Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 43C/94/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309214501
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1309214501.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava proti odporkyni: C. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/XX, XXX XX R., Š. O. E., zastúpenej JUDr. Dušanom Kolesárom, advokátom, Laurinská
12, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 3. 014,37 euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 369,07 euro spolu s úrokmi z omeškania vo výške
7,75 % p. a.
- zo sumy 2.746,28 eur od 30.10.2009 do 08.01.2014,

- zo sumy 2.646,28 eur od 09.01.2014 do 07.02.2014,
- zo sumy 2.546,28 eur od 08.02.2014 do 11.03.2014 a
- zo sumy 2.496,28 eur od 12.03.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok vo výške 180,50 euro, a to všetko formou pravidelných mesačných splátok vo výške
50 eur mesačne, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením jednej splátky.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 459,71 euro k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 16.11.2009 sa navrhovateľ (pôvodne ČSOB stavebná sporiteľňa,
a.s. so sídlom Radlinského 10, Bratislava, IČO: 35799200) domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny
vo výške 3.014,37 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. (ďalej iba „Banka“) a odporkyňa, uzatvorili dňa 03.10.2002 Zmluvu
o medziúvere a stavebnom úvere č. 2891214/252181004 (ďalej len „Zmluva“), pričom na základe

posúdenia žiadosti a rokovania s dlžníkom sa pôvodný navrhovateľ zaviazal poskytnúť medziúver pod
číslom 2891214 vo výške 200 000,- Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,
na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, mal
zmeniť na stavebný úver pod číslom 252181004 vo výške cca 120 000,- Sk. Presná výška stavebného
úveru sa mala rovnať rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy o stavebnom
sporení. Odporkyňa si svoje platobné povinnosti neplnila riadne a včas, z ktorého dôvodu Banka
odstúpila od úverovej zmluvy, odstúpením zo dňa 18.6.2008 a vyhlásila celú svoju pohľadávku z úveru

za splatnú a zároveň vyzvala odporkyňu na jej zaplatenie. Celková dlžná suma z poskytnutého úveru
vyčíslená ku dňu 29.10.2009 predstavovala sumu 3.014,37 eura. Následne Banka prostredníctvom
právneho zástupcu vyzvala odporkyňu výzvou zo dňa 30.9.2009 na zaplatenie dlžnej sumy, avšak ani
po výzve odporkyňa dlh nesplatila. Pôvodný navrhovateľ uviedol, že istina a úroky z úveru vo výške2.746,28 euro sú naďalej úročené podľa čl. IV. ods. 4) úverových podmienok a čl. III. úverovej zmluvy
úrokom z omeškania vo výške 7,75 % p.a..

Súd vo veci vydal dňa 12.02.2010 platobný rozkaz č. k. 33Rob/1489/2009-48, voči ktorému odporkyňa
podala včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa zo zákona platobný rozkaz zrušil (§ 174 ods.
2 O.s.p.), v ktorom namietala, že z návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom navrhovateľ dospel k sumám
uvedeným v návrhu, ani ktorá suma predstavuje istinu. Odporca uviedol, že sumy vyčíslené v návrhu
na začatie konania nepovažuje za správne a žiada, aby boli predmetom ďalšieho dokazovania.

V priebehu konania došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2010 uzavretej
medzipôvodnýmnavrhovateľomČSOBstavebnásporiteľňa,a.s.,IČO:35799200aspoločnosťouIntrum
Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (ďalej len „ Zmluva o postúpení“) k
postúpeniu predmetnej pohľadávky voči odporkyni z pôvodného veriteľa, na navrhovateľa.

Uznesením zo dňa zo dňa 25.7.2011 č.k. 43C/94/2010-116 v spojení s opravným uznesením zo dňa
24.10.2011č.k.43C/94/2010-120,právoplatnýmdňa19.11.2011súdpodľa§92ods.2a3O.s.p.pripustil
zámenu účastníkov na stane navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa - spoločnosti
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 35799200 vstúpil do konania ako navrhovateľ spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.

