Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Janka Butašová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/39/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899985
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2708899985.17
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľky: B. O., nar.
XX.X.XXXX, XXX XX Q., A. č. XX, právne zastúpenej: Mgr. Ján Polák, advokát, Miletičova 64, 821 08
Bratislava proti odporcovi: B. O., nar. XX.X.XXXX, Q., A. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235,
zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o mimoriadne
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 220.150,45-eur, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 79.839,67-eur a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 17.4.2002 domáhala
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 6 979 500 Sk (231 676,95 eur) ako náhradu za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia. Požadovala po odporcovi zaplatiť jej aj náhradu trov konania.
V návrhu navrhovateľka uplatnila zvýšenie doterajšieho bodového hodnotenia na bolestnom určeného
počtom 1113,75 bodu a sťaženia spoločenského uplatnenia určeného 775 bodov a za sťaženie
spoločenského uplatnenia určených 50 bodov v dôsledku nedoslýchavosti, celkom za 1938,75 bodu
násobeného za jeden bod 60,-Sk a žiadala priznať mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatneniao50-násobok sumyzodpovedajúcejzákladnémubodovémuohodnoteniuatakýistýnásobok
základného bodového ohodnotenia bolestného.
Po vykonaní časti dokazovania navrhovateľka dňa 9.9.2013 vzala návrh čiastočne späť, a to o
sumu 11 526,50 eur bez určenia, z ktorého nároku, či za sťaženie spoločenského uplatnenia alebo
z náhrady škody z ublíženia na zdraví (bolestného) berie čiastočne návrh späť. Vzhľadom k tomu,
že bolo navrhovateľkou využité jedno z jej dispozičných práv v občianskom súdnom konaní, a to
čiastočné späťzatie návrhu, súd konanie podľa § 96 O.s.p. o spätvzatú časť návrhu čiastočne zastavil,
voči čomu odporca ani vedľajší účastník na strane odporcu pred rozhodnutím o čiastočným zastavení
konania vážne dôvody nesúhlasu nevzniesli. Rozhodnutie o čiastočnom späťvzatí návrhu nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.11.2013.
Predmetom konania zostal nárok navrhovateľky o nemajetkovú ujmu celkom vo výške 220.150,45-eur.
Nárok ustálila tak, že požadovala priznať na zaplatenie po odporcovi náhradu za bolesť a jej mimoriadnezvýšenie vo výške 50-násobku 107.175-eur (2.143,50-eur x 50), po odpočítaní už poskytnutého plnenia
vedľajším účastníkom vo výške 2.935,17-eur (88.425,-Sk) bol nárok uplatnený vrátane uvedeného
násobku sumou 104.239,83-eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadnom zvýšení
vo výške 50-násobku (2340,17-eur x 50) 117.008,50-eur po odpočítaní poskytnutého plnenia titulom
náhrady za SSÚ vo výške 1097,88-eur (33.075,-Sk) požadovala navrhovateľka zaviazať odporcu
súdnym rozhodnutím zaplatiť jej náhradu za SSÚ a zvýšenie sumu 115.910,62-eur.
Navrhovateľka na návrhu, ako je v predchádzajúcom odseku rozhodnutia trvala. Návrh pri jeho podaní
zdôvodnila skutočnosťou, že dňa 27.4.2001 utrpela v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej odporcom
vážne zranenia. Odporca svojím konaním porušil povinnosti pri odbočovaní podľa § 18 ods. 4 zákona
NR SR č. 315/1996 Z. z. o cestnej premávke na pozemných komunikáciách a bol vyšetrovateľom podľa
§ 163 ods. 1 Trestného poriadku obvinený z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2
Trestného zákona. Navrhovateľka uviedla, že v dôsledku dopravnej nehody utrpela otras mozgu stredne
ťažkého stupňa, obojstrannú zlomeninu lonových kostí, pomliaždenie ľavej obličky a hrudnej steny,
komplikovanú zlomeninu pravej stehennej kosti, zlomeniny nosových kostí a musela podstúpiť viacero
bolestivých chirurgických zákrokov a rehabilitácií, od 27.4.2001 do 6.3.2002 bola práceneschopná.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bola od 6.3.2002 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav uznaná
neschopnou vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie bola uznaná za invalidnú. Negatívne dôsledky
poškodeného zdravia sa prejavujú jej obmedzenou pohybovou schopnosťou, chodí pomaly, prejde
iba krátke vzdialenosti, nie je schopná dlhšie stáť, pri chôdzi potrebuje pomoc a nie je schopná
využívať hromadné dopravné prostriedky. V návrhu uviedla, že má narušenú aj v oblasti komunikácie
schopnosť dorozumievania v dôsledku straty zrakových a sluchových funkcií, používa načúvací aparát
a nosí okuliare, je držiteľkou preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím ( preukaz ŤZP). Po
autonehode sa jej zmenil celý systém života, nemôže vykonávať prácu ekonómky v školstve, žiadne
domáce práce okolo rodinného domu a podieľať sa na spoločenskom živote, ktorého sa zúčastňovala na
podujatiach organizovaných Úniou žien, Červeným krížom, Úniou nevidiacich a slabozrakých, v ktorých
pred nehodou aktívne pracovala. Poškodenie zdravia má dopad aj na jej rodinný život, nemôže sa
starať o nezaopatrenú dcéru B., stredoškoláčku, o maloletého vnuka a celá práca zostáva na manžela,
ktorý je tým obmedzovaný pri výkone svojej práce a finančnom zabezpečení rodiny. Navrhovateľka
vyslovila presvedčenie, že peniaze, aj keď jej zdravie nevrátia, môžu zlepšiť jej finančnú situáciu a budú
satisfakciou za jej zdravotný hendicap, ktorý jej zmenil pracovný a súkromný život. V návrhu poukázala
na bodové ohodnotenie B.. W. N. - primárom -ortópedom, špecialistom R. v C. I., ktorý bolestné ohodnotil
1113,75 a bodmi a SSÚ ohodnotené 775 bodmi bodové ohodnotenie B.. D. I., ktoré obodoval sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovateľky v dôsledku nedoslýchavosti 50-timi bodmi, v súčte uviedla
že ide o 1938,75 bodu, čo pri hodnote 1 bodu 60,-Sk je čiastka 116.325 Sk. Citovala ustanovenie §
7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení a navrhla súdu objektívne zvážiť všetky výnimočné v
návrhu uvedené skutočnosti jej prípadu, vziať do úvahy nenapraviteľné následky úrazu, psychické a
fyzické útrapy, prežívané bezprostredne po úraze a pretrvávajúce a vážne obmedzenie navrhovateľky
pri zapojení sa do jej spoločenského a súkromného života. V návrhu navrhovateľka uviedla, že sa
domáha mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu, ktorá je 50-
násobkom sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu, celkom 6.979.500,-Sk. Navrhla,
aby do konania vstúpil vedľajší účastník.
Odporca dal k veci vyjadrenie, v ktorom uviedol, že si je vedomý následkov, ktoré spôsobil navrhovateľke
ním zavinenou dopravnou nehodou. Poškodenie zdravia navrhovateľky malo vplyv na celú rodinu, aj
manžela navrhovateľky, ktorý sa s tým nevie vyrovnať, prestal sa starať o rodinu a všetky problémy rieši
alkoholom. Dôsledky nehody poznačili aj podľa vyjadrenia aj odporcovu osobnosť. Odporca navrhol
priznať navrhovateľke odškodnenie, ktorého výšku ponechal na úvahe súdu. Navrhol, aby dokonania
vstúpil vedľajší účastník Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.
Za vedľajšieho účastníka dala Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. v decembri 2003 vyjadrenie, podľa
ktorého na základe predložených dokladov navrhovateľke vyplatila náhradu 50.625,-Sk za bolestné v
počte bodov 843,75 násobené 60,-Sk dňa 25.9.2001, bolestné za ďalšiu operáciu 10.800,-Sk, t.j. za
180 bodov x 60,-Sk vyplatila poisťovňa dňa 26.2.2002, dňa 24.4.2003 vyplatila za ďalšie dve operácie
24.4.2003 náhradu 27.000,-Sk t.j. za 450 bodov x 60,-Sk. Vedľajší účastník poukázal na znenie vyhl.
č. 32/1965 Zb. v znení noviel a v nej stanovenú maximálnu hranicu odškodnenia za bolesť vo výške
72.000,-Sk. Za bolesť vyplatil celkom 88.425,-Sk a preplatok 16.425,-Sk odrátal z úhrady, ktorá patrila
navrhovateľke za 825 bodov x 60,-Sk, t.j. z 49.500,-Sk a navrhovateľke za SSÚ vyplatil dňa 30.7.2003titulom nároku na SSÚ sumu 33.075,-Sk. Vychádzajúc z tvrdení návrhu navrhovateľky zhodnotil, že u
navrhovateľky išlo pred úrazom o bežné aktivity - cestovanie, chôdzu a pod, a mimoriadne zvýšenie
náhrady závisí od predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti
a lekárske hodnotenie nie je rozhodujúce pre posúdenie výšky náhrady, tvorí iba základ pre jej
určenie. Podľa stanoviska B.. N. z 11.3.2002 k sťaženiu spoločenského uplatnenia navrhovateľky
zdravotný stav navrhovateľky sa dá považovať za ustálený. Odškodnenie navrhovateľky za bolestné
vyplatil vedľajší účastník navrhovateľke za 4 operácie v zmysle posudku B.. N. a každé poškodenie
zdravia je spojené s fyzickými a psychickými útrapami, hodnotenými podľa závažnosti poškodenia
rozpracovaným bodovým systémom a samotná závažnosť poškodenia nemôže byť prípadom hodným
osobitného zreteľa. S navrhovanou výškou mimoriadneho zvýšenia odškodnenia vedľajší účastník
nesúhlasil, považoval ho za neprimerané a nedôvodné, pretože z obsahu návrhu nevyplývajú žiadne
skutočnosti pre jeho nárokovateľnosť. Namietal všeobecnosť , nekonkrétnosť a účelovosť tvrdenia
navrhovateľky o nemožnosti starostlivosti o dcéru a spôsob, ktorým vyjadrila navrhovateľka výslednú
sumu, ktorú navrhovala na priznanie s poukazom na skutočnosť, že každý nárok navrhovateľky je
potrebné posudzovať samostatne a nie sčítať počet bodov za dva nároky a za súčet požadovať jednotný
násobok. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie k posúdeniu celkového stavu a následkov poškodenia
v súvislosti s poistnou udalosťou nezávislým a nezaujatým znalcom. So zvýšením základného počtu
bodov požadovaným navrhovateľkou nesúhlasil aj z dôvodu, že sa nejedná o mimoriadny prípad hodný
osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. a pre tieto dôvody navrhol návrh o náhradu
škody ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica z 20.6.2002 č.k. 2T 77/01-11
(právoplatný 11.7.2002 vo výroku o treste), Posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
vydanomobolestnomB..W.N.dňa11.3.2002,Posudkomosťaženíspoločenskéhouplatneniavydanom
11.3.2002 B.. W. N., Posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia vydanom B.. D. I. dňa19.3.2002,
Znaleckým posudkom č. 146/2006 znalca v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia
B.. A. M., Znaleckým posudkom č. 3/2007 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
otorinolaryngológia B.. Y. A., J., B. a jeho doplnením, znaleckým posudkom č. 1/08 znalca z odboru
zdravotníctvo - farmácia, odvetvie urológia B.. Y. T., J.., Znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne z
odvetvia psychiatrie B.. B. V., výsluchom znalkýň B.. A. a B.. V., výsluchom navrhovateľky a zistil tento
skutkový stav veci:
Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica z 20.6.2002 č.k. 2T 77/01-11 mal súd preukázané, že
odporca bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe,
že 27.4.2001 viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda XXX po ceste smerom zo O. na N. a v križovatke
pri odbočovaní nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu, ktorý viedol M. D., došlo k zrážke a
motocyklista utrpel tak vážne zranenia, ktorým podľahol, za čo bol odporca odsúdený k trestu odňatia
slobody. Poškodená T. D. bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
Tvrdenia navrhovateľky a odporcu boli zhodné v tom, že pri nehode utrpela navrhovateľka ako
spolujazdkyňa vážne zranenia a súd nemal pochybnosti o zodpovednosti odporcu za ublíženie
navrhovateľke na zdraví.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že nehodu dňa 27.4.2001 spôsobil odporca, ktorý je jej synom.
