Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/94/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010529
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711010529.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.06.2015 v konaní pred senátom
zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Mgr. Anny Čechovej a Oľgy
Pavlíkovej v trestnej veci obžalovaného Q. K., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. K., nar. XX.XX.XXXX M. F., trvale bytom D., W. XXXX/XX,

j e v i n n ý,
že
ako manžel, od presne nezistenej doby v roku 2007 do apríla 2011 vo Zvolene, v spoločnom byte na
adrese W. XXXX/XX, sa neprimerane a vulgárne správal k svojej manželke V. K., N.. XX.XX.XXXX,
spôsobujúc jej tak psychické a fyzické utrpenie, hlavne tým, že ju ponižoval adresovaním vulgárnych

výrazov na jej osobu, vyhrážaním sa vyhodením z bytu, zabitím, zadusením v spánku, podozrievaním z
neveryaneustálymkontrolovanímprostredníctvomtelefónuvpráci,budenímvnociapožadovanímjedla
a tiež fyzicky ju napádal a to udieraním rukami do tváre a po tele, silným stláčaním ramien, štuchaním
lakťami a kopaním do nôh, kde dňa 09.10.2007 jej počas útoku spôsobil zranenie a to zlomeninu
nosových kostí, ktoré takéto správanie u V. K. vyvolávalo strach a stres,

t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, najmä bitím, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje jej fyzické a

psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a oddychu, bývania a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods.2 písm. d) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr.
zákona a článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na
trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50
ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel. o d ô v o d n e n i e :

Predmetná trestná vec bola pôvodne pridelená sudkyni JUDr. Beate Gešvantnerovej, ktorá vykonala
niektoré hlavné pojednávania, následne došlo k zmene senátu po jej preložení na iný súd s tým, že

obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa 25.01.2013 / čl. 322-323 / uviedol, že súhlasí so
zmenou senátu a netrvá na zopakovaní doterajšieho dokazovania.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2012 uviedol, že sa necíti byť vinný a ďalej dodal, že
problémy začali v roku 2007, kedy u nich s manželkou začala bývať dcéra Jana s rodinou, nemal doma
kľud, nemohol sa vyspať, pričom dcéra s manželkou ho provokovali, bili, doškriabali. Manželka ho aj

pichla nožom. Spával v obývačke a stalo sa, že mu manželka rozbila hlavu, dcéra mu zlomila ruku a
kopla ho. To čo vypovedali proti nemu v skutočnosti dcére robil jej muž a on ju pred ním bránil tým, že
ju zobral k sebe. Celý dôvod, prečo to robili, je, že ho chceli dostať z domu, provokovali ho, chceli volať
policajtov, bol tam proste navyše. Manželka ho raz pichla vidličkou do časti medzi bruchom a hrudníkom,
na pravej strane spredu, keď si išiel prihriať jedlo. Doma si nemohol variť, preto si varil v kultúrnom

dome. Obžalovaný nemá problém s požívaním alkoholu. Ďalej dodal, že sa stalo, že ho manželka udrela
popolníkom do hlavy, z ničoho nič alebo niečo po ňom hodila. Pral si sám, v chladničke mal určenú
jednu poličku, kde si dával svoje potraviny, pričom sa stávalo, že pokiaľ si niečo v chladničke nechal,
pojedli mu to.

Poškodená V. K. uviedla, že obžalovaný ju často bil, čo trvalo do rozvodu do apríla 2011, bil ju päsťami,
kopal do nej, stále jej vyvolával do zamestnania a buď na mobil alebo na pevnú linku. Podozrieval ju s
kým bola, potom boli už aj telefonáty do zamestnania, ktoré vadili jej kolegom. Má aj nad okom jazvu,
keď po jeho útoku spadla na okuliare a preťala si časť obočia, hanbila sa s tým chodiť po doktoroch,
že si zobrala takého ožrana. Modriny mala stále, zakrývala si ich make upom, aby to ostatní nevideli

a pred štyrmi rokmi jej zlomil nos, lebo nevedel, že kde si dal cigarety, keďže zabúda. Stále na ňu
útočil pre sprostosti. Vadilo mu, že mu dávala cigarety na prídel, pričom si zháňal aj prostriedky na
alkohol. Poškodená sa vyjadrila aj k zraneniu obžalovaného, ktoré sa malo udiať asi v roku 1991.
Bol hospitalizovaný na traumatológii, ale nepodrobil sa žiadnej liečbe. Pol roka predtým ako podala
trestné oznámenie, obžalovaného odsťahovala do obývačky s tým, že sa musí dať liečiť a ten polrok

bol obžalovaný ešte odpornejší, stále nadával a aj ju bil. Aj dva krát do týždňa, pod vplyvom alkoholu.
Predtým ako s ňou spával v posteli, tak ju aj mlátil kvôli tomu, že odmietla mať s ním sex. Keď dostal
výplatu, pil, kým mal peniaze a bolo to aj týždeň. Pokiaľ nepil, vtedy sa správal dobre. Obžalovaný robil
v dome kultúry asi 9 rokov, často chodil do roboty opitý a sťažovali sa na neho aj v robote, pričom jeho
rodina to ututlala. Poškodená uviedla, že mu varila a prala až do rozvodu s výnimkou posledného pol

roka, odkedy nedával peniaze na stravu.

Svedkyňa Q. M. - dcéra obžalovaného a poškodenej uviedla, že to čo bolo čítané v obžalobe, toho bola
svedkom. Osobne bola svedkom aj toho ako otec rozbil mame nos. Nedá sa povedať, že chodil stále
opitý, ale napríklad dva týždne bol nonstop opitý, potom bol v poriadku týždeň, niekedy aj dva a tváril

sa, že ako by sa nič nestalo. Mama sa chcela rozviesť, vyhrážal sa jej, že rozbije celý byt. Zamkýnal ju
doma, nepustil ju dnu alebo von. Mama mala veľa ráz rozbité ústa, hrče na hlave, kopal ju nohami, bil
ju päsťami a aj s vybíjaným remeňom. Naposledy svedkyňa videla ako otec bil mamu, asi tri mesiace
predtým ako odišiel z domácnosti. Počas materskej dovolenky bývala u rodičov s deťmi. Stále sa aj
svedkyni vyhrážal, že ju zabije. Obžalovaný spával v obývačke, lebo sa s poškodenou rozvádzali, mama

s ním nechcela spávať, lebo on si od nej vynucoval sex. Mama mu prala aj varila do okamihu, keď prestal
dávať na nájom.

Svedkyňa V. K. - dcéra obžalovaného a poškodenej uviedla, že niekedy v roku 2007 mala matka zlomený
nos, takisto potvrdila, že v noci budil otec mamu, aby mu navarila, čo bolo dosť často. Dôvodom hádok

otca s mamou bol alkohol. Pokiaľ otec platil na domácnosť, mama mu varila aj prala. O otcovom úraze
vie.

Z výpovede svedkyne V. W. - sestry obžalovaného súd zistil, že vypovedala zhodne ako v prípravnom
konaní a uviedla, že po úraze mal obžalovaný zníženú pamäť na 40 % a aj niektoré iné psychické

schopnosti išli dole. Asi desať rokov od úrazu začali problémy v rodine. Podľa svedkyne obžalovanýutekal z domu pred hádkami. Svedkyňa vedela, že v rodine sú problémy, že kričia po sebe a po tom
úraze ho rodina nemala za otca. Keď sa ho pýtala, že prečo je opitý, povedal, že on je tam nič, že ho
bijú a že si sám varí v dome kultúry. Tú prácu má od roku 2003. Svedkyňa si myslí, že si navzájom

ubližovali, sťažovala sa jej aj poškodená, aj obžalovaný. Pokiaľ sa týka zlomeného nosa poškodenej,
obžalovaný povedal, že on jej nos nezlomil, že si ho zlomila pri páde a zároveň sa sťažoval, že ho doma
bijú po hlave, asi chcú, aby zomrel. Poškodená sa svedkyni nikdy nezdala utiahnutá, ustráchaná, vždy
bola dominantná a je výbušnej povahy. Svedkyňa potvrdila, že sa jej poškodená sťažovala, že jej tam
obžalovaný stále volal, žiarlil, kontroloval ju.

