Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010144
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713010144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2015 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovanej F.. T. B. stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná F.. T. B. M. E. T. W. H. V. Á., nar. XX.XX.XXXX v B. B., bytom I., P.. U. XX,

j e v i n n á ,

že

dňa 28.11.2011 v čase o 18.30 hod v meste Zvolen viedla po ceste I/50 (Lučenecká cesta) v smere
od centra mesta na Lučenec OMV Ford KA, ev. č. I.-B., pričom keď v km 248,20 prechádzala po
riadne označenom prechode pre chodcov, v dôsledku nepozornosti narazila ľavou prednou časťou
uvedeného vozidla do chodkyne Ľ. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ľ.. G. XX, I., ktorá prechádzala po uvedenom
prechode pre chodcov v smere od nákladnej železničnej stanice na sídlisko Zvolen - Sekier, čím ako
vodička porušila dôležitú povinnosť uloženú jej v ustanovení § 4 ods. 1 písm. e/, f/ zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a poškodenej Ľ. B. spôsobila zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa,

zmliaždenie so škrabancom na pravej strane čela, poranenie ihlicového nervu stredne ťažkého stupňa
vpravo, rezná rana pravého ramena, pomliaždenie a škrabanec ľavého kolena s krvnou podliatinou,
tržno-zmliaždené poranenie pravého predkolenia, trieštivá zlomenina oboch kostí pravého predkolenia
s posunom úlomkov, rozsiahla incízia na kosti panvy vpravo a psychosomatický šok ľahkého stupňa s
dobou PN 6 mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchala závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/
Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona v znení zákona č. 262/2011 s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/
a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným:

Ľ. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. I., Ľ.. G. XX škodu vo výške 6.844,10 eur,
Sociálna poisťovňa Banská Bystrica, Kapitulská 27 škodu vo výške 1.386,90 eur,
Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.Bratislava,Bajkalská29/A,IČO:36284831škoduvovýške1.535,29eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.05.2013, ktorým však bol uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici 3To 87/2013 zo dňa 24.07.2013 zrušený a vec bola vrátená na

nové prejednanie a rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí bola akcentovaná okolnosť, že sa jedná
o zložitejší prípad a že znalecký posudok Ing. Škripka nedostatočne vysvetľuje položené otázky a
to aj za podmienok obmedzeného množstva dokumentácie po nehode zabezpečovanej dopravnou
políciou. V závere rozhodnutia vyjadril odvolací súd názor, že by bolo vhodné pribrať do konania
ústav súdneho inžinierstva. Na základe názoru odvolacieho súdu potom prvostupňový súd nariadil na

základe uznesenia zo dňa 02.12.2013 vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a pribral Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity na jeho podanie. Výsledkom znaleckého dokazovania Ústavu je znalecký
posudok č. 131/2015 na čl. 256 - 371.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná, aj keď je pravdou, že dňa

28.11.2011 o 18.30 hod došlo k dopravnej nehode medzi jej motorovým vozidlom a poškodenou. Takisto
je pravdou, že viedla motorové vozidlo smerom od centra mesta Zvolen na Lučenec, jazdila približne
rýchlosťou 30 km/h, keďže sa nachádzala v kolóne. Jednalo sa o súvislú kolónu viacerých osobných
motorových vozidiel, nákladné autá v jej smere neboli, ale išli v protismere, konkrétne zbadala kamión.
Registrovala vodorovné značenie prechodu pre chodcov a nevedela sa presne vyjadriť, akú vzdialenosť

mala pred ňou idúcim vozidlom, približne 3 autá. Okrem spomínaného kamióna oproti nej išlo viacero
áut, aj v tom inkriminovanom úseku prechodu pre chodcov. Autá asi mali zapnuté stretávacie svetlá, aj
keď bola taká menšia hmla, nepamätá si, či mali zapnuté hmlové svetlá. Oproti idúce autá ju oslňovali,
hlavne ten kamión, s ktorým sa míňala až za prechodom pre chodcov, skoro až v križovatke. Prvýkrát
registrovala, že sa niečo stalo, keď bola už za prechodom pre chodcov a pocítila náraz do vozidla z