Po nehode bola hospitalizovaná na oddelení ARO, kde jej bolo poskytnutých niekoľko transfúzií krvi,
ktoré jej telo neprijímalo a v dôsledku transfúzií dostala žltačku, v dôsledku ktorej musela držať opäť
diétu, čo zhoršovalo jej psychický stav. Z ošetrujúcej správy sa dozvedela, že má poškodenú panvu,
v dôsledku čoho má stále problémy s močovým mechúrom a mala byť operovaná. Od 27.4.2001 do
8.6.2001 bola hospitalizovaná v NSP O.. V neskoršom období užívala na lekársky predpis liek, ktorý
zmierňoval jej bolesti, ale bol návykový. Do času podania návrhu absolvovala dve operácie, po podaní
návrhu ďalšie dve. Podľa výpovede navrhovateľky v dôsledku dopravenej nehody sa jej zhoršil a
zhoršuje sa jej naďalej zrak aj sluch, nosí načúvacie aparáty. Pred nehodou potrebovala 13 až 16 dioptrií
a v súčasnosti potrebuje na pravé oko vízus 6,36 až 16 dioptrií a zhoršilo sa jej aj videnie na pravé
oko. Je nedoslýchavá, čo ju obmedzuje oproti času pred nehodou v spoločenskom živote. Dosiahla
v roku 1972 stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore ekonómia a ako absolventka nastúpila
pracovať do administratívy, vykonávala účtovnícke operácie a funkciu hospodárky. Pred úrazom bola
zapojená do pracovného života, pracovala ako ekonómka naposledy od roku 1997 do roku 2001 a po
poškodení zdravia pri nehode má znemožnené zapájať sa do pracovného života, je plne invalidná. V
spoločenskom živote sa angažovala od roku 1997 cca 3-4. Roky v Únii nevidiacich a slabozrakých aod roku 19978 v Únii žien, predtým to bol Červený kríž a ak aj nevykonávala v organizáciách funkcie,
aktívne pracovala ako radová členka. Do kolektívu organizácií chodievala rada, teraz po nehode jej to
znemožňuje obmedzená pohyblivosť, chodí za pomoci dvoch francúzsky bariel a pohyb v spoločnosti
jej znemožňuje aj obmedzenie sluchom. Rada chodila aj na tanečné zábavy, či už organizované
organizáciami alebo v rámci spoločenského života, teraz nevníma pre obmedzenie funkčnosti sluchu pri
hudbe komunikáciu v spoločnosti. Pred nehodou bola od roku 1978 externou pracovníčkou Slovenskej
poisťovne. Po nehode musela činnosť ukončiť pre zhoršenie zraku a sluchu a obmedzenia pri chôdzi,
činnosť vyžadovala navštevovať občanov v súvislosti s uzatváraním poistiek alebo poistného plnenia.
Medzi ľuďmi bola rada, činnosť ju bavila a toto jej chýba. V dôsledku nehody má poškodený aj močový
mechúr, musí používať vložky. Zdravotný problém mal byť riešený až po operácii pravej nohy, ktorú
má v dôsledku nehody o 4 cm kratšiu a musí preto nosiť špeciálnu obuv. Na kolene má ortézu, ktorá jej
spevňuje koleno a pomáha pri dlhšej chôdzi, inak ju nenosí, koleno si spevňuje obväzom. Po nehode
bola liečená na traumatológii aj gynekológii. Po nehode absolvovala celkom 4 operácie, pri jednej jej do
pravej nohy vo februári 2003 vkladali štep. V októbri 2002 absolvovala kúpeľnú liečbu v Kováčovej,
ktorá jej pomohla. Vo februári 2004 mala absolvovať 5 operáciu a vybrať z nohy tam vloženú dlahu
s 8-mimi skrutkami. Navrhovateľa k rodinnému životu pred nehodou a po nehode vypovedala, že keď
sa vrátila z nemocnice 8.6.2001 do domácnosti, manžel neuniesol jej zdravotné obtiaže, to že sa jej
zhoršil zrak. Sama nevedela, s akým výsledkom bude jej liečba, či prežije. V domácnosti je po nehode
obmedzená v domácich prácach, na dedine, kam sa vydala, bola zvyknutá starať sa o záhradku a trpí
tým, že sa o ňu nemôže sama starať pre zdravotné ťažkosti a nestará sa o ňu ani manžel a záhradka je
zanedbaná.Manželsaúplneopustil,začalpožívaťalkoholanestarásaorodinu.Odnehodysmanželom
nežijú ako manželia. Na zabezpečenie potrieb domácnosti a detí v nej žijúcich, dcéry B., študentky 3.
ročníka súkromnej školy a syna B., ktorý bol veľmi krátko zamestnaný, spotrebovala všetky finančné
prostriedky, vyplatené poisťovňou. Dcéra bola odkázaná na jej výživu, otec, manžel navrhovateľky sa
podľa výpovede navrhovateľky o dcérinu výživu nestará. Pri osobnej hygiene a vykonávaní základných
hygienických potrieb je odkázaná na pomoc od detí, pri umývaní, kúpaní jej musia pomáhať, nevládze
sama vojsť do vane. Je obmedzená v pohybe v prípade primeraného počasia, viacej keď je vonku sneh
a mrzne a vtedy je odkázaná na pomoc inej osoby z dôvodu používania bariel. Pre tieto problémy z
časti finančných prostriedkov vyplatených poisťovňou zakúpila staré auto aby bola mobilnejšia. Počas
liečby trpela a aj trpí depresiami. Pred nehodou manžel bežne požíval alkoholické nápoje, po nehode sa
stal z neho alkoholik a vyčíta jej, že podala proti synovi súdnu žalobu, že tým chce syna a rodinu zničiť.
Podľanavrhovateľkymanželneprijímajejvysvetlenie,že synovinechcepoškodiťapostupujezákonným
spôsobom, keď aj synovi pomáha uplatniť nároky z jeho zodpovednosti za škodu u poisťovne a u úradov,
čo manžel nevedel pochopiť. V roku 2004 stále užívala lieky na rozšírenie ciev a sama si zakupovala
vitamíny v hodnote 300,-Sk mesačne, 120,-Sk mesačne vynakladala za batérie do načúvacích aparátov.
Po autonehode si musela zakúpiť z vlastných prostriedkov ortopedickú obuv za XXX,-Sk a doplatiť za
francúzske palice XXX,-Sk bez preplatenia poisťovňou. Pri ďalšom výsluchu navrhovateľka uviedla, že
sa jej manželstvo rozpadlo, manžel sa o rodinu nestará a ona je v bežnom živote odkázaná na pomoc
detí tak, ako opísala, druhý syn ju vozil na lekárske ošetrenia, hospitalizáciu, rehabilitáciu. pri ďalšom
výsluchu uviedla, že je bez finančných prostriedkov. Musela sa odsťahovať bývať z rodinného domu ku
kamarátke, pretože v dome vypol dodávateľ plyn, elektrinu, v dome sa nedalo bývať a zhoršovalo jej
to zdravotný stav. Kamarátke musela platiť nájom.
Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vydanom o bolestnom B.. W. N. dňa
11.3.2002 súd zistil, že dôvodom jeho podania lekárom bola skutočnosť, že navrhovateľka, zranená
v dôsledku havarovania ako spolujazdec v osobnom automobile dňa 27.4.2001 bola v ústavnom
ošetrovaníod27.4.2001do13.3.2002anazákladezdravotnejdokumentácie navrhovateľkyzovšetkých
zdravotníckych zariadení, v ktorých sa liečila stanovil bolestné za úraz v počte 1113,75 bodov s
položkami a diagnózou podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 84/1967, vyhl. č. 78/1981 Zb.
a vyhlášky č. 47/1995 Z.z. nasledovne: 190d - zlomenina pravej stehnovej kosti nad kondylmi +
operácia plných 180 bodov, 2 - tržná rana hlavy F-T vpravo - chirurgicky ošetrená 10 bodov, z toho
3-iny stanovených 7,50 bodov, 12 - zlomenina nosových kostí z 20 bodov je priznaných 3-iny , t.j. 15
bodov,76 - pomliaždenie hrudnej steny ťaž. Stupňa - vľavo z 20 bodov priznané 3-iny v počte 15 bodov,
91 - pomliaždenie ľavej obličky s krvácaním do moča z 25 možných bodov priznaných 3-iny, t.j. 18,75
bodov, 112a - obojstranná zlomenina lonových kostí z možných 130 bodov priznaných 3-iny, t.j. 97,50
bodov, 183a - zaklinená zlomenina krčku stehennej kosti vpravo zo 100 bodov priznaných 3-iny, t.j. 75
bodov, 189d ako pakĺb stehennej kosti vpravo s reoperáciou (8.1.2002) zo 180 bodov priznané 3-iny, t.j.
135 bodov, 192a - vnútrokĺb. Interkondyl. Zlom.pr.steh. kosti nedislok. zo 100 bodov určeané3/4-iny , t.j.75 bodov, 194a - zlom. Medzihrboľ. výbežku píšťaly vpr. Bez operácie z 80 bodov určené 3-iny, t.j. 60
bodov, 223b - oras mozgu str. ťaž. Stupňa z 50 bodov 3-ina, t.j. 37,50 bodov a 239 - plánovaná extrakcia
OS materiálu z pr. Steh. kosti z 35 bodov 3-iny, t.j. 26,25 bodu, zvýšenie o 1 pre rozsiahli operačný
zákrok a reoperáciu, infúznu antibiotickú liečbu, komplikácie pri transfúznej liečbe a dlhodobé pripútanie
na lôžko 742,50 bodu + 371,25 bodov.
Z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydanom 11.3.2002 B.. W. N. v súvislosti s úrazom
navrhovateľky, ktorý utrpela ako spolujazdec pri havárii 27.4.2001, a s odkazom na tabuľkovú časť č. II/
IV prílohy k vyššie citovanému právnemu predpisu, resp. noviel súd zistil, že lekár stav navrhovateľky
v dobe podania posudku hodnotil ako ustálený a ohodnotil stav celkom 775 bodmi a v položkách
a diagnóze takto: 395b - kývavosť pravého kolena s potrebou ortézy - plných 300 bodov, 250 -
postkomočný syndrom so závraťami, zo 100 bodov je hodnotenie znížené na polovicu, t.j. na 50 bodov,
314b - porucha močenia stredne ťažkého stupňa z 200 bodov je stanovená polovica, t.j. 100 bodov,
387 - skrat pr. Dolnej končatiny 3 cm z možných 50bodov je stanovených 25 bodov, 388 - deformita pr.
Stehnovej kosti s intrarotačnou osovou úchlkou do 20 st./5 st. …50 bodov/ z celkom 200 bodov (4x50)
a z 200 bodov je určených 1-ina, t.j. 100 bodov, 391a - ľahké poúrazové obmedzenie pohyblivosti pr.
Bedr. Kĺbu zo 100bodov je polovica, t.j. 50 bodov, 396 - značné vbočenie kolena vpravo zo 150 bodov
je určená polovica, t.j. 75 bodov a pol. 431c -jazvy keloidné na pr. Stehne v ploche 50 cm2 zo 150
možných bodov je stanovená lekárom 1-ica, t.j. 75bodov. Lekár poznamenal, že bodovému hodnoteniu
SSÚ treba doložiť bodové hodnotenie za výrazné zhoršenie nedoslýchavosti u pacientky po úraze hlavy
pri autohavárii, ktoré je oprávnený posúdiť odborník pre ORL.
Posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia vydanom B.. D. I. dňa19.3.2002 mal súd preukázané,
že ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky v súvislosti s autonehodou z 27.4.2001
pri posúdení stavu navrhovateľky za ustálený diagnózou, uvedenou v tabuľke pod poradovým číslo
283b ako sensorineurálnu poruchu sluchu - otras labyrintu a trvalý následok úrazu. Z hodnotenia podľa
tabuľky by patrilo 100 bodov, lekár určil 1-inu, t.j. 50 bodov.
Vo veci súdom ustanovený znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia B.. A. M.
v znaleckom posudkom č. XXX/XXXX na základe úlohy, zadanej mu súdom, aby zistil zdravotný stav
navrhovateľky po nehode, zhodnotil ho po stránke traumatologickej, ortopedickej a neurologickej a
porovnal ho s jej zdravotným stavom pred nehodou urobil záver, že na základe lekárskych správ a
jeho vyšetrenia navrhovateľky navrhovateľka pri dopravnej nehode dňa 27.4.2001 utrpela úraz hlavy.
Išlo o zlomeninu nosných kostí s tržnou ranou nosa a výtokom krvi z nosa. Zlomenina nevyžadovala
chirurgickú liečbu, zhojila sa bez deformity nosa a na koži nepozoroval znalec jazvy, dýchanie bolo
voľné. V pravej čelovo-spánkovej oblasti hlavy má navrhovateľka po nehode jazvu z tržnej rany, vo
vlasovej časti nepozorovateľnú. Navrhovateľka utrpela otras mozgu, znalec na základe vyjadrenia
navrhovateľky, že má poruchy videnia a počutia na základe lekárskych správ nehodnotil problémy
v príčinnej súvislosti s nehodou, označil ich na základe lekárskych správ z roku 2001 a zdravotnej
dokumentácie navrhovateľky buď za vrodené lebo degeneratívne - neúrazové. Aj v neprítomnosti
úrazu by navrhovateľka podľa záverov znalca trpela na tieto ochorenia, na znížený prah počutia
na oboch stranách a krátkozrakosť , šedý zákal, astigmatizmus, degeneráciu sietnice. Poranenie
hrudníka sa navrhovateľke zhojilo bez komplikácií, poranenie obličky s krvácaním do moču sa upravilo.
Zlomeniny lonových kostí si nevyžadovali operáciu a zhojili sa bez komplikácií. Podľa znalca neudržanie
moču a nutkanie na močenie (podľa urológa) nemali príčinu v zlomenine panvových kostí, ale išlo
o stresovú inkontinenciu (neudržanie moču) a išlo o psychogénnu poruchu. Za najvážnejšie zistené
poranenie navrhovateľky znalec zistil a označil trieštivú zlomeninu tela pravej stehnovej kosti, ktorá
si vyžiadala operáciu - vnútrodreňovú osteosyntézu (spojenie kostných fragmentov vnútrodreňovým
klincom). Podľa znalca pri operatívnom zákroku došlo k tomu, že zlomeninu operatéri staticky nezaistili
a v dôsledku toho došlo ku skráteniu pravého stehna a vzniku pakĺbu a museli nasledovať ďalšie
operácie - výmenu klinca nezaisteného za zaistený, odstráneniu zlomenej skrutky, odstráneniu klinca,
dlahovú ostenosyntézu kondylárnou dlahou a náhradu kosti vlastnou kosťou navrhovateľky z lopaty
bedrového kĺbu. Podľa zistení znalca zlomenina bola zhojená až po štvrtej operácii v roku 2003.
Znalec zistil u navrhovateľky skrátenie dolnej končatiny o 7 cm a obmedzenie pohyblivosti pravého
bedrového kĺbu ľahkého stupňa do 30% celkovej pohyblivosti. Znalec zistil plnú pohyblivosť /funkciu
pravého kolena. Znalec zhodnotil zdravotný stav navrhovateľky pred úrazom a prognózu jeho vývoja po
úraze z hľadiska mobility navrhovateľky nielen v súvislosti s úrazom jej pravej nohy, ale zaoberal sa v
tejto súvislosti aj s predchádzajúcim úrazom navrhovateľky, utrpenom úrazom v roku 1976 a vplyvom najej zdravotný stav do budúcna a na spoločenské uplatnenie. Navrhovateľka bola pred úrazom 27.4.2001
pre vyvíjajúcu sa poúrazovú artrózu (poúrazové poškodenie chrupavky a kosti) hlavice ľavej stehnovej
kosti ako komplikáciu zlomeniny krčku ľavej stehnovej kosti v roku 1976 ľahko obmedzená v pohybe.,
nepoužívala barle, bola sebestačná a pri pohybe nebola odkázaná na pomoc inej osoby. Dokázala sa o
seba postarať. Pri tomto ochorení ako aj bolestiach celej chrbtice (bolestivý chrbticová príznak) už pred
týmto úrazom nemohla vykonávať ťažšie fyzicky náročnejšie práce. Ochorenie ľavého bedrového kĺbu
a chrbtice by podľa znalca vyžadovalo operáciu - náhradu kĺbu protézou a navrhovateľka by po operácii
bola čiastočne obmedzená v pohybe, v priebehu troch mesiacov po operácii (totálnej endoprotéze) by
nemohla našľapovať na ľavú dolnú končatinu, v ďalšom priebehu by nemohla behať a vykonávať ťažšie
práce. Pri fyzicky nenáročnom zamestnaní by nebola ani čiastočne invalidná, pri fyzicky náročnom by
musela zmeniť zamestnanie a bola by invalidná. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že počas konania
skutočne mala plánovanú operáciu, ktorá sa týkala ľavého bedrového kĺbu a nesúvisela s úrazom z
27.4.2001. Podľa znaleckého posudku MUDr. M. k súčasnému zdravotnému stavu navrhovateľky bola
navrhovateľka ťažko po úraze z roku 2001 obmedzená v pohybe, pre skrátenie pravej dolnej končatiny
musela nosiť ortopedickú obuv - podpätok na pravej dolnej končatine, musela viac zaťažovať ľavú dolnú
končatinu, čím došlo k rýchlejšej progresii vývoja poúrazovej koxatrózy ľavého bedrového kĺbu., hrudno-
drieková chrbtica sa viac zakrivila, jednalo sa o progresiu skoliózy a vznikla chudosť svalstva v pravej
dolnej končatiny z menšieho zaťažovania. Výsledkom znalcom opísaných zmien podľa znalca došlo aj v
dôsledku ochorenia chrbtice a ľavého bedrového kĺbu k ťažkému obmedzeniu funkcie pohybu - chôdze.
Navrhovateľka v čase vyšetrenia znalcom ťažko chodila, za pomoci dvoch bariel a mala obmedzenú
pohyblivosť pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa. Aj bez pridruženého ochorenia chrbtice a ľavého
bedrového kĺbu by podľa záveru znalca by aj tak skrátenie pravej dolnej končatiny vyžadovalo nosenie
ortopedických topánok a pohyb pomocou dvoch francúzskych bariel . Navrhovateľka by nemohla dlhšie
chodiť, stáť, behať, vykonávať niektoré namáhavejšie domáce práce, práce v záhrade a jej zdravotný
stav by si vyžadoval invaliditu. Postupne by došlo aj pri zdravej chrbtici ku skolióze. Znalec stanovil
bodové hodnotenie podľa diagnóz a ich poradových čísiel podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení jej zmien
nižšie ako MUDr. N. a MUDr. I. a to v súčte bodov za bolesť 1053,75 bodov a u SSÚ stanovil 300 bodov.
Súdny znalec odporučil zvýšiť SSÚ navrhovateľky, pretože navrhovateľka sa po úraze stala invalidnou,
stratila možnosť voľby zamestnania a stratila aj uplatnenie v rodinnom živote. Trvalé následky u
navrhovateľky nie sú prakticky odstrániteľné. U navrhovateľkou tvrdených poškodení sluchu (zníženie
prahu počutia), hematologického ochorenia, ochorenia očí, urologických a psychických ťažkostí, podľa
navrhovateľky súvisiacich s úrazom 27.4.2001 urobil záver, že ak navrhovateľka predloží vyšetrenia,
ktoré skutočnosti potvrdia, navrhovateľke patrí bodové ohodnotenie za tieto trvalé následky a SSÚ tohto
druhu je oprávnený posúdiť len znalec v odbore zdravotníctvo a príslušného odvetvia.
Navrhovateľka voči znaleckému posudku znalca MUDr. M. namietala, že nesplnil celkom úlohu
stanovenú súdom, nedal znalecký posudok k zníženiu prahu počutia, k hematologickému vyšetreniu.
Požadovala nebrať znalecký posudok MUDr. M. do úvahy pri rozhodovaní o jej nárokoch a ustanoviť vo
veci iného znalca, ktorý komplexne navrhovateľku vyšetrí a bodovo zhodnotí náhradu za bolesť a SSÚ.
Vedľajší účastník vyjadril súhlas s bodovým ohodnotením za bolesť a s SSÚ, okrem znalcom
navrhovaného zvýšenia odškodnenia za SSÚ podľa § 6 vyl. Č. 32/1965 Zb., argumentujúc, že podľa
čl.14 vyhlášky súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, poukazoval na znenie § 7 ods. 3 vyhlášky. K ťažkému obmedzeniu chôdze
podľa záverov znalca došlo nielen v súvislosti s dopravnou nehodou z 27.4.2001, navrhovateľka aj
pred nehodou trpela obmedzením pohybového ústrojenstva. Namietal, že onemocnenie sluchu, očí a
urologické ťažkosti navrhovateľky, ktorými odôvodňuje prípad osobitného zreteľa nevznikli ako následok
dopravnejnehody.Navrholnávrhzamietnuťzdôvodu,žeunavrhovateľkynedošloktakémuobmedzeniu
alebo strate predpokladov na uplatnenie sa v živote, ktoré predpokladá vyhláška v § 7 ods. 3 a nie
intenzity predpokladanej v § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. navrhovateľka doposiaľ nepreukázala,
že jej prípad treba hodnotiť ako prípad hodný osobitného zreteľa.
Odporca sa k dôkazu nevyjadril.
Vzhľadom k tom, že znalec MUDr. M. nebol oprávnený posúdiť navrhovateľkou tvrdené poškodenia očí,
sluchu, z urológie, hematológie, psychiatrie, prípadne ďalšie, ustanovil súd vo veci znalkyňu z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia MUDr. Y. A., J., B., ktorej uznesením stanovil
úlohu vyšetriť navrhovateľku a zistiť jej zdravotný stav po nehode, porovnať ho so zdravotným stavom
pred nehodou a po nej a jednoznačne vysloviť záver, či onemocnenie uší, sluchu súvisí s nehodou azdôvodniť, na základe akých skutočností dospela znalkyňa k zisteniam, stanoviť bodové ohodnotenie s
nárokom na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a zvlášť bodové hodnotenie za SSÚ za ochorenie,
súvisiace s nehodou navrhovateľky.
Znalkyňa MUDr. A. podala znalecký posudok pod č. X/XXXX ku dňu 24.10.2007. Po vyšetrení
navrhovateľky a z jej lekárskych správ stanovila, že zdravotný stav navrhovateľky sa po nehode z ORL
hľadiska zhoršoval. Podľa zdravotnej dokumentácie navrhovateľky navrhovateľka trpela na obojstrannú
nedoslýchavosť a tinnitus už pre úrazom, napríklad v roku 1999 bola kvôli ochoreniu hospitalizovaná
na ORL oddelení NsP O. a dostávala infúznu vaoaktívnu liečbu, na audiograme mala symetrickú
percepčnú poruchu sluchu, CSF 11®,1%. Po nehode v apríli 2001, kedy utrpela aj otras mozgu mala
výsledok audiometrickej kontroly 17%. Za jednoznačné stanovila, napriek možnej miernej progresii
degeneratívneho procesu oboch uší, na ktoré trpela navrhovateľa už pred úrazom, je jednoznačné, že
po úraze došlo k neprimeranej progresii ochorenia vzhľadom na vek navrhovateľky a východiskovej
poruche sluchu, navrhovateľka už v roku 2002 dostala načúvací aparát, v septembri 2006 aj na druhé.