Súd vec prejednal a po vykonanom dokazovaní na základe predložených listinných dôkazov a výsluchu
odporkyne rozhodol v zmysle § 152 ods. O.s.p. vo veci čiastočným rozsudkom zo dňa 05.09.2013, č. k.
43C 94/2010-193 tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu 2.645,30 eur formou splátok
vo výške 50 eur mesačne, splatných vždy najneskôr k 15. dňu v bežnom mesiaci, pod stratou výhody

splátok, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2013. Súd
rozhodol z dôvodu účelnosti o tej časti žalovaného nároku, v ktorej odporkyňa de facto uznala svoj
záväzok voči navrhovateľovi z dôvodu, že riadne a včas nesplácala úver, ktorý jej poskytol právny
predchodca navrhovateľa, nakoľko súd o tvrdeniach odporkyne nemal závažné pochybnosti. Uvedená
suma 2.645,30 eur predstavovala nesplatenú istinu úveru. Súd prihliadol na sociálnu tieseň a súčasné

zárobkové a majetkové pomery odporkyne, s ohľadom na ktoré jej umožnil splácať žalovanú istinu
formou splátok po 50 eur mesačne.

Predmetom sporu tak zostal nárok vo zvyšnej časti a to suma 369,07 euro s príslušenstvom.

Uvedený nárok podľa špecifikácie navrhovateľa podaním z 20.08.2013 pozostáva zo
- sumy 100,98 eur predstavujúcej zmluvné úroky z úveru vyčíslené ku dňu podania návrhu (9,9 % p.
a., podľa čl. III. bod 1. písm. a) Zmluvy),
- sumy 268,09 eur predstavujúcej úroky z omeškania z celkovej dlžnej sumy 2746,28 euro, vyčíslené
pevnou sumou ku dňu podania návrhu 29.10.2009 (7,75 % p. a., podľa čl. III. bod 1. písm. b) Zmluvy) a

- úroky z omeškania vo výške 7,75 % z celkovej dlžnej sumy 2746,28 eur od 30.10.2009 až do zaplatenia
(podľa čl. III. bod 1. písm. b) Zmluvy).

Istina dlžnej sumy (bez úrokov z omeškania), ktorú si navrhovateľ voči odporkyni uplatňoval vo výške
2746,28 euro, pozostávala zo sumy 2.645,30 eur, ktorá predstavovala nesplatenú časť poskytnutého

úveru a sumy 100,98 eur predstavujúcej zmluvné úroky z úveru, vyčíslené ku dňu podania návrhu za
obdobie do zospaltnenia úveru (18.06.2008).

Písomným podaním zo dňa 21.10.2014 právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že trvá na
podanom návrhu v tej časti, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté - v sume 369,07 euro s príslušenstvom

s tým, že odporkyňa po tom, čo súd rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom zaplatila sumu 250 eur v
3 platbách: dňa 08.01.2014 v sume 100 eur; dňa 07.02.2014 v sume 100 a dňa 11.03.2014 v sume 50
eur a ďalšie splátky, na ktoré bola zaviazaná právoplatným súdnym rozhodnutím, neuhradila. Zároveň
si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 180,50 euro a náhradu trov
právneho zastúpenia v spore za 3 úkony právnej služby spolu v sume 459,71 eur.

Právny zástupca navrhovateľa, odvolávajúc sa na už vykonané dokazovanie a predchádzajúcu
špecifikáciu žalovanej pohľadávky písomným podaním zo dňa 20.08.2013 žiadal, aby súd z dôvodu
hospodárnosti konania rozhodol vo veci bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.Zároveň v nadväznosti na predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu o časti nároku a na základe
neho odporkyňou realizované platby, právny zástupca navrhovateľa upravil /špecifikoval, zvyšný nárok

v časti uplatňovaného príslušenstva pohľadávky (pôvodne uplatňovaných úrokov z omeškania vo výške
7,75 % z celkovej dlžnej sumy 2746,28 eur od 30.10.2009 až do zaplatenia, podľa čl. III. bod 1. písm.
b) Zmluvy, ktoré žiadal priznať nasledovne:
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % p. a. zo sumy 2.746,28 eur od 30.10.2009 do 08.01.2014
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % p. a. zo sumy 2.646,28 eur od 09.01.2014 do 07.02.2014