ľavého predného boku. Keď prichádzala na prechod pre chodcov, nevšimla si, že by na tomto prechode
niektostál.Poškodenúregistrovalaakoosobustojacunaľavejstranekrajnicestým,ženepredpokladala,
že by do vozovky vstúpila, keďže aj z jednej aj z druhej strany išli autá. V čase prvého registrovania
poškodenej sa s autom sa nachádzala pred prechodom pre chodcov. Pokiaľ registrovala poškodenú, tak
poškodená nebola v pohybe, stála. Obžalovaná ďalej uviedla, že iných chodcov v tom čase nezbadala a

pokiaľ sa v prípravnom konaní spomínalo odstavené auto na pravej strane krajnice, toto neregistrovala.

Poškodená Ľ. B. uviedla, že išla z práce domov v smere od centra na Sekier, prešla okolo predajne
Xanto, zastala pred prechodom pre chodcov, obzrela si obe strany, aby mohla prejsť. Všimla si, že pred
prechodom pre chodcov z druhej strany cesty stojí motorové vozidlo, ktoré bolo naštartované a asi mu aj

svietili svetlá. Predpokladala, že z auta vystúpila nejaká osoba, lebo registrovala idúcu osobu k prechodu
pre chodcov. Z jej ľavej strany registrovala v smere od Lučenca prichádzajúci kamión, ktorý však nešiel
rýchlo a preto mala dostatok času, aby bezpečne prešla túto časť prechodu pre chodcov.
Aj v smere od Zvolena registrovala prichádzajúce vozidlá, ale stále mala ten pocit, že dokáže bezpečne
prejsť cez cestu. Do vozovky na prechod pre chodcov vstúpila rýchlou chôdzou, určite nebežala a celý

čas išla po prechode pre chodcov. Prišla približne do troch štvrtín cesty, tak, že sa ocitla už v pruhu
smerom od Zvolena na Lučenec. Blížilo sa k nej auto, o ktorom mala pocit, že ju neregistruje a nevedela
odhadnúť rýchlosť toho vozidla. Potom si pamätá už len to svetlo, že na ňu išlo a viac si už nepamätá
nič. Ďalej uviedla, že pokiaľ vstúpila na prechod pre chodcov v časti smeru od Lučenca na Zvolen,
neregistrovala, že by v tom čase cez prechod pre chodcov v smere od Zvolena na Lučenec prešli nejaké

vozidlá. Neviem sa presne vyjadriť, v akej vzdialenosti a ani ako rýchlo išli vozidlá idúce v smere odZvolena na Lučenec pred vstupom na prechod pre chodcov, ale mala pocit, že dokáže bezpečne prejsť
po prechode. Ako spozorovala svetlá, ktoré išli oproti nej, tak urobila krok vzad a potom došlo k nárazu.

Svedok D.. P. X. uviedol, že išiel od čerpacej stanice Shell po chodníku na pravej strane, prvýkrát
videl poškodenú ako osobu už prechádzajúcu cez prechod pre chodcov. Nevie sa presne vyjadriť k
vzdialenosti, v akej sa nachádzal od prechodu pre chodcov, mohlo to byť od 15 do 20 metrov, ale je to len
približnýúdaj.Chodkyňaurčiteišlacezprechodprechodcov.Pokiaľ bolanaprechodeprechodcov,aniz
jednej strany nešli autá. Svedok registroval auto, ktoré sa nachádzalo mimo cesty v páse, ktorý oddeľuje