Sluch a tinnitus sa navrhovateľke podľa znalkyne výrazne zhoršil a v januári 2007 už mala CSF 48-52%.
Z vyšetrení navrhovateľky lekárkou ORL z apríla 2007 znalkyňa konštatovala, že navrhovateľka mala
už obojstrannú ťažkú chronickú percepčnú poruchu sluchu CSF 72,6% a naslúchadlá nosila denne, v
auguste 2007 pri vyšetrení na I. ORL klinike FNsP S. mala CSF 66,7% a podľa udania navrhovateľky
tinnitus udáva zintenzívnenie obojstranne a hodnota CSF sa tým mení na 71,7%. Znalkyňa uviedla,
že po úraze sa kvalita života navrhovateľky mení behom niekoľkých rokov sa výrazne zhoršila, o čom
svedčí ťažký stupeň poruchy sluchu, neustály tinnitus a nutnosť používať denne dve naslúchadlá.
Otras labyrintu ( položka č. 185) znalkyňa ohodnotila s nárokom na mimoriadne zvýšenie náhrady za
bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na 50 bodov, ktoré nezvýšila. Za nedoslýchavosť obojstrannú
ťažkú ohodnotila z možných 900 bodov (285c) 450 bodmi, odrátajúc 50 bodov na nedoslýchavosť
pred úrazom a 450 bodov zvýšila na dvojnásobok vzhľadom na trvalé následky, opäť s poukazom na
zákon č. 437/2004 Z.z. Závery k bodovému hodnoteniu zdôvodnila znalkyňa porovnaním zdravotného
stavu navrhovateľky pred úrazom za zistenia, že trpela na ľahkú obojstrannú poruchu sluchu spojenú
s tinnitom, mohla vykonávať svoje povolenie, navrhovateľka viedla plnohodnotný občiansky, pracovný
a osobný život. Po úraze sa jej zdravotný stav podstatne zhoršil, viedlo to k výraznému poklesu kvality
jej života - nemôže vykonávať svoju prácu, je invalidná, nie je schopná venovať sa svojim pôvodným
záľubám, pre ťažkú nedoslýchavosť je obmedzená v akýchkoľvek sociálnych kontaktoch, trvale jej
šumí v ušiach, čo ju ruší v spánku, berie trvale lieky, neurotizuje ju to, zranenie má zreteľný podiel
na rozpade manželstva navrhovateľky, z medicínskeho hľadiska musí používať na obe uši naslúchací
aparát. U navrhovateľky vzhľadom na rýchlu progresiu nedoslýchavosti napriek naslúchacím aparátom
je prognóza nepriaznivá, porovnajúc život navrhovateľky pred nehodou a po nehode viedlo znalkyňu k
záveru, že je dôvodné zvýšiť ohodnotenie na zákonom povolený dvojnásobok, t.j. 900 bodov. Za položku
28 - poruchu labyrintu - okrem nedoslýchavosti a hluchoty určila bodové ohodnotenie vo výške 200
bodov, t.j. na hornej hranici, zdôvodniac, že navrhovateľka okrem nedoslýchavosti trpí obojstranne na
silný tinnitus, kvôli ktorému má poruchu spánku, berie sedatíva a je neurotizovaná.
Vedľajší účastník, od 1.1.2002 v zmysle zákona č. 328/2001 Z.z. Slovenská kancelária poisťovateľov a
zo zákona zastúpená spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava s posudkom znalkyne
MUDr. A. nesúhlasil, domnieval sa o nesprávnosti záverov znalkyne o neprimeranej progresii zhoršenia
počutia u navrhovateľky v súvislosti s nehodou a jej zdravotným stavom pred nehodou, namietal
znalkyňou nesprávne použitý právny predpis za rozhodný právny predpisi označil nie zákon, ale vyhl. č.
32/1965 Zb. a vytkol znalkyni právne hodnotenie manželského života navrhovateľa. Vedľajší účastník
navrhol ustanoviť iného znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia pre jeho
pochybnosti o nestrannosti znalkyne. V rámci dokazovania zástupca vedľajšieho účastníka predbežne
nenavrhol uznesením uložiť MUDr. A. bližšie vysvetlenie svojho stanoviska v znaleckom posudku, ktorý
namietal vedľajší účastník v súvislosti s otrasom mozgu a otrasom labyrintu s odôvodnením, že lekárka
zotrvá na svojom stanovisku. K záveru znalkyne MUDr. A. sa vyslovil, že znalkyňa už doplnila svoj ZP
a zaujala stanovisko vo všeobecnej rovine z hľadiska lekárskej teórie, či mohlo prísť v krátkom čase k
zhoršeniu sluchu v následku dopravnej nehody v rozdiele 11,1 % až 71,7% a s týmto vedľajší účastník
nesúhlasil, preto navrhol vykonať ďalší dôkaz a navrhol ustanoviť znaleckú organizáciu R., s.r.o. S. a
uložiť jej úlohu potvrdiť alebo vyvrátiť alebo pri iných záveroch zodpovedať, či závery znalkyne MUDr.
A. sú z hľadiska lekárskej teórie možné, prípadne či z lekárskej teórie, medicínskeho hľadiska možno
prísť aj k iným medicínskym záverom.Nesprávne použitie právneho predpisu znalkyňou a v tej súvislosti aj prípadné nesprávne bodové
ohodnotenie znalkyňou MUDr. A. súvisiace s poškodením zdravia navrhovateľky v oblasti ušno-nosno-
krčného súd sa pokúsil odstrániť výsluchom znalkyne na pojednávaní. Znalkyňa po zákonnom poučení
podľa § 126 O.s.p. vypovedala, že pochybila a zamenila právne predpisy, na ktoré odkázala vo svojom
ZP, ale u navrhovateľky pritom nemusí ísť o odlišné bodové ohodnotenie v zmysel týchto dvoch
právnych predpisov. Pri výsluchu nevedela zdôvodniť bodové ohodnotenie podľa vyhlášky č. 32/1965
Zb. a požiadala súd, aby jej umožnil vypracovať doplnok znaleckého posudku písomne. K námietke
vznesenej vedľajším účastníkom voči jej osobe dala vyjadrenie, že osobne nepozná navrhovateľku
a ani odporcu a ani zástupcov účastníkov a považuje námietku za nedôvodnú. Znalkyňa trvala na
svojich odborných záveroch, získaných vyšetrením navrhovateľky a na závere, že u navrhovateľky
došlo k neprimeranej progresii po úraze v takej miere, ako ju percentuálne vyjadrila vo svojom
ZP, zohľadniac v záveroch aj skutočnosť, že navrhovateľka trpela poruchou sluchu, spočívajúcej v
obojstrannej nedoslýchavosti už pred dopravnou nehodou a z dôvodu, že záver je odborne podložený.
Trvala na tom, že po úraze u navrhovateľky došlo k neprimeranej progresii ochorenia vzhľadom k
veku navrhovateľky a východiskovej polohe sluchu. K námietkam vedľajšieho účastníka vypovedala,
že vedľajší účastník neuviedol a nemá žiadny odborný argument , ktorý by jej záver vyvrátil. K časti
vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorá mala viesť k ním vznesenej námietke zaujatosti voči znalkyni
znalkyňa vysvetlila, že zdôvodnenie uvádzané v jej ZP o dopadoch poškodenia zdravia navrhovateľky
ohľadom rozpadu manželstva navrhovateľky zreteľne vyjadrila v vo svojom znaleckom posudku, že ide
o subjektívne potiaže navrhovateľky, ktoré navrhovateľka uviedla pri vyšetrení znalkyňou a ako znalkyňa
iba splnila povinnosť uviesť anamnézu pacienta, t.j. subjektívne potiaže, ktoré označí vyšetrovaný.
Podľa vyjadrenia znalkyne túto časť jej znaleckého posudku vedľajší účastník nesprávne interpretuje
a spresnila výpoveďou, že vo svojom ZP navrhovateľkou udané subjektívne potiaže vyjadrila tým, že
vyjadrenia navrhovateľky, ktorá má po úraze ťažkú nedoslýchavosť a vyjadrila sa že došlo k výraznému
poklesu kvality života, že nemôže vykonávať svoju prácu, je invalidná, nie je schopná venovať sa svojim
záujmov, pre ťažkú nedoslýchavosť je obmedzená v akýchkoľvek sociálnych kontaktoch, šumí jej trvale
v oboch ušiach, čo ju ruší v spánku, berie trvale lieky a neurotizuje ju to, zranenie má taktiež podiel
na rozklade jej manželstva, že tieto vyjadrenia si žiadnym spôsobom neprotirečia len dokumentujú, že
došlo k výraznému poklesu kvality života navrhovateľky a zo strany znalkyne ide o zhodnotenie jej
objektívnej skúsenosti, že postihnutie navrhovateľky, ktorá nosí dva načúvacie aparáty ju skutočne
obmedzuje v tých oblastiach, ktoré na základe jej subjektívnych vyjadrení zaznamenala v posudku a
podľa znalkyne jej zistenia sú v súlade medicínskymi zisteniami. Podľa znalkyne je zrejmé, že pred
nehodou navrhovateľka nepotrebovala aparát a po nehode potrebuje dva načúvacie aparáty a z tohto
vyplýva z medicínskej stránky záver, že navrhovateľku toto obmedzuje. Navrhovateľka sa po úraze
musela prispôsobovať úplne novým životným situáciám, vyplývajúcim z toho, že pred nehodou počula,
v súčasnosti po nehode je obmedzená načúvacími aparátmi, nemôže sa zúčastňovať aj kvôli zhoršeniu
sluchu a nutnosti aparátov spoločenského života aj v dôsledku obmedzenie aparátmi si nemôže nájsť
zamestnanie. Čo sa týka poškodenia sluchu, poškodená pred úrazom mala ľahkú poruchu sluchu a
ľahký šum (okolo 11%) tento stav výrazne neovplyvňoval jej kvalitu života, jej zdravotný stav po úraze v
čase, kedy vypracovala znalecký posudok mal výrazne nízku kvalitu života, čo z odborného hľadiska
zdokumentovala kompletným ORL vyšetrením, vrátane viacerých vyšetrení sluchu, v rámci audiometrie,
ktoré ukázali, že navrhovateľka trpí na ťažkú poruchu sluchu z výrazným šumom v oboch ušiach, o
čo oprela aj bodové ohodnotenie. Pri vypracovaní ZP vzala do úvahy tie údaje, ktoré namerala pri
vyšetrení navrhovateľky, ktoré bolo podkladom pre vypracovanie ZP a zaznamenala v ZP aj meranie
iných špecialistov. Významné pri závere o progresivite straty sluchu u navrhovateľky po úraze je práve
v tom, že je neprimeraná jej veku po úraze aj s prihliadnutím na jej predchádzajúcu poruchu sluchu,
ktorú mala pred úrazom. Podľa výpovede znalkyne na pracovisku, na ktorom vykonávala audiometrické
meranie u navrhovateľky je jeden z najspoľahlivejších audiometrických prístrojov. Znalkyňa zdôraznila,
že ZP podala objektívne, nestranne.