Svedok J.. V. A. - kolega poškodenej v práci, vypovedal zhodne ako v spise na čl. 55-56, kde uviedol,
že asi od roku 2004 s nim sedela v kancelárii poškodená, pričom zo začiatku nerozprávala o svojom
súkromí. V roku 2007 si všimol, že poškodená prišla s opuchnutým nosom a s modrinou na tvári, ktorú sa
snažila schovať pod make upom. Neskôr poškodená hovorila, že pokiaľ je jej manžel triezvy, dá sa s ním
vyjsť, ale pod vplyvom alkoholu ju často napáda a vulgárne jej nadáva. Spočiatku svedok nesledoval, či

obžalovaný poškodenej do práce telefonuje a všimol si to až vtedy, keď sa poškodená rozčuľovala, že
prečo jej nevolá na mobilný telefón, keď to má zadarmo. Poškodená mu objasnila, že keďže pevná linka
je v kancelárii, že ju tým obžalovaný kontroluje. Svedok si všimol, že telefonáty od obžalovaného boli v
istom čase veľmi časté a to, že volá obžalovaný zistil podľa toho, že poškodená zvyšovala hlas. Keď už
aj svedok bol nervózny z jeho telefonátov tak jednoducho on zdvihol telefón a obžalovanému povedal,

že aby ich v práci nevyrušoval, že to vadí aj jemu. Hlavne po roku 2007 si všimol, že poškodená mávala
modriny na rukách a to hlavne v lete, keď sa nosili odevy bez rukávov. Poškodená to komentovala tak,
že ju manžel buď zbil alebo silno chytil za ruky a zlé správanie manžela dávala vždy do súvislosti s
požitím alkoholu.

Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa Ľ. Ž. - sestra poškodenej, ktorá vypovedala zhodne ako v spise na čl.
53-54, kde uviedla, že do domácnosti poškodenej chodieva len občas a len vtedy, keď obžalovaný nie
je doma. Sestra sa jej sťažovala, že je obžalovaný veľmi často pod vplyvom alkoholu, kedy je agresívny,
vulgárne jej nadáva a fyzicky ju napáda. Takisto sa stalo, že sa jej sestra sťažovala, že sa jej obžalovaný
vyhrážal, že ju vyhodí z bytu. Obžalovaný bol veľmi žiarlivý a sústavne sestru kontroloval telefonicky, že

kde je a čo robí a keď bola sestra u nej tak dokonca musela s obžalovaným hovoriť, aby preukázala, že
sestra je skutočne s ňou a s nikým iným. Následne dodala, že sestra sa jej sťažovala, že jej obžalovaný
zlomil nos.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.03.2012 bola prečítaná aj výpoveď svedkyne E. z čl. 65 - kolegyňa

obžalovaného, ktorá uvádzala, že obžalovaného pozná od doby, odkedy u nich pracuje. Do zamestnania
chodí pravidelne na bicykli. Je taký ťažkopádnejší a obžalovaný hovoril, že mal v minulosti úraz. K
spolužitiu manželov sa svedkyňa vyjadriť nevedela. V poslednom čase si však všimla, že si v robote
vyvára, operie a obšije veci. Keď prišiel niekoľkokrát do roboty poškriabaný, uviedol, že ho poškriabala
niektorá z dcér alebo manželka. Informoval ju aj o tom, že sa rozviedol a uviedol, že si kúpi fabku a že

si izbu zamkne, lebo v byte nemá súkromie. V práci nepostrehla, že by požíval obžalovaný alkohol, ani
že by mal násilnícke sklony alebo sklony ku konfliktom.

Svedkyňa P. Q. - ďalšia kolegyňa obžalovaného uviedla, že obžalovaného pozná asi 9 rokov. Manželku
nepozná vôbec. V poslednom období v práci si všimla, že si tam obžalovaný varí a uviedol jej, že má

doma problémy a že sa ide rozvádzať a následne, že sa už rozviedol. Nevšimla si, že by mal obžalovaný
problémy s alkoholom v práci. Je ústretový a nemala s ním nikdy problém alebo konflikt. O úraze
obžalovaného nič nevie.

Z výpovede svedkyne T.. F. W. - kolegyne poškodenej súd zistil, že svedkyňa obžalovanú pozná z práce

a obžalovaného pozná od detských rokov. Spolužitie manželov K. pozná od ich sobáša. Od pani W.
sa dozvedela, že majú problémy, že poškodená sa chce rozviesť a na svojho manželka podala trestné
oznámenie za týranie. Na poškodenej si však nevšimla také známky ako majú týrané ženy. Jej správanie
sa nezmenilo v žiadnom ohľade a pred ňou sa nikdy nesťažovala na obžalovaného.

Svedok V.. V. K. - osoba, ktorá poznala obidvoch účastníkov uviedla, že obžalovaného by hodnotil ako
bezproblémového, ústretového človeka a ani jeden z nich sa nejavil ako týraná osoba. Nijakú ujmu alebo
zranenia si ani na jednom z nich nevšimol.Svedok D. Q. - sused obžalovaného s poškodenou uviedol, že občas počul krik z ich domácnosti, ale
nevie prečo. Je pravdou, že vídal obžalovaného pod vplyvom alkoholu, nevie ako často. Nepamätá si,
že by na poškodenej videl nejaké zranenia.

Ďalšiasuseda-svedkyňaV.F.uviedla,žebolovdomácnostiobčaspočuťhluk.Nevievšakovzájomných
vzťahoch. Nič bližšie uviesť nevie.

Vo veci bola vypočutá ako ďalšia svedkyňa P. K., ktorá bývala v byte nad nimi a uviedla, že občas bolo od

nich počuť hádky. Poškodená vyčítala obžalovanému, že prišiel opitý. Výčitky boli aj kvôli jedlu. Nevidela
však na nich žiadne zranenia, ani jeden z nich sa nesťažoval svedkyni. Obžalovaného videla aj opitého,
aj triezveho.

Svedok Q. K., otec obžalovaného, uviedol, že manželka syna je rozporuplná povaha, panovačná,
hádavá. Nepovedal by, že syn bol tyran, skôr manželka týrala jeho tak, že doňho sácala, štuchala, sám

bol toho svedkom. Syn až taký rozporuplný nebol, nemá takú povahu. Pokiaľ bol aj rozvod manželstva,
predpokladá, že pre nejaké osobné nezhody, ale z čoho mali konkrétne vyplývať, to nevie. Pokiaľ sa týka
žalovaného obdobia rokov 2007-2011, nejaký rok bývali u nich. Pokiaľ nebolo po vôli bývalej nevesty,
tak boli rozpory v tom manželstve, videl viackrát, že bývalá nevesta do syna štuchala. Nepamätá si už
dopodrobna, prečo sa medzi sebou hádali. Určite syn netýral poškodenú, nie je takej povahy. Bývalá

nevesta viackrát nahovárala svoje deti, aby nemali radi svojho otca z toho dôvodu, že je zlý. Nevie
teraz posúdiť, či deti majú radi svojho otca, nevie sa vyjadriť presne ani k otázke, či deti v súčasnej dobe
bývajú s otcom. Poškodená sa mu nezdôverovala, že by mala byť nejakým spôsobom týraná, ani si
nevšimol na nejaké známky týrania, ani zranenia. Takisto sa nikto mu nesťažoval na nejaké nevhodné
správania sa vášho syna voči poškodenej. Svedok sa nevie vyjadriť aký mal syn vzťah k alkoholu, syn

nevyhľadával alkohol. Pokiaľ vie, tak syn nemal nejaké problémy kvôli alkoholu v zamestnaní. Syna ani
veľmi opitého nevidel.

