektúry, využiť jestvujúce vstupy
z prejazdu do týchto priestorov a nevytvárať pre túto funkciu neadekvátne a pravdepodobne v minulosti
nikdy neuplatnené historizujúce skriňové výkladce na fasáde predmetnej národnej kultúrnej pamiatky.
Žalovaný poukázal aj na zásady ochrany pamiatkovej rezervácie Z. O., historické jadro z decembra

2004, kapitola C.1.9 ods. A strana 55 a 56, podľa ktorých sa nesmie svojvoľne meniť tvar, rozmery,
architektonické a výtvarné riešenie existujúcich otvorov. Pri výkladoch obchodov sa požaduje zachovať
existujúcehistorickévýkladyanovévýkladymusiarešpektovaťtradičnýtyp,mierku,proporcieamateriál.
Žalovaný ďalej uviedol, že jediným dôkazom existencie využitia priestorov prízemia NKP ako obchodu
je žalobcom predložená historická fotografia, v ktorej je zdokumentovaný vstupný otvor (nie výklad) do

obchodu V. E. (na západnej strane). Vychádzajúc však z požiadaviek vyššie uvedených zásad ochrany
pamiatkovej rezervácie Z. O. je možné tento vstup v rovnakom tvare a prevedení opätovne vytvoriť, ale
naopakžalobcomnavrhovanériešeniejevzhľadomnauvedenéneprípustné.Komerčnévyužitiejepodľa
žalovaného možné aj pri zachovaní okenných otvorov prízemia fasády a využívania vstupov situovaných
v prejazde na predmetnej národnej kultúrnej pamiatke. K odvolacej námietke o nedostatočnej súčinnosti

medzi vlastníkom, mestom a krajským pamiatkovým úradom, žalovaný skonštatoval, že navrhovaný
zámer je taktiež v nesúlade s § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/2002 o ochrane a rozvoji územia
Z. O. a okolia, ktorý ukladá mestu povinnosť zabezpečiť, aby stavebná činnosť na území mesta Z.
O. zachovávala, obnovovala a dotvárala objekty vo vymedzenom území, pričom táto činnosť sa musí
vykonávať na vysokej architektonickej a technickej úrovni a musí zachovávať historický charakter

prostredia.

K námietke zdĺhavého vybavenia veci žalovaný uviedol, že takáto námietka nie je relevantným
dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Na záver žalovaný poukázal na čl. 20 ods. 3
Ústavy SR a čl. 44 ods. 2 Ústavy SR s tým, že orgány na ochranu pamiatkového fondu sledujú a

ochraňujú záujem verejný, t.j. záujem všetkých občanov a štátu ako takého na zachovaní pamiatkového
fondu. Podľa žalovaného princíp ochrany verejného záujmu je zrejmý aj z ustanovení ústavy, z
ktorých vyplýva, že ústavou garantované základné právo na využívanie vlastníctva nie je nadradené
ústavne garantovanému základnému právu na ochranu kultúrneho dedičstva. Ústava jednoznačne bráni
vlastníkovi v bezohľadnom výkone svojho vlastníckeho práva nad mieru stanovenú zákonom.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiťžalovanému na ďalšie konanie. V žalobe vytýkal žalovanému, že opakovane nezistil skutkový stav a
skutkovýstav,ktorýzistilnesprávnevyhodnotil.Tvrdil,žezprocesnéhopostupužalovanéhoniejezrejmá
súčinnosť s vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky, ale odborná neistota a váhavosť, čo spôsobilo

v dôsledku, až zámerné predlžovanie lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa žalobcu správny orgán
si nezabezpečil žiadne iné podklady pre rozhodnutie ako pamiatkový výskum, zlyhal pri hodnotení
historických a dobových fotografií, ktoré nezabezpečil sám, avšak ich má v archíve a ich dodanie
vynucoval od vlastníka. Nevyzval žiaden subjekt na poskytnutie vysvetlenia, či predloženie listiny.
Nezistil ani to, že architektonicko-historický výskum sa vonkajšou fasádou vôbec nezaoberal, ako to

konštatuje reštaurátorský výskum na str. 34, ktorý sa taktiež nezaoberal otvormi prízemia, ale riešil
len farebné úpravy parteru. Namietal ďalej aj tvrdenie žalovaného, že meštiansky polyfunkčný dom
je objektom primárne určeným na zabezpečenie bývania a jeho pôdorysný a dispozičný rozsah sa
vyvíjal relatívne dlhú dobu, pričom forma sa ustálila až koncom stredoveku. Toto tvrdenie považoval za
vykonštruované a účelové, nakoľko objekt od konca stredoveku neexistoval a k jeho vzniku dochádza
až na začiatku novoveku. Jeho funkcia slúžila výhradne na skladovanie a obchod na prízemí teda