Uznesením č.k. 3C/39/2008-294 z 9.11.2010 súd uložil znalkyni MUDr. A. v lehote 30 dní doplniť
znalecký posudok č. 3/2007, resp. vykonať jeho opravu , použiť správny predpis a novou úlohu znalkyne
bolo dopracovať kompletné bodové hodnotenie náhrady za bolesť a SSU i s prihliadnutím na bodové
hodnotenia vypracované znalcami: MUDr. Y. T. J.. - urológ, MUDr. B. V. - psychiater, MUDr. A. M.
- traumatológ, pribrať konzultanta z iného odvetvia, ak to bude považovať za potrebné a súčasne
dopracovať kompletný znalecký posudok č. X/XXXX o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
zahŕňajúci všetky chirurgické a operačné zákroky, ktoré doposiaľ žalobkyňa v príčinnej súvislosti d
dopravnou nehodou musela podstúpiť, popísať spôsob liečby s uvedením prípadných komplikáciía uviesť či bola liečba bolestivá. V tej súvislosti uviesť aké vyšetrenie (predoperačné, pooperačné,
ambulantné...) bola nútená podstúpiť a či i vyšetrenie spôsobovali žalobkyni bolesť alebo nepríjemný
pocit, event. či mali alebo mohli mať negatívny dopad na zdravie žalobkyne (napr. odber krvi, vyberanie
stehov, ožarovanie pri RTG a pod.),uviesť, či bola navrhovateľka pripútaná počas liečby na lôžko a
ako dlho, príp. či bola počas liečby odkázaná na zdravotnícky personál pri základných biologických a
hygienických potrebách a pod., uviesť či bola žalobkyňa nútená požívať počas a po ústavnej liečbe
lieky, v akej forme (intravenózne, per orall...), v akom množstve, či ich užívanie môže mať negatívne
účinky na vnútorné orgány a či bola žalobkyňa nútená požívať ortopedické pomôcky, ako dlho a aké,
uviesť, či i v súčasnosti môže pociťovať žalobkyňa bolesti poškodených častí tela v kľude, pri námahe, v
súvislosti s meteosenzitivitou a pod., uviesť akými trvalými následkami žalobkyňa trpí, či je v súčasnosti
jej zdravotný stav taký, ako pred úrazom alebo či došlo k jeho zmenám v príčinnej súvislosti s úrazom
a v tej súvislosti i k zníženiu kvality života žalobkyne v oblasti rodinnej (intímny život, domáce práce,
osobná hygiena a pod.), pracovnej (podávanie pracovných výkonov v zamestnaní) a širšej spoločenskej
(športovanie, navštevovanie spoločenských a kultúrnych podujatí spojených s tancom alebo potrebou
fyzickej kondície...) a pod., uviesť aká je prognóza zdravotného stavu žalobkyne a liečby s tým sa
spájajúca, uviesť prípadné ďalšie skutočnosti znalcovi zistené a majúce za význam pre posúdenie
uplatneného nároku v súdnom konaní, doplniť prípadne osvetliť tvrdenie vedľajšieho účastníka, že
nesúhlasístvrdenímznalkyne,že„jejednoznačné,žepoúrazedošlokneprimeranejprogresiiochorenia
vzhľadom k pacientkinmu veku a východiskovej poruche sluchu“, s odkazom na prílohu k uvedeným
otázkam z č.l. 230 a 292.
Znalkyňa podala doplnený znalecký posudok dňa 18.8.2011 a súd z neho zistil, že oproti doterajším
zdravotným poškodeniam navrhovateľky vzniknutých úrazom pri nehode stanovila nové poškodenie
položkou č. 60 z vyhlášky č. 32/1965 Zb. a určila diagnózu otras labyrintu s bodovým základným
ohodnotením50bodov,ktorépriznalavplnompočtesozdôvodnením,podľanavrhovateľkinejzdravotnej
dokumentácie utrpela navrhovateľka otras labyrintu obojstranne. Navrhovateľka pri poškodení sluchu
dostávala infúzie a lieky perorálne a nešlo o vedúce ťažkosti v celkovom obraze zranení, ktoré utrpela
úrazom. Plný počet bodov nezvýšila. Diagnózu porucha labyrintu, uvedenú v znaleckom posudku č.
3/2007 opravila v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. tak, že ide naďalej o položku č. 60 s diagnózou otras
labyrintu a z plného počtu bodov určených vyhláškou, t.j. z 35 bodov poškodenie ohodnotila 3-inami na
26,25 bodu za bolesť a u sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla položku č. 283 - nedoslýchavosť
obojstranne ťažká 300 (200-350) bodov podľa vyhlášky, zvýšenú na dvojnásobok t.j. na 600 bodov
a položku č. 285 diagnózu porucha labyrintu, okrem nedoslýchavosti a hluchoty 200 bodov z rozpätia
100-150 bodov, z 200 bodov krátila bodové ohodnotenie na 100 bodov.
Voči tomuto bodovému ohodnoteniu znalkyňou navrhovateľka, odporca a vedľajšieho účastníka
nenamietali.
ZnalkyňaMUDr.A.dopracovalakompletnébodovéohodnotenienáhradyzabolesťaSSÚsprihliadnutím
na bodové hodnotenie vypracované znalcami. V doplnenom znaleckom posudku k bodu 2 z uznesenia
súdu č.k. 3C/39/2008-294 podrobne uviedla doterajšie bodové ohodnotenia bolestného a SSÚ
jednotlivých súdom ustanovených znalcov a lekárov, opisy, zdôvodnenia a zhodnotenia, ako dospeli
k záverom, ktoré súd uviedol už v rozsudku alebo ich uvádza nižšie a z doplneného ZP MUDr. A.
ich preto neopakuje. K bodu 3 uznesenia - pribrať konzultanta v prípade potreby z iného odvetvia
znalkyňa možnosť využila a podľa doplneného ZP na jeho záveroch participoval aj konzultant MUDr.
C. B., M., hlavný konzultant Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., k splneniu úlohy pod
bodom 4 použila výpis z Lekárskej správy Národného rehabilitačného centra I. za dobu od 21.1.2002
do 13.3.2002, kde bola v tomto čase navrhovateľka hospitalizovaná, operovaná a liečená a opäť časti
znaleckých posudkov, týkajúce sa úlohy, vrátane skutkových okolností, opísaných navrhovateľkou v
návrhu ohľadom operácií, liečby a rehabilitácií, k bodu 5 znalkyňa zhrnula a odkázala na znalecké
posudky MUDr. M., vyjadrenie navrhovateľky ohľadom poškodenia jej zdravia v súdnom konaní
listom z 29.6.2011. Znalkyňa zhodnotila liečbu navrhovateľky ako dlhodobú a komplikovanú, jednak
medikamentóznu, jednak chirurgickú, spojenú opakovane s bolesťou rôzneho stupňa. Uviedla, že
každá operácia je spojená s interným predoperačným vyšetrením, pri ktorom sa robia krvné odbery,
kontroluje sa EKG, podľa potreby sa dopĺňajú RTG snímky. Akákoľvek diagnostický a liečebný výkon
je spojený s rizikom možných chýba a komplikácií, k čomu došlo aj u navrhovateľky s poukazom na
nepriaznivé hojenie rán, jej reakcie na transfúzie zhoršenie celkovej kvality života progresiou ochorení,
na ktoré trpela do úrazu a novými ochoreniami v dôsledku úrazu. Podávanie liekov je spojené snepriaznivými vedľajšími účinkami, ktoré opisu liekopis, množstvo naraz podávaných liekov môže viesť
aj k negatívnym interakciám, opakovanie RTG snímok ku kumulácii dávky žiarenia v organizme. Podľa
zdôraznenia znalkyňou navrhovateľka sa stala invalidnou a zdravotne ťažko postihnutým občanom,
odkázaným na pomoc iných osôb a na množstvo zdravotných pomôcok. Z lekárskych správ vyvodila
znalkyňa k bodu 6, že navrhovateľka bola počas liečby pripútaná na lôžko a poukázala pritom na
lekársku správu z NRC v I. zo 6.1.2002, podľa ktorej stav navrhovateľky vyžadoval a bol riešený na
traumatologicko ortopedickom oddelení a navrhovateľka bola 4 týždne v horizontálnom režime. K bodu
7 uznesenia znalkyňa uviedla menovite 45 liekov, ktoré musela navrhovateľka užívať a uviedla, že aj
ďalšie lieky, infúzie, transfúzie, na ktoré mala reakciu a museli byť opakovane prerušené, znalkyňa zo
zdravotnej dokumentácie navrhovateľky urobila výpis aj zdravotníckych pomôcok a ŠZM, ktoré používa
navrhovateľke trvale - barly, ortéza, sedátko na WC, stolček, úchytky na vani, špeciálna obuv, misa na
močenie, dva načúvacie aparáty, okuliare, lupy, v roku 2002 opravu zubov v zmysle nových mostíkov
a koruniek a urologické vložky kvôli inkontinencii, pričom sa odvolala na zdravotnú dokumentáciu
navrhovateľky a v nej sa nachádzajúce konkrétne lekárskej správy. Znalkyňa zodpovedala úlohu bod
bodom 8 v zmysle subjektívnych potiaží navrhovateľkou jej citáciou z listu 29.6.2001“ Pociťujem bolesti
pri dlhšom chodení v nohách, v driekovej časti chrbtice, bolesti záhlavia, nesmiem robiť nič namáhavé,
náhlezmenypočasia,zvýšenébolestivnoci-tŕpnutiedolnýchkončatín,mravenčeniehornýchkončatín“.
Znalkyňa k úlohe č. 9 uviedla vyjadrenie navrhovateľky z 29.6.2011, ktoré podľa názoru súdu zodpovedá
obsahu výpovedí navrhovateľky v súdnom konaní a daných pri vyšetreniach v oblasti rodinného života,
odlúčenie od manžela,jeho alkoholizmus, bývanie navrhovateľky na inom mieste, bez ťažkých domácich
prác, pomoc detí a blízkych, nutná asistencia navrhovateľke pri cestovaní, nákupoch, pri spoločenských
podujatiach, v oblasti pracovnej zmena tak, že navrhovateľka bola po úraze ihneď invalidnou a je
stále ZŤP, bez možnosti zamestnať sa, v spoločenskom živote je uvádzané, že navrhovateľka uviedla,
že nemôže chodiť na túry, po lese, bicyklovať, tancovať, hrať sa s vnukmi (malými deťmi), strata
vedľajšej práce u poisťovne a strata možnosti aktívnej práce v Únii žien v dôsledku straty zraku, sluchu.
Úraz má dôsledky v oblasti navrhovateľkinej mobility, tu poukázala znalkyňa na posudok Okresného
úradu v O. z 12.9.2011, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy navrhovateľky 50% a preto sa
považujezaobčanasŤZP,navrhovateľkamávýrazneobmedzenúpohybovúschopnosť,chodíopomoci
dvoch francúzskych alebo nemeckých bariel, prejde iba krátke vzdialenosti, nie je schopná dlhšie stáť,
potrebuje pomoc pri stávaní z lôžka a pri stúpaní a zostupovaní zo schodov, nie je schopná prepravovať
sa hromadnými prostriedkami, pri zabezpečovaní kontaktu so spoločenským prostredím potrebuje
doprovod, je odkázaná na používanie kompenzačných pomôcok( barle), takto je kompenzovaná, k
individuálnej preprave potrebuje osobné motorové vozidlo, potom je kompenzovaná, navrhovateľka je
odkázaná na pomoc inej osoby, kompenzovateľnú finančným príspevkom, má narušenú schopnosť
dorozumievania v dôsledku poškodenia zrakových a sluchových schopností, s načúvacím aparátom
počuje dobre. Navrhovateľka je odkázaná na používané pomôcky, v oblasti nevyhnutných životných
úkonov a prác v domácnosti je odkázaná na pomoc iných osôb, potrebuje pomoc pri úkonoch osobnej
hygieny, obliekaní a vyzliekaní, obúvaní, nie je schopná vykonávať práce v domácnosti, je odkázaná
na pomoc inej osoby, vykompenzovateľné príspevkom, v oblasti zvýšených výdavkov má výdavky
s nadmerným opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového zariadenia z dôvodu používaní bariel, so
zabezpečením prevádzky motorového vozidla, so zabezpečením prevádzky pomôcky, čo sa dá v
oblasti výdavkom zmierniť peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s nadmerným opotrebovaním vecí (šatstva,…)so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, so
zabezpečením prevádzky pomôcky a peňažným príspevkom za opatrovanie.