Svedkyňa V.. V. W., neter obžalovaného, uviedla, že obžalovaného pozná dobre, je dobrosrdečný, nikdy
nikomu neublížil, každému by pomohol. Keď bola menšia, tak sme sa stretávali častejšie, párkrát bola

aj u nich v byte, alebo potom sa stretávali v Slatine u jej starej mamy. Potom už keď bola dospelá tak
väčšinou u mamy v práci. Problémy v manželstve mali stále, ona to vnímala ako také bežné hádky. Oni
si ako manželia nerozumeli. Tie hádky vznikli hlavne po tom období, ako sa mu stal ten úraz. Toto však
nemá z vlastnej vedomosti, väčšinou z rozprávania vlastnej mamy. Nevnímala nič také, čo by sa vynikalo
nejakému bežnému štandardu, ale vždy ho vnímala ako takého jednoduchého človeka. Poškodenú by

hodnotilaakodominantnú,hysterickúaarogantnú.Vystupovalataknielenvočiobžalovanému,aleajvoči
nej, je to jej povahová črta. Svedkyňa nebola svedkom nejakého verbálneho, resp. fyzického konfliktu.
Obžalovaný sa však sťažoval, že mu poškodená vyčlenila v chladničke poličku a pokiaľ si dal nejakú
potravinu do inej poličky tak ona mu tú potravinu vybrala a nechala vonku, aby sa to pokazilo. Vie aj
o ďalšej situácii, že mu s dcérou V. zobrali sedačku, na ktorej spával a nechali mu nejaké dosky s

tým, že na nich môže spávať. Rozprával jej aj o fyzických útokoch, že mu hodila popolník do hlavy, že
mu pichla nožom do brucha, že ho verbálne napáda, hovorí mu, že je debil. Pani K. sa jej na nejaké
nezhody v manželstve nesťažovala. Poškodená volala niekedy jej mame, že sa s obžalovaným hádajú,
že po nej kričí, podľa nej to bolo také vzájomné, že po sebe kričali. Svedkyňa si na poškodenej nikdy
známky týrania nevšimla, teda nejaké zmeny na tele, prípadne modriny a možno po psychickej stránke

nejakú utiahnutosť. Vystupovala tak ako vždy suverénne. Obžalovaný si raz za čas dal nejaké pivo,
tvrdý alkohol nepije, lebo nemôže zo zdravotných dôvodov, to stále súvisí s tým jeho úrazom. Nikdy ho
nevidela požívať nejaký tvrdý alkohol, možno len na nejakej oslave nejaký štamperlík. Nepovedala by,
že po požití sa nejakým spôsobom zmenilo jeho správanie.

Z výpovede svedka V. K., vedúceho Domu kultúry ŽSR Zvolen, súd zistil, že obžalovaného pozná z
pracovných dôvodov, keďže približne od apríla 2000 pracoval v Dome kultúry, kde pracoval vo funkcii
vrátnik-kurič a on tam v tom čase robil vedúceho. Obžalovaného predtým nepoznal, poznal len jeho otca
a jeho sestru. Vedeli, že pred nástupom do práce utrpel obžalovaný úraz a táto práca mala byť asi prvou
po tomto úraze. Obžalovaný bol podrobený zdravotnej prehliadke, cez ktorú prešiel, ale všimol si na

ňom nejaký rečový hendikep. Vie aj o tom, že bral nejaké lieky na doliečenie, ale pracovné povinnosti si
plnil riadne a včas. Možno vo vzťahu k návštevníkom zariadenia tento hendikep mohol vyvolať dojem,
že má nejaké problémy s alkoholom, čo niekoľkokrát aj riešili. Bolo im lekárom vysvetlené, že je to
dôsledok užívania liekov a nemalo by sa to prejaviť na výkone pracovných povinností. Kontroly na požitiealkoholu sa vykonávali námatkovo, častokrát v noci, približne raz za 6 týždňov. U obžalovaného nikdy
nebolo zistené požitie alkoholu. Obžalovaný bol veľmi pracovitý, okrem toho, akú mal pracovnú náplň,
tak sa pýtal aj na nejakú inú prácu, vie, že aj reálne kosil trávu okolo domu kultúry. Na obžalovaného

neboli nejaké výtky zo strany spolupracovníkov, jedine boli nejaké upozornenia, že si obžalovaný v
rámci práce varí, čo dlhšie nevedeli pochopiť, prečo tomu tak je. Aj keď sa nejaké veci vyskytli, tak
tieto boli vysvetlené a žiaden postih voči obžalovanému nebol, keďže neboli opodstatnené. Pokiaľ sa
zmienil o varení si obžalovaného v práci, v dome kultúry je veľmi málo početný kolektív a dobre sa
poznajú medzi sebou a aj rodinní príslušníci sa dobre poznajú, len nepoznali manželku obžalovaného s

tým, že aj keď sa robili nejaké spoločné akcie, tak potom sa dozvedeli, že má pán K. nejaké problémy
s manželkou. Svedok v podstate ani manželku obžalovaného nepoznal. Zamestnanci mali možnosť
využiť zúčastniť sa nejakých či už divadelných predstavení alebo podobných kultúrnych udalostí, ona
sa nikdy takýchto podujatí nezúčastnila. Začalo to v podstate tým varením a neskoršie si začal v robote
aj prať a sušiť veci. Oni ani vlastne nevedeli, že sú tam nejaké problémy, pretože sa obžalovaný vôbec
nesťažoval na nejaké problémy. Aj vtedy, keď sa s ním osobne porozprával pre tieto záležitosti, tak vtedy

len veľmi okrajovo sa vyjadril k problémom v manželstve. Do práce chodil na bicykli a svedka vtedy
zarážalo, že namiesto toho, aby išiel domov, išiel do D.M. B., čo tiež signalizovalo nejaké problémy.
Pokiaľ sa zmieňoval o problémoch, tak hovoril o dcére, ktorá sa mala zdržiavať v zahraničí v Rakúsku,
ale manželku nespomínal. Svedok nadobudol zo správania obžalovaného dojem, ako keby mal dopredu
plánované nejaké činnosti, pričom ak mu do toho niečo prišlo, tak to narušilo nejakým spôsobom

jeho harmóniu, určite tie úlohy urobil, ale možno niečo zafrflal alebo podobne. Nezaznamenali žiadne
fyzické konflikty. Nemôže však zároveň vylúčiť, že by po uplynutí jeho pracovnej doby mohol byť pri
nejakej príležitosti podujatia, ktoré sa tam uskutočňovali, aj po jeho pracovnej dobe ponúknutý nejakým
alkoholom a že by to eventuálne aj využil. Svedok osobne nebol svedkom, že by bol požil alkoholické
nápoje. Pokiaľ napríklad mali aj nejakú slávnosť v dome kultúry, tak videl, že neodmietol vypiť, nebol

abstinent, ale vždy to bolo s mierou. Nejakú zmenu po prípadnom požití alkoholu u neho nezaznamenal,
že by bol násilnícky, to nemôže povedať, mal chuť si zaspievať ľudové piesne. Svedok bol sám touto
situáciou prekvapený, keď dostal v tejto veci predvolanie. Ja som v podstate osobne do kontaktu s
poškodenou neprišiel. Pamätám si na jeden telefonický rozhovor s poškodenou, malo sa to týkať pána
E., ale táto záležitosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená, keďže pán E. nevedel o zdravotnom

hendikepe obžalovaného.

Svedkyňa J.. Z. X., bývalá spolupracovníčka poškodenej, vypovedala, že poškodenú poznám veľmi
dobre a to z dôvodu, že pracovali na železnici v období približne rokov 1997-2003. Aj v súčasnej dobe
sa stretávajú, nie veľmi často, možno raz za dva mesiace. Pána K. pozná málo, videla ho možno tak

3-4 razy, keď bola u nich na návšteve. S poškodenou sa stretávala aj v období rokov 2007-2011. S
poškodenou majú kamarátsky vzťah, keď sa aj stretli na káve, tak si povedali aj nejaké veci zo súkromia.
Pokiaľ sa rozprávali, tak poškodená hovorila, že sa k nej manžel správal násilnícky. Hovorila nielen
o verbálnych útokoch, ale aj o fyzických útokoch. Osobne nikdy nebola svedkom fyzických útokov
obžalovaného na poškodenú, aj keď musí povedať, že v predchádzajúcom období na poškodenej

videla známky násilia, keď sa snažila zakryť modriny. Z počutia o tom vedela, oni potom eventuálne
si aj upravovali stretnutia s poškodenou podľa týchto vecí. Pokiaľ sa týka obdobia rokov 2007-2011,
zaregistrovala vtedy u poškodenej zlomeninu nosa. V iných prípadoch takéto známky nezaregistrovala.
Problémom bolo aj to, že celú domácnosť mala po finančnej stránke na starosti poškodená, bol napríklad
problém, keď obžalovaný nemal zabezpečené cigarety. Je pravdou, že sa poškodená sťažovala, že

sa jej manžel mal vyhrážať tým, že ju vyhodí z bytu, že ju zabije. Sťažovala sa aj na podozrievanie
obžalovanéhoznevery,spomenulaajkontrolovaniesvojejosobyprostredníctvomtelefónuvpráci.Podľa
svedkyne nemal na to obžalovaný dôvod, pretože prvá cesta z práce poškodenej viedla domov, musela
sa starať o deti, nemala na to čas a ani nie je ten povahový typ. Pokiaľ sa sťažovala poškodená na
správanie obžalovaného, toto sa dialo pod vplyvom alkoholu a osobne si myslí, že to bola jedna z

príčin, prečo sa tak dialo. Vie, že obžalovaný berie lieky, nevie síce na čo, ale podľa nej tieto sa nesmú
kombinovať s alkoholom. Obžalovaný podľa svedkyne ešte stále pracuje v dome železničiarov ako
vrátnik.