zabezpečovaniu služieb pre fungovanie mesta a sprostredkovane aj na ťažbu. Na bývanie slúžilo
poschodie. K vykonaniu miestneho zisťovania druhostupňovým správnym orgánom dňa 17.05.2013, na
ktorom bolo žalobcovi odporúčané dať doskúmať prízemie južnej fasády žalobca uviedol, že uvedený
postup mal byť začatý už orgánom prvého stupňa - krajský pamiatkový úrad a okrem toho mal správny
orgán niekoľko rokov na to, aby výskumy požadoval doplniť od ich autorov, preto ukladať povinnosť ich

doplnenia vlastníkovi sa mu javí ako šikanózne. Podľa žalobcu jeho zámer nie je v rozpore s ochranou
národnej kultúrnej pamiatky, nenarušuje jej vzhľad, zachováva pamiatkovú hodnotu a kladie si za cieľ
realizovať vhodný spôsob jej využitia. Navrhovaný spôsob jeho riešenia sa v miestach otvorov uplatňuje
výhradne v rozsahu prestavieb výkladových otvorov na okná, t.j. v murive s cementovým pojivom z
obdobia ich viacerých zmien v období 20. storočia. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného o potrebe

rešpektovať historickú typológiu, konštrukčné, výrazové a dispozičné danosti architektúry s vytváraním
zdania nebezpečia ohrozenia národnej kultúrnej pamiatky len za zakrývanie skutočnosti, že orgány
štátnej pamiatkovej starostlivosti sa doteraz nevysporiadali so skutočnosťou, že podkladové materiály
pre rozhodovanie sú nedostatočné, resp. odborné portfólio pracovníkov pamiatkovej starostlivosti
nepostačuje pre nestranné rozhodnutie vo veci samej.

Podľa žalobcu zdĺhavosť a vybavenie veci nie je hlavným dôvodom odvolacieho konania, má však za to,
že správny orgán má v zmysle správneho poriadku povinnosť dodržiavať lehoty bez ohľadu na spisovú
zaťaženosť a predĺženie lehoty je možné iba v prípade podľa § 49 správneho poriadku. V závere žaloby
vytýka žalovanému, že z obáv o nutnosť rozhodnúť sa odvoláva až na zásady ochrany pamiatkovej

rezervácie Z. O., kde dôvodí, že nikto nesmie svojvoľne meniť tvar, rozmery, architektonické a výtvarné
riešenie otvorov. On však nemá nič také v úmysle realizovať, len sa snaží za spolupráce s orgánmi
štátnej pamiatkovej starostlivosti viesť tvoriví odborný dialóg na vyriešení daného problému.

Na pojednávaní žalobca opätovne vytýkal správnym orgánom, že nedostatočne zistili skutkový stav a

vychádzali len z výskumov, ktoré sa vykonali v rokoch 2008 a 2009. Výskum sa robil na základe zámeru
predchádzajúcehovlastníka,nebolzameranýdohĺbky,nezaoberalsaoknamianiotázkou,žeakotobolo
s týmito oknami v minulosti v predchádzajúcom období. Nehnuteľnosť prešla rekonštrukciou a zmeny
pri rekonštrukcii obsahovali aj zmeny v otvoroch na okná. Pokiaľ ide o reálny stav, tak s poukazom
na fotodokumentáciu, tento naznačuje, že pokiaľ ide o architektonický výskum (strana 52) boli na tejto

budove určité výklenky, siahali až na zem a v určitom období došlo k zamurovaniu týchto výklenkov
a to v súvislosti s tým, že sa z tejto budovy stal archív. Správne orgány vychádzali podľa žalobcu z
nesprávnych dokumentov, pretože výskumy v rokoch 2008 a 2009 nezodpovedali potrebám žalobcu.
Okrem toho, že správny orgán mal možnosť požadovať od žalobcu predloženie určitých dôkazov, tak
bolo aj povinnosťou správneho orgánu si dôkazy zabezpečiť. Podľa žalobcu mala byť zachovaná aj

právna istota, pretože predmetná ulica je celá označená ako historická, no na určitých domoch je možné
vykonávať zásahy aj do okien a v danom prípade sa takejto požiadavke žalobcu nevyhovelo.