cestu od chodníka, jednalo sa o osobné motorové vozidlo, auto stálo, ale nevie, či bolo naštartované.
Nevšimol si osoby okolo tohto auta. Auto bolo odparkované zhruba v tej istej vzdialenosti, ako zbadal
chodkyňu, teda určite to bolo pred prechodom pre chodcov. V čase, keď toto auto míňal, došlo k stretu
auta s chodkyňou. Pred autom, ktoré sa stretlo s chodkyňou neregistroval iné autá, za tým autom videl
ísť autá, ktoré neregistrovali, že došlo k stretu auta s chodkyňou a potom to obchádzali práve po tom
páse vedľa cesty. Keď chodkyňa vošla asi do polovice svojej cesty, tak svedkovi to prišlo tak ako keby

mala zastať a následne sa rozbehnúť, ako keby v poslednej chvíli zaregistrovala, že prichádza auto.
Nevie, ktorou časťou vozidla došlo k stretu s chodkyňou, vie len to, že chodkyňa bola vymrštená do
vzduchu a dopadla približne do miesta samotnej križovatky bližšie k jazdnému pruhu od Lučenca na
Zvolen, kde v tom čase prichádzal od Lučenca kamión, ktorý sa ešte dokázal chodkyni vyhnúť tým, že
urobil manéver do pravej strany cesty. Podľa svedka k zrážke vozidla s chodkyňou došlo v pruhu od

Zvolena na Lučenec.

Znalec Ing. Peter Škripko uviedol, že trvá na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 312/2012.
Nechcel na ňom nič zmeniť, ani doplniť, avšak poukázal na to, že nemal nejaké detailné informácie z
miesta dopravnej nehody, neboli totiž zadokumentované políciou a mal k dispozícii len konečnú polohu

vozidla a poškodenie vozidla, konečná poloha chodkyne nebola zadokumentovaná. Z týchto údajov
vychádzal pri podávaní znaleckého posudku. Pokiaľ bola uvádzaná verzia vodičky o tom, kde malo dôjsť
k stretu s chodkyňou, miesto, kde by dopadla chodkyňa by približovalo fakt, že chodkyňa mala urobiť
úkrok dozadu, to znamená, že dopadla vľavo od vozidla. Verzia obžalovanej bola, že k stretu malo dôjsť
až za prechodom pre chodcov, podľa verzie poškodenej malo dôjsť k stretu na prechode pre chodcov,

obidve varianty sú technicky prijateľné, ale nezlučiteľné. Rýchlosť vozidla mohla byť približne 40 km/
h, určite nebola viac ako 50 km/h. Znalec aj preukazoval, že pokiaľ by auto išlo väčšou rýchlosťou,
tak by auto bolo poškodené na inom mieste, teda nie v oblasti čelného skla, ale v oblasti strechy.
Znalec sa nevie vyjadriť, kde došlo k miestu stretu vozidla s chodkyňou, keďže nepozná konečnú
polohu tela chodkyne. Podľa znalca obžalovaná nemusela poškodenú registrovať a to vzhľadom na ľavý

predný stĺpik, už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že bola tma, pretože rozpoznanie okolností, ktoré
sa nachádzajú na ľavej strane z pohľadu vodiča je ťažšie ako z pravej. Znalec ani neriešil možnosť
výhľadových pomerov zo strany vodičky, keďže obžalovaná od počiatku tvrdila, že poškodenú nevidela
a reagovala len na náraz.

Znalec MUDr. Pavol Cikatricis zotrval na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 46/2012, kde
konštatoval u poškodenej Ľ. B. viaceré zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, zmliaždenie
so škrabancom na pravej strane čela, poranenie ihlicového nervu stredne ťažkého stupňa vpravo,
rezná rana pravého ramena, pomliaždenie a škrabanec ľavého kolena s krvnou podliatinou, tržno-
zmliaždené poranenie pravého predkolenia, trieštivá zlomenina oboch kostí pravého predkolenia s

posunom úlomkov, rozsiahla incízia na kosti panvy vpravo so spongioplastikou a psychosomatický
šok ľahkého stupňa s tým, že liečba začala dňa 28.11.2011 a trvala do júna 2012. Liečenie takéhoto
poranenia trvá asi 12-16 týždňov, ak nie je priebeh komplikovaný. V prípade poškodenej priebeh liečby
prebiehal s komplikáciami. Poranenie poškodenej je poranením stredne ťažkým.