- úrok z omeškania vo výške 7,75 % p. a. zo sumy 2.546,28 eur od 08.02.2014 do 11.03.2014
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % p. a. zo sumy 2.496,28 eur od 12.03.2014 do zaplatenia.

Právny zástupca odporkyne, v ďalšom konaní zotrval na svojich námietkach v tom, že doposiaľ nie je
zrejmé, akým spôsobom navrhovateľ dospel k sumám uvedeným v návrhu a následných písomných
podaniach, konkrétne ako dospel k sume 100,98 eur predstavujúcej úroky z úveru ku dňu podania žaloby

16.11.2009 a k sume 268,09 predstavujúcej vypočítané úroky z omeškania, ktoré predstavujú spolu
pôvodne žalovanú sumu 3.014,37 eur, nakoľko sa javí ako by odporca dvojito úročil dlžnú sumu a tiež
namietal úroky z omeškania 7,75% p. a. z 2.746,28 od 30.10.2009 do zaplatenia. Právny zástupca
odporkyneuviedol,žeodporkyňadlhujenavrhovateľovilensumu2.645,30eurpredstavujúcunesplatenú
časť poskytnutého úveru a to po odrátaní 3 splátok, ktoré medzičasom uhradila (dňa 08.01.2014 v sume

100 eur; dňa 07.02.2014 v sume 100 a dňa 11.03.2014 v sume 50 eur) a úrok z omeškania len z tejto
nesplatenej sumy.

Zároveň požiadal, aby súd v prípade, že zaviaže odporkyňu na úhradu zvyšnej časti o ktorej doposiaľ
nebolo rozhodnuté, umožnil je s poukazom na § 160 ods. 1 O. s. p., túto sumu uhradiť formou

splátok maximálne 50 eur mesačne a to z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie odporkyne, ktorá sa
medzičasom ešte viac zhoršila.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti a
neprítomnosti odporkyne a to aj vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa a

hospodárnosť konania

Za daného stavu potom súd vychádzajúc z doteraz vykonaného dokazovania a skutkových zistení a to,
že pôvodný navrhovateľ - ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzavrel s odporkyňou - dlžníkom ( v
tom čase v tom čase C. Š.) dňa 03.10.2002 Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej

veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver vo výške 200.000,-Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok, zmenil na stavebný úver vo výške cca 120 000,-Sk.

Do pridelenia cieľovej sumy sa odporkyňa zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške

9,90 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.851,- Sk (1700,- Sk vyčíslené úroky z
medziúveru + 141,- Sk poplatok za poistenie), bankovým prevodom z účtu, vždy od 1. do 15. dňa
príslušného mesiaca na účet medziúveru. Po pridelení cieľovej sumy sa odporkyňa zaviazala splácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
1949,- Sk (1800,-Sk splátka istiny + vyčíslené úroky stavebného úveru + 149,- Sk poplatok za poistenie),

bankovým prevodom z účtu, vždy od 1. do 15. dňa príslušného mesiaca na účet stavebného úveru.
Splatnosť úveru bolo dohodnutá k 31.07.2010.