Svedkyňa V. Q. uviedla, že poškodenú pozná ako bývalú kolegyňu, robili spolu na železnici v rozmedzí

približne rokov 1988-2003. Odvtedy, ako prestali spolupracovať, sa stretávajú už len sporadicky.
Obžalovaného pozná len z videnia. Aj v období rokov 2007-2011 sa sporadicky stretávali. Ešte kým
spolu robili, tak sa poškodená sťažovala, že manžel si vypije, že sú tam fyzické konflikty nielen voči nej,
ale aj voči deťom a že má z týchto konfliktov aj modriny. O tom, že by mala mať zlomený nos sa lendopočula, a to nie od poškodenej. V podstate sa poškodená sťažovala viac na to, aké problémy majú jej
deti následkom toho spoločného života. Pokiaľ sa aj stretli, tak uvádzala telefonáty do práce zo strany
obžalovaného, takisto aj podozrievanie z nevery. Nevie o tom, že by sa zmienila o vyhrážke vyhodenia

z bytu, resp. zabitia. Pokiaľ sa má vyjadriť k počtu stretnutí za rok, tak boli možno 3-4 do roka. Svedkyňa
vie len z počutia, že poškodená mala zlomený nos, ale ju vtedy osobne nevidela. Osobne si myslí, že
kasu ťahala poškodená. O tom, či si brali nejaké pôžičky nevie.

Z výpovede svedkyne Z. Q. súd zistil, že poznám osobne aj obžalovaného, aj poškodenú a to z toho

dôvodu, že je ich suseda. Aj v rokoch 2007-2011 bola ich susedou. Bývala na tom istom poschodí.
Nemala počas tohto obdobia vážnejší konflikt. Aj s jedným aj s druhými si tyká. Susedov stretávala veľmi
málo, pretože je stále a dlho preč z titulu práce. Je pravdou, že občas počula z toho bytu nejaké hádky,
osobne sa o to nestarala. Nemôže povedať, že by niekoho bolo počuť viac ako druhého. Možno, že tam
boli aj nejaké nadávky. Je možné, že pokiaľ sa nejaké hádky objavili, že aj počula poškodenú, že sa
hnevá na obžalovaného, ale kvôli čomu, to nevie. Poškodená má aj za normálnych okolností silnejší

hlas. Spolužitie obžalovaného s poškodenou vnímala ako niekedy hlučné a niekedy ako normálne.
Nevie o tom, že by niečo také konkrétne prejednávali, že by sa či už jeden alebo druhý na niečo
sťažovali. Svedkyňa nevidela žiadne zranenie či už na jednom, alebo na druhom. Spolužitie a rodinu
obžalovaného s poškodenou by hodnotila ako úplne obyčajnú, možno niekedy to prerástlo až do tej
hlučnejšej formy. Nebola sťažnosť na správanie obžalovaného a nevidela ani zranenia na poškodenej,

ani modriny. Svedkyňa registrovala obžalovaného pod vplyvom alkoholu, nevie sa vyjadriť k počtu,
nemôže povedať, že by ho niekedy videla ležať na ulici alebo niečo podobné. Ku nej sa vtedy správal
úplne normálne, nezdal sa byť ani agresívny, úplne normálny.

Svedok V. Ž. vypovedal, že v rokoch 2007-2011 k nim chodil na návštevu približne dvakrát do mesiaca.

Je pravdou, že bol očitým svedkom problémov v manželstve. Registroval len slovné útoky, neregistroval
nejaké fyzické konflikty. Nevie, čo bolo dôvodom pre vznik konfliktov, vie len, že pokiaľ prišiel obžalovaný
domov pod vplyvom alkoholu, začal nadávať. Svedok nevie, čo presne mu vadilo, možno aj to, že sú
tam. Iniciátorom týchto slovných konfliktov bol obžalovaný a adresátom mala byť poškodená. Nepovedal
by, že poškodená na to nejakým spôsobom reagovala. Je pravdou, že padali aj nadávky a vulgárne

výrazy. Osobne počul vyhrážanie sa vyhodením z bytu, o zabití nevie. Nepamätá sa, že by počul o
podozrievaní z nevery. Počul o kontrolovaní telefónom v práci a aj o tom, že by mala byť poškodená
budená v noci. Pokiaľ boli na tých návštevách, tak obžalovaný bol stále pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ
obžalovaný nebol doma, tak sa mu poškodená sťažovala na nadávky, týranie, aj na fyzické konflikty,
videl zlomený nos, modrinu. Známky modrín na nej videl dosť často, aj pri jej návštevách u nich. Pýtali

sa jej všetci v rodine, čo je dôvodom tých modrín, dôvodom bolo to, že ju mal obžalovaný biť. Osobne
svedok nikdy nevidel, že by sa nejako podobne nevhodne mala správať poškodená k obžalovanému.
Svedok dospel k záveru, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu keďže nevedel poriadne chodiť a bolo
to cítiť z neho. Pokiaľ uvádzal, že videl poškodenú so zlomeným nosom, bolo to možno nejakých 4-5
rokov dozadu. Na obžalovanom nikdy žiadne zranenia nevidel. Nevie o tom, že by mal nejaký úraz.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2013 bol vypočutý aj svedok V.. Q. Q., ktorý uviedol, že pracuje
od roku 2011 ako vedúci Domu kultúry železničiarov, ale v podstate na železnici pracuje od roku 1981
s malými prestávkami. Obžalovaného pozná len pracovne ako zamestnanca domu kultúry na pozícii
vrátnik, kurič kotlov, v poslednom čase aj s upratovaním. Priamu pôsobnosť nad obžalovaným ako

jeho nadriadeným vykonáva od roku 2011. Ohľadom pracovnej disciplíny je obžalovaný zodpovedný
pracovník, s ohľadom na jeho predchádzajúci úraz je potrebné citlivo s ním komunikovať, ale príkazy
plní. Nestalo sa, že by nevykonal niečo, na čom sa dohodnú. Obžalovaný ako jediný z vrátnikov si tam
aj varieval, vie, že si často chodil na poštu zobrať k sestre jedlo, mali sa asi niekde stretnúť. Nezistili
sa žiadne pochybenia obžalovaného pokiaľ sa týka požívania alkoholu. Často robia skúmanie požitia

alkoholu, hlavne od začiatku roka 2012, boli to námatkové kontroly. Vyjadril by taký dojem, ako keby
tam obžalovaný bol stále a aj rád. Nepátrali po príčinách toho, ale povedal by, že obžalovaný unikal
do tohto prostredia, ako keby sa doma necítil dobre, toto nadobudol z osobnej skúsenosti, keď sa s
obžalovaným o tom rozprávali. Za jeho pôsobenia ako vedúceho neboli podávané na obžalovaného
žiadne sťažnosti. Obžalovaný dochádza do zamestnania na bicykli, či leto či zima. Pokiaľ uvádzal

ohľadom plnenia pracovných povinností, niekedy reaguje prehnane, že sa bojí, aby to čo má urobiť, aby
bolo v poriadku, napríklad keď niekto má prenajaté priestory do 20.00 tak ide upozorniť tých ľudí, že ten
čas nastal. Poškodenú nejako bližšie nepozná, zopárkrát sa stretli pracovne a asi dvakrát aj telefonovali.Pokiaľ sa aj stretli, poškodená sa na manžela neponosovala. Poškodená sa mu javí ako emancipovaná,
rázna žena. Žiadne zranenia na nej nevidel.

