Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213376
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614213376.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
protipovinnejN.Č.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.W.XX,W.Č.,ovymoženie202,41eurspríslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2Er/706/2014-18 zo
dňa 03.03.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že dňa 24.07.2014 exekútor predložil žiadosť o udelenie poverenia pre
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 202,41 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Žiadosť
o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom
oprávnený podal návrh na vymoženie pohľadávky 202,41 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 %
denne z dlžnej sumy, trov konania 110,38 eur a trov exekúcie oprávneného spolu vo výške 81,05

eur. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu prvého stupňa predložený exekučný titul -
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. č. SR 06091/08
zo dňa 04.07.2008, ktorý nadobudol dňa 21.07.2008 právoplatnosť a dňa 24.07.2008 vykonateľnosť.
Rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX
zo dňa 04.01.2008.

Následne súd prvého stupňa citoval § 104 ods. 1, veta prvá, O.s.p. a § 159 ods. 3 O.s.p., a uviedol,
že lustráciou v registri „Er“ súdu prvého stupňa bolo zistené, že pod č. k. 15Er/577/2013 pod č.
k. 7Er/563/2008 bolo tunajším súdom vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov pre
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 6.700,- Sk s prísl. priznanej totožným exekučným titulom
- rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. č. SR 06091/08
zo dňa 04.07.2008. Uznesením 7Er/563/2008-17 zo dňa 16.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 23.11.2012 súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť,
že exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky.
Predmetné rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.10.2012 potvrdené. Súd
prvého stupňa preto v zmysle citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto fáze

exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebovydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvéhostupňa
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval

ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.,
aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,

ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek
skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom

konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože

nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v

podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 19.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 222,41
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 06091/08
zo dňa 04.07.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 21.07.2008 a
vykonateľnosť dňa 24.07.2008. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie,
keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 2Er/706/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd prvého

stupňa vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 7Er/563/2008-17 zo dňa 16.07.2012 konštatoval, že nie
je spôsobilým exekučným titulom, a teda rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2012, v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/222/2012-41 zo dňa 26.10.2012. Z uvedeného
dôvodu bol súd prvého stupňa toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a

toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal, že v tejto fáze konania príslušný exekučný

súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a nie je oprávnený rozhodovať o
zastavení konania. Zároveň namietal, že akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé
vytvoriť prekážku rozhodnutej veci ako aj aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta
a § 103 O.s.p., na exekučné konanie.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas

konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnostiakedykoľvekzakonania.PodľajudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikykporušeniu

procesnej podmienky prekážky res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je zároveň nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné

podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104
O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na

exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neobstoja
námietky oprávneného o tom, že exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie, ako
aj nesprávnej aplikácií zmienených ustanovení na exekučné konanie.

Oprávnený ďalej namietal, že akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci.

Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné ozrejmiť, čo sa rozumie rozhodnutím
vo veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho

(ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku.
V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia
(exekučného titulu), a to v prípade, ak povinná dobrovoľne nesplnila povinnosť vyplývajúcu z tohto
rozhodnutia. Následne rozhodnutie meritórneho charakteru o takejto veci má uznesenia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení

exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho
z ustanovení Exekučného poriadku.

Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie ako celku, bez špecifikácie
jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd po

preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej
exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na
vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi
exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 7Er/563/2008-17 zo dňa 16.07.2012,
ktorýmkonštatoval,žeexekučnýtitulniejespôsobilýmexekučnýmtitulomatedarozhodcovskýrozsudok

nie je materiálne vykonateľným. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2012 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/222/2012-41 zo dňa 26.10.2012.
Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveruo nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré
založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva
právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 7Er/563/2008-17 zo dňa 16.07.2012v spojení s

uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 14CoE/222/2012-41 zo dňa 26.10.2012, založilo prekážku
veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Zo všetkých vyššie zmienených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom

preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.