Čo sa týka prognózy (bod 10 uznesenia) znalkyňa ju zhodnotila ako nepriaznivú, navrhovateľka je plne
invalidná a nie je predpoklad zlepšenia jej stavu. Následky úrazu sú chronické s tendenciou ďalšieho
možného zhoršovania sa.
K bodu 11 znalkyňa uviedla vo význame, že navrhovateľka vníma v rodinných vzťahoch aj stav odporcu,
jej syna, ktorý sám dal vyjadrenie, že sa trápi zavinením nehody a zodpovednosťou za poškodenie
zdravia jeho matky, jej psychické a fyzické trápenie vidí a prežíva aj on. Vyjadrenie syna navrhovateľky
zdôvodnila ako podporu tvrdenia navrhovateľky o jej manželskom a rodinnom živote, strate podpory
manžela, jeho nestaraní sa o rodinu a popíjaní, tvrdenia, že manželstvo definitívne stratilo svoju
spoločenskú funkciu a na tvrdenie o odkázanosti navrhovateľky na pomoc od iných.Zo doplneného ZP znalkyne MUDr. A. súd zistil, že v bode 12 sa tak ako jej bolo uložené súdnym
uznesením zaoberala k svojmu záveru ZP o neprimeranej progresii ochorenia vzhľadom k jej veku
a východiskovej poruche sluchu rozporovaným vedľajším účastníkom, resp. ním spochybňovaným
záverom znalkyne a citovala časti knihy Kompendium lékařské posudkové činnosti 11/2 od kolektívu
autorov z roku 1981. Z publikácie pre účely zodpovedania otázky vyňala a použila v ZP charakteristiku a
klasifikáciu stupňov sluchovej poruchy a pracovné možnosti jednotlivých stupňov u normálneho sluchu,
poruchy sluchu bez nedoslýchavosti, ľahkej nedoslýchavosti, stredne ťažkej nedoslýchavosti, ťažkej
nedoslýchavosti, praktickej hluchoty a hluchoty, porovnajúc ich s citáciou o povahe nedoslýchavosti,
označovanej ako M., ktorá vzniká ako dôsledok prirodzeného opotrebovania, stareckými zmenami v
sluchovom orgáne a v analyzátore. Z citovanej publikácie je zdôraznené, že normálne M. vzniká až vo
vysokom veku a je iba mierneho stupňa, väčší je pozorovaný až okolo 80-teho roku života, aj keď sa
hranica počutia vysokých tónov začína znižovať po 60-tom roku veku rýchlejšie. Ťažká porucha sluchu
pred 60-tym rokom veku života sa nemôže pripočítať iba na vrub Presbyakuzii. Ďalej je citovaná stať z
publikácie k Otrasu labyrintu pri úrazoch hlavy, z ktorej vyplýva, že aj k spôsobeniu poškodenia labyrintu
môže prísť aj bez fraktúry lebečnej kosti. Sluchové príznaky (porucha sluchu až hluchota, ušný šelest)
a vestibulárne (závrať, nystagmus) sú pravidelne spojené s príznakmi „komoce“ mozgu, vzácne môže
otras labyrintu vzniknúť i bez mozgovej „komoce“ (súd poznamenáva, že ide o výraz v českom jazyku).
Podľa ZP si znalkyňa osvojila túto medicínsku teóriu a jej závery o poškodení navrhovateľky u otrasu
labyrintu, nakoľko navrhovateľka mala pred úrazom ľahkú poruchu sluchu s tinnitom, ktorá jej nebránila
žiť plnohodnotný život, osobný aj pracovný, po úraze sa jej zdravotný stav zhoršil na ťažkú poruchu
sluchu s tinnitom kompenzovanú dvoma naslúchadlami, pričom navrhovateľke je pod hranicou 60-roku
veku - v čase úrazu a aj po ňom. Podľa znalkyne tento stav navrhovateľke definitívne neumožňuje
uplatniť sa v zamestnaní a významným spôsobom ju obmedzuje v osobnom živote.
V komplexnom návrhu bodového ohodnotenia polytraumy navrhovateľky podľa vyhlášky č. 32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia stanovila bodové ohodnotenie
navrhovateľky za bolesť: ORL spolu 26,25 bodu, z oblasti traumatológie - ortopédie spolu 1050 bodov,
z psychiatrie nepriznané a celkom za bolestné 1076,25 bodu a u sťaženia spoločenského uplatnenia
za ORL stanovila celkom 700 bodov , za oblasť traumatológia -ortopédia celkom 250 bodov, v oblasti
urológie 75 bodov, v oblasti psychiatria 150 bodov a v súčte celkom za SSÚ je výsledné bodové
hodnotenie znalkyňou stanovené 1175 bodmi.
K ďalšej námietke vedľajšieho účastníka, že navrhovateľka mala už pred nehodou poškodený sluch a
nemožno u nej 100% diagnostikovať otras labyrintu a nemožno zvlášť hodnotiť otras mozgu a otras
labyrintu dala znalkyňa MUDr. A. písomné odborné stanovisko, súdu doručené 14.10.2013. K otázke
vedľajšieho účastníka, či sa u navrhovateľky nejedná o progresiu ochorenia s postupnou stratou sluchu
vzhľadom na jej vek, jej predispozície a degeneratívne zmeny znalkyňa zopakovala, že navrhovateľka
mala pred úrazom ľahkú obojstrannú poruchu sluchu spojenú s tinnitom, poznamenala k podaniu
vedľajšieho účastníka, že otras labyrintu sa neurčuje na percentá, takto sa vyjadruje miera straty sluchu
a z odborného hľadiska je tvrdenie vedľajšieho účastníka nesprávne, nie každý pacient s otrasom mozgu
má aj otras labyrintu a miera príznakov (jedna bolesť) nemusí byť potom rovnaká. Ďalej zopakovala, že
navrhovateľka pri takomto poškodení zdravia mohla vykonávať svoje zamestnanie, viedla plnohodnotný
pracovný, osobný aj spoločenský život. Po úraze sa jej stav výrazne zhoršil, čo viedlo k podstatnému
poklesu kvality jej života- nemôže vykonávať prácu, je invalidná, nie je schopná venovať sa svojim
pôvodným záujmom, preťažkú nedoslýchavosť je obmedzená v akýchkoľvek sociálnych vzťahoch,
šumí jej trvale v ušiach, čo ju ruší v spánku, berie trvale lieky a neurotizuje ju to. Navrhovateľka má
aj výraznú poruchu zraku. Podľa odborného stanoviska znalkyne tinnitus nespájala v jej znaleckom
posudku iba s úrazom, jasne bolo uvedené, že ho mala aj pred úrazom a bolo preukázané, že po
úraze sa zhoršil, rovnako ak aj porucha sluchu. Odkázala na jej doplnenie znaleckého posudku v časti
citácií publikácie a s odkazom na ňu uzavrela, že je jasne preukázané, že poúrazové zhoršenie sluchu
a tinnitu nie je spôsobené len samotnou degeneratívnou poruchou sluchu a tinnitu navrhovateľky,
pretože nedosiahla vek 60. rokov, poškodenie nie je adekvátne jej veku, výrazná progresia je v jasnej
časovej súvislosti s úrazom, pričom tento sa podpísal na predpoškodených ušiach navrhovateľky
mimoriadne závažným spôsobom, poškodené uši sú na akékoľvek nepriaznivé vplyvy mimoriadne
citlivé. Vytkla vedľajšiemu účastníkovi nepresnosť pri citácii niektorých odborných medicínskych pasáži z
traumatológie bez uvedenia bez uvedenia autora, knihy a príslušných strán a v tejto súvislosti ignoráciu
z jeho strany poúrazových vyšetrení navrhovateľky, odignorovanie skutočnosti uvedenej v jej znaleckom
posudku,žepriúrazehlavyajbezdiagnostikovanéhootrasumozgumôžeprísťkotrasulabyrintuatýmajpoškodeniu sluchu. Zopakovala dôsledky zdravotného poškodenia navrhovateľky a jej poúrazový stav,
ktorý je preukázaný a poukázala na to, že z navrhovateľkinho plnohodnotného života sa stal po úraze
invalidný občan s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je nespochybniteľné. Čo sa týka poškodenia, ide o
dve poruchy, jednou je zhoršenie sluchu a druhou je tinnitus, šum, ktoré sú uvedené v dvoch položkách.
V položkách sa stav sluchu definuje ako Nedoslýchavosť obojstranná ťažká v položke 283 bodového
ohodnotenia za SSÚ a neodráža sa v nej 5% navýšenie percentuálneho vyjadrenia poruchy sluchu,
ide o dve odlišné kategórie. Tinnitus je v položke 285 - Porucha labyrintu, okrem nedoslýchavosti a
hluchoty. Podľa znalkyne vedľajší účastník uviedol položku nesprávne, prebral ju zo zákona, znalkyňou
bolobodovéohodnotenieopravené vdoplnenomZPpodľavyhláškyapodľapoložkyč.283amenovanej
priznaných 300 bodov v rámci rozpätia 200-350 bodov a zvýšené na dvojnásobok na 600 bodov, položka
nedosiahla hodnotenie obojstrannej hluchoty a znalkyňa uviedla, že osobitne hodnotila v ZP tinnitus v
rámci položky 285 - porucha labyrintu (okrem nedoslýchavosti a hluchoty) 200 bodmi rámci rozpätia
100-500 bodov, pričom krátila 200 bodov na 100 bodov a tieto priznala.
Voči tomuto odpornému vyjadreniu navrhovateľka a vedľajší účastník nenamietali, navrhovateľka
akceptovala námietku vedľajšieho účastníka k tomu, že znalkyňa MUDr. A. nesprávne priznala resp.
stanovila zvýšenie bodov na dvojnásobok pri položke 283 a navrhovateľka akceptovala, že jej 300 bodov
za položku 283 nepatrí., ale patrí iba 300 bodov a celkovo za SSÚ uplatňuje navrhovateľka základný
počet bodov 875.