Svedok T. Š. vypovedal, že pozná aj obžalovaného, aj poškodenú, asi 10-15 rokov. Nevie sa vyjadriť
ohľadom spolunažívania obžalovaného s poškodenou, pretože nebýva na tom istom poschodí ako oni.
Nevie sa vyjadriť, či boli nejaké hádky medzi nimi, resp. či boli na nich nejaké sťažnosti. Jemu sa ani
jeden z nich nesťažoval na konkrétne okolnosti spolužitia. Prichádzal do styku s obidvomi osobami, ani
jedna z nich sa mu nesťažovala na nejaké zranenia a ani si na žiadnom z nich žiadne zranenia nevšimol.

V rámci pracovného pôsobenia sa občas stretávali s poškodenou, tak dva až trikrát do mesiaca. S
poškodenourobianarôznychoddeleniach.Pritýchtoobčasnýchstretnutiachsanesťažovalapoškodená
na svojho manžela, ani nevidel na nej nejaké zranenia. Pokiaľ sa aj v bytovke stretávali, tak s pani K.
to stretnutie obmedzili len na pozdrav, s pánom K. prehodili pár fráz ohľadom práce, kde bol. Bavili sa
o bicykloch, javilo sa mu to tak, ako by to bol jeho život. Obžalovaný na ňom chodil aj do práce. Raz
obžalovaného videl, že javí známky požitia alkoholu pri príležitosti, že tlačil vedľa seba bicykel. Viac ako

raz to za celé bývanie nebolo.

Sestra poškodenej, svedkyňa P. M., uviedla, že manželstvo obžalovaného s poškodenou mohlo byť
rozvedené nejaké 2-3 roky dozadu. Návrh podala poškodená a to z toho dôvodu, že sa to spolužitie
nedalo vydržať kvôli týraniu, alkoholu. Jej bývalý švagor to dobre vie. Osobne nebola svedkom nejakého

fyzického napadnutia poškodenej obžalovaným, videla však známky napadnutia a to modriny. To čo
videla, to bolo asi dvakrát. Tie modriny boli na tvári, tieto známky maskovala jednak mejkapom,
eventuálne tmavými okuliarmi. Vzťahy jej a jej manžela s obžalovaným boli dobré, čo sa nedá povedať o
ostatných členoch ich rodiny. Svedkyňa osobne svedkom verbálneho napadnutia, ktoré by mohlo spadať
do obdobia, ktoré je predmetom obžaloby, približne nejakých 4-5 rokov dozadu. Toto sa udialo u nich v

byte, keď prišla na návštevu, pričom obžalovaný nevedel, že je tam, keďže v tom čase sedela v kuchyni,
pričom sa otvorili dvere, vošiel obžalovaný pod vplyvom alkoholu a povedal „doma ste vy kurvy hnusné“.
To bolo na jej sestru a na jej mladšiu dcéru. Bol tam prítomný aj najstarší vnuk. Po tom, čo obžalovaný
vošiel a zistil, že je tam aj ona, tak úplne zmenil svoje správanie. Svedkyňa videla známky toho, že
mala poškodená zlomený nos, mala ho vtedy prelepený, toto by mohlo byť niekedy z roku 2007, ale jej

sestra bola týraná celý život, nielen tie roky, ktoré sú uvedené v obžalobe. Pokiaľ je tam uvedený rok
2007, tento rok sa tam dostal z toho dôvodu, že uviedla vyšetrovateľka, že dlhšie by to vydržať týraná
osoba nemohla, toto osobne nepočula, len jej to povedala sestra. Obžalovaného videla niekoľkokrát pod
vplyvom alkoholu. Pokiaľ bol pod vplyvom alkoholu, tak sa nevhodne správal len k manželke, on si k
ostatným nikdy nič nedovolil. Pokiaľ bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu vo vzťahu k poškodenej tejto

nadával, obviňoval ju, že mu úmyselne skrývala veci, toto bolo počas tohto obdobia, ktoré je predmetom
obžaloby. Obžalovaný viackrát bol zadržaný políciou, keď viedol bicykel pod vplyvom alkoholu, viackrát
bol za to aj potrestaný s tým, že pokiaľ mu boli uložené aj pokuty, tak ich musela zaplatiť sestra, čím
zase ochudobnila svoju rodinu s tým, že boli dávané zo strany sestry obžalovaného nejaké peniaze na
domácnosť a práve tie pokuty sa hradili z tohto príspevku.So sestrou sú v telefonickom kontakte každý

deň. Oni chceli už oveľa skôr, aby sestra podala návrh na rozvod. Pokiaľ by to spravila, tak jej sestra
hovorila, že by si ju obžalovaný našiel a že by ju zabil. Pokiaľ aj podala poškodená návrh na rozvod a
zároveň podala aj trestné oznámenie, tak pri osobnom stretnutí uviedla, že sa jej obžalovaný ako vždy
mal vyhrážať na živote. Vie, že si poškodená volala zopárkrát policajnú hliadku z dôvodu napadnutia
a pri jednom takomto volaní ju najprv zbil, potom jej zobral mobil, rozlomil napoly, pričom potom sa

jej opätovne podarilo hliadku volať, keďže mala k dispozícii aj služobný mobil. Aj v súčasnosti toto
nebezpečenstvo hrozí, pretože má stále od bytu kľúč, sestra sa zdržuje v uzamknutej miestnosti a stále
má so sebou sprej. Takéto informácie nedostávala len od sestry, ale aj od švagra Ľ. Ž.. On je elektrikár a
robil aj ostatné veci pre byt obžalovaného s poškodenou. Tomuto svedkovi mal obžalovaný vykrikovať,
že stále chodí k nim domov, že mu paktuje so ženou. Iné osoby sa jej nesťažovali. V rokoch 2007-2011

bola možno 3-4 krát v byte obžalovaného s poškodenou, o jednom stretnutí už uviedla podrobnosti.

V rámci prípravného konania bolo vykonané znalecké dokazovanie na skúmanie duševného stavu
obžalovaného a poškodenej.

Znalci MUDr. Peter Vážny spolu s MUDr. Tiborom Ďurianom podali znalecký posudok pod č. 76/2011
resp. 81/2011 a konštatovali u obžalovaného, že obžalovaný trpel následkami úrazového poškodenia
mozgu v čase inkriminovaných činov a trpel nimi i v čase podania znaleckého posudku. Na báze
zmeny psychických funkcií týmto poškodením sa vyvinul sekundárny syndróm v závislosti na alkohole.Obžalovaný chápe dostatočne zmysel trestného konania. V čase páchania trestnej činnosti mal plne
zachované rozpoznávacie schopnosti a ovládacie ľahko, čiže nepodstatne znížené, pričom schopnosti
ovládaťsvojekonanievovzťahukukonzumáciialkoholickýchnápojovmalpodstatneznížené.Akbolpod

vplyvom alkoholu, mal intoxikáciou alkoholom aj všetky druhy rozpoznávacích schopností ľahko, čiže
nepodstatne znížené. Pri pobyte na slobode a ďalšej konzumácii alkoholických nápojov sa zrejme bude
organicky psychosyndróm zhoršovať a môže byť tento pobyt pre spoločnosť nebezpečný a preto navrhli
uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a tiež zákaz konzumácie alkoholu na čím
dlhšiu dobu. Kontrolovanie manželky obžalovaným, jeho žiarlivosť a tendencia rýchlo ísť s manželkou a

dcérami do konfliktu, je známkou zníženej zdržanlivosti obžalovaného zapríčinenej poškodením mozgu
a odbrzďovanej pitím alkoholických nápojov. Prejavy však nedosahujú psychický stupeň patologickej
motivácie a sú skôr osobnostné - povahové. Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Peter Vážny zotrval
na obsahu a záveroch znaleckého posudku pod č. 76/2011, nechcel na ňom nič zmeniť, resp. doplniť. So
spoluznalcom MUDr. Ďurianom dospeli k rovnakým záverom a závery konzultovali s PhDr. Cupákom.
Takisto trvá aj na svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 29.06.2011. Obžalovaný vzhľadom na

poúrazové zmeny disponuje väčšou možnosťou, ako u zdravých jedincov, možnosťou porúch pamäte.