Zvýsledkovkontrolnéhoznaleckéhoposudkuč.131/2015vyplýva,žeÚstavkonštatoval,žesatechnicky
nedá zistiť, či chodkyňa prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov alebo až za ním. Z
uvedeného dôvodu boli riešené obidva možné koridory pohybu poškodenej, pričom boli zohľadnené aj
tvrdenia účastníkov a svedkov do zápisníc. Na základe týchto skutočností boli stanovené 3 varianty
možného pohybu poškodenej a priebehu nehodového deja:

- Variant A - miesto zrážky sa nachádza na priechode pre chodcov, počas prechádzania poškodená na
strede vozovky mierne spomalila ( variant vychádza z výpovede svedka D.. X. )- Variant B - miesto zrážky sa nachádza za priechodom pre chodcov a je uvažované s miestom zrážky,
ktoré obžalovaná označila pri obhliadke miesta nehody
- Variant C - miesto zrážky sa nachádza na priechode pre chodcov, poškodená v poslednej chvíli pred

zrážkou cúvla ( variant vychádza z výpovede poškodenej )

V prípade, ak nehodový dej prebiehal v súlade s variantom A, technickou príčinou vzniku dopravnej
nehodybolasúčinnosťnesprávnejtechnikyjazdyvodičkyvozidlaFord/oneskorenáreakcianasituáciua
nesprávneho konania chodkyne, ktorá vstupom do jazdného pruhu vozidla a následne do koridoru jazdy

vozidla vytvorila kritickú situáciu / z polohy a rýchlosti vozidla Ford mohla chodkyňa lepšie vyhodnotiť
situáciu a nevstupovať do koridoru vozidla /.

V prípade variantu B technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky
jazdy vodičky vozidla Ford, ktorá včas nereagovala na dopravnú situáciu / neznížila rýchlosť jazdy / a
nesprávneho konania chodkyne, ktorá mimo priechod pre chodcov vstúpila do jazdnej dráhy vozidla

Ford tak, že vodička už nemala možnosť pri jej technike jazdy zrážke zabrániť. V prípade variantu B bola
technická príčina dopravnej nehody vyhodnotená vo vzťahu k logickému predpokladu, že ak vodička
rozpozná v strede vozovky stojaceho chodca, mala na túto situáciu reagovať znížením rýchlosti až
zastavením vozidla.

V prípade variantu C technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky
jazdy vodičky vozidla Ford, ktorá včas neznížila rýchlosť jazdy tak, aby neohrozovala prechádzajúcu
chodkyňu a nesprávneho konania chodkyne, ktorá pokračovala vo vchádzaní do jazdného pruhu vozidla
Ford, aj napriek tomu, že toto vozidlo nespomaľovalo a na priechode pre chodcov zastavila a cúvla, v
dôsledku čoho ani nedokázala opustiť koridor vozidla Fordu.

Podľa sekvenčných obrázkov z posudku, vodička mohla chodkyňu vidieť včas, pretože chodkyňa sa
nenachádzala v oblasti, do ktorej by vodička nevidela z dôvodu konštrukčného vyhotovenia vozidla.
Možno mať za to, že v čase zrážky vozidla s chodkyňou nebolo brzdené, pretože neboli zistené stopy po
intenzívnom brzdení. Rýchlosť vozidla Ford bola odhadnutá na rozmedzie 30-44 km za hodinu. Úplne

presné miesto zrážky sa technicky nedá vypočítať. Vyhodnotením technickej prijateľnosti jednotlivých
variantov nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť žiadny variant priebehu nehodového deja. Na
základe vstupných technických parametrov sa ako najmenej pravdepodobný javí variant B, ani ten však
nie je možné s dostatočnou istotou vylúčiť. Znalci uzatvorili znalecký posudok konštatovaním, že ak
priebeh nehodového deja bol v súlade s opisom svedka X., potom nehodový dej prebiehal v súlade s

variantom A.