Pri omeškaní so splátkou, bola ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. podľa Zmluvy oprávnená účtovať úrok
z omeškania a to vo výške 5 % ročne pri medziúvere a 3 % ročne pri stavebnom úvere, nad dohodnutú

úrokovú sadzbu. Pri nesplatení dvoch po sebe idúcich splátok (úrokov z úveru alebo splátok istiny úveru
s poplatkom za poistenie) a ich neuhradení ani v dodatočnej lehote, išlo o podstatné porušenie zmluvy,
ktoré oprávňovalo veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať a požadovať okamžité splatenie
celého zostatku medziúveru alebo stavebného úveru spolu s poplatkami, úrokmi a ostatnými nákladmi
spojenými s vymáhanímpohľadávok za v zmluve vymedzených predpokladov podľa Čl. IV. bod 4.2 písm.

a) až d) Zmluvy a zároveň dôvodom pre pozastavenie čerpania medziúveru a stavebného úveru.

Z predložených výpisov z úverového účtu odporkyne vyplýva, že pripísaním na účet bola odporkyni
vyplatená suma 200.000,- Sk a to dňa 28.10.2002 suma 93.486,-Sk a dňa 25.11.2002 suma 106.511,-Sk. Taktiež z predložených výpisov z účtu odporkyne je zrejmé, že odporkyňa poskytnutý úver riadne
nesplácala a z toho dôvodu právny predchodca navrhovateľa, listom zo dňa 18.06.2008 odstúpil od
Zmluvy, pristúpil k zosplatneniu celého zostatku úveru a vyzval odporkyňu na zaplatenie celkovej dlžnej

sumy vo výške 83.555,- Sk v lehote do 30.06.2008. Uvedený list - Odstúpenie od Zmluvy č. 2166/
USU/2008 bol odporkyni doručený dňa 24.06.2008, pričom odporkyňa naň nereagovala.

Následnýmlistomz30.09.2009(predžalobnouvýzvou)právnyzástupcapôvodnéhonavrhovateľavyzval
odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 2.912,81 eur (87.751,31 Sk) v ktorom špecifikoval

pohľadávku nasledovne:
- 2.773,52 eur (83.555,- Sk) dlžná istina úveru s príslušenstvom vyčíslená ku dňu 18.06.2008 (úrok z
úveru + poplatok za poistenie + zmluvné úroky z omeškania+ náklady Banky spojené s vymáhaním
pohľadávky), s tým, že presná suma príslušenstva pohľadávky od 19.06.2008 až do zaplatenia, bude
špecifikovaná dodatočne, po zaplatení uvedeného dlhu,
- 139,29 eur trovy právneho zastúpenia spojené vymáhaním dlhu za 1 úkon právnej služby podľa vyhl.

MS SR č. 655/2004 Z.z..

Odporkyňa v konaní pred súdom čiastočne uznala nárok a to v rozsahu nesplatenej istiny úveru 2.645,30
eur a to čo do jeho základu a výšky a v tejto časti rozhodol súd čiastočným rozsudkom a na základe
ktorého následne odporkyňa do rozhodnutia súdu uhradila 3 splátky, naposledy dňa 11.04.2014, ďalšie

splátky neuhradila.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo
samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V prejednávanej veci, za splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia
pojednávania za súhlasu účastníkov a na základe nimi predložených listinných dôkazov, rozhodol súd
postupom podľa § 115a ods. 1 O.s.p. v spojení § 156 ods. 3 O.s.p. a vyvesil dňa 16. 03. 2015 na úradnú
tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 24. 03. 2015 o
09:45 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 v platnom znení ku dňu uzatvorenia
Zmluvy), občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.02.2004, § 763a Obchodného zákonníka,
práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení ku dňu uzatvorenia
Zmluvy),právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Akniektoréotázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožnoriešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006
(ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je

to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, apodmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie
nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za
porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku
zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho v znení účinnom od 01. 01. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 03. 2015 ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§323ods.1a2Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne
sumy, z ktorej sa úroky platia.
Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať,
že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným
spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva.Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Slovenský právny poriadok obsahuje duálnu právnu úpravu záväzkových vzťahov a to občianskoprávnu
a obchodnoprávnu úpravu, pričom vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex
specialiskulexgeneralisatedaprávnevzťahypodriadenérežimuObchodnéhozákonníkasabudúriadiť