Znalec PhDr. Jindřich Cupák vypracoval psychologický profil obžalovaného v znaleckom posudku č.
31/2011, kde uviedol, že osobnosť obžalovaného vykazuje známky posttraumatického organického

psychosyndrómu s dopadom na intelektovú výkonnosť a kvantitatívne poruchy pamäte. Rovnako
ostáva prítomná labilizácia afektivity, ktorá nesie aj známky otupenia. V motivácii konania majú
významnú úlohu organicky podmienené zmeny prežívania, vnútorný nepokoj, zvýšená dráždivosť a
nedostatok sebakontroly. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2013 zotrval na obsahu a záveroch
znaleckého posudku č. 31/2011, nechcel na ňom nič zmeniť, resp. doplniť. Pokiaľ konštatoval v bode 7/

znaleckéhoposudku(č.l.122)okolnosť,žeosobnosťobžalovanéhovykazujeznámkyposttraumatického
organickéhopsychosyndrómu,jepravdepodobné,žepríčinoubolpredchádzajúciúrazeštev90.rokoch.
Pokiaľuviedolorganickýpsychosyndróm,totomôžemaťzvýšenýnásledokkimpulzivite,tedakukonaniu
bez predchádzajúceho rozmyslu. Takáto osobnosť nestíha domyslieť následky svojho konania. Toto
môže súvisieť s postojom obžalovaného k psychoaktívnym látkam a je otázne, či k tomu nedochádza

pri záchvatových aktivitách. Pokiaľ uvádzal, že by sa mohlo jednať o epileptické záchvaty, našiel o tom
zmienku v dokumentácii, ktorú mal. Toto mohlo mať vplyv aj na okolnosť, že obžalovaný prišiel o prácu
v dôsledku pozitívneho testu na psychoaktívne látky. Pokiaľ je tu zvýšená pohotovosť k impulzivite,
stačí hocijaký podnet, aj neutrálny. V rámci výsluchu bola zo strany obhajoby predložená do spisu
lekárska správa MUDr. Libora Moravčíka zo dňa 24.05.2011 so záverom organického psychosyndrómu

s narušením trvalých emócií osobnosti a intelektových funkcií, pričom na túto správu znalec reagoval
tým, že v podstate sa jedná o ten istý záver ako konštatoval a túto správu pozná.

Znalkyňa Mgr. Eleonóra Kúdelková sa zaoberala osobnosťou poškodenej V. K. v znaleckom posudku

č. 42/2010, kde konštatovala, že u poškodenej ide o dlhodobú posttraumatickú poruchu v zmysle
neurotického spracovania a reagovania na stres s tendenciou k somatizácii. Ide o prechodnú poruchu,
ktorá sa po odstránení príčiny dá korigovať pod kontrolou psychiatra. Touto poruchou poškodená trpí
pod vplyvom psychotraumy, ktorú dlhodobo prežíva a tým, že je neustále vystavovaná stresom zo
strany manžela, ktorý sa pod vplyvom alkoholu správa voči nej agresívne. Aktuálne poškodená v

čase vyšetrenia potrebovala odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra. Poškodená nemá tendenciu
vymýšľať si, skresľovať prežívané udalosti, nadsadzovať ich a o jej výpovede sa dá opierať a sú
hodnoverné. Správanie manžela prežívala ako ohrozujúce, deptajúce a dehonestujúce. Na hlavnom
pojednávaní dňa 30.09.2013 zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 42/2010, ako aj
na výpovedi z prípravného konania zo dňa 27.06.2011, nemá čo by som zmenila, resp. doplnila. Trvá

na odpovedi č. 2 zo záveru znaleckého posudku (v spise č.l. 136) s tým, že toto bola jediná príčina
poruchy a to posttraumatickej poruchy v zmysle neurotického spracovania a reagovania na stres s
tým, že iná príčina, ktorá by vyvolávala takéto následky zistená nebola. Pokiaľ konštatovala, že sa
jedná o prechodnú poruchu, ktorá sa dá po odstránení príčiny korigovať, jedná sa len o korekciu
do stavu únosnej remisie, úplne sa odstrániť nedá. Prežívanie človeka pod vplyvom stresu môže

byť dvojakého charakteru, niekto to zo seba dostane tým, že je afektívny, labilný a niekto to prežíva
vo svojom vnútri s tým, že sa to podpisuje potom na stave vnútorných orgánov. Tou chorobou je
napríklad vredovitosť. V tomto prípade to však nemusí byť jediný dôvod vzniku ochorenia, môže
byť aj iný dôvod. Každý negatívny zážitok ovplyvňuje určité nazeranie na život, najväčším dielom tovšak ovplyvňuje spolužitie, pokiaľ je samozrejme negatívne. Pokiaľ konštatovala v bode 7 prežívanie
obžalovaného v kvadrante strachu, toto prežívanie sa určite zmenší, pokiaľ by neboli spolu. V strachu
poškodená prežíva manžela, agresivitu a konflikty. Nezaznamenala nejaké negatívne prežívanie, ktoré

by súviselo s pracovným prostredím. Znalkyňa nekonzultovala stav s ošetrujúcim lekárom, vychádzala
len z dostupných zdravotných záznamov a to zo zdravotnej karty. Dostala ju do dispozície tým, že jej ju
priniesla poškodená. Zdravotný záznam jej bol poškodenou donesený na jej požiadanie pri samotnom
vyšetrení poškodenej. Poškodená s tým súhlasila a zdravotný záznam priniesla. Tento záznam vyžaduje
od všetkých vyšetrovaných osôb. Psychologické vyšetrenie sa konalo na polícii vo zvláštnej miestnosti,

ktorú jej dali k dispozícii. Bola tam sama len s poškodenou. V zdravotnom zázname nenašla zmienku,
že by poškodená bola predtým vyšetrená psychológom, resp. psychiatrom. Ani poškodená jej o ničom
takom nehovorila. Na túto otázku sa pýta vyšetrovaných osôb.

Vo veci bolo vypracované odborné vyjadrenie MUDr. Jaroslavom Gregom pod č. 80/2011, ktorý sa
vyjadroval k zraneniu poškodenej a to zlomenine nosa. Uviedol v závere, že poškodená utrpela

zlomeninu nosa typu praskliny bez posunu úlomkov, priamym úderom do nosa, stredne vysokej intenzity
a zranenie si v žiadnom prípade nespôsobila sebapoškodením. Znalec zastáva názor, že k zraneniu
došlo tak ako to uviedla poškodená opakovane vo svojej výpovedi aj v trestnom oznámení. V dostupnej
zdravotnej dokumentácii MUDr. Grega nenašiel žiadne zmienky o iných zraneniach, ktoré by svedčili pre
obranný charakter. Doba liečenia bola stanovená na 10 dní. Na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2013

znalec zotrval na obsahu a záveroch odborného vyjadrenia č. 80/2011, nechcel na ňom nič zmeniť, resp.
doplniť. Záznam telefonickej komunikácie, ktorej prepis je na strane 15 znaleckého posudku vzhľadom
na odstup času už nemá. Znalec vysvetlil, čo ho viedlo k tomu, že uskutočnil túto tel. komunikáciu a
to bola záležitosť nálezu MUDr. Lysinovej, ktorá uviedla, že odporúča operáciu nosovej priehradky s
tým, že znalec v rámci štúdia spisového materiálu, lekárskych správ prišiel k nálezu ohľadom praskliny

nosových kostí, toto bol vlastne dôvod na konzultáciu, či operácia je následkom zranení z tohto konania
s tým, že poškodená sa priznala, že už predtým mala krivý nos, čiže tento následok (deformácia nosa)
nepochádza z praskliny nosových kostí. Pokiaľ sa zlomí nos, tak v 99% prípadov začne nos krvácať
a to je prvý príznak. Potom nasleduje fáza stŕpnutia a na druhý deň sa objaví bolestivosť nosa, na
pohyb do strán, pri fúkaní a čistení nosa. Bolestivé je vlastne to, že poškodený potrebuje dostať z nosa

zrazeniny krvi a pokiaľ s tým nosom pri fúkaní manipuluje, tak je to bolestivé. Toto sa objavuje do 24
hodín. Pokiaľ je v lekárskej správe MUDr. Lysinovej zo dňa 10.10.2007 uvádzané, že vonkajší nos je
posunutý doľava a intranasálne prieduchy boli voľné a bol prítomný hrb na nose, tak to nekorešponduje
s tým, čo hovorí pani poškodená. Pokiaľ aj bola indikovaná septorinoplastika, jedná sa o druh plastickej
operácie, ktorá nemá súvis s nálezom s prasklinou nosových kostí. MUDr. Lysinová v rámci prvotnej

lekárskej správy odporučila len šetrne fúkať nosom, aby nedošlo k opätovnému krvácaniu z nosa. Pokiaľ
tam bola indikovaná plastika, tak to už vôbec nesúviselo s týmto prípadom.