Na základe ustanovenia súdom za znalca z odboru zdravotníctvo - farmácia, odvetvie urológia bol pod
č. 1/08 podaný MUDr. Y. T., J.., znalecký posudok, v ktorom znalec zodpovedal úlohu uloženú mu
súdomzistiťzdravotnýstavnavrhovateľkyponehode,porovnaťhosozdravotnýmstavomnavrhovateľky
pred nehodou a po nehode a jednoznačne stanoviť záver, či urologické problémy navrhovateľky súvisia
s nehodou a zdôvodniť, na základe akých skutočností dospel k poznaniam a ďalej stanoviť bodové
hodnotenie s nárokom na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a zvlášť bodové hodnotenie za
SSÚ za ochorenie, súvisiace s nehodou. Znalec vyšetril navrhovateľku, mal k dispozícii jej zdravotnú
dokumentáciu a na základe udania navrhovateľky, ktorá spájala jej urologické problémy s úrazom
pri nehode vyvodil, že z medicínskeho hľadiska pri poškodeniach - pomliaždení ľavej obličky a ani
pri zlomenine lonových kostí panvy tieto nemajú za následok inkontinenciu moču navrhovateľky a
nemajú žiadny súvis s aktuálnymi obtiažami navrhovateľky, navrhovateľkou uvádzané obtiaže môžu
mať priamy vzťah k prekonanej traume a je evidentná časová súvislosť medzi úrazom, jeho liečbou a
vznikom obtiaží, tvrdenie navrhovateľky nie je v rozpore s odbornými poznatkami. Stresová a urgentná
inkontinencia moču podľa znalca bola dokázaná na urodynamickom vyšetrení pri hospitalizácii v NsP
O. v júli 2007 a aj na vyšetrení u znalca. Porucha znižuje reálne kvalitu života navrhovateľky a nie je
predpoklad očakávať pre dlhé obdobie liečby navrhovateľky od roku 2002 doteraz, že sa podarí stav
vyliečiť. Stav neohrozuje bezprostredne život navrhovateľky a ani sa nepredpokladá zhoršovanie jej
celkového zdravotného stavu. Je akceptovateľné diagnostické posúdenie stavu v posudku MUDr. N.
ako stredne ťažkú poruchu močenia, znalec dospel k záveru, že stav nespĺňa podmienky pre diagnózu
ťažkej poruchy močenia. Bodové rozpätie je stanovené pre SSÚ od 100 do 200 bodov, následky aj do
budúcnosti prekračujú rozsah v najnižšej úrovni rozpätia a podľa znalca postihnutie a obmedzenie
spĺňa polovicu možného rozpätia a navrhol zvýšenie do úrovne 50% z bodového pásma, t.j. 150
bodov. Navrhovateľka podľa zodpovedania otázky súdu bude podľa znalca trpieť doživotne zmiešanou
inkontinenciou moču v dôsledku utrpenej polytraumy pri nehode, ide o nález chronifikovaný, terapeuticky
zásadne neovplyvniteľný. K úlohe stanoviť bodové hodnotenie s nárokom na mimoriadne zvýšenie za
bolesťuviedol,žezhľadiskaurológiejepoškodenienavrhovateľkybezmimoriadnehozvýšeniazabolesť
a k sťaženiu spoločenského uplatnenia stanovil diagnózu pod položkou č. 314 b - poruchu močenia
následkom poranenia močových orgánov - stredne ťažkú a z bodového rozpätia 10-200 bodov priznal
150 bodov.
Vedľajší účastník Slovenská kancelária poisťovateľov v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.
navrhla, aby súd uložil znalcovi úlohu doplniť jeho znalecký posudok a vyporiadať sa so skutočnosťou,
že znalec mal poznatky o zdravotnom stave navrhovateľky pred nehodou iba od navrhovateľky, navrhol
od všetkých zdravotných poisťovní navrhovateľky vyžiadať výpis z jej zdravotnej karty najmenej od
roku 1991 a na tomto základe doplniť znalecký posudok za účelom vylúčenia možných urologických
zdravotných problémov navrhovateľky pred nehodou a uložiť znalcovi vyporiadať sa a doplniť tak
znalecký posudok ohľadom tvrdenia znalca MUDr. M. v časti, týkajúcej sa udania navrhovateľky o
neudržaní moču a nutkanie na močenie, ktoré ale nemali podľa urológa príčinu v zlomenine lonovýchkostí, ale išlo o stresovú inkontinenciu moču., teda jednalo sa o psychogénnu poruchu vyprázdňovania
mechúra.
Z tvrdení navrhovateľky v návrhu vyplynulo, že v dôsledku poškodenia zdravia úrazom začal jej manžel
nespoločensky požívať alkohol a má jej byť priznaná súdnym rozhodnutím aj istá náhrada škody za
to, že sa jej rozpadlo manželstvo, žije oddelene so svojím manželom, aj keď manželstvo trvá a teda
zasiahlo ju poškodenie aj v oblasti rodinného života.
K tvrdeniu navrhovateľky súd vykonal znalecké dokazovanie výsluchom súdom ustanovenej znalkyne
z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia psychiatrie MUDr. B. V. a ňou podaným znaleckým
posudkom č. 19/2008, ktorá po zákonnom poučení ( § 126 O.s.p.) uviedla, že v príbuzenskom pomere s
účastníkmi, ich zástupcami nie je. Z výsluchu znalkyne súd zistil, že skutočnosti, ktoré v ZP uviedla z
decembra 2008, kedy ZP vypracovala. Od tej doby navrhovateľku nevyšetrovala. Znalkyni bola uložená
úloha vyšetriť zdravotný stav navrhovateľky po nehode a porovnať ho s jej zdravotným stavom pred
nehodou v súvislosti s psychiatrickými obtiažami. Z výsluchu znalkyne vyplynulo, tak ako aj z jej ZP,
že navrhovateľka z psychiatrických ťažkostí v čase vyšetrenia uvádzala poruchy spánku, podráždenosť
hlavne voči manželovi, depresívnu náladu a pocit frustrácie s nedostatku sociálnych kontaktov. Podľa
vyšetrenia znalkyňou a jej záverov v ZP navrhovateľka pred úrazom netrpela vážnejšou psychickou
chorobou, išlo len o pitiacky štruktúrovanú osobnosť. Po nehode sa u pacientky postupne, ktorá v
čase vyšetrenia už bola zaliečená a súvisela skôr s poruchou matrimoniarných vzťahov, než priamo
s úrazom. U manžela pacientky podľa jej udania sa rozvinul v tom čase alkoholizmus, odmietal sa o
pacientku postarať a ona bola vo finančnej tiesni, keďže všetky peniaze, ktoré dostala ako náhradu
za úraz minula na školu pre dcéru a zaistenie osobných potrieb. K rozvinutiu tejto poruchy prispela aj
pitiatická štruktúra osoby pacientky, ktorá bola prítomná už z pred choroby a je charakterizovaná okrem
iného menšou odolnosťou voči záťaži. Čo sa týka druhej otázky súdu ohľadne bodového ohodnotenia,
bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia položka 253 je rozpätie 200-1000 bodov.
Znalkyňa priznala 300 bodov so znížením o 1 vzhľadom na podiel premorbídnej osobnosti na vzniku
ochorenia. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza u pacientky podľa položky 253,
lebo v dôsledku úrazu sa dostala navrhovateľka do tiesnivej situácie, ktorá viedla k rozvoju depresívnej
poruchy,naktorúsa navrhovateľka včasepodávaniaposudkuliečila,súčasnýstavznalkyňanepoznala.
Pre mimoriadne zvýšenie náhrady nenašiel znalec dôvody. Pokiaľ sa týka pitiatickej štruktúry osobnosti,
toto nie je duševná choroba, nesúvisí s úrazom, osoba je na seba precitlivená, je egocentrická zameraná
na seba, má menšiu odolnosť voči záťaži. Znalkyňa na otázku súdu vypovedala, že navrhovateľka
uviedla pri vyšetrení, že mala problémy v manželstve s manželom už pred nehodou, z citlivej osobnosti
(pitiatickej) navrhovateľky vyplýva, že toto zle znášala. Navrhovateľka pri vyšetrení udala, že jej manžel
začal požívať alkohol ešte pred nehodou, čo sa po nehode navrhovateľky vystupňovalo. Znalkyňa
uzavrela, že alkoholizmus manžela navrhovateľky nesúvisí s autonehodou, u toho, kto požíva alkohol
sa postupne alkoholizmus stupňuje - rozvíja. Teda možno vyvodiť, že manžel navrhovateľky sa nestal
prípadne alkoholikom v súvislosti s úrazom navrhovateľky, takto sa t o určite nestalo. Psychický
stav u navrhovateľky znalkyňa nehodnotila ako chorobnú depresiu, ale skôr ako depresívnu reakciu
po havárii, do situácie, do ktorej sa potom navrhovateľka dostala. Podľa znalkyne navrhovateľka
túto depresívnu reakciu prekonala úspešne a na jej psychickom stave nezanechala po havárii a
liečbe žiadne znaky, čo bolo vyvodené z toho, že navrhovateľka pri vyšetreniach udávala, že napriek
svojmu postihnutiu sa kontaktuje s ľuďmi, so svojou švagrinou, často chodí na nákupy, návštevy, raz
týždni navštevuje klub dôchodcov, robí nákupné výlety, zúčastňuje sa schôdzí Únie slabozrakých a
nevidiacich a z tohto pohľadu určite nejde u navrhovateľky o chorobnú depresiu. Znalkyňa sa vyjadrila,
že navrhovateľka sa po nehode veľmi dobre adaptovala. Pri depresii pacient spontánne obmedzuje
kontakty. Navrhovateľka uvádzala, že musela obmedziť svoje sociálne kontakty, vzhľadom na to,
čo bolo uvedené v predchádzajúcej vete, znalkyňa uviedla, že sociálne kontakty navrhovateľky sú
nadštandardné. Znalkyňa pri výpovedi poukázala na jej ZP, na popis stavu navrhovateľky pred úrazom
v anamnéze a vyvodila porovnaním záverov z vyšetrenia navrhovateľky , že vzťahy po úraze sú u
navrhovateľky na rovnakej úrovni ako pred úrazom. Kontakty , ktoré má navrhovateľka po úraze sú
častejšieakopredúrazomazistenévčasevyšetrenia,vyplývatozprednesunavrhovateľkyprivyšetrení,
podľa ktorého navrhovateľka raz do týždňa navštevuje klub dôchodcov v O. chodí na nákupy, na
návštevy k švagrinej, na nákupne výlety a z toho vyšiel záver, že v čase vyšetrenia nebola navrhovateľka
v depresii, ktorá je chápaná ako zdravotný stav a psychickú poruchu. Choroba (depresia) sa nemôže
v tomto stave meniť vo význame, „keď som doma som v depresii a keď som na návšteve v depresii
nie som“ a svedčí to tom, že depresívna nálada je vyvolaná situačným tlakom doma. V čase vyšetrenianavrhovateľky navrhovateľka depresiou netrpela. Bodové hodnotenie vo výške 150 bodov zdôvodnila
znalkyňa tým, že existuje súvislosť medzi fyzickým stavom navrhovateľky a jej psychickým stavom
po úraze, človek ako jednotka by mal tvoriť v oboch častiach harmonický celok a znalkyňa mala k
dispozícii k splneniu úlohy uloženej súdom od konkrétneho psychiatra správy, že navrhovateľka sa liečila
od 18.5.2007 a už vtedy navrhovateľka udávala, že mala problémy s manželom.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.
Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým
bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden
bod.
Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
72 000 Sk.
Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Pri spôsobení škody na zdraví Občiansky zákonník poškodenému priznáva rôzne právne nároky,
medzi nimi i odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Uvedené
druhy odškodnenia sú náhradou nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať
náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Sú to
nároky osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa
bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Odškodnenie
za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečení a odstraňovaním jeho
následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriťpodľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v ustanovení § 7 ods. 2
vyhlášky č. 32/1965 Zb. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp.
ujma na zdraví, preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Sťažením spoločenského uplatnenia treba
rozumieť vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom a športovom živote, a tiež sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu alebo
voľby povolania, voľby budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho vzdelávania. Súd musí
vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou
ujmou na zdraví. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom
prichádza do úvahy podľa okolností konkrétneho prípadu vtedy, ak je poškodenému podstatne sťažené
alebo znemožnené uplatnenie v živote a v spoločnosti v porovnaní so stavom pred úrazom, pričom
sa posudzujú celkové okolnosti prípadu.