Žalovaný v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní zotrvával na dôvodoch žaloby a žiadal žalobu
zamietnuť. K námietke žalobcu o rozhodnutí v lehote podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. (správny

poriadok) uviedol, že išlo o zložitý prípad. Žiadosť žalobcu bola doručená prvostupňovému správnemu
orgánu dňa 14.01.2013 a tento orgán vydal rozhodnutie dňa 14.03.2013 (na poštovú prepravu
25.03.2013). Žalobcovi však bolo oznámené predĺženie lehoty listom zo dňa 11.02.2013. Predĺženie
lehoty vyplynulo z veľkého počtu podaní a zavádzania nového elektronického evidenčného systému, naktorý sa napájali všetky krajské pamiatkové úrady. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu o nedostatočne
zistenom skutkovom stave. Podklady k rozhodnutiu a vlastné poznatky boli postačujúce na to, aby vo
veci predloženého stavebného zámeru spoľahlivo rozhodol. Odmietol aj tvrdenia, že nepostupoval v

úzkej súčinnosti so žalobcom ako s účastníkom konania a poukázal na miestne zisťovanie vykonané
dňa 17.05.2013. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nenariadil vykonanie ďalšieho pamiatkového
výskumu, pretože predložený zámer žalobcu je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom
neprípustný. Žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia na strane 3 ods. 1 neopisoval
predmetnú národnú kultúrnu pamiatku, ale charakterizoval typológiu meštianskeho domu ako takého.

Snažil sa výrok svojho rozhodnutia vysvetliť v širších súvislostiach, pretože na miestnom zisťovaní
vykonanom dňa 17.05.2013 nebol žalobca prístupný žiadnym argumentom o nutnosti zachovania
pamiatkovýchhodnôtpredmetnejnárodnejkultúrnejpamiatkyalokalityvktorejsanachádza.Meštiansky
dom bol polyfunkčným objektom s obchodnými a skladovacími priestormi v suteréne a na prízemí, avšak
ich otvorenie smerom do ulice (parter uličnej fasády so vstupnými dverami a až neskôr výkladmi sa
začalo uplatňovať až v druhej polovici 19. storočia, skôr v jeho závere. Bežne sa však do prízemných

a verejnosti prístupných priestorov meštianskych domov vstupovalo stále cez prejazd po stranách,
ktorého sa nachádzajú (aj v tomto prípade) vstupy do týchto miestností. Podľa pamiatkového výskumu
neboli na prízemí uličnej fasády dverné otvory. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného nebráni
žalobcovi využiť priestory prízemia predmetnej národnej kultúrnej pamiatky na zriadenie obchodných
prevádzok, avšak vstup do nich je možné realizovať v jestvujúcich otvoroch situovaných v prejazde NKP.

Komerčné využitie prízemných priestorov je možné aj pri zachovaní okenných otvorov prízemia fasády
a s využitím existujúcich vstupov v predmetnej pamiatke. Zámer žalobcu využiť priestory po stranách
prejazdu na komerčné účely je možné realizovať, avšak je nežiadúce vytvárať na fasáde predmetnej
NKP žalobcom navrhované neadekvátne výklady a ďalšie vstupy (okrem možnosti úpravy uzavretého
otvoru na západnej fasáde objektu). Na pojednávaní žalovaný odkázal aj na projektovú dokumentáciu,

na ktorej je možné vidieť o aké otvory sa má jednať. Malo by sa jednať o výklad o rozmeroch 3110x3390
mm, mal by sa vytvoriť otvor na dvere o rozmeroch 3100x1400 mm a mal by sa realizovať ďalší otvor
o rozmeroch 2700x2500 mm. Ak by sa realizovali takéto návrhy, tak z historickej budovy by sa stal
vlastne presklený objekt a v dôsledku toho by mohlo dôjsť k zničeniu pamiatkových hodnôt. Stavebné
úkony ako budovanie otvorov, ako sú dvere, okná a výklady nemožno vykonávať svojvoľne. V danom

prípadesanepodarilonájsťtakéhistorickéfotografie,ktorébymohlipotvrdzovaťto,čouvádzavosvojom
zámere žalobca. Pokiaľ poukazoval žalobca na to, že aj na iných budovách boli vykonávané nejaké
zmeny, tak podľa žalovaného sa ani v jednom prípade nejednalo o také zmeny, ako to žiada vykonať
žalobca. Pokiaľ by išlo o vykonanie otvoru do obchodných priestorov na západnej časti budovy, tak s
týmto otvorom súhlasili. Výskum ktorý sa robil ohľadom predmetnej budovy bol kompletný výskum a z