Občianskymzákonníkomvtýchotázkach,ktoréObchodnýzákonníkneupravuje(§1ods.2Obchodného
zákonníka). Kolíznou normou určujúcou aplikáciu toho ktorého právneho režimu na súkromnoprávny
vzťah je § 261 Obchodného zákonníka. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré obsahuje kritéria, kedy
sa záväzkový vzťah spravuje ustanovenia, resp. právnym režimom Obchodného zákonníka, pričom
ak sa záväzkový vzťah nedá subsumovať pod relatívny, absolútny alebo fakultatívny obchodnoprávny
vzťah, je použitie právneho režimu Obchodného zákonníka na daný záväzkový vzťah vylúčený a použije

sa právny režim Občianskeho zákonníka. Podstatou absolútnych obchodnoprávnych vzťahov je, že
bez ohľadu na povahu účastníkov, sa na daný absolútny obchodno-záväzkový vzťah aplikuje právny
režim Obchodného zákonníka. Medzi absolútne obchodnoprávne vzťahy patrí aj zmluva o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka a teda bez ohľadu na povahu jej účastníkov (či sú to podnikatelia
alebo spotrebitelia), aplikuje sa na tento záväzkový vzťah právny režim Obchodného zákonníka. To

znamená, že ak Obchodný zákonníka rieši danú problematiku komplexne (napr. premlčanie, ručenie
atď.), je aplikácia Občianskeho zákonníka na danú problematiku vylúčená, pričom použitie Občianskeho
zákonníka pripadá do úvahy len v tých prípadoch, kedy Obchodný zákonníka danú problematiku vôbec
neupravuje (napr. úprava zádržného práva, prístúpenia k záväzku a ďalšie) alebo upravuje len čiastočne
(formou doplnenia ako napr. ustanovenia o zmluvnej pokute). Jednou z problematík, ktoré Obchodný

zákonník nerieši je aj problematika spotrebiteľských zmlúv, ktorá je všeobecne upravená v Občianskom
zákonníku a špeciálne v ostatných osobitných zákonoch (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa alebo
zákon o spotrebiteľskom úvere.... ). Z uvedeného vyplýva, že nakoľko Obchodný zákonníka právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv neupravuje, ani jej aplikáciu nevylučuje, a ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľskú zmluvu majú kogentný charakter, je nevyhnutné aplikovať právnu

úpravu spotrebiteľských zmlúv z Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných zákonov, aj na obchodno-
záväzkové vzťahy, bez ohľadu na to či ide o relatívne, fakultatívne alebo absolútne obchodno-záväzkové
vzťahy, samozrejme len v prípade ak aplikácia úpravy spotrebiteľských zmlúv prichádza do úvahy, teda
ak je účastníkom vyššie uvedeného obchodnoprávneho vzťahu spotrebiteľ. Súdom načrtnutý vzťah
Občianskeho a Obchodného zákonníka v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami potvrdila aj právna

úprava spotrebiteľských zmlúv účinná od 01. 01. 2008, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vzhľadom na zistenia súdu bolo zrejmé, že odporkyňa uzatvorila s Bankou (ČSOB stavebná sporiteľňa,
a.s.) v písomnej forme zmluvu, ktorej obsah dohodnutý stranami zahŕňal podstatné časti zmluvy

o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka predstavuje absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov
spravuje ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Rovnako bolo nesporné, že predmetnú
zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka, keďže dlžník vystupoval ako nepodnikateľ. Taktiež bolo nesporné, že

predmetná zmluva predstavovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa veriteľ (Banka) zaviazal
poskytnúť spotrebiteľovi-veriteľovi (odporkyni) spotrebiteľský úver, formou medziúveru vo výške 200
000,-Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol
medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, zmenil na stavebný
úver vo výške cca 120 000,-Sk. Do pridelenia cieľovej sumy sa odporkyňa zaviazala splácať úroky z