V rámci vykonávania dokazovania súd oboznámil aj jednotlivé listinné dôkazy z prípravného konania
postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- správa MUDr. Anna Štrbianová z čl. 165
- správa MUDr. Bahledová z čl. 166
- správy a RT z čl. 167-174
- návrh na rozvod a spis OS Zvolen č.k. 8C 36/2011

- priestupkové spisy z čl. 181-203
- lekárska správa MUDr. Štrbianová z čl. 260
- doplnenie svedeckej výpovede V. K. z čl. 274
- fotografie z oslavy z čl. 276-281
- lekárska správa obžalovaného z čl. 284-286

- svedecká výpoveď otca v trestnej veci Q. K. z čl. 345
- sťažnosť Š. E. z čl. 347
- okamžité zrušenie pracovného pomeru z čl. 348
- rozkaz OR PZ ODI z čl. 364
- lekárska správa obžalovaného z čl. 365

- výpis z katastra nehnuteľností z čl. 365-367
- uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Klokoč z čl. 368-370
- kúpna zmluva z čl. 372-373
- evidenčná karta vodiča obžalovaného z čl. 380-381- správa MUDr. Mesíkovej z čl. 383
- lekárska správa poškodenej z čl. 387-389
- lekárske správy obžalovaného z čl. 392-393.

Z týchto dôkazov vyplýva, že obžalovaný nebol vedený v ambulancii MUDr. Štrbianovej, ani MUDr.
Bahledovej. Dňa 01.03.2011 podala poškodená návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Zvolen a
konanie sa viedlo pod sp. zn. 8C 36/2011. V tejto veci bol dňa 27.04.2011 vyhlásený rozsudok, ktorým

bolo manželstvo obžalovaného s poškodenou rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
12.05.2011. Zároveň boli oboznámené priestupkové spisy, z ktorých vyplýva, že priestupkové konanie
pod č. Pr 2009/635-Z bolo odložené. V spise na čl. 259-260 sú správy z vyšetrení zo dňa 14.09.1995
a 10.09.1998 MUDr. Štrbianovou so záverom organický posttraumatický psychosyndróm so zníženým
výkonom. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.03.2012 boli do spisu predložené aj fotografie z oslavy na
čl. 276-281, na ktorých sa nachádza poškodená. V spise na čl. 347 je sťažnosť Š. E. adresovaná

Domu kultúry ŽSR Zvolen zo dňa 26.03.2009, ktorou sa obracia sťažovateľ na zamestnávateľa
službukonajúceho vrátnika, pričom poukazoval na to, že sa už dlhšiu dobu mu javí ako pod vplyvom
alkoholu. Do spisu na čl. 348 bolo doložené okamžité zrušenie pracovného pomeru s obžalovaným zo
dňa 22.09.2000 v spoločnosti M&A s.r.o. Zvolen pre požitie alkoholu na pracovisku.

Z evidenčnej karty vodiča na čl. 380-381 je zistené, že obžalovaný sa dňa 10.08.2007 a 13.08.2008
dopustil priestupku podľa § 4 ods.3 písm. b) Zákona č. 315/1996 Z. z. týkajúci sa povinnosti vodiča a
stavu vedenia dopravného prostriedku pod vplyvom alkoholu, pričom mu bola uložená pokuta 5.000,-
Sk, resp. 2.500,- Sk a konanie sa viedlo na OR PZ ODI Zvolen pod č. ORP-441/DI-S-ZV-2007 a č.
ORP-472/DI-S-ZV-2008. V rámci dokazovania bolo do spisu doložené aj CD s nahrávkou od poškodenej

zachytenej na súbore video.avi, kde je natočený záznam pravdepodobne z mobilného telefónu, ktorý
zachycujemužskýhlas,ktorýuvádza„tysitakákurvaakoajtvojaQ.P.V.,vystevšetkykurvy“.Zosprávy
MUDr. Jany Mesíkovej na čl. 383 vyplýva, že poškodená bola u lekárky ošetrovaná dňa 10.10.2007
pre bolestivosť koreňa nosa a opuch. Poškodená bola odoslaná na ďalšie vyšetrenie k ORL lekárovi.
Podľa zdravotnej dokumentácie bola poškodená lekárkou vyšetrená 08.11.2010 pre bolesti paží horných

končatín s pomliaždeninami v oblasti ľavej i pravej paže, drobnou reznou rankou kože dlane ľavej ruky,
drobnou pomliaždeninou zápästnej kosti k I. a II. prstu pravej ruky, bolesťou krčnej a bedrovej chrbtice
a pocitmi na zvracanie. Poškodená udávala ako príčinu obtiaží inzultáciu manželom 06.11.2010 okolo
17.00 hod.. Bola následne odoslaná na chirurgické vyšetrenie, ktoré sa uskutočnilo v ten istý deň a
kontrolné dňa 15.11.2010. Spomínané správy sú uvedené v spise na čl. 387-389. Takisto do spisu

boli doložené lekárske správy MUDr. Libora Moravčíka z vyšetrenia obžalovaného zo dňa 24.05.2011
so záverom organický psychosyndróm s trvalým narušením emócií osobnosti, zo dňa 11.02.2014 so
záverom organická porucha osobnosti a správania zapríčinená chorobou, poškodením a dysfunkciou
mozgu a zo dňa 28.05.2014 s tým istým záverom a doplnením diagnózy o epizódu miernej depresie.

Zároveň sa oboznámil aj vyšetrovací spis OR PZ OKP Zvolen č. ORP-567/OVK-ZV-2011. V predmetnej
trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k dcére obžalovaného Q. M. a podľa skutkovej vety uznesenia zo
dňa 09.08.2011 o začatí trestného stíhania sa mal páchateľ neprimerane a vulgárne správať k svojej
dcére a spôsobovať psychické a fyzické utrpenie. Na základe uznesenia zo dňa 09.05.2012 však trestné

stíhanie bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pretože
nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2012.

Na základe vykonaného dokazovania, aj napriek popieraniu skutku zo strany obžalovaného Q. K.,

možno mať za to, že bolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento obsahuje znaky
žalovaného trestného činu a je preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Trestné stíhanie bolo začaté
na základe zápisnice o trestnom oznámení poškodenej V. K. zo dňa 20.08.2010 a to uznesením zo
dňa 09.01.2011. V rámci podaného trestného oznámenia ako aj pri výsluchoch v prípravnom konaní
a na hlavnom pojednávaní vypočutá poškodená V.Á. K. vypovedala spontánne, uvádzala konkrétne

skutočnosti fyzických útokov a to aj s jednotlivými zraneniami ako zlomenina nosa, rôzne modriny,
opuchy a podobne ako aj psychické útoky, vyhrážaním sa vyhodením z bytu, odopieraním spánku,
nadávkami, ponižovaním, kontrolovaním pohybu poškodenej a podobne. Skutočnosť, že v roku 2007
utrpela poškodená zlomeninu nosa, je preukázaná jednak listinnými dôkazmi a to lekárskymi správamio ošetrení ako aj odborným vyjadrením a výpoveďami MUDr. Jaroslava Gregu, ktorý jednoznačne
popísal verziu poškodenej o vzniku zranenia ako reálnu a možnú s tým, že vylúčil okolnosť prípadného
sebapoškodzovania svojej osoby poškodenou. Okolnosť uvádzaná v obžalobe, že obžalovaný mal

neustále kontrolovať poškodenú v práci vyplýva z okolností, ktoré uvádzal svedok J.. A., ktorý sedel
s poškodenou v jednej kancelárii a dokonca upozorňoval osobne po telefóne obžalovaného, že
neustále telefonáty vyrušujú nielen poškodenú, ale aj jeho samotného pri práci. S tým súviselo aj
podozrievanie poškodenej obžalovaným z nevery, pričom takáto okolnosť / nevera / nikdy nebola
dokázaná. Obžalovanému sa ďalej kládlo za vinu vulgárne správanie sa k poškodenej, o čom vypovedali

jednak dcéry poškodenej, ktoré pri niektorých takýchto prejavoch obžalovaného boli osobne prítomné. V
spisesanachádzaajvideonahrávka,ktorázachytávasituáciunadávaniavovzťahunielenkpoškodenej,
ale aj k ich spoločným deťom. Viacerí svedkovia a to hlavne sestra poškodenej P. M. potvrdili, že sa
jej poškodená sťažovala na nevhodné správanie sa obžalovaného voči nej. Viacerí svedkovia takisto
videli obžalovaného pod vplyvom alkoholu. Všimli si aj viaceré modriny, buď na tvári, ktoré sa snažila
poškodená maskovať make upom alebo tmavými okuliarmi ako aj modriny na rukách, pokiaľ bola

poškodená oblečená v krátkom rukáve. Svedkyňa P. M.Ý. zároveň uviedla, že obžalovaný bol viac krát
zadržaný políciou, keď viedol bicykel pod vplyvom alkoholu. Zároveň sa svedkyne a to hlavne deti
obžalovaného a poškodenej zmieňovali o tom, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu budil poškodenú
v noci, dožadoval sa jedla. Na základe svedeckej výpovede P. M. si súd vyžiadal aj výpis z evidenčnej
karty vodiča obžalovaného a konštatoval, že výpoveď svedkyne je pravdivá. Objavujú sa v karte vodiča v