Podľa § 2 ods. 1 a § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia odškodnenie za bolesť v znení vyhl. č. 47/1999 Zb, ktorú treba na súdenú vec účastníkov
aplikovať (§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.) keďže boli spôsobené dňa 27.4.2001 odškodnenie za
bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za
bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia a sťaženie spoločenského
uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
úloh, odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky
škody na zdraví, i keď sú upravené vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Oba druhy odškodnenia sú náhradou svojou
povahou takzvanej nemateriálnej ujmy a slúžia na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky
na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Nároky sú osobnej
povahyaodškodňujúsajednorazovo.Vovyhláškeč.32/1965Zb.vzneníneskoršíchpredpisovsúzvlášť
upravené podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť stanovené podmienky
pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť,
nie za bolesť budúcu, následná (budúca) bolesť sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o
osobitné mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad hodnotenia odškodnenia za
bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
U obidvoch prípadov výška odškodnenia závisí od lekárskeho posudku. Sťaženie spoločenského
uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie zdravia má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh. Výška odškodnenia za SSÚ závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku,
jednak od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti
a ktoré sú teraz pre úraz obmedzené alebo celkom stratené. Lekárske ohodnotenie je základom, z
ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote
a v spoločnosti. Preto treba v zmysle vyhlášky konkrétne § 7 ods. 3 posudzovať zvýšenie nárokov
jednotlivo, u každého nároku osobitne a existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenskéhouplatneniapodľauvedenéhoustanovenianeznamenázároveňajexistenciudôvodovpre
zvýšenie bolestného a naopak. Zvýšenie odškodnenia nad ustanovené výmery odškodnenia je možné
podľa ustanovenia len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného, mimoriadneho zreteľa,
kedy zapojenie poškodeného do spoločenského, v tom kultúrneho, športového, politického života ako
i realizácia v osobnom a rodinnom živote v dôsledku poškodenia zdravia je veľmi výrazne obmedzené
alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.
Súd oboznámením sa s listinným dôkazom - trestným rozkazom, výsluchom navrhovateľky, posudkami
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vyhotovenými MUDr. W. N. a MUDr. D. I., rozhodnutím
Sociálnej poisťovne z 20.3.2002 o invalidite navrhovateľky, posudkami Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny O. (č.l. 428 a č.l. 425) o miere funkčnej poruchy navrhovateľky 50% a uznaní za občana s ťažkýmzdravotným postihnutím s dôsledkami v oblasti mobility, v oblasti komunikácie, v oblasti nevyhnutných
životnýchúkonovaprácvdomácnosti,voblastizvýšenýchvýdavkovaodkázanostivydaným27.11.2002
a posudkom z 12.9.2001 a z 29.6.2005 o sociálnych dôsledkoch, výsluchom navrhovateľky mal za
jednoznačne preukázané, že odporca dňa 27.4.2001 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k
poškodeniu zdravia navrhovateľky a odporca zodpovedá za spôsobenú škodu navrhovateľke podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo ju spôsobil porušením právnej povinnosti, uvedenej v trestom
rozkaze.
Z výpovedí navrhovateľky na pojednávaniach ako aj z podaných lekárskych posudkov súd zistil, že
navrhovateľka má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou a naposledy pracovala pred úrazom
a vznikom škode na zdraví ako ekonómka , prácu vykonávala mimo svojho bydliska v O., do práce
cestovala, vykonávala domáce práce v domácnosti a v záhrade, zabezpečovala potreby detí, vo voľnom
čase pracovala ako externá pracovníčka Slovenskej poisťovne a.s., bola funkcionárkou v záujmových
združeniach občanov, aj po zániku funkcií pracovala v nich ako radová členka, chodila na túry do
lesa, jazdila na bicykli, tancovať, po úraze je invalidnou dôchodkyňou, v dôsledku invalidity musela
ukončiť pracovný pomer a má priznané postavenie občana s ťažkým zdravotným postihnutím a na
zmiernenie následkov poškodenia pri úraze, má priznané kompenzačné pomôcky, nemôže vykonávať
ťažké domáce práce, je odkázaná na pomoc svojich detí a iných osôb, vôbec nemôže sama cestovať,
je nutná asistencia navrhovateľke pri cestovaní, pri nákupoch, pri spoločenských podujatiach, musela
ukončiť externú prácu pre poisťovňu , nemá možnosť zamestnať , po úraze má navrhovateľka výrazne
obmedzenú pohybovú schopnosť, chodí o pomoci dvoch francúzskych alebo nemeckých bariel, prejde
iba krátke vzdialenosti, nie je schopná dlhšie stáť, potrebuje pomoc pri stávaní z lôžka a pri stúpaní a
zostupovaní zo schodov, nie je schopná prepravovať sa hromadnými prostriedkami, pri zabezpečovaní
kontaktu so spoločenským prostredím potrebuje doprovod, je odkázaná na používanie kompenzačných
pomôcok (barle), k individuálnej preprave po úraze potrebuje osobné motorové vozidlo, navrhovateľka
je odkázaná na pomoc inej osoby, má narušenú schopnosť dorozumievania v dôsledku poškodenia
zrakových a sluchových schopností, musí používať pri komunikácii načúvacie aparáty, navrhovateľka
je odkázaná na používané pomôcky, v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti je
odkázaná na pomoc iných osôb, potrebuje pomoc pri úkonoch osobnej hygieny, obliekaní a vyzliekaní,
obúvaní, nie je schopná vykonávať práce v domácnosti, je odkázaná na pomoc inej osoby, po
úraze má v oblasti zvýšených výdavkov výdavky s nadmerným opotrebovaním šatstva, bielizne a
bytového zariadenia z dôvodu používaní bariel, so zabezpečením prevádzky motorového vozidla,
so zabezpečením prevádzky pomôcky - načúvacieho aparátu, bariel. Základné bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného bolo určené lekármi MUDr. N. - primárom - ortópedom,
špecialistom FBLR v NRC I., ktorý bolestné ohodnotil 1113,75 bodmi a SSÚ ohodnotené celkom
825 bodmi MUDr. D. I., zo znaleckého posudku MUDr. A. vyplynulo, že navrhovateľka má aj trvale
poškodený sluch v dôsledku úrazu, ktorý jej sťažuje osobný a spoločenský a bol zistený až po začatí
súdneho konania a bodovo ohodnotený 50 bodmi, súd ustálil, že celkom je ohodnotené SSÚ 875 bodmi.
Základné bodové ohodnotenie bolestného bolo určené lekárom MUDr. N. XXXX,XX bodmi.
Pretože v prejednávanej veci bol ustálený zdravotný stav navrhovateľky podľa skutkového zistenia
súdu, správy podanej MUDr. S. A., ortopédom ku dňu 26.9.2005 (č.l. 73), vyplývajúceho aj zo znaleckých
posudkov,zohľadňujúcich opakovanékomplikácieaoperácienavrhovateľky,riadisavýškaodškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č. 32/1965 v znení novely vykonanej vyhláškou č.
19/1999 Z.z., to znamená, že výška náhrady za SSÚ a bolestné je 60,-- Sk za jeden bod.
Vedľajší účastník vyplatil navrhovateľke na bolestnom 2.389,96-eur a na SSÚ 1742,67-eur.
Súd považoval u navrhovateľky za dôvodné zvýšenie bolestného na 30 násobok a sťaženia
spoločenského uplatnenia navrhovateľky na 10-násobok základného bodového ohodnotenia, majúc za
to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keď pri bolestnom je nutné vziať v úvahu závažnosť
spôsobených zranení, najmä pohybového aparátu navrhovateľky (dolnej končatiny) a zranení aj
ostatného tela, výskyt komplikácií pri transfúziach a operácii nohy, opakované, dlhodobé hospitalizácie,
opakované bolestivé operácie a pri sťažení spoločenského uplatnenia úplné vylúčenie z pracovného
života v dôsledku invalidity a vylúčenia zo spoločenského života. Navrhovateľka sa pohybuje iba za
pomoci bariel (ortopedických pomôcok), musí pri komunikácii nosiť načúvací aparát, nie je schopná bez
pomoci cestovať, je obmedzená i v osobnom, rodinnom živote, keď má podstatne sťažené každodenné
úkony - obliekanie, obúvanie, osobná hygiena... a je u nich odkázaná na pomoc iných osôb a je úplnenemožné, aby realizovala svoje záľuby - tancovanie, túry, jazdenie na bicykli, v mimopracovnom čase
prišla o prácu externistky. Náhrada za bolesť predstavuje 66.545,50-eur - 2389,96-eur, t.j. 1113,75
bodov x 60,- x 30, keďže sa zvyšuje iba základné bodové ohodnotenie. Vedľajší účastník vyplatil
navrhovateľke na bolestnom 2389,96-eur (72.000-Sk) a odporca má povinnosť uhradiť navrhovateľke
titulom bolestného 64.155,54-eur.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 15.684,13-eur - 1742,67-eur
(zaplatené vedľajším účastníkom navrhovateľke ku dňu vyhlásenia rozsudku), t.j. 875 bodov x 60,- 10
je 17.426,80-eur - mínus zaplatených 1742.67-eur je priznaná suma 15.684,13-eur, ktorú má odporca
za povinnosť uhradiť navrhovateľke.
Súd pri mimoriadnom zvýšení náhrady na bolestnom a SSÚ zohľadnil aj závery znaleckého posudku
MUDr. A. o poškodení zraku navrhovateľky pred úrazom a tak isto poškodenie sluchu navrhovateľky
pred úrazom (tinnitus), keď aj tieto v konečnom dôsledku majú podiel na zhoršení sa poškodenia zdravia
navrhovateľky úrazom, ale nesúvisiaceho s úrazom navrhovateľky a nevzal do úvahy na základe
znaleckého posudku MUDr. V. a jej výpovede u zvýšenia bodového hodnotenia SSÚ ani prípadný
alkoholizmus manžela navrhovateľky, nakoľko tvrdenie navrhovateľky o následku požívania alkoholu jej
manžela a vplyvu na rodinný a osobný život navrhovateľky v dôsledku úrazu bolo týmto dokazovaním
vyvrátené. Súd taktiež nebral do úvahy operácie ľavého bedrového kĺbu u navrhovateľky, pretože aj jej
výpoveďou bolo preukázané, že s úrazom nesúvisia a odporca za ne nenesie zodpovednosť titulom
porušenia právnej povinnosti, za ktorú bol postihnutý v zmysle trestného rozkazu č.k. 2T 77/01-111,
vydaného OS Skalica.
Súd u absentujúceho výroku o trovách konania v tom rozhodnutí poukazuje na ustanovenie § 151 ods.
3 O.s.p.) . Vo veci sa jednalo o zložitý prípad a súd využil možnosť rozhodnúť o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, lehota na vyčíslenie trov konania
plynie podľa ods. 1 a 2 tohto ustanovenia. Ustanovenie § 137 O.s.p. vypočítava jednotlivé druhy
konania. Sú nimi najmä súdny poplatok, hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho
komisára v rámci konania o dedičstve a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a napokon odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, prípade trov
konania štátu je účastníkom ohľadom trov konania aj štát v zmysle § 148 O.s.p. Konanie vedené
o veci účastníkov je povahou konaním sporovým, začínajúcim na návrh navrhovateľa. Navrhovateľka
požadovala v konaní zaplatiť celkom 6.979.500,-Sk (220.150,45-eur) a podľa výroku rozsudku je zrejmé,
že v konaní celkom úspešnou účastníčkou nebola. Vo veci bolo urobené čiastočné späťvzatie, vykonané
znalecké dokazovanie, navrhovateľka bola zastúpená advokátom, vo veci vystupoval vedľajší účastník,
ktorý má tiež právo na prípadnú náhradu trov konania podľa výsledku v konaní toho účastníka, na strane
ktorého vystupuje a v súvislosti so znaleckým dokazovaním došlo aj k vzniku trov štátu, navrhovateľa je
podľazákonaosúdnychpoplatkochoslobodenáodsúdnychpoplatkovvovecináhradyškodyzublíženia
na zdraví a v súvislosti so znaleckým dokazovaním došlo aj k vzniku trov štátu, ktoré štát podľa stavu
spisu platil za znalecké dokazovanie. Všetky tieto skutočnosti, najmä pomer úspechu, resp. neúspechu
účastníkov v sporovom konaní majú vplyv na rozhodnutie o trovách konaniach, tiež povinnosť odporcu
zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, keďže navrhovateľ bol
v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený zo zákona a jeho návrhu bolo čiastočne vyhovené.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p. ).
Podľa §251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č.
233/1995 Z.z. v platnom znení, t.j. Exekučný poriadok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.