Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230130
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213230130.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T.. U. B., G.. XX. XX. XXXX, K. C. F.. Č.. X,
K., zastúpená advokátkou: JUDr. Jarmila Záhradníková, Pluhová ul. č. 78, Bratislava, proti odporcovi:
T.. A. B., G.. XX. XX. XXXX, K. C. O. V. Č.. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s. r. o., IČO: 47 232 765, Kadnárova ul. č. 83, Bratislava, o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. apríla 2015,

č. k. 11C/259/2013 - 130, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania z r u
š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na
výživu rozvedenej manželky mesačne sumou 92 eur od 23. 09. 2013 do 28. 02. 2014 a vo zvyšku návrh

zamietol s tým, že zročné výživné vo výške 476, 40 eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke formou
40 eur mesačných splátok, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 73, § 75 ods. 2 Zákona o rodine a vecne čiastočnou dôvodnosťou podaného návrhu, keď
mal vykonaným dokazovaním preukázané majetkové a zárobkové pomery oboch účastníkov konania
ako bývalých manželov s tým, že navrhovateľka po rozvode manželstva ostala na rodičovskej dovolenke

s maloletou G. B. a poberala rodičovský príspevok vo výške 199, 60 eur a prídavok na dieťa v sume 23,
10 eur a nakoľko majetkové a príjmové pomery a schopnosť odporcu v období od 03/2014 do 03/2015,
t. j. dokedy navrhovateľka žiadala príspevok na výživu priznať posúdil za nedostatočné, príspevok jej
nepriznal. Poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní prihliadol aj na predaj bytu navrhovateľkou za
sumu 101. 000 eur, z ktorej svojej matke poskytla 95. 000 eur na kúpu nového bytu, v ktorom v súčasnej
dobe žije aj s maloletou dcérou s tým, že sa vzdala majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu a

preto by priznanie príspevku na rozvedenú manželku v tomto období, bolo v rozpore s dobrými mravmi,
keďže ani majetkové a príjmové pomery odporcu, by to neumožňovali. Uviedol, že za primeranú sumu
príspevku na výživu považoval 92 eur, ktorú navrhovateľke priznal od podania návrhu na súd, t. j. od
23. 09. 2013 do 28. 02. 2014, nakoľko v tomto období bolo v možnostiach a schopnostiach odporcu
poskytovať navrhovateľke príspevok, keďže nebola schopná sa sama živiť a jej majetkové pomery a
príjmy boli nedostatočné na krytie jej životných nákladov, keď príjem odporcu bol v sume 1. 092 eur netto

mesačne a jeho výdavky v sume 760 eur mesačne. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne
ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne čiastočným úspechom aj neúspechom oboch účastníkov.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania
podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť
navrhovateľke povinnosť zaplatiť mu trovy konania v sume 703, 80 eur. Uviedol, že prvostupňovému

súdu ihneď po pojednávaní doručil špecifikáciu ním uplatnených trov, v ktorej zohľadnil mieru úspechu
navrhovateľky a odporcu, z dôvodu ktorého neobstojí argumentácia prvostupňového súdu, že obajaúčastníci mali úspech aj neúspech čiastočný. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka sa domáhala
priznať spolu sumu 3. 700 eur a bola jej priznaná suma 476, 40 eur z čoho vyplýva, že úspech
navrhovateľky v porovnaní s jej neúspechom je nepatrný, percentuálne 12, 88 % v porovnaní s

neúspechom 87, 12 % a preto má nárok na náhradu trov konania vyčíslených v zmysle špecifikácie zo
dňa 29. 04. 2015, a to 74, 24 %.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa je v
napadnutej časti správny s tým, že pri rozhodovaní o trovách konania mal postupovať zároveň podľa

§ 150 ods. 1 O. s. p., s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2
MCdo 17/2009. Uviedla, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách konania zobrať do úvahy
dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v predmete sporu, ktorým bolo určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky, skutočnosť, že z jej strany nešlo o svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie
práva, keď jej rozsudkom bolo priznané výživné v takmer v polovici uplatnenej výšky, ako i jej postoj,
keďže žiadala o výživné za obdobie, keď nemala žiadny príjem, jej finančnú situáciu, ktorá jej hradiť

trovy konania neumožňuje, ako aj osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov s tým, že trovy
konania vyčíslené odporcom sú omnoho vyššie ako samotné výživné, ktoré jej bolo priznané a ktoré
bolo umožnené odporcovi zaplatiť v splátkach iba po 40 eur. Poukázala na skutočnosť, že nepriznanie
náhrady trov konania nie je neprimerane tvrdé voči odporcovi, neodporuje dobrým mravom, a to aj
vzhľadom na sumu zročného výživného s tým, že uznesením zo dňa 01. 04. 2014, č. k. 11C/259/2013

- 29 jej bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov práve z dôvodu, že jej majetkové,
príjmové a rodinné pomery jej platiť súdne poplatky neumožňujú. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení
ďalej uviedla, že síce rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a spravodlivé nepovažuje, avšak
neodvolala sa z dôvodu, že chcela ukončiť spor s odporcom, ako i preto, že jej finančná situácia jej
neumožňovala úhradu ďalších nákladov spojených so súdnym konaním a právnymi službami.

Odvolací súd vec preskúmal viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. l O. s. p.),
túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má povahu
uznesenia a nejde o vec samu (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania je nepreskúmateľný.

V posudzovanej veci ide o sporové konanie, v ktorom sa navrhovateľka domáhala uložiť odporcovi
povinnosť prispievať na jej výživu ako rozvedenej manželky sumou 200 eur mesačne a súd prvého
stupňa vo veci rozhodol tak, že jej priznal výživné vo výške 92 eur mesačne od podania návrhu na súd
do 28. 02. 2014 a vo zvyšku, t. j. v časti nároku v sume 108 eur (uplatnených 200 eur - priznaných 92

eur) návrh zamietol, ako aj v časti, ktorou sa domáhala platenie výživného do marca 2015.

Odôvodnenieuzneseniavčastivýroku,ktorýmsúdprvéhostupňarozhodolotrováchkonaniavšaknemá
náležitosti podľa § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O. s. p., takže uznesenie je v tejto časti nepreskúmateľné,
keď sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia odôvodnením výroku o trovách konania

vôbec nevysporiadal, nakoľko posúdenie úspechu, resp. neúspechu oboch účastníkov v konaní, v ňom
absentuje úplne.

Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 O. s. p., v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal,
ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia.

Trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s konkrétnym súdnym
konaním a ich platenie a náhrada, končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie meritórne
či procesne skončilo. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov konania je súd povinný vo svojom
rozhodnutí vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie i v tejto časti presvedčivo odôvodniť a to nielen
citovaním zákonného ustanovenia, na základe ktorého o trovách konania rozhodol, ale najmä aplikáciu

konkrétneho zákonného ustanovenia je súd povinný zdôvodniť aj vecne.

V danom prípade sa súd prvého stupňa požiadavkami na stručné, jasné a výstižné vysvetlenie dôvodov
svojho rozhodnutia v napadnutej časti vôbec neriadil, nakoľko sa obmedzil iba na uvedenie ustanovenia,podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodol, avšak neuviedol žiadnu úvahu, ktorá súd k aplikácii
zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. viedla, čo bráni odvolaciemu súdu posúdiť vecnú správnosť
rozhodnutia v jeho napadnutej časti.

Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu
zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3
O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právu účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa totiž účastníkovi odníma možnosť
skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného
prostriedku. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie takého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa §
221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p., v ktorom
bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o trovách konania

a svoje rozhodnutie správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.