tohto výskumu potom vyplynuli návrhy na obnovu objektu (fasády). Bola týmto vyslovená požiadavka
vrátiť stav objektu do obdobia začiatku 19. storočia. Návrhy otvorov, ktoré uviedol žalobca, tak tieto
neboli takéhoto charakteru. Samotná budova sa nachádza v najvyššom pásme ochrany a je otázne aj
v súvislosti so statikou, či by bolo možné vyhovieť tým požiadavkám, ktoré si dal žalobca.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe a po preskúmaní veci podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel
k záveru, že v danom prípade neboli zistené také vady postupu a konania, ktoré by mali za následok
zrušenie rozhodnutia.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní

zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho
súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako
aj prvostupňového správneho orgánu (štátnych orgánov na úseku starostlivosti a ochrany kultúrnychpamiatok), ktorými bolo rozhodované o prípustnosti zámeru obnovy kultúrnej pamiatky vo vlastníctve
žalobcu podľa § 32 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (pamiatkový zákon).

Podľa § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu,
(1) Obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len "obnova") podľa tohto zákona je súbor špecializovaných
odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia
kultúrnej pamiatky alebo jej časti.
(2) Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu

predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného
rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia
o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do
vydania rozhodnutia zastavil.
(3) K žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje
identifikačnéúdajeokultúrnejpamiatke,majetkovoprávneúdajeokultúrnejpamiatke,plánovanébudúce

využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.
(4) V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný
zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých
možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila,
nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov

a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, pamiatková hodnota je súhrn významných historických,
spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo
umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej

ochrany.

Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo
nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak
ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá

nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.

Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona, základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností
a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi
nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový

a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo
urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.

Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie

poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

Podľa čl. 44 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR,
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie,
prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

Procespreskúmaniazámeružalobcunaobnovukultúrnejpamiatkypodľazákonač.49/2002Z.z.patrído
predmetu pôsobnosti krajského pamiatkového úradu a v súvislosti s podaným odvolaním do pôsobnosti

Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Ide o orgány štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového
fondu. Posúdenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých sa vydáva rozhodnutie o súhlase alebo
o nesúhlase (prípustnosti alebo neprípustnosti) so zámerom na obnovu kultúrnej pamiatky patrí do
správnej úvahy vyššie uvedených správnych orgánov v rámci ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.Správny súd sa teda pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupov správneho orgánu konkrétnej
právnej veci v zásade obmedzí na zistenie, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal sú
postačujúce, či nie sú pochybné najmä kvôli prameňu z ktorých pochádzajú, alebo či nedošlo k vade

v procesnom postupe v rámci dokazovania, ale aj v rámci celého konania. Súd ďalej sa obmedzí na
otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán
dospel, a či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), upravujúceho základné pravidlá konania,

rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Konanie treba viesť
tak, aby posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé
a viedli občanov a organizácie k dobrovoľnému plneniu ich povinností (§ 3 ods. 4 správneho poriadku).
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a

ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivého
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Vychádzajúc z obsahu správneho spisu, obsahu rozhodnutí a vyjadrení účastníkov v žalobe ako
aj na pojednávaní, nedošlo podľa názoru súdu k porušeniu vyššie citovaných základných zásad

správneho konania, ani k porušeniu ďalších vyššie citovaných procesných a hmotnoprávnych predpisov,
ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutí. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán
svoje negatívne rozhodnutie k žiadosti žalobcu o vydanie stanoviska k zámeru obnovy nehnuteľnej
kultúrnej pamiatky - „meštiansky dom nárožný“ (s cieľom osadiť výklady a realizovať nové vstupné
dverové otvory na fasádach objektu), dostatočne logicky a odborne zdôvodnili. Odborné posúdenie

predmetu pamiatkovej ochrany kultúrneho dedičstva je zákonnou kompetenciou pamiatkových úradov.
Pamiatkové orgány vychádzali pri svojom rozhodnutí aj zo zisťovania stavu na mieste samom a
ako podklad pre rozhodnutie použili okrem svojich odborných znalostí aj listinné dokumenty, a to:
architektonicko-historický pamiatkový výskum domu č. XX na N. ulici Z. O. č. UZPF 3319/0 vypracovaný
v mesiacoch marec až august 2008 W.. G. N., W.. W. O. a W.. Z. Q. - historik umenia, správou z

reštaurátorskéhovýskumuanávrhovnareštaurovaniezmarca2009,spracovanouspoločnosťouARCA,
v.o.s., Bratislava a zásadami ochrany pamiatkovej rezervácie Z. O. (zverejnené na vebovej stránke
Pamiatkového úradu SR). Ďalej ako podklady pre rozhodnutie boli použité fotografie z elektronickej
databázy a archívne dokumenty z knižnice pamiatkového úradu SR. Z predloženej žiadosti žalobcu o
vydanie stanoviska k zámeru obnovy zo dňa 14.01.2013, jej príloh (najmä z častí projektu na stavebné