medziúveru vo výške 9,90 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.710,- Sk spolu s
poplatkom za poistenie vo výške 141,00 Sk mesačne, tzn. úverová splátka medziúveru predstavovala
sumu 1.851,00 Sk mesačne. Po pridelení cieľovej sumy sa odporkyňa zaviazala splácať stavebný úver
vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.949,- Sk, ktorú
tvorí splátka istiny úveru spolu s úrokom zo stavebného úveru spolu v sume 1.800,- Sk a poplatok za

poistenie vo výške 149,00 Sk mesačne poplatok, a to vždy od 1. do 15. dňa príslušného mesiaca. Pri
omeškaní so splátkou bola ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. oprávnená účtovať úrok vo výške 3 %
ročne pri stavebnom úvere a 5 % ročne pri medziúvere nad dohodnutú úrokovú sadzbu. Nesplatenie
dvoch po sebe idúcich platieb úrokov alebo splátok úveru a ich neuhradenie ani v dostatočnej lehotesa považovalo za podstatné porušenie zmluvy, ktoré oprávňovalo veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo
ju vypovedať a požadovať okamžité splatenie celého zostatku medziúveru alebo stavebného úveru.
Splatnosť stavebného úveru bola dohodnutá v Zmluve k 31.07.2010.

Ako vyplýva z výpisu z úverového účtu odporkyne, dňa 28.10.2002 jej bola vyplatená suma 93.486,-
Sk a dňa 25.11.2002 suma 106.511,-Sk, tzn. spolu suma 200.000,- Sk. Nakoľko odporkyňa poskytnutý
úver riadne nesplácala, právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 18.06.2008 odstúpil od Zmluvy,
pristúpil k zosplatneniu celého zostatku úveru a vyzval odporkyňu na splatenie dlžnej sumy spolu vo

výške 83.555,- Sk (2.773,52 eur) do 30.06.2008. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2005
ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. postúpila okrem iných aj predmetnú pohľadávku navrhovateľovi.
Z uvedeného vyplýva, že sa touto Zmluvou spotrebiteľ - odporkyňa zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, preto bolo potrebné
na daný záväzkový vzťah aplikovať aj osobitný zákon upravujúci spotrebiteľské úvery a to zákon č.
258/2001 Z.z., účinný v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko táto zmluva obsahovala

všetky náležitosti podľa v tom čase platného a účinného § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Taktiež
bolo nesporné, že nárok z uvedenej Zmluvy si uplatnil voči odporkyni navrhovateľ ako právny nástupca
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe toho možno
uzavrieť, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol obchodný záväzkový
vzťah so spotrebiteľským charakterom, vyplývajúci zo zmluvy o medziúvere a o stavebnom úvere.

Navrhovateľom uplatnená pohľadávka vzniknutá na základe vyššie uvedeného zmluvného základu po
tom, čo navrhovateľka uznala nárok v rozsahu istiny úveru v sume 2.645,30 eur a ktorý na základe
čiastočného právoplatného rozsudku bola povinná splácať po 50 eur mesačne, pozostávala z:
- úroku z istiny úveru v sume 100,98 eur vyčísleného ku dňu 29.10.2009 za obdobie do zospaltnenia

úveru;
- úroku z omeškania z nesplatnej istiny úveru spolu s úrokom z úveru (2746,28 euro), vyčísleného ku
dňu 29.10.2009 spolu v sume 268,09 eur za obdobie od zospaltnenia úveru;
- úroku z omeškania z nesplatnej istiny úveru spolu s úrokom z úveru (2746,28 euro), vo výške 7,75
% a to od 30.10.2009 až do zaplatenia ;