Ďalšími dôkazmi, ktoré boli do spisu zadokumentované sú: záznam dopravnej nehody z č.l. 187-188,
zápisnica o ohliadke mesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou z č.l. 189-197, zápis o dychovej
skúške z č.l. 198, lekárske správy z č.l. 199-200, evidenčná karta vodiča z č.l. 201, 207, zápisnica o

rekonštrukcii z č.l. 202-206, správy a RT z č.l. 208-209.

Na základe vykonaného dokazovania súd musí konštatovať, že tvrdenie znalca Ing. Petra Škripka o
zložitejšej situácii na podanie znaleckého posudku v dôsledku skutočnosti, že nebola okamžite zistená
konečná poloha chodkyne po náraze s motorovým vozidlom, je pravdivá. Táto okolnosť bola reparovaná

výpoveďou svedka D.. P. X., ktorý bol očitým svedkom dopravnej nehody a jednoznačne potvrdil,
že spomínaná poškodená Ľ.R. B. prechádzala cez cestu po prechode pre chodcov a toto tvrdila aj
samotná poškodená a kontrolný znalecký posudok uviedol, že najpravdepodobnejšia varianta priebehu
nehodového deja bola práve verzia svedka D.. X.. Preto v tejto súvislosti má súd preukázané, že k stretu
motorového vozidla obžalovanej s chodkyňou došlo práve na spomínanom prechode pre chodcov v časti

jazdnéhopruhuvsmereodZvolenanaLučenec.Zatohtoskutkovéhostavubolaobžalovanáakovodička
motorového vozidla povinná rešpektovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, podľa ktorého chodec má prednosť, akonáhle vstúpi na prechod pre chodcov. Obžalovaná sa
mala uvedeným ustanovením riadiť a predvídať možnosť okolnosti vyskytnutia sa chodca na prechode
pre chodcov aj vzhľadom na skutočnosť, že bola na tento prechod upozornená dopravnou značkou

prechodu pre chodcov. Navyše bolo konštatované z výpovede svedka X. a vyplynulo to čiastočne aj z
výpovede poškodenej, že pred motorovým vozidlom obžalovanej nejazdilo žiadne iné vozidlo, aj keď
obžalovaná túto skutočnosť uvádzala. Tým, že obžalovaná nerešpektovala ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
e/, f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a daťprednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie
ohroziť, spôsobila stret svojho motorového vozidla s poškodenou, pričom došlo k dopravnej nehode
a teda obžalovaná inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví (vyplývajúcu zo znaleckého

posudku MUDr. Cikatricisa), pričom takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania, a to porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa vyššie uvedeného zákona. Týmto svojím konaním teda naplnila
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaná F.. T. B. doposiaľ nebola súdne trestaná, v evidenčnej karte vodiča má jeden záznam,

týkajúci sa ale obdobia po skutku.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovanej spočíva v tom, že táto narušila právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na ochrane života a zdravia fyzických osôb. U obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona (vedenie riadneho života), nebola zistená žiadna priťažujúca

okolnosť. Za týchto okolností súd konštatuje, že je postačujúce ukladať trest na spodnej hranici trestnej
sadzby s minimálnou skúšobnou dobou. Keďže však došlo k spáchaniu skutku v súvislosti s vedením
motorového vozidla, je potrebné ukladať aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 12 mesiacov.

V rámci adhézneho konania si viacerí poškodení uplatnili nárok na náhradu škody (Ľ. B., Sociálna
poisťovňa Banská Bystrica a Union zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava), tieto nároky boli verifikované
jednak znaleckým posudkom a jednak vyplývajú z predložených dokladov oboch inštitúcií, preto súd
priznal poškodeným tieto nároky v celom rozsahu a na ich náhradu zaviazal obžalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).