povolenie vypracovaného pre žalobcu Y. G. pod zákazkou č. 030113- január/2013, ale aj z vyjadrenia
žalobcu v jeho odvolaní a v žalobe je zrejmé, že žalobca má zámer osadiť na objekte domu v časti steny
a fasády objektu smerujúcej do ulice (južný pohľad, výklad 3) čiastočne presklený výhľad so vstupnými
dverami a drevenou konštrukciou o rozmeroch výška x šírka 3110 mm x 4390 mm a vstupné dvere s
drevenou konštrukciou o rozmeroch výška x šírka 3110 mm x 1490 mm. Okrem toho bolo zámerom

žalobcu aj osadenie čiastočne preskleného výkladu s drevenou konštrukciou aj na západnú uličnú
fasádu objektu (západný pohľad, výklad 1 z projektu) o rozmeroch výška x šírka 2700 mm x 2590 mm.

Porovnaním zámeru žalobcu zakresleného v častiach projektu na stavebné povolenie Y. G. s výkresmi

vypracovanými W.. G. N., W.. Z. Q. a W.. W. O. v rámci architektonicko-historického pamiatkového
výskumu predmetnej pamiatky v mesiaci 8/2008 (nachádzajúce sa v správnom spise), ale aj
celkovýcm vyhodnotením existujúcich dokumentov vyplynul jednoznačný záver, že osadením čiastočne
presklených výkladov a vytvorením nových vstupných dverných otvorov na fasádach dôjde k narušeniu
pamiatkových hodnôt národnej kultúrnej pamiatky, a to architektonického členenia, jednoduchej

výtvarnej výzdoby fasád, dispozície objektu, zachovaných pôvodných konštrukcií, omietkových a
náterových vrstiev. Zámer žalobcu bol aj v rozpore so zásadami ochrany pamiatkovej rezervácie Z. O.
str. 55 a str. 56 (kde je uvedené v časti okná, dvere a výklady, že sa nesmie meniť ich tvar, rozmery,
architektonické a výtvarné riešenie, pričom nové výklady musia rešpektovať typ, mierku, proporcie a
materiál. Súd považuje uvedený záver za logický a správny, vychádzajúci z existujúcich, objektívnych

podkladov a hodnotení. Realizáciou zámeru žalobcu by došlo k zásadnej zmene historickej budovy a
neboli by splnené požiadavky na zabezpečenie ochrany a zveľaďovania kultúrneho dedičstva. Žalobca
síce predložil v rámci konania aj fotografiu zo západnej steny objektu kultúrnej pamiatky, na ktorej
je vidieť vstupný otvor s názvom na tabuli - E. V., v tejto časti však podľa odôvodnenia rozhodnutiažalovaného (strana 4 ods. 3) je možné takýto vstup v rovnakom tvare a prevedení opätovne vytvoriť.
Napriek tomu žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uvedenú predloženú
počítačovú reprodukciu nemôže zobrať do úvahy ako relevantný doklad dobovej situácie s tým, že

zobrazenie objektu na reprodukcii sa odlišuje od zámeru obnovy, ktorý predložil žalobca. Žalobca okrem
uvedenej fotografie a priložených dokladov k žiadosti (časti projektov štúdie) už žiadne iné doklady
predložil, hoci ho na to aj správny orgán vyzýval.

V danom prípade nemožno podľa názoru súdu hovoriť o nedostatku súčinnosti zo strany správnych
orgánov, nakoľko tieto vykonali vo veci ústne konanie, ohliadku, miestne šetrenie za účasti žalobcu
(14.02.2013 a 17.05.2013), kde v skutočnosti ohľadne zámeru boli vysvetľované a riešené spolu so
žalobcom. Pokiaľ žalobca vytýkal správnym orgánom nedodržanie lehoty na rozhodnutie podľa § 49
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (30 dní od začatia konania, v zložitých prípadoch 60 dní,) tak
súd uvádza, že nejde o takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia. V danom

prípade konanie bolo začaté dňa 14.01.2013. Prvostupňový správny orgán vydal síce rozhodnutie s
dátumom dňa 14.03.2013, na poštovú prepravu však bolo odoslané dňa 25.03.2013. Medzitým však
správny orgán oznámil žalobcovi listom zo dňa 11.02.2013, že rozhodnutie bude z dôvodu zložitosti
prípadu vydané do 60 dní.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, súd mu v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.