Vo vzťahu k uplatňovaným úrokom z istiny úveru (podľa čl. III. Zmluvy) súd zdôrazňuje, že takto zmluvne
dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov (tzv. cena poskytnutého úveru) patria veriteľovi
len do splatnosti dlhu, t.j. do momentu zosplatnenia úveru. Tento záver vyplýva jednak z rozhodovacej
praxe súdov, ako aj z § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého záväzok platiť úroky je

splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, pričom v čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkov,súsplatnéajúroky,ktorésatýchtopeňažnýchprostriedkovtýkajú.
Ide pritom o zmluvné úroky z úveru, v danom prípade dohodnuté v Čl. III Zmluvy. To znamená, že
dňom splatnosti je splatný tak záväzok vrátiť dlh z úveru, ako aj záväzok platiť úroky z úveru, čím
zároveň dochádza aj k zmene obsahu samotného záväzku. Ak si dlžník túto svoju povinnosť, ktorá

mu zosplatnením istiny úveru a úroku vznikla, nesplní, dostáva sa do omeškania a je povinný spolu s
istinou úveru a kapitalizovanými úrokom platiť úroky z omeškania od dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru a úrokov. Pri predčasnom zosplatnení úveru vzniká teda veriteľovi nárok na jednorázové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ svojím právny
úkonom - zosplatnením úveru, navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňazí, na základe čoho odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, za
ktoré veriteľovi prináležia úroky.

V danom prípade, na základe odstúpenia od zmluvy z 18.06.2008 ku dňu 30.06.2008, výška dlžnej
sumy, pozostávala z nesplatenej časti úveru, úrokov z úveru, poistného a úrokov z omeškania, vyčíslená

podľa výpisu z účtu stavebného úveru č. 252181004/8170 z 29.10.2009 do dňa 18.06.2008, spolu vo
výške 82.734,45 Sk (2746,28 euro). Do dňa podania žaloby si navrhovateľ okrem uvedenej dlžnej sumy
vyčíslil pevnou sumou aj úroky z omeškania 7,75 % ročne z dlžnej sumy 2746,28 euro, tzn. za obdobie
od 19.06.2008 do 29.10.2009 vyčíslené v sume 268,09 eur a uplatnil si celkový nárok spolu v sume
3.014,37 euro (2746,28 euro + 268,09).

Úroky z istiny úveru, tak ako si ich uplatnil navrhovateľ, je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného
dojednania účastníkov záväzkového vzťahu, ktoré je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona a
preto navrhovateľovi vznikol okrem nároku na zaplatenie istiny úveru, aj nárok na zaplatenie sumy100,98eurpredstavujúcejzmluvnéúrokyzúveruvyčíslenédomomentuzosplatnenia,t.j.do18.06.2008,
(9,9 % p. a., podľa čl. III. bod 1. písm. a) Zmluvy), spolu s úrokmi z omeškania od dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru, t.j. od dňa 19.06.2008 až do zaplatenia vo výške 7,75 % p. a., podľa čl. III. bod

1. písm. b) Zmluvy, vyčíslenými pevnou sumou ku dňu podania návrhu v sume 268,09 eur a ďalej po
následných úhradách splátok po čiastočnom rozhodnutí súdu, úrok z omeškania vo výške 7,75 % p. a.
zo sumy 2.746,28 eur od 30.10.2009 do 08.01.2014; úrok z omeškania vo výške 7,75 % p. a. zo sumy
2.646,28 eur od 09.01.2014 do 07.02.2014; úrok z omeškania vo výške 7,75 % p. a. zo sumy 2.546,28
eur od 08.02.2014 do 11.03.2014 a úrok z omeškania vo výške 7,75 % p. a. zo sumy 2.496,28 eur od

12.03.2014 do zaplatenia.

Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa mali úrok z omeškania dohodnutý, pričom navrhovateľovi
omeškaním odporkyne s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by výška úrokov z omeškania nebola zmluvnými stranami
dohodnutá, zákonná výška úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy po zosplatnení úveru ( k

19.06.2008) bola 8,5 % ročne a 30.10.2009 9 % ročne (v období od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013
platila v rovnakej výške pre obchodné aj pre občianskoprávne vzťahy vzniknuté do 31.01.2013), tzn. v
oboch prípadoch vyššia ako bola účastníkmi zmluvne dohodnutá, vzhľadom k čomu nebol daný dôvod
pre uplatnenie ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008 do
31. 03. 2015.