žalovanom období dva záznamy o vedení dopravného prostriedku pod vplyvom alkoholu a to minimálne
jeden v rámci jazdy na bicykli. Výpoveď poškodenej bola podrobená aj znaleckému dokazovaniu
znalkyňou z odboru psychológie Mgr. Kúdelkovou, ktorá uviedla, že poškodená nemá tendenciu klamať,
skresľovať skutočnosti alebo ich akýmkoľvek spôsobom nadsadzovať, dokonca jej lži - skóre bolo rovné
nule. Výpovede poškodenej sa nelíšia, či už v rámci prípravného konania alebo hlavného pojednávania,

sú totožné a zapadajú do výpovedí iných svedkov s tým, že na základe týchto skutočností možno
jej výpoveď hodnotiť ako hodnovernú. Okolnosť, o ktorej od počiatku tvrdila poškodená, že útoky
boli vedené pod vplyvom alkoholu, boli potvrdené aj znaleckým dokazovaním znalcami z odboru
psychiatrie, ktorí potvrdili, že obžalovaný je závislý na alkohole a odporučili uloženie ochranného
protialkoholického liečenia. Zároveň bol obžalovaný podrobený aj psychologickému vyšetreniu, kde

znalec PhDr. Cupák uvádzal, že obžalovaný má zvýšenú pohotovosť k impulzivite, ku konaniu bez
predchádzajúceho uvažovania s tým, že takáto osobnosť nestíha domyslieť následky svojho konania
a táto okolnosť majúca príčinu v úraze hlavy obžalovaného ešte v 90-tich rokoch minulého storočia v
spojení s alkoholom, môže mať za následok, že postačí hocijaký podnet, dokonca aj neutrálny, aby
sa manifestovala impulzivita obžalovaného. Pokiaľ obhajoba žiadala vypočuť viacerých svedkov, aj z

práce obžalovaného, poukazujúc na jeho vhodné správanie sa k tretím osobám, iní vypočutí svedkovia,
hlavne z okruhu rodiny, uvádzali, že pokiaľ obžalovaný zistil počas svojho konania, že je prítomná aj
nejaká iná osoba, okamžite zmenil štýl správania a z týchto okolností mal súd za to, že tak dokázal
fungovať aj vo svojom zamestnaní a preto výsluchy svedkov ohľadom tejto skutočnosti nepriniesli žiadne
rozhodnéskutočnostipreto,abysúduverilobhajobe.Nazákladetýchtoskutočnostímožnomaťzato,že

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok tak ako bol popísaný v obžalobe sa aj reálne stal.

Obžalovanému sa kládlo za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, teda, že mal týrať blízku osobu spôsobujúc jej fyzické
a psychické utrpenie, najmä bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,

vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním
spánku a oddychu, bývania a čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb, ktorou sa rozumie príbuzný v priamom rade,
osvojenec, osvojiteľ, súrodenec a manžel. Na účely tohto trestného činu je blízkou osobou aj bývalý
manžel. Nie každé konanie, ktoré zahŕňa znaky protiprávnosti, je týraním. Týraním sa rozumie zlé

zaobchádzanie s blízkou osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti.
Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto
osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie.
Trvalosťpáchateľovhokonaniajenutnéposudzovaťvzávislostiodintenzityzléhozaobchádzania,avšak
predpokladom trestnosti činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z foriem uvedených v odseku 1 § 208 Tr. zákona. Dokonca
sa ani nevyžaduje, aby u takejto osoby vznikli následky na zdraví. Na preukázanie týchto skutočností
bolo už v rámci prípravného konania vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie
Mgr. Kúdelkovou, ktorá vypracovala znalecký posudok pod č. 42/2010, pričom znalkyňa konštatovala,že v dôsledku konania obžalovaného poškodená trpí dlhodobým posttraumatickým prežívaním strachu
a ohrozenia. Touto poruchou trpí pod vplyvom psychotraumy, ktorú dlhodobou prežíva a s tým, že
je neustále vystavovaná stresom zo strany manžela, ktorý sa pod vplyvom alkoholu správa voči nej

agresívne. Vzťah poškodenej k deťom a vnúčatám je pozitívny - prežíva ich v kvadrante radosti.
Obžalovaného prežíva v kvadrante strachu. Jedná sa u nej o dlhodobú posttraumatickú poruchu v
zmysle neurotického spracovania a reagovania na stres s tendenciou k somatizácii. Doterajší spôsob
života poškodenej vplyvom správania sa obžalovaného voči nej jednoznačne negatívne ovplyvnil jej
prežívanie úzkosti, napätia a stresov, jej celkový zdravotný stav v zmysle somatických ťažkostí ako aj

pesimistického nazerania na život. Znalkyňa pri svojom výsluchu zo dňa 27.06.2011 zotrvala na tom,
že sa jedná o týranú osobu.

Na základe týchto skutočností má súd za to, že okrem skutkových okolností boli naplnené aj okolnosti
právne, teda že ku skutku došlo úmyselným konaním obžalovaného v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona
a to vo forme priameho úmyslu. Obžalovaný svojím konaním naplnil znaky zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods.2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. b) Tr. zákona, keďže týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, najmä
bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a oddychu, bývania
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Obžalovaný Q. K. doposiaľ nebol súdne trestaný. Má niekoľko záznamov v registri priestupkov
Ministerstva vnútra SR staršieho dáta, ale v čase páchania skutku.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská

nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem
štátu a spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi proti rodine a mládeži. Súd zistil 1 poľahčujúcu
okolnosť a to vedenie riadneho života pred spáchaním skutku podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, priťažujúca
okolnosť zistená u obžalovaného nebola. Trestná sadzba pre predmetný skutok je stanovená v rozmedzí
7-15 rokov. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy okolnosť, že od podania obžaloby ubehla doba skoro

4 roky, pričom začiatok skutku je datovaný do roku 2007, teda skoro 8 rokov. Obžalovaný okrem
predposledného pojednávania nezmaril úkony trestného konania a dostavoval sa na ne. S prihliadnutím
na dobu od spáchania skutku súd použil ustanovenie čl. 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a táto okolnosť sama o sebe je dôvodom na zníženie trestu. K tejto
okolnosti však treba pridať aj okolnosť na strane obžalovaného a to zranenie, ktoré utrpel ešte v 90-

tich rokoch minulého storočia, ktoré významnou mierou ovplyvnilo správanie sa obžalovaného. Jedná
sa o úraz hlavy s poškodením mozgu. Samotní znalci vplyv tejto okolnosti na konanie obžalovaného
uvádzali v znaleckých posudkoch. Táto okolnosť spadá do rámca ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona
o mimoriadnom znížení trestu, pričom jedná sa o okolnosť prípadu, na základe ktorej možno mať za
to, že pokiaľ by bol obžalovanému ukladaný trest v rámci pôvodnej trestnej sadzby, tento trest by bol

neprimerane prísny. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v súčasnej dobe je manželstvo už dlhšiu
dobu rozvedené a obžalovaný s poškodenou nebývajú v spoločnej domácnosti. Za týchto okolností
s prihliadnutím na zdravotný stav obžalovaného rozhodol o ukladaní podmienečného trestu odňatia
slobody v trvaní dvoch rokov so skúšobnou dobu v trvaní päť rokov.

V rámci znaleckého dokazovania však znalci konštatovali závislosť obžalovaného na alkohole, preto
súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ukladal aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).