Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Er/320/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610202723
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3610202723.2

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnému C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. XXXX/
X, pre vymoženie 1 467,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom zo dňa 11.06.2010 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy 1 467,44 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozsudok
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn. EP 82230/09 zo
dňa 09.02.2010.

Dňa 26.06.2014 súdny exekútor doručil súdu žiadosť o vypracovanie dožiadania o právnu pomoc do
Českej republiky - doručenia písomnosti adresátovi v cudzine.

Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
účinnom do 31.10.2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal,

či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru
obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

V tejto súvislosti súd opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, zmluvu o pôžičke č. 2027275 zo dňa 19.04.2005 vrátane
všeobecných obchodných podmienok, výpis z obchodného registra právneho predchodcu oprávneného
- QUATRO, a.s., vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde
je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.

V predmetnej exekučnej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd, ktorý
ho vydal, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke č.
2027275 zo dňa 19.04.2005 z rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode VII. písm. n) všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy.Zo zmluvy o pôžičke č. 2027275, z dôvodu porušenia ktorej došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku,
vyplýva, že bola uzavretá medzi povinným a QUATRO, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného,
ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c)
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu porušenia

ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy zo dňa 19.04.2005. Z
obchodného registra vyplýva, že právny predchodca oprávneného (QUATRO, a.s.) uzatvoril zmluvu
s povinným ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého bolo okrem iného poskytovanie úverov
nebankovým subjektom z vlastných zdrojov. Právny predchodca oprávneného teda pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou

- nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu
uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa je potrebné aplikovať aj v oblasti obchodného práva,
a to s poukazom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov
Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa tak, ako to

vo viacerých rozhodnutiach uviedol aj Krajský súd v Trenčíne. „V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2
Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a
preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa
v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov
právneho vzťahu analogicky aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom

zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch.“ /pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 6CoE/236/2011-36 zo dňa 15. júla 2011/.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností posúdil vzťah medzi spotrebiteľom - povinným a
oprávneným založený zmluvou zo dňa 19.04.2005 za vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľ neprestáva byť

spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v
exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu.Zásadný význam pre systém ochrany spotrebiteľa v práve EU predstavuje smernica 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). V zmysle
článku 6 smernice úlohou členských štátov je, aby zabezpečili, že nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa názoru Súdneho dvora oprávnenie súdu vysloviť z vlastného
podnetu neprijateľnosť zmluvnej podmienky zakladá vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku
zamýšľaného článkom 6 smernice (rozsudok z 27. júna 2000 v spojených veciach C-240/98 až C-244/98
Océano Grupo Editorial SA a Salvat Editores SA). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako

nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti
s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26. októbra 2006 vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti
CentroMóvilMileniumSL).Súdnydvorjudikoval(rozsudokzodňa4.júna2009voveciC-243/08Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento

účel.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na

predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zo dňa 19.04.2005 boli všeobecné obchodné podmienky, do
ktorých bola včlenená rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol

rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť,
rozhodnúť sa, či ju chce uzavrieť alebo nie, pretože bola inkorporovaná do všeobecných obchodných
podmienok. V prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať ako celok alebo ako
celok odmietnuť. Rozhodcovská doložka má charakter výhradnej rozhodcovskej doložky, čo znamená,
že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené

jedine a výlučne pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.
Uzavretie rozhodcovskej zmluvy si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto bola zakomponovaná do
všeobecných obchodných podmienok. Len ťažko je možné predpokladať, že povinný vedel o tom, že
uzatvára rozhodcovskú zmluvu, že bol upozornený na dôsledky, ktoré sú s uzavretím takejto zmluvy
spojené, najmä v podobe rozdielov medzi štátnym a rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva

nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného
vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia často v dôsledku finančnej núdze a vidiny získania finančných
prostriedkov opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Súd má za to, že v prípade, ak si veriteľ vynúti od
spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky takéhoto znenia (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do
všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom,

že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.

Skúmaniu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu,
ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok
nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

24.02.2011, sp. zn. 17CoE/47/2011).

Predmetná rozhodcovská doložka uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným,
na podklade ktorej oprávnený inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola
dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú)

podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Použijúc eurokonformný výklad ustanovení na

ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v
pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd
exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia a po tom,
čo ich súdny exekútor vyčísli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v
Trenčíne.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 O. s. p. sú: označenie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.