Navyše v danom prípade sa uznaním záväzku (aj keď čiastočného) nastolila v zmysle § 323 ods. 2 v
spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vyvrátiteľná právna domnienka existencie predmetného
záväzku odporkyne voči navrhovateľovi, t.j. prezumpcia, že tento záväzok v čase uznania voči
navrhovateľovi trval a táto právna domnienka platí, pokiaľ odporkyňa nepreukáže opak. Uznaním

záväzku dlžníkom vo všeobecnosti dochádza k presunu dôkazného bremena na dlžníka, aby preukázal,
že uznaný záväzok v čase uznania neexistoval alebo, že nešlo o jeho záväzok voči veriteľovi. V
tomto prípade odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a ani nenamietala existenciu záväzku voči
žalobcovi v rozsahu nesplatenej istiny úveru 2.645,30 eur a na základe tohto uznania aj súd vydal
čiastočný rozsudok a následne odporkyňa zaplatila sumu 250 eur v 3 platbách.

Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych záverov, súd návrhu navrhovateľa v zostávajúcej
časti ako dôvodnému vyhovel a to tak v časti týkajúcej sa nároku na vrátenie úrokov z istiny úveru v sume
100,98 eur, úrokov z omeškania vyčíslených pevnou sumou 268,09 euro (7,7% ročne z 2746,28 euro od
19.06.2008 do 29.10.2009), tzn. sumy 369,07 eur a ďalej úrokov z omeškania vo výške 7,7 % ročne zo

sumy z 2746,28 euro od 30.10.2009 do 08.01.2014; zo sumy 2.646,28 eur od 09.01.2014 do 07.02.2014;
zo sumy 2.546,28 eur od 08.02.2014 do 11.03.2014 a zo sumy 2.496,28 eur od 12.03.2014 do zaplatenia
a námietky právneho zástupcu odporkyne ohľadom dvojitého úročenia dlžnej istiny, považoval súd za
neodôvodnené.

Súd s ohľadom na skutkové zistenia mal za preukázané, že odporkyňa si nesplnila povinnosti
vyplývajúce jej zo vzniknutého záväzkového vzťahu, nakoľko nevrátila poskytnuté peňažné prostriedky
vo forme medziúveru riadne a včas, formou mesačných splátok podľa dohodnutých podmienok v Zmluve
o medziúvere a stavebnom úvere č. 2891214/252181004 zo dňa 03.10.2002. Odporkyňa dlžnú sumu
navrhovateľovi (oprávnenému titulom uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa)

doposiaľ nezaplatila a preto súd rozhodol o povinnosti odporkyne na základe uvedených dôvodov a
v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, navrhovateľovi zaplatiť spolu s úrokmi z omeškania z
priznanej sumy tak, ako to je uvedené vo výroku rozsudku.
Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na žiadosť navrhovateľky o umožnenie splácať dlžnú sumu formou
splátok maximálne vo výške 50 euro mesačne a to s ohľadom na charakter a predmet sporu a

odporkyňou popísané sociálne a príjmové pomery, s poukazom na § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p..

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu v konaní a
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok za
návrh v sume 180,50 euro a trovy právneho zastúpenia v sume 459,71 euro za 3 úkony právnej služby -

prevzatie a príprava veci, podanie žaloby a písomné podanie na súd z 16.08.2013 , vypočítaných podľa
§ 14 ods. 1 písm. a), b) a § 10 ods. 1,2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb á 121,17 euro za 1 úkon + paušál vo výške 2 x 6,95 euro
(rok 2009) + 7,81 euro (rok 2013) a 20 % DPH, ktoré je povinný zaplatiť odporkyňa k rukám (na účet)
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa, advokáta so sídlom Karadžičova 8, Bratislava,

č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na tunajšom súde, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súde prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. exekučný
poriadok (§ 251 ods. 1 O.